Vicepremiér SR Rudolf Chmel poskytol rozhovor agentúre SITA

Rozhovor pre tlačovú agentúru SITA, podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel ho poskytol redaktorovi Lukášovi Melicherovi:

- Zatiaľ sme audit ešte neskončili. Niektoré kauzy sa aj v spolupráci s ministerstvom školstva ešte majú preskúmať, najmä pokiaľ ide o segregáciu rómskych detí v školách. Niektoré kauzy som čakal, že sa nejakým spôsobom uzavrú aspoň v právnej či justičnej rovine. Ukázalo sa, že sa neuzavreli. Tak som sa v prípade Hedvigy Malinovej-Žákovej rozhodol, že kauzu vyriešim zo svojho osobného pohľadu tak, ako som ju riešil. Ospravedlnil som sa jej za všetky príkoria a zásahy do ľudskej dôstojnosti, ktoré si myslím, že z hľadiska ľudských práv boli - jemne povedané - neprimerané.

 

- Ďalšie nie sú v takom stave, aby som ich chcel konkretizovať.

 

- Na základe čoho hovorí o tom, či sa skutok stal alebo sa nestal, veď prípad generálny prokurátor ešte neuzavrel? A práve preto, že ho neuzavrel si myslím, že takáto forma ospravedlnenia aspoň z mojej strany ako oficiálneho predstaviteľa, ktorý má v kompetencií ľudské práva, bola primeraná. Stalo sa tam niekoľko vecí, ktoré sú na hranici únosnosti, a to že do veci sa angažoval hneď na začiatku premiér a minister vnútra považujem za niečo neslýchané, čo vo mne vyvoláva asociáciu na päťdesiate roky. Prípad Hedvigy Malinovej je v tomto zmysle učebnicový, mohol by sa používať aj v spomínanej výchove k ľudským právam.

 

- Pokiaľ ide o otázku ľudských práv, základný rozpor v koalícií nie je. Pri problematike národnostných menšín a legislatívneho upravenia ich práv, však problémy sú, prinajmenšom v niektorých prípadoch v ich odlišnom interpretovaní či chápaní. Prirodzene, že sú niektoré záväzné, možno aj menej záväzné predpisy, dohovory a zahraničné zmluvy, ktoré predovšetkým v oblasti ľudských práv, vrátane práv jazykových, pre nás vytvárajú isté limity, ktoré by sme nemali prekračovať. Zdá sa mi, že tie medzinárodné dohovory a zmluvy si často vysvetľujeme pružnejšie, ako by bol treba. Skrátka, nedodržiavame ich tak, ako by sme mali.

 

- Tu tie bariéry, ktoré sú vytvárané v mentálnom vedomí väčšinovej spoločnosti, sú dosť silné. Dokonca aj tomu pripisujem, že kauza Hedvigy Malinovej nemá takú rezonanciu, akú by mala mať. To, ako do toho vstupujú politici, a ako sa v tej veci správa justícia, si myslím, že je dané do istej miery aj tým, že ide o príslušníčku národnostnej menšiny, presnejšie maďarskej menšiny, čo implikuje všetky staré historické predsudky a stereotypy z nacionalistického arzenálu.

 

- Tak to pociťujem. Inak si neviem vysvetliť, že by sme sa takto laxne správali k takému porušovaniu ľudských práv a dôstojnosti, keby išlo o príslušníčku väčšinového národa.

 

- V každom prípade si myslím, že prijatie zákona nebude jednoduché. Čas, ktorý bol k tomu vytvorený, dal priestor na preštudovanie návrhu zákona a diskusiu. Už dávnejšie sme návrh novely zverejnili na webových stránkach vicepremiéra aj strany Most-Híd. Verejnosť sa so zákonom mohla oboznámiť, buď si ho osvojiť, alebo k nemu vyjadriť nejaký názor. Ohlasy, ktoré prišli boli, žiaľ, minimálne. Niekoľko diskusií vrátane medzinárodného sympózia sme iniciovali aj my. Zásadné pripomienky zatiaľ zo strany dotknutých strán, teda menšín, neprišli. Práve sa chcem zoznámiť so stanoviskom Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku, ale to je zrejme jediné rozsiahlejšie stanovisko, ktoré môže byť relevantné. Diskurz je dnes už v politickom procese, bude treba čakať do januára, ako sa k tomu jednotlivé strany postavia.

 

- Áno. Zatiaľ nevieme, na čom sme, ktoré sú tie najdôležitejšie výhrady koaličných partnerov. Jedni si myslia, že najproblematickejšia časť zákona je desaťpercentné kvórum. Myslím si však, že je to zveličené a zásadný problém to nie je.

 

- Pokiaľ ide o Rómov, na túto problematiku sa možno pozerať z hľadiska elementárnych jazykovo-vzdelávacích ľudských práv. Tá spadá do môjho portfólia, ale je to generálny problém, ktorý sa musí riešiť prierezovo cez všetky inštitúcie a rezorty, pod ktoré táto problematika komplexne spadá. Po druhé, musí sa to riešiť s dlhodobou perspektívou. Pri všetkých krátkodobých projektoch, ktoré boli doteraz, sa ukázalo, ako málo riešili problematiku. Možno povedať, že za 21 rokov v oblasti nielen ľudských práv rómskej komunity, ale vôbec v riešení základných životných situácií rómskej komunity štát zlyhal.

 

- Chceme byť hlavným koordinátorom, ak už nie garantom, pre všetky rezorty, ktoré sa na tejto problematike podieľajú, teda od ministerstva sociálnych vecí, úradu splnomocnenca, ministerstva školstva, kultúry po ďalšie inštitúcie. Aby sa vytvoril jeden komplexný a najmä dlhodobý program, ktorý by už veci konečne riešil.

 

- Myslím, že áno. V rámci vnútroštátnom istotne. V rámci medzištátnom, ak myslím na vzťahy Slovenska a Maďarska, tak, žiaľ, nie. Ale nie našou vinou...

 

- V medzištátnych?

 

- Okrem toho, že sa odhysterizovala a upokojila atmosféra v oblasti slovensko-maďarských vzťahov, tak nejaký výrazný posun nevidím.

 

- Chceme skompletizovať personálne obsadenie nášho úradu, ktorý zatiaľ mohol pracovať na polovičný plyn, možno len na tretinový. Chceme to skompletizovať a nastaviť všetky sekcie a odbory tak, aby pracovali naplno. Reálna práca pre nás začne až niekedy v januári, februári. Budeme pokračovať v legislatívnych iniciatívach, okrem iného chceme do leta predložiť fundamentálny zákon o podpore a rozvoji kultúry národnostných menšín.

 

Bratislava, december 2010