Dušan Čaplovič: Odpoveď ministra na otvorený list učiteliek

Vážené panie učiteľky, tesne pred ukončením školského roka mi bol doručený Váš otvorený list, v ktorom ste otvorene, rozhorčene a z duše pravdivo informovali o Vašich trpkých skúsenostiach. Som presvedčený, že za každým Vašim slovom a vetou sa skrýva nielen sklamanie, ale aj trpké skúsenosti, a napokon i očakávania a túžba postaviť naše školstvo na pevné nohy, z hlavy na nohy, s cieľom pomôcť meniť našu prítomnosť.

Oceňujem, vážené panie učiteľky Erika Polgáriová a Eleonóra Liptáková, Vašu úprimnosť, ktorá nechýba pri opise veci, pred ktorými si často radšej zakrývame oči, alebo kritizuje daný stav neverejne, kde takýto otvorený kritický prístup chýbal a chýba. Otvorene sa priznávam, že Váš spravodlivý hnev nepovažujem za útok na príslušníkov národnostnej menšiny, alebo za opovrhovanie sociálne slabšími skupinami. Vnímam ho ako túžbu po tom, aby práva neboli nadradené povinnostiam a snahu o to, aby sa slušnosť vrátila tam kde chýba. A najmä, aby učiteľ, vychovávateľ, odborný zamestnanec i nepedagogický pracovník na našich školských zariadeniach a v školách, nemal len povinnosti, ale aj práva, a dieťa, žiak, študent a rodič nemali len práva, ale aj povinnosti a zodpovednosť. A o to nám dnes spoločne nesporne ide.

Vôbec nemám pocit, že tento list vyznieva ako „bohapusté ponosovanie sa, výčitky a sťažnosti", čoho ste sa pri písaní obávali. Práve naopak, je cennou výpoveďou tých, ktorí žijú tvrdou školskou realitou. Ak by Vám nezáležalo na vzdelávaní a našom školstve, určite by ste nestrácali čas písaním otvoreného listu. Práve naopak, Vaša energia a nádej, s ktorými ste sa neváhali podeliť nielen so mnou, ale so širokou verejnosťou, je dôkazom nádeje, že veci, ktoré sú zlé, musíme spoločne napraviť. Uvedomujem si, že dôležitú úlohu musím zohrať ja, Váš minister, spolu s celým rezortom, vládou, parlamentom, regionálnou, miestnou a obecnou samosprávou a daný stav meniť, spoločne naprávať.

Naše školstvo, ako aj celá spoločnosť bola v priebehu viac ako 20 rokov vystavená nielen sociálnym, ekonomickým či hospodárskym transformáciám, ale aj nevydareným experimentom. Aj preto sme svedkami nerovnováhy medzi právami a povinnosťami, a tiež toho, ako niektorí rodičia nedožičia vlastným deťom výchovu a svojou ľahostajnosťou ich okrádajú o pozitívne ľudské vzory. Vôbec ma neprekvapuje, že na tento list som doposiaľ nevidel žiadnu reakciu samozvaných ľudskoprávnych aktivistov či expertov, ktorí dvadsať rokov žijú z grantov, kritizujú každú snahu o zodpovedné riešenie opisovaných problémov a pritom sa tvária ako receptár skvelých nápadov. V mnoho zlyhal aj náš rezort a naše školské organizácie, často sme sa spoliehali na akýsi samovývoj, ktorý nás však voviedol, do ešte väčšej pasce a marazmu.

Nie farba pleti, ale ľahkovážnosť rodičov, absencia pozitívnych vzorov v rodinách a povrchný prístup rodičov, ktorí vinia učiteľa a nevidia vinu na vlastnom dieťati i v sebe, spôsobuje, že učiteľ sa kvôli obetavosti stáva dobrým terčom nenávisti a agresivity. Najmä tých, ktorí nezvládajú výchovu vo vlastnej kuchyni a bremeno osobného zlyhania hádžu na spoločnosť.

Absolútne súhlasím aj s tvrdením, že „škola produkuje absurdné množstvo žiakov, ktorí sú na trhu práce neuplatniteľní a bez akýchkoľvek sociálnych a pracovných návykov." Z časti sa nedá nesúhlasiť aj s konštatovaním, že tento stav je „dôsledok chybného fungovania politiky tohto štátu."  Za pravdu dávam Vám aj v tom, že nadmerná pôrodnosť, môže byť vnímaná ako zárobková činnosť. Zabúda sa, že slušnosť v škole, v školskom zariadení, plnenie povinnej školskej dochádzky je zrkadlom rodiny a za neplnenie týchto všeľudských povinností, musí nasledovať aj trest v oblasti pozastavenia rodinných prídavkov, či sociálnej podpory. V tejto oblasti ešte veľmi zaostávame a nie sme schopní konať rázne, precízne a spravodlivo. Aj tu treba nastoliť poriadok, práva a povinnosti, zodpovednosť pre všetkých, a kto zlyháva, neplní si napríklad svoje rodičovské povinnosti, musí niesť za tieto skutky zodpovednosť so spravodlivým trestom. Ani za život, tak ako píšete pani učiteľky „v špine, smrade", nemôžu rodičia očakávať rodinné prídavky.

Nebojím sa napísať, že jednou z mojich úprimných snáh je vytvorenie internátnych škôl, je to model, pilotný projekt z európskych zdrojov,  ktoré deťom, zo sociálne slabších rodín, poskytnú spomínanú šancu na vzdelanie, na to, aby deti bezohľadných rodičov získali dôstojné životné podmienky. Samozrejme na princípe dobrovoľnosti, súhlasu ich rodičov, príbuzných. Samozrejme, je to náročná cesta, ale treba začať.

Tak ako Vy, milé kolegyne, pani učiteľky, ani ja sa s týmito problémami nechcem zmieriť. Mám záujem ich meniť a budem hľadať širokú podporu na úrovni ministerstiev, miest a obcí, ale aj charitatívnych organizácií, aby sme namiesto experimentov, konečne riešili veci komplexne, cielene a hlavne s trpezlivosťou. Problém, ktorý vznikal viac ako dvadsať rokov, ako aj desaťročia predtým, nie je v ľudských silách vyriešiť v horizonte volebného obdobia. Avšak každé prijaté rozhodnutie musí byť súčasťou mozaiky slušnosti, spravodlivosti a zodpovednosti, ale aj poriadku a solidarity, ktoré nesmierne potrebujeme. Práve tieto hodnoty musia byť medzi nami. Preto sa podpíšem pod každý krok, ktorý bude chrániť učiteľský stav.

Vzdelanie je šanca, ktorú štát musí garantovať. Kto o ňu nestojí, ten diskvalifikuje sám seba. Každý z nás si píše životopis svojou prácou a svojimi skutkami. Na poste ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR urobím všetko preto, aby môj politický životopis bol sprevádzaný modernizáciou školstva, ktorej výsledkom bude zmena pomerov v našom školstve, kvalitná výučba, spokojní rodičia, ocenení a neterorizovaní učitelia. Ďakujem Vám, za Vaše úprimné riadky a odvahu ich napísať, vážim si Vás a som v pokore a v úcte k Vášmu úprimnému slovu. Takmer všetko čo ste napísali potvrdzuje moje slová o zlom vzdelávacom systéme, nezmyselným behom za kreditmi, produkciou absolventov pre úrady práce, honbou za biznisom a nie za kvalitou, otvorenou a spoločnou školou a nedocenením mojej snahy o zvyšovanie nárokov na  vzdelávanie, prijímačky, výučné listy a maturity. Po prvých sto dňoch v kresle ministra školstva Vás chcem ubezpečiť, vážené pani učiteľky, o svojom osobnom odhodlaní, v ktorom budem aj naďalej pokračovať a podpore aj Vašich snáh o zmeny v našom školstve. Pri najbližšej príležitosti, v novom školskom roku, iste navštívim, samozrejme neplánovane, aj Vašu školu a veľmi rád sa s Vami stretnem a osobne poďakujem.


S úctou a  pozdravom Váš minister
Dušan Čaplovič


Zdroj: http://dusancaplovic.blog.sme.sk/c/304270/Odpoved-ministra-na-otvoreny-list-uciteliek.html#ixzz25PHJs1tW