Vyhlásenie podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov

Dňa 8. apríla si pripomíname Medzinárodný deň Rómov. Pred štyridsiatimi rokmi, v dňoch 8. až 12. apríla 1971, sa v Orpingtone pri Londýne prvýkrát zišli zástupcovia Rómov z celej Európy na medzinárodnom kongrese, aby tým dali najavo, že sú integrálnou súčasťou európskych krajín už stáročia.

Rómovia patria neoddeliteľne k občiansko-politickému spoločenstvu nášho štátu a ich kultúra a tradície sú neoddeliteľnou súčasťou spoločných kultúrnych hodnôt. Napriek tomu sa k nim väčšinová spoločnosť často správa ako k cudzím. Zásadne odmietam akékoľvek prejavy rasizmu a diskriminácie, ktoré sú založené na farbe pleti alebo príslušnosti k etniku. Vyzývam ústavných a verejných činiteľov, aby tiež tento rovnaký postoj k rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti všetkých obyvateľov Slovenskej republiky.

Rómovia nie sú homogénnou skupinou. Značná časť z nich žije v marginalizovaných komunitách, v stave faktického sociálneho vylúčenia, v ľudsky nedôstojných podmienkach. Je najvyšší čas, aby štát pristúpil k riešeniu situácie ľudí žijúcich v týchto komunitách komplexne a systémovo, s cieľom dosiahnuť dlhodobo udržateľné výsledky. K tomu je potrebné koncentrované úsilie štátnych aj samosprávnych orgánov, mimovládnych organizácií, ako aj Rómov samotných. A sú k tomu potrebné aj dostatočné vlastné zdroje, ktoré budú čo najefektívnejšie investované. Masívna investícia do podpory sociálnej, ekonomickej a kultúrnej integrácie občanov žijúcich v marginalizovanom postavení sa v dlhodobom výhľade niekoľkonásobne vráti. Vráti sa nielen z pohľadu zlepšenia kvality ich života a zlepšenia interetnických vzťahov, ale aj z pohľadu ekonomickej výhodnosti pre celú spoločnosť. Je veľmi dôležité, aby si túto skutočnosť plne uvedomili všetci verejní aktéri.

Ústava Slovenskej republiky zaručuje, že nikto nemôže byť diskriminovaný z dôvodu príslušnosti k národnostnej menšine. Zavádzaním pojmu rómskej kriminality štát fakticky označuje menšinu ako kriminálnu, a tým diskriminuje jej príslušníkov. Nespravodlivé zaobchádzanie a stereotypizovanie Rómov ako kriminálnikov, založené na osobných charakteristikách, ktoré nesúvisia s individuálnymi schopnosťami a skutkami, porušuje ľudskú dôstojnosť a zahmlieva tým podstatu problému. Za kľúčové považujem riešenie otázky úžery. Bez riešenia tejto otázky sa akékoľvek sociálne opatrenia míňajú účinkom.

Máme nešťastné a bolestné spomienky na rasizmus z obdobia vojnovej Slovenskej republiky. Aj vtedy sa rasová politika prejavovala kriminalizáciou skupín na základe etnického pôvodu. Treba si tieto súvislosti jeho domáceho vzniku pripomínať práve preto, že jeho zdanlivo miernejšia forma, nacionalizmus, zostáva súčasťou politického jazyka časti pravice a čo je horšie, najmä lavice na Slovensku a v strednej Európe.

Vítam iniciatívu orgánov Európskej únie na vypracovanie a prijatie celoeurópskej rómskej stratégie. Takisto oceňujem iniciatívu Svetovej banky a Inštitútu otvorenej spoločnosti aktualizovať a oživiť v nadväznosti na európsku stratégiu program Dekády začleňovania rómskej populácie. Medzinárodné iniciatívy a zahraničná pomoc však nemôžu nahradiť náš vlastný aktívny postoj. Preto podporujem všetky legislatívne zámery a konkrétne kroky štátnych aj mimovládnych orgánov a organizácií, ktoré napomáhajú implementácii komplexných rozvojových programov a zvyšujú úroveň participácie Rómov v hospodárskom, politickom a kultúrnom živote, a tým prispievajú k zlepšeniu kvality života nás všetkých.

Kvalita tolerantnej spoločnosti v strednej Európe 20. storočia bude totiž záležať aj na tom, ako dokážeme vytvoriť etnicky neutrálny model spolužitia.