Analytici Úradu vlády SR: najšťastnejší ľudia na Slovensku žijú v okolí Bratislavy a Kežmarku

12.11.2018

V HDP sa neobjaví žiadna aktivita, ktorá nemá cenovku
 
Aktuálne ukončená analýza Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR pod názvom Od HDP k šťastiu - Policy brief analýzy faktorov spokojnosti so životomautorov Jana Fidrmuca, Damiána Pastora a Kataríny Rimegovej prináša nový pohľad na spôsob merania blahobytu či pocitu šťastia občanov.  Doposiaľ najčastejšie používaným – ak nie jediným -  indikátorom na meranie ekonomického rozvoja krajiny alebo regiónu bol totiž hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa. Takáto interpretácia však môže viesť k skreslenému vnímaniu blahobytu, pretože HDP na obyvateľa ignoruje mnohé ďalšie aspekty, ktoré majú dopad na kvalitu života.
 
Analýza ISA prináša nielen výsledky týkajúce sa pocitu šťastia obyvateľov  jednotlivých regiónov Slovenska (východisko tvorili údaje z Európskeho sociálneho prieskumu a analýzy ISA: Meranie blahobytu: individuálny prístup), ale určuje aj tie ukazovatele, ktoré sa podieľajú na jeho vytváraní. Medzi  ne patria individuálne sociálno-ekonomické charakteristiky, napríklad vek, pohlavie, rodinný stav, štatút na trhu práce, príjem domácnosti, ako aj regionálne ukazovatele: miera nezamestnanosti, očakávaná dĺžka života, priemerný príjem v regióne a pod. Výsledkom podrobnej analýzy týchto determinantov šťastia je tzv. produkčná funkcia šťastia, ktorá vysvetľuje subjektívny pocit šťastia prostredníctvom objektívne merateľných faktorov.
 
Rodinný život a náboženstvo ako zdroj šťastia
 
Výsledky analýzy ISA ukazujú, že pocit šťastiaobyvateľov Slovenska klesá s vekom do 40. až 50. roka života, ale potom opäť začína rásť. Šťastnejší sú ľudia, ktorí žijú s partnerom alebo v mnohopočetnej domácnosti; príjem má efekt v tvare otočeného U, čo znamená, že pocit šťastia najprv so zvyšujúcim sa príjmom rastie, ale po dosiahnutí približne štvornásobku priemeru príjmov v krajine začína klesať. Ľudia, ktorí sa modlia aspoň raz za deň, sú šťastnejší ako tí, ktorí sa modlia menej často alebo sa nemodlia vôbec. Muži vykazujú nižší pocit šťastia ako ženya členovia minoritných spoločností v krajine sú menej šťastní ako členovia majoritnej spoločnosti.
 
Šťastný život v Pezinku
 
Produkčná funkcia šťastia umožňuje vyrátať aj predpokladaný pocit šťastia občanov v regiónoch. Najväčší predpoklad pre šťastný život majú občania Pezinka. Ďalšie spokojné okresy sú v okolí Bratislavy, ako aj na východe a severe krajiny. Celkovo však predpokladaná spokojnosť občanov na Slovensku má relatívne nízku variáciu - od 6,9 (Trnava) do 7,2 (Pezinok) na 10 bodovej škále. Ukazovateľ spokojnosti so životom tak vykazuje podstatne menšie rozdiely medzi regiónmi ako HDP na obyvateľa.
 
 
Mapa: Priemerná predpokladaná úroveň pocitu šťastia občanov na okresnej úrovni Slovenska

25743