> História vlád SR > Vláda SR od 09. 07. 2010 do 04.04.2012 > Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2010-2014

2. 2 Podnikateľské prostredie, malé a stredné podniky

V uplynulých rokoch sa v Slovenskej republike prejavili zrejmé znaky poklesu kvality podnikateľského prostredia, konkrétne zachytené napríklad v hodnotení Svetovej banky či Svetového ekonomického fóra. Slovensko stratilo vedúcu pozíciu v rámci krajín Vyšehradskej štvorky. Preto zlepšovaním podmienok podnikania vláda SR vyvinie snahu nadviazať na úspech dosiahnutý v roku 2005, keď Svetová banka označila Slovenskú republiku za lídra spomedzi desiatich najreformnejších krajín. Ako odpoveď na nepriaznivý vývoj vláda SR vyvinie tlak na verejnú správu, aby vytvárala optimálne podmienky na podnikanie a vrátila Slovensko na popredné miesta.

Vláda SR bude dôsledne posudzovať zákony z hľadiska ich účinku na podnikateľské prostredie a rast zamestnanosti a dôsledne bude vyhodnocovať vplyv prijímaných zákonov a regulácií. V rámci kompetencií Ministerstva hospodárstva SR a v prípade potreby aj ostatných rezortov vláda SR podporí zvýšenie analytických kapacít vo verejnej správe na zlepšenie podnikateľského prostredia. Vláda SR zároveň vykoná inventúru existujúcich právnych predpisov s cieľom znížiť administratívne a regulačné zaťaženie podnikania o viac než štvrtinu.

Vláda SR zruší tie právne normy, ktoré majú snahu nesystémovo regulovať trhové prostredie a ovplyvňovať výsledok dobrovolných dohôd, ako napríklad zákon o obchodných reťazcoch, zákon o strategických podnikoch ci vybrané ustanovenia Obchodného zákonníka a podobne. Bude sa snažiť o sprehľadnenie a zníženie poctu legislatívnych noriem a o stabilizáciu právneho prostredia pre podnikanie.

Vláda SR sa bude snažiť uľahčiť podnikanie, znížiť administratívnu náročnosť vo všetkých jeho fázach – registrácia, podnikateľská činnosť, ukončenie podnikania alebo presun podnikateľských aktivít na inú osobu. Vláda SR podnikne kroky vedúce k skráteniu času
potrebného na administratívne založenie podniku v súlade s požiadavkami EÚ (najviac tri dni) a rozšíri pôsobnosť jednotných kontaktných miest (JKM) aj na podnikateľské subjekty podnikajúce na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Umožní podnikateľom splniť na JKM administratívne procedúry vykonávané obchodnými súdmi.

Informatizáciou štátnej a verejnej správy vláda SR odstráni niekoľkonásobne sa opakujúce požiadavky na informácie, doklady a údaje podnikateľov. Urýchleným zavádzaním služieb eGovernmentu zefektívni procesy vo všetkých oblastiach, kde dochádza k interakcii verejnej správy s podnikateľskými subjektmi. Vláda SR tak vytvorí stimulujúce podmienky na široké využívanie elektronickej komunikácie podnikateľov a štátnej správy vrátane systému elektronickej verifikácie s cieľom znižovania administratívnej náročnosti podnikania.

Vláda SR v dôslednej súčinnosti so zainteresovaním jednotlivých rezortov uskutoční audit povolení a licencií vydávaných štátom. V záujme zníženia bariér vstupu do podnikania a urýchlenia a stransparentnenia konaní v tejto oblasti v odôvodnených prípadoch zruší alebo zmení udeľovanie licencií a povolení na ohlasovací princíp po splnení explicitne stanovených kritérií s cieľom minimalizovať bariéry vstupu do podnikania.

Vláda SR podnikne kroky k odstráneniu neúmerných sankcií štátnych, samosprávnych, verejnoprávnych a iných správnych orgánov voči malým a stredným podnikom (MSP) pri nesplnení povinností, najmä nepenažných. Pri menej závažných nedostatkoch zavedie zásadu povinnosti upozornenia pred sankciou a najmä u malých podnikateľov bude uplatňovať prevenciu pred represiou, t. j. vzdelávacími aktivitami pre cieľovú skupinu zabezpečí vyšší stupeň dodržiavania predpisov.

Vláda SR posúdi zavedenie inštitútu záväzného stanoviska, ktorým si budú môcť podnikateľské subjekty overiť konkrétny postup úradov v prípade nejasných právnych predpisov a ktoré bude súdne napadnuteľné. Podnikatelia tak nebudú vystavení hrozbe správneho konania za porušenie vágnych či nejasne vykladaných zákonov.

Vláda SR bude klásť dôraz na prepájanie verejných registrov – dane, sociálne záležitosti, zdravotníctvo, kataster a i. – a zanalyzuje možnosť prideľovania jednotnej identifikácie pre podnikateľské subjekty s cieľom znižovať administratívnu náročnosť.

Vláda SR posúdi všetky možnosti, ako minimalizovať štátnu pomoc v oblastiach, kde je jej poskytovaním neopodstatnene deformované podnikateľské prostredie.

Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky. Podporí však kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účastou vrátane odštátnenia teplární ci zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave.

Vláda SR posúdi možnosti zefektívnenia fungovania agentúr Ministerstva hospodárstva SR vrátane ich možného zlúčenia.

Vláda SR bude dôsledne uplatnovať direktívne pravidlo, že pri transponovaní európskej legislatívy do slovenského právneho poriadku by s výnimkou odôvodnených prípadov nemali byť zavádzané administratívne a regulačné prekážky nad úroveň stanovenú
legislatívnymi predpismi EÚ.

Aby Slovensko nebolo len pasívnym prijímateľom európskych politík, vláda SR bude produkovať návrhy voci orgánom EÚ vo väzbe na podnikateľské prostredie a zvyšovanie jeho kvality a zároveň bude analyzovať spôsob a obsah implementácie regulácií EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Na skvalitnenie podpory MSP bude potrebné uskutočniť audit efektívnosti programov pre MSP s cieľom ich modernizácie a zefektívnenia s využitím najlepších príkladov EÚ a OECD.

V záujme uľahčiť financovanie podnikateľských plánov vláda SR zlepší dostupnosť rizikového kapitálu pre začínajúce inovatívne firmy vytvorením systému založeného na zapojení súkromných aj verejných zdrojov pri dodržaní trhových princípov.
 

Investície a regionálny rozvoj

Investície plynú na Slovensko nerovnomerne, navyše pod vplyvom hospodárskej krízy a zhoršenia podnikateľského prostredia sa ich rast spomalil. S cieľom vyrovnávania regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie je potrebné aj v rámci Slovenska neustále podporovať rast investícií, a to najmä do zaostalých regiónov.

Vláda SR prehodnotí doterajší a vytvorí funkčný model na podporu prílevu priamych zahraničných investícií vrátane efektívneho fungovania podporných inštitúcií.

Vláda SR sprehľadní pravidlá pre poskytovanie investičnej pomoci tak, aby podporovala vytváranie pracovných miest v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, zvyšovanie pridanej hodnoty v priemysle a transfer najnovších poznatkov do praxe. Pri návrhoch pravidiel pre poskytovanie investičnej pomoci uplatní aj osvedčené skúsenosti získané pred rokom 2006, keď bol dosiahnutý najefektívnejší rast investícií.

Vláda SR bude klásť dôraz na aktívnu politiku získavania zahraničných investícií aj formou budovania značky „Slovensko“ (branding) v súčinnosti so všetkými relevantnými organizáciami verejnej správy.

Vláda SR zrealizuje pre zaostalejšie regióny a regióny s vysokou nezamestnanosťou pilotné referenčné projekty na prilákanie investícií v spolupráci s prichádzajúcimi alebo existujúcimi investormi.
 

Inovácie

Slovensko patrí v medzinárodnom porovnaní medzi krajiny s najmenšou inovačnou výkonnosťou, pričom dosahuje len 66 % priemeru krajín EÚ. Podla údajov a hodnotení EÚ sa Slovensko radí medzi tzv. doháňajúce krajiny spolu s Maďarskom, Poľskom, Rumunskom a podobne a spomedzi 27 krajín EÚ je až na 22. mieste z hľadiska inovačnej výkonnosti. Príčinami sú slabá výskumná základňa bez konkrétnych cieľov, chýbajúci lídri výskumu – veľké podniky, ktoré doň investujú, a neefektívna podpora verejného sektora, ale aj nízka motivácia výskumných pracovníkov dosahovať v tomto sektore výsledky na európskej či svetovej úrovni atď.

Zvýšenie inovačnej výkonnosti Slovenska teda musí byť odpoveďou na uvedené problémy – pritiahnuť investície do výskumu alebo investície, ktoré bude sprevádzať výskum; dostať do výskumnej sféry viac praxe ako teórie a zvýšiť motiváciu výskumných pracovníkov rásť na špičkových odborníkov.

Vláda SR v spolupráci s podnikovou sférou prehodnotí podporné a motivačné nástroje na rast inovácií v podnikoch a prehĺbenie podpory spolupráce univerzít, výskumných inštitúcií a podnikov s využitím najlepších príkladov z EÚ vrátane zavádzania nepriamych podporných nástrojov na inovácie.

Vláda SR bude klásť dôraz na prepojenie problematiky inovácií a priamych zahraničných investícií s cieľom trvalo udržateľného rastu slovenskej ekonomiky.

Vláda SR jasne definuje medzirezortné kompetencie v oblasti výskumu a vývoja a inovácií s cieľom zvýšiť inovačné aktivity v podnikovej sfére a koordináciu štátnych inštitúcií pri ich podpore.

Vláda SR bude dôsledne a systematicky sledovať efektívnosť vložených verejných prostriedkov do výskumu a vývoja a do inovácií.
 

Energetika

V uplynulých rokoch sa v Slovenskej republike prejavili tlaky na posilnenie politického vplyvu, neodôvodneného vplyvu verejnej správy a zvyšovanie administratívneho zaťaženia v sektore energetiky. Preto vláda SR vyvinie úsilie na minimalizáciu politického a verejného vplyvu a zabezpečí odbornú profesionalitu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a odbornú profesionalitu manažmentu a zástupcov štátu v energetických podnikoch s účasťou štátu.

Vláda SR pripraví aktualizáciu energetickej politiky Slovenskej republiky, ktorej hlavnými cieľmi budú bezpečnosť, konkurencieschopnosť, efektívnosť a udržateľnosť. Vláda SR bude vytvárať podmienky pre diverzifikáciu energetických zdrojov, podporovať budovanie energetickej infraštruktúry s dôrazom na regionálne projekty zabezpečujúce prepojenie elektroenergetickej, plynárenskej a ropovodnej sústavy Slovenskej republiky so sústavami susedných štátov a na posilnenie energetickej bezpečnosti regiónu. S týmto cieľom vláda SR podporí spoluprácu a koordináciu krajín regiónu na získanie finančnej podpory z prostriedkov EÚ na implementáciu projektov spoločného regionálneho záujmu. V oblasti bezpečnosti dodávok elektriny bude vláda SR klásť dôraz na zvýšenie cezhraničnej kapacity prepojení elektrizačnej sústavy s Maďarskom a na podporu procesu prehĺbenia integrácie trhu s elektrinou v regióne strednej a východnej Európy. V oblasti zvýšenia bezpečnosti dodávok plynu bude podporovať vybudovanie severojužného prepojenia spájajúceho LNG terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzajúceho cez všetky krajiny V4, čím bude vytvorená možnosť pripojenia Slovenskej republiky k významným plynárenským projektom Južného koridoru (Nabucco, South Stream a pod.). V oblasti bezpečnosti zásobovania ropou bude vláda SR presadzovať koordinovaný postup krajín regiónu pri hľadaní alternatívnych spôsobov dodávok ropy. Zníženie závislosti od dovozu fosílnych palív vláda SR zabezpečí rozvojom využívania lesnej a poľnohospodárskej biomasy.

Aktualizovaná energetická politika bude sledovať predovšetkým záujmy odberateľov a koncových spotrebiteľov, aby mohli maximálne využívať výhody liberalizovaného a zároveň bezpečného trhu s energiou. Vláda SR upraví pravidlá trhu s energiami s cielom pokračovať v liberalizácii energetického trhu, zvýšiť konkurenciu v energetike, posilniť ochranu spotrebiteľa a zvýšiť úroveň kvality služieb. Odbornou a profesionálnou reguláciou monopolných odvetví energetiky, najmä v prenose a distribúcii, budú prijaté pravidlá zamerané na zvýšenie a zlepšenie ochrany spotrebiteľov a na zabránenie zneužívaniu dominantného postavenia.

Vláda SR upraví pravidlá neprimerane zasahujúce do hospodárenia energetických podnikov s cieľom vytvárať podmienky pre efektívny rozvoj, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku energetických sústav a sietí a umožniť dosiahnutie primeranej návratnosti svojich investícií. V podnikoch so štátnou účastou bude vláda SR dbať na efektívne a hospodárne spravovanie majetku a transparentné nakladanie s finančnými prostriedkami. V štátnych akciových spoločnostiach bude dôsledne uplatňovať princípy transparentného verejného obstarávania, najmä pri investičných projektoch či nákupe služieb.

Pri budovaní energetickej infraštruktúry bude vláda SR dôsledne dbať na ochranu životného prostredia a zdrojov pitnej vody, ako aj na plnenie prísnych bezpečnostných pokynov a environmentálnych aspektov. Preto vláda SR neumožní výstavbu nového ropovodu cez Žitný ostrov.

Vláda SR podporí rozvoj nízkouhlíkových technológií a energetických zdrojov. V prípade jadrovej energetiky bude klásť dôraz na dodržiavanie vysokých noriem jadrovej bezpečnosti. Vláda SR podporí projekt výstavby jadrového zdroja Jaslovské Bohunice iba pod podmienkou súkromnej investície bez ďalšej účasti štátu.

Vláda SR podporí využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie s ohľadom na predpokladané obdobie životnosti daného zariadenia a dlhodobú návratnosť investícií. Pri projekcii využívania obnoviteľných zdrojov energie zohľadní princíp minimalizácie nákladov pri integrovanom prístupe s cieľom využívania obnoviteľných zdrojov energie a zníženia emisií skleníkových plynov. Prioritou budú technológie, ktorých využitie vedie k cenám energií blízkym trhovým s ohľadom na únosnú konečnú cenu energie. Podporu obnoviteľných zdrojov energií z malých vodných elektrární zosúladíme s plánmi na protipovodňovú ochranu obyvateľstva.

Vláda SR podporí zavádzanie princípov zvyšovania energetickej efektívnosti a znižovania energetickej náročnosti na strane výroby, ako aj na strane spotreby vrátane prípravy a realizácie podporných mechanizmov.

Vláda SR bude pri rokovaniach na všetkých platformách inštitúcií EÚ presadzovať záujmy Slovenskej republiky vo všetkých subsektoroch energetiky. Zanalyzuje vplyv implementácie smerníc EÚ o skleníkových plynoch a smerníc EÚ o priemyselných emisiách na elektroenergetiku, teplárenstvo a priemysel.
 

Obchod, služby a zahraničný obchod

Slovensko je malá a otvorená ekonomika, preto musí aktívne presadzovať svoje obchodno-politické záujmy v rámci spoločnej obchodnej politiky EÚ. Pre slovenský typ ekonomiky je nevyhnutné podporovať ďalšiu liberalizáciu svetového obchodu, odstraňovať obchodné prekážky s cieľom zlepšiť prístup slovenských exportérov na trhy tretích krajín. Vo vnútornom trhu musí byť prioritou rovnovážne postavenie predávajúceho i spotrebiteľa s dôrazom na ochranu spotrebiteľa.

Vláda SR zreviduje strategické dokumenty na podporu zahraničného obchodu s reálnou implementáciou navrhovaných opatrení s rešpektovaním legislatívy EÚ o spoločnom trhu. Vláda SR sa bude aktívne podieľať na tvorbe novej stratégie pre jednotný trh Európskej únie, keďže zahŕňa aj čiastkové politiky, ako sú konkurencia, priemysel, spotrebitelia, energia, doprava, digitálna agenda, sociálne veci, životné prostredie, obchod, dane, regionálne politiky, ale aj justícia a občania.

Vláda SR vytvorí komunikačný priestor s podnikateľskou sférou pri presadzovaní záujmov v medzinárodných a multilaterálnych organizáciách (WTO, EK, OECD atd.). S cieľom zabezpečiť maximálnu efektívnosť verejných zdrojov vložených do podpory zahraničného obchodu vláda SR jednoznačne zadefinuje úlohy a ciele a bude dôsledne sledovať výkonnosť jednotlivých obchodno-ekonomických oddelení v zahraničí.

Vláda SR bude presadzovať a realizovať efektívnu politiku všeobecnej bezpečnosti výrobkov a služieb. Na tento cieľ bude vytvárať spravodlivý, komplexný a dobre štruktúrovaný legislatívny rámec pre rovnovážne postavenie predávajúceho i spotrebiteľa pri zachovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa.
231