KVALITA ŽIVOTA AKO VÝSLEDOK SÚDRŽNEJ SPOLOČNOSTI

 Vláda istôt občanov vychádza z presvedčenia, že súdržnosť občanov Slovenskej republiky je základom nielen stability, ale aj rozvoja kvality ich života. Sociálna súdržnosť je závislá od súdržnosti všetkých vrstiev spoločnosti a od spájania vyváženej hospodárskej politiky s politikou sociálnou. Od toho závisí aj trvalo udržateľný rast kvality života občanov, ktorú možno dosiahnuť podporou vzdelávania, výskumu a vývoja inovácií a vytváraním modernej infraštruktúry nevyhnutnej na hospodársky a sociálny rozvoj. Pri posudzovaní kvality života jednotlivcov a spoločnosti je nutné zohľadňovať nielen materiálnu životnú úroveň. Musíme posudzovať zdravie, vzdelávanie, náplň osobnej činnosti vrátane práce, priestor na politickú a občiansku angažovanosť, vplyv vládnych opatrení, medziľudské vzťahy a sociálne kontakty, istotu alebo naopak neistotu hospodárskej a fyzickej povahy, kvalitu životného prostredia. To všetko sa proporcionálne rozvíja v spoločnosti, ktorá do svojho rozvoja aplikujeznalostne sociálny model.
 
V poslednom období došlo k rozpadu verejného zdravotníctva, zníženiu reálnych miezd, rastu nezamestnanosti, neriešeniu problémov spojených s dlhodobou nezamestnanosťou, zhoršeniu ochrany zamestnancov, chaosu v politike voči starším ľuďom, v sociálnych službách, k nekoordinovanému postupu medzi orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy v sociálnej politike a k rozpadu sociálneho dialógu. Celý sociálny systém bol pod vplyvom neriadeného experimentu na najslabších skupinách obyvateľstva, rástla chudoba nielen v hospodársky slabých regiónoch. Systém bol deštruovaný, čo narušilo istotu občanov pri riešení ich životných sociálnych udalostí.
 
            Vláda vytvorí stabilný rámec sociálnej politiky pre istoty občanov, pričom za kľúčové považuje:
  • starostlivosť o zdravie občanov v spoločnosti, ktorú musí opäť rozhodne prevziať revitalizované a stabilizované verejné zdravotníctvo,
  • rodinu, ako základnú bunku určujúcu kvalitu života a istôt občanov,
  • riešenie dlhodobej nezamestnanosti rozvinutými programami, ktoré vytvoria podmienky na zlepšenie prístupu k zamestnaniu znevýhodnených skupín na trhu práce,
  • posilnenie aktivačných schém pre mladých nezamestnaných, občanov s nižšou kvalifikáciou, vrátane osobného poradenstva, intenzívnej rekvalifikácie, dotovanie zamestnaní a grantov pre začínajúcich živnostníkov,
  • zvýšenie kvality života staršej generácie ako komplexnej problematiky, ktorá posilní súdržnosť spoločnosti.
 
Vláda oživí politiku hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorá bude  kľúčovým prvkom rozvoja ľudského potenciálu Slovenska, aby sa stalo stabilným, moderným a konkurencieschopným.
 
Vláda vyvinie maximálne úsilie, aby prijímané zásadné opatrenia mali podporu u väčšiny obyvateľstva. Ich realizácii bude predchádzať široká odborná diskusia s cieľom dosiahnuť spoločensko-politický konsenzus. Nezanedbateľné miesto v tomto procese budú mať zástupcovia sociálnych partnerov. K tomu musí slúžiť efektívny sociálny dialóg. Ten musí vyústiť aj do zvýšenia pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Preto sa bude novelizovať zákon o kolektívnom vyjednávaní, aby bola odstránená prekážka pre ukladanie a rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na iných zamestnávateľov. Vláda považuje minimálnu mzdu za mimoriadne dôležitý nástroj vo vytváraní podmienok pre záujem pracovať najmä u marginalizovaných skupín občanov. Preto v súlade so stavom verejných financií zváži úpravu režimu valorizácie minimálnej mzdy vo väzbe na priemernú mzdu a na životné minimum.
 

Rodina – základná bunka určujúca kvalitu života

 
Rodina ako základná štrukturálna zložka ľudskej spoločnosti prešla za uplynulých dvadsať rokov výraznými zmenami. Konflikt medzi nevyhnutnosťou mať platenú prácu a potrebou rodinného života výrazne zmenil štruktúru rodiny na Slovensku a vytvoril sa nový model rodinného správania. Klesal počet sobášov, rástla rozvodovosť, vek sobášiacich sa, pribudol aj výrazný prepad pôrodnosti a plodnosti, radikálne poklesla potratovosť. Rástol počet detí narodených mimo manželstva, došlo k starnutiu populácie, nastal návrat k viacgeneračnému spolužitiu a spájaniu rodín v rámci jedného bytu či domu, pokračoval posun k jednotnému modelu rodiny a k ubúdaniu súrodeneckých vzťahov. To všetko sa prejavilo potlačovaním významu dosiaľ jedinej formy rodiny uznávanej slovenskou spoločnosťou, a to tradičnej manželskej rodiny. Zanedbávali sa vplyvy, ktoré prináša postmoderná éra vyspelých spoločností, spojená s rastúcimi požiadavkami platenej práce na čas a s rastúcou účasťou žien na trhu práce. To narúša historický vzťah medzi platenou ekonomikou a oblasťou starostlivosti, príznačnou pre industriálnu sféru. Narušila sa súdržnosť spoločnosti a jej dôležitého determinantu, akým je rodina. V znalostno sociálnom modeli rozvoja spoločnosti sa predpokladá, že dôležitú úlohu zohrá občianska spoločnosť vrátane cirkví. Tlak trhu na rodinný život vytvára pestrejšie rodinné modely. Aby nevznikali deprivačné modely rodiny, je potrebná aj variabilnejšia podpora rodiny.
 
            Preto vláda presadí:
  • aby rodinná politika bola centrom záujmu sociálnej politiky štátu,
  • dôsledné uplatňovanie základnej zásady Zákona o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobro,
  • aby sa obnovila rovnováha ekonomickej úlohy rodiny a jej sociálnej funkcie; s týmto cieľom podporí aj rozvoj finančnej gramotnosti,
  • aby sa obnovila prirodzená reprodukčná rovnováha populácie.
 
            Vláda prijme v oblasti rodinnej politiky tieto opatrenia:
  • spracuje novú Koncepciu štátnej rodinnej politiky Slovenskej republiky do roku 2020, ktorá vymedzí strategické ciele, princípy a opatrenia na jej realizáciu s cieľom revitalizácie rodinného života a výraznejšej obnovy jej sociálnej funkcie,
  • prehodnotí predpisy pracovného a rodinného práva tak, aby sa výraznejšie akceptovali potreby vyváženého vzťahu ekonomickej a sociálnej funkcie rodiny, povinnosti verejných inštitúcií, úlohy zamestnávateľov a postavenie občianskych združení,
  • podporí terénne opatrenia smerujúce k stabilizovaniu pomerov v sociálne odkázaných rodinách,
  • podporí ochranu maloletých tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí,
  • vyhýbať sa umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti ako najkrajnejšiemu riešeniu a preto podrobí odbornej analýze procesné predpisy a predpisy rodinného práva v častiach týkajúcich sa umiestňovania detí do náhradnej rodinnej starostlivosti,
  • vo všetkých legislatívnych návrhoch bude cieľavedomejšie presadzovať princípy rodovej rovnosti, posilní jej inštitucionalizáciu a bude systematicky monitorovať jej vývoj.
 

Práca ako zdroj kvality života občanov a spoločnosti
 

Vláda istôt pre občanov vychádza z poznania, že v ekonomicky aktívnom období života zohráva kľúčovú úlohu v ich istotách práca vykonávaná formou zamestnania. Práca v zamestnaní je dôležitá nielen pre obživu, ale aj osobnú identitu občana v celkovej sociálnej identite spoločnosti. Neprináša iba materiálne hodnoty vlastníkom hmotných a finančných statkov, ale formuje aj postavenie a životné hodnoty zamestnancov. Slovenská republika bude v druhej dekáde 21. storočia spoločnosťou založenou predovšetkým na kvalitných zamestnaneckých vzťahoch, kde sa budú formovať jej hodnoty a charakter. Preto pracovnoprávna legislatíva, ktorá vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, je a musí byť jednou z prioritných zložiek právneho poriadku Slovenskej republiky. Vyvážený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa vytvára predpoklady na tvorbu trvalo udržateľného rastu kvality života občanov. Vláda po kvalifikovanom prerokovaní so sociálnymi partnermi pripraví zmenu Zákonníka práce.
 
Pretože pracovné miesta sa tvoria pri procese zhodnocovania ľudskej práce, vláda považuje prácu v zamestnaneckom pomere za dominantnú pre kvalitu života občanov. Garantuje, že cieľom jej politiky v tejto sfére bude sociálne začleňovanie, dobre fungujúci trh práce, rovnako aj systémy vzdelávania, zvýšenie mobility a uvoľnenie inovačného a kreatívneho potenciálu ľudí. Prechod  na nové trvalo udržateľné sociálne, trhové, inteligentnejšie a ekologickejšie hospodárstvo bude založený na inovačných postupoch, lepšom využívaní zdrojov a na znalostiach. Musí byť sprevádzaný vytváraním nových pracovných príležitostí, bojom proti rastúcej nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Na dosiahnutie udržateľného rastu vláda prijme opatrenia, v ktorých budú ľudia a zodpovednosť stáť na prvom mieste.
 
            Priority vlády:
  • vytváranie hodnôt prostredníctvom rastu založeného na znalostiach,
  • posilnenie postavenia občanov v inkluzívnych spoločnostiach (nadobudnutie nových zručností, podpora kreativity a inovácie, rozvoj podnikania a plynulý prechod medzi zamestnaniami),
  • presadzovanie väčšieho počtu pracovných príležitostí výmenou za väčšiu adaptabilitu ľudí,
  • vytváranie kvalitných pracovných miest založených na dôstojnej, bezpečnej a dobrej práci, vrátane spravodlivého odmeňovania,
  • zlepšenie šance mladých zamestnať sa a začleniť sa po skončení štúdia na trh práce,
  • väčší dôraz kladený na ohrozené skupiny, rodovú rovnosť a na sociálnu súdržnosť,
  • vytváranie zelených pracovných miest.
 
            Do činnosti zameranej na zmierňovanie vplyvu finančnej krízy na zamestnanosť a na sociálnu oblasť vláda aktívne zapojí sociálnych partnerov. V tomto kontexte bude hrať dôležitú úlohu aj primerané sociálne zabezpečenie, ktoré motivuje k práci a zároveň udržuje kúpnu silu.
 
            Preto vláda považuje za nevyhnutné:
  • pokračovať v realizácii Európskej stratégie zamestnanosti v súlade s prioritami           Stratégie Európskej únie do roku 2020,
  • vybudovať systém predvídania potrieb trhu práce a zručností tak, aby sa dosiahol     čo najväčší súlad medzi dopytom po práci a ponukou práce,
  • podporovať konkurencieschopnosť zvyšovaním zručností a adaptability pracovnej    sily, ktorá bude reagovať na potreby trhu práce, ako aj prostredníctvom aktívnej          politiky trhu práce,
  • posilniť aktivačné schémy najmä pre pracovníkov s nižšou kvalifikáciou, vrátane       osobného poradenstva, intenzívnej rekvalifikácie, učňovského vzdelávania, dotovaných zamestnaní, ako aj grantov pre samostatne zárobkovo činné osoby a začínajúce podniky,
  • zamerať programy na podporu najzraniteľnejších občanov,
  • zlepšovať monitorovanie rozvoja zručností a ich súladu so skutočnými a očakávanými potrebami, pokiaľ ide o voľné pracovné miesta,
  • prehodnotiť územnú organizáciu verejných služieb zamestnanosti na zabezpečenie    efektívnej spolupráce s mestami, obcami a so samosprávnymi krajmi pri tvorbe a uplatňovaní regionálnych politík zameraných na podporu rastu zamestnanosti,
  • naďalej realizovať programy a projekty na riešenie dlhodobej nezamestnanosti           a na zlepšenie prístupu k zamestnaniu znevýhodnených skupín na trhu práce,
  • pokračovať v zabezpečovaní kultúry práce, založenej na štandardoch medzinárodnej organizácie práce, Rady Európy a EÚ,
  • pokračovať v eliminácii nelegálneho zamestnávania,
  • upraviť legislatívne predpoklady ustanovené zákonom a vykonávacími predpismi o ďalšie skutočnosti prehlbujúce starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb,
  • na základe sledovania vývoja v oblasti miezd postupne zvyšovať minimálnu mzdu,
-     vytvoriť moderné systémy sociálnej bezpečnosti,
-     v záujme vynútiteľnosti práva pokračovať v personálnom a odbornom posilňovaní orgánov inšpekcie práce na zabezpečenie dohľadu štandardného v Európskej únii.
 
Zvýšená nezamestnanosť je krutým výsledkom svetovej hospodárskej krízy. S nezamestnanosťou je spojený pokles životného štandardu, v určitých skupinách obyvateľstva a v niektorých regiónoch na Slovensku dokonca výrazný. Napraviť tieto deformácie nemožno radikálne. Je to proces, ktorý si vyžaduje ucelenú stratégiu minimálne v strednodobom horizonte.
 
Preto vláda považuje:
  • znižovanie nezamestnanosti znevýhodnených skupín obyvateľstva a ich ohrozenia na trhu práce za súčasť stratégie odstraňovania chudoby v SR,
  • stratégiu odstraňovania chudoby v SR za viacdimenzionálny proces, ktorý nesúvisí iba s tvorbou pracovných miest a so službami v zamestnanosti.
     
            Pri výkone vládnej moci:
  • prehodnotí možnosti ustanovenia inštitútu životného minima ako spoločensky uznanej sociálno-ekonomickej veličiny sociálneho systému a merania kvality života,
  • bude doterajšie úspešné formy integrácie zdravotne a telesne postihnutých občanov do spoločnosti rozvíjať spolu s obcami, mestami, so samosprávnymi krajmi, s občianskymi združeniami a cirkvami,
  • posilní riešenie zamestnávania dlhodobo nezamestnaných ako komplexný problém prostredníctvom niekoľkých druhov politík – najmä regionálnej politiky, politiky vzdelávania, bytovej politiky, politiky verejných služieb – vytvorí podmienky na lepšiu uplatniteľnosť týchto osôb na trhu práce a v spoločnosti,
  • lepšou spoluprácou medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi, verejnou správou a službami zamestnanosti eliminuje náchylnosť mladých ľudí zostať mimo trhu práce, na takúto spoluprácu vytvorí aj právne podmienky,
  • pri začleňovaní okrajových rómskych komunít bude pokračovať v súlade s Dekádou začleňovania rómskej populácie 2005 - 2015 a Strednodobou koncepciou rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike 2007 - 2015 s prierezovými aktivitami, ktoré koncentrujú efektívne vynaložené finančné zdroje i s participáciou cirkví a cirkevných zborov na Slovensku,
  • stratégie inklúzie marginalizovaných rómskych komunít bude realizovať najmä prostredníctvom lokálnych stratégií komplexného prístupu a lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie,
  • vytvorí kultúru zabraňovania všetkým druhom diskriminácie pri vzniku zamestnaneckých vzťahov na pracoviskách, v tomto zmysle zefektívni najmä činnosť Národného inšpektorátu práce,
  • vypracuje ucelený systém na vyhľadávanie a prísne trestanie nelegálneho zamestnávania, a to najmä účinnejšou spoluprácou zamestnávateľských a odborárskych organizácii s Národným inšpektorátom práce, orgánmi miestnej samosprávy a s Políciou Slovenskej republiky,
  • bude pokračovať v transformácií úradov práce a sociálnych vecí a rodiny na organizáciu, ktorá neplní iba administratívnu a evidenčnú funkciu, ale vykonáva aj poradenské a konzultačné služby nezamestnaným a ohrozeným nezamestnaním. Rovnako aj  zamestnávateľom, odborom, obciam a mestám, a to komplexným prístupom sociálnej ochrany občanov a vytváraním podmienok na ich zamestnanie,
  • zabezpečí legislatívnu ochranu ľudí s nízkymi príjmami a marginalizovaných skupín pred zadlžovaním najmä nebankovými subjektmi, ktoré poskytujú úvery hraničiace s úžerou.
 

Starostlivosť o zdravie – zdravý občan, vyliečený pacient a spokojní zdravotníci
 

Zdravie občanov je najväčšia hodnota a zdroj bohatstva spoločnosti, ktoré treba chrániť a rozvíjať. Poslaním zdravotníctva je významne prispievať k zvyšovaniu kvality života občanov prostredníctvom znižovania úmrtnosti, chorobnosti, trvalých a dočasných následkov chorôb a úrazov, poskytovaním účelovej, kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti, pôsobením verejného zdravotníctva, podporou individuálnej a komunitnej starostlivosti o zdravie.
 
  Zdravotná politika vlády vychádza z európskych tradícií a skúseností s prihliadnutím na špecifiká Slovenskej republiky. Právo na ochranu zdravia a zdravotnú starostlivosť je základné ľudské právo a verejný záujem prioritného významu. Základným princípom musí byť rovnosť a solidarita občanov pri ochrane zdravia a poskytovaní dostupnej, kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti, ako jednej zo základných verejných služieb. Zdravie občana je najlepšou investíciou pre silnú ekonomiku a spokojnú spoločnosť, preto vláda sa zaväzuje vykonať všetky možné a dostupné opatrenia, ktoré verejné zdravotníctvo bude v Slovenskej republike stabilizovať a rozvíjať.
 
Obnovíme otvorenú a systematickú komunikáciu s odbornou verejnosťou,  stavovskými a odborovými organizáciami. Všetky zásadné systémové zmeny musia byť výsledkom odborného a spoločenskej dohody zúčastnených strán.
 
Vláda počas celého funkčného obdobia neuskutoční transformáciu univerzitných, fakultných a verejných nemocníc na akciové spoločnosti, čím zabráni ich privatizácii a znižovaniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako aj ohrozeniu existencie nemocníc.
 
Vláda posilní systém verejného zdravotníctva a štátneho zdravotného dozoru. Pripraví strategické materiály, vrátane zámeru na postupnú zmenu od poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom ku komplexnému prístupu starostlivosti o zdravie občanov, národných programov podpory zdravia a preventívnych programov v najdôležitejších oblastiach. Pôjde o všetkých občanov, so zameraním sa na starostlivosť o deti a mladistvých, o ženy, seniorov, onkologických pacientov a o ďalšie najviac ohrozené skupiny obyvateľstva, prevenciu civilizačných ochorení, podporou konzumácie zdravých potravín, zdravého životného prostredia a aktívnej rekreácie v prírodnom prostredí.
 
Vláda bude dôsledne dbať na dodržiavanie zákonov týkajúcich sa ochrany zdravia. Bude pokračovať v aktívnej ochrane nefajčiarov a prijímať protialkoholické a protidrogové opatrenia.
 
Vysoká kvalita, dostupnosť a efektivita zdravotnej starostlivosti je nevyhnutnou podmienkou spokojnosti a dôvery občanov v systém organizácie, riadenia, dôslednej kontroly a samotného výkonu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Snahou vlády bude, aby sa na celom území SR poskytovala zdravotná starostlivosť na úrovni súčasných poznatkov medicíny. Dosiahne to zavádzaním štandardných diagnostických a liečebných postupov, kontinuálnym vzdelávaním zdravotníckych pracovníkov a vyhodnocovaním indikátorov kvality u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
 
Zlepšovanie mzdového ohodnotenia pracovníkov v rezorte zdravotníctva je jednou z priorít v oblasti zdravotníctva. Vláda v medziach ekonomických možností zavedie také mechanizmy do spôsobu riadenia a financovania a rezortu, aby bol primeraný dostatok prostriedkov na zvyšovanie odmeňovania zdravotníckych pracovníkov. V oblasti vzdelávania zdravotníckych pracovníkov podporí návrhy na úpravu systému tak, aby nedochádzalo k nedostatku niektorých špecializácií potrebných na správne a komplexné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vláda pre ochranu zdravotníckych pracovníkov bude dôsledne dbať na dodržiavanie Zákonníka práce a normatívov v zdravotníckych zariadeniach. Bude spolupracovať s odbornými a odborovými organizáciami  na rozvoji stratégie zmien pomerov v zdravotníctve.
 
Vláda podporí optimalizáciu siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s dôrazom na zabránenie nekontrolovateľného rastu najmä v špecializovanej ambulantnej starostlivosti a navrhne doriešenie problematiky LSPP. V oblasti poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné v spolupráci s odbornými spoločnosťami, stavovskými a vzdelávacími inštitúciami dostatočne zatraktívniť pôsobenie lekára vo všeobecnej a stomatologickej  starostlivosti.
 
Vláda zavedie prísnu kontrolu hospodárenia nemocníc, čím sa zabráni neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov. Aby nedochádzalo k zadlžovaniu nemocníc, ktoré bolo historicky najväčšie v poslednom období, vláda nepripustí privatizovanie ekonomicky lukratívnych činností nemocníc, tak vytvorí podmienky pre ich finančnú stabilizáciu.
 
Významnou úlohou je dobudovanie siete urgentných príjmov a traumatologických centier, nakoľko urgentná  medicína predstavuje významný prvok integrovaného záchranného systému.
 
Vláda zachová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pod kontrolou štátu v podmienkach, ktoré budú garantovať rozsah a dostupnosť zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia pre všetkých pacientov. Bude podporovať rozvoj univerzitných nemocníc, ktoré  predstavujú integrovaný a všeobecne dostupný  medicínsky systém poskytujúci výhody najvyššej kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a vedeckého výskumu v medicíne. Vo svojej práci sa orientujú predovšetkým na potreby individuálnych pacientov a na riešenie spoločensky závažných zdravotných problémov.
 
S prihliadnutím na  ekonomické možnosti a výsledky medicínskeho, prevádzkového a technického auditu bude podporená dostavba moderného celoslovenského medicínskeho komplexu Rázsochy, ktoré prinesie zabezpečenie zdravotnej starostlivosti s dosahom pre celú SR. Týmto krokom sa zároveň  vyrieši aj vzdelávacia základňa slovenského zdravotníctva.
 
Rezort zdravotníctva bude pokračovať v krokoch, ktoré zabezpečia znižovanie nákladov a zároveň zvýšia dostupnosť liekov a zdravotníckych pomôcok bez doplatkov pre všetky závažnejšie ochorenia. Vláda vytvorí podmienky pre sprehľadnenie vzťahov medzi výrobcami liekov, zdravotníckymi pracovníkmi a pacientmi a odstráni pretrvávajúce problémy trhu s liekmi vzniknuté v súvislosti s účelovými legislatívnymi opatreniami predchádzajúcej vlády.
 
Vláda prijme opatrenia v súlade s ústavou a platnou európskou legislatívou, s cieľom maximálne možného využitia prostriedkov, ktoré zo zákona vyberajú zdravotné poisťovne od občanov, na diagnostiku a liečbu pacientov. Navrhne také legislatívne a organizačné opatrenia, aby nedochádzalo k neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov určených zo zákona na zdravotnú starostlivosť. Významným krokom v tomto smere bude prehĺbenie  princípu solidarity zohľadnením chorobnosti v rámci systému prerozdeľovania poistného. Vláda bude počas svojho funkčného obdobia hľadať možnosti a zdroje dofinancovania výpadkov spôsobených znížením platby za poistencov štátu predchádzajúcou vládou.
 
Vláda považuje využívanie elektronických informačných systémov (eHealth) za jednu zo základných podmienok, vedúcu k zlepšeniu ochrany zdravia a kzvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Preto rezort zdravotníctva urýchli a zintenzívni zavádzanie eHealth aplikácií do praxe s cieľom zvýšenia kvality, dostupnosti a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti v prospech občanov, zdravotníkov a celého systému zdravotníctva financovaného z verejných zdrojov. Prioritne sa zameria na elektronickú zdravotnú dokumentáciu a jej využívanie ošetrujúcimi lekármi, elektronickú preskripciu a medikáciu, informovanosť občanov o zdraví, chorobách, podporu starostlivosti o chronických pacientov a verejné zdravie. Národné centrum zdravotníckych informácií bude plniť rolu národného operátora eHealth.
 
Vláda vypracuje a začne realizovať komplexný systém starostlivosti o zdravie staršej generácie rozvojom geriatrického sektora zdravotníctva a špecifickej sociálnej starostlivosti o seniorov formou podpory vytvárania zariadení zdravotno-sociálneho charakteru, vrátane formy modelu ich financovania a vymedzenia úloh štátu, samosprávnych krajov, miest a obcí. Na vytváranie kapacít zdravotno-sociálneho charakteru využijú aj prebytočné zdravotnícke zariadenia.
 

Kvalita života starších ľudí a občanov so zdravotným postihnutím ako dôležitý determinant súdržnej spoločnosti

 
Kvalita života staršej generácie je komplexný problém, nie iba ekonomický. Súvisí najmä s premenou spôsobu života ľudí v aktívnom veku, kde úspešnosť je založená na presadzovaní vysokej individualizácie. Tá vytláča starších ľudí z ich aktívnejšieho podielu na živote spoločnosti a narúša aj funkciu rodiny. Súvisí so zdravotníctvom, s prístupom ku kvalitným a komplexným sociálnym a zdravotníckym službám. Dôležitá je aj ponuka cenovo prístupných, ale kvalitných špeciálnych tovarov a služieb pre starších ľudí. Súvisí to aj so schopnosťou poskytovať a sprístupniť nové výdobytky civilizácie, čo má spojitosť s jednoduchším prístupom k praktickému celoživotnému vzdelávaniu starších ľudí. Rovnako dôležitá je tiež problematika bývania starších ľudí.
 
Všetky tieto aktivity predstavujú aj bázu pre stabilizujúcu domácu spotrebu v hospodárstve štátu. Vytváranie podmienok na udržateľnú kvalitu života starších ľudí sa považuje za dominantné pri nastavení dôchodkového systému, s dôrazom na starobné dôchodky. Je to dôležitý prvok v systéme udržania kvality života starších ľudí, ale nie jediný.
 
V zmysle Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vláda bude chrániť a zabezpečovať  plné a rovnaké využívanie ľudských práv a základných slobôd osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.
 
            Preto vláda považuje za nevyhnutné:
  • vypracovať nový Národný program podpory a ochrany starších ľudí,
  • vytvoriť optimálne podmienky pre implementáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane inštitucionálneho zabezpečenia procesu jeho implementácie a monitoringu,
  • v intenciách Dohovoru vypracovať nový Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím,
  • vytvoriť Národný register osôb so zdravotným postihnutím z dôvodu celospoločenského záujmu.
 
Vážnym sociálnym, ale aj ekonomickým problémom v najbližšej dekáde bude spôsob udržania príjmu starších ľudí - dôchodcov potrebného na zabezpečenie ich udržateľnej kvality života. Je to v dôsledku relatívne znižujúcich sa príjmov do dôchodkového systému. Z uvedených dôvodov:
  • vláda vypracuje dlhodobú koncepciu dôchodkovej politiky na základe širokej odbornej diskusie,
  • dôchodkový systém vláda posudzuje v komplexe celého systému sociálneho zabezpečenia a daňovej sústavy. Vytrhávanie dôchodkového systému z celkového systému verejných financií je jedna zo základných chýb, ktoré viedli po roku 2002 k veľkým deformáciám v systéme sociálnej súdržnosti slovenskej spoločnosti, a to nielen s krátkodobým, ale aj s dlhodobým účinkom,
  • solidarita ako základný fundament európskej civilizácie je základom dôchodkového poistenia aj v budúcnosti. Týka sa tak medzigeneračnej solidarity, ako aj solidarity medzi bohatými a chudobnými občanmi. Je potrebné definovať budúci dôchodkový systém na univerzálnom princípe a na zásadách spravodlivosti, zásluhovosti, vedomia spolupatričnosti, zodpovednosti a solidarity; zároveň sa musí vhodne skombinovať dobrovoľnosť a povinnosť i funkcie štátu aj súkromných subjektov pri zabezpečovaní fungovania a financovania dôchodkového systému,
  • dôchodkový systém by mal byť postavený na rovnakom dôchodkovom nároku pre všetkých, aby zabezpečoval minimálne dôchodkové príjmy s vyváženou mierou solidarity a zásluhovosti,
  • cieľom je dôchodkový systém, ktorý spoľahlivo zabezpečuje obyvateľov pred chudobou v starobe a poskytuje možnosť zachovania primeranej životnej úrovne v čase, keď občan nemá možnosť zabezpečiť si krytie svojich životných potrieb z pracovných príjmov.
 
            Na splnenie týchto zásad bude vláda presadzovať nasledovné opatrenia:
  • Sociálna poisťovňa zostane kľúčovou inštitúciou sociálneho systému s prehľadnou štruktúrou jednotlivých druhov poistenia vyjadrených ich fondmi a s nízkymi prevádzkovými nákladmi; s týmto cieľom bude potrebné zaviesť do praxe jednotný výber daní a sociálnych odvodov; dôslednejšie ako doteraz odčleniť jej výkonnú funkciu od funkcie kontrolnej a dozornej, realizovanú jej samosprávnym orgánom, s dôslednejším využitím tripartitného princípu,
  • v oblasti priebežne financovaného dôchodkového systému prioritou naďalej zostáva jeho finančná udržateľnosť; k stabilizácii finančnej udržateľnosti dôchodkového systému výraznejším spôsobom prispeje realizácia projektu UNITAS (projekt zjednotenia výberu daní, cla a odvodov),
  • opätovne v systéme starobného dôchodkového sporenia vláda uplatní princíp dobrovoľnosti a prehodnotí opodstatnenosť počtu fondov, a to aj vo vzťahu ku garantovaným nárokom,
  • na zlepšenie príjmovej situácie starších ľudí vytvorí podmienky na pokračovanie ich pracovných aktivít aj po dosiahnutí dôchodkového veku,
  • obnoví význam doplnkového dôchodkového sporenia, a to najmä prostredníctvom zvyšovania jeho atraktivity pre všetkých, ktorí naň prispievajú,
  • zákonne zavedie kategóriu minimálneho dôchodku,
  • postupne uplatní princíp univerzality voči všetkým druhom povolaní a zamestnania.
 
Do komplexu, ktorý umožňuje plnohodnotnú účasť starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím na harmonickom a udržateľnom rozvoji spoločnosti, patrí aj dostupnosť kvalitných, prístupných a špecializovaných zdravotníckych služieb a zodpovedajúcich sociálnych služieb. Kultúra vzťahu spoločnosti k starším ľuďom a osobám so zdravotným postihnutím musí vychádzať zo súdržnej rodinnej politiky, z aktívnej účasti miestnej samosprávy, samosprávnych krajov, občianskych združení a cirkví, ale aj bývalých zamestnávateľov a odborov bývalých zamestnávateľov. Veľmi akútny sa ukazuje problém kvalitných a prístupných opatrovateľských služieb pre starších ľudí.
 
 

Bývanie ako dôležitá súčasť udržateľnej kvality života

 
            Vláda považuje pre rozvoj bývania za kľúčové:
  • pokračovať v uplatňovaní doteraz zavedených podporných nástrojov, sústrediť sa na prehodnotenie kvality obytného prostredia bytových domov, najmä panelových sídlisk a centrálnych častí miest, ako aj na obnovu bytových domov,
  • využiť možnosti získavania finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ na revitalizáciu pod podmienkou spracovania komplexných zónových plánov revitalizovaných území sídiel, pričomvyužiť európsku iniciatívu JESSICA na zvýšenie úverových finančných zdrojov na revitalizáciu sídlisk,
  • naďalej uplatňovať zavedené fiškálne a sociálne nástroje v zmysle smernice Rady Európy tak, aby bývanie bolo dostupné aj pre sociálne ohrozené skupiny obyvateľstva v primeranom štandarde,
  • stabilizovať objem finančných prostriedkov na podporné programové nástroje do rozvoja bývania a vytvoriť legislatívne a inštitucionálne podmienky na zapojenie súkromných zdrojov v rámci verejno-súkromného partnerstva,
  • pokračovať a rozšíriť programy na znižovanie energetickej spotreby a na zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov do bývania,
  • vytvoriť podmienky na finančné udržanie Programu výstavby obecných nájomných bytov nižšieho štandardu, určených na bývanie občanov v hmotnej núdzi, vytvoriť podmienky na výstavbu technickej vybavenosti v rómskych osadách.
 
Vláda upriami pozornosť na rozvoj nájomného bývania ako vo verejnom, tak aj v súkromnom sektore. V nadchádzajúcom období bude legislatívne riešiť problematiku nájomných vzťahov súkromných vlastníkov a nájomcov bytov, ale tiež vzťahov vlastníkov a nájomcov všeobecne. Vláda zachová inštitút chráneného nájmu bytu pri vzájomne vyváženom postavení vlastníkov a nájomcov. Vláda bude naďalej podporovať rozvoj bývania zavedeným systémom finančných nástrojov z verejných zdrojov,  s ich prípadnými úpravami. Podporí aj väčšie zapojenie súkromného kapitálu do výstavby nájomných bytov so zameraním na mladých občanov.
 
 

Sociálna politika ako nástroj na trvalý a udržateľný rast kvality života občanov

 
Jednou z priorít v oblasti sociálneho poistenia je vytvorenie legislatívnych podmienok na pristúpenie k ratifikácii Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, čím sa všeobecne zvýši úroveň sociálneho poistenia v oblasti nezamestnanosti, nemocenských dávok, pracovných úrazov a chorôb z povolania.
 
Vyššiu úroveň hospodárskej a sociálnej súdržnosti chce vláda dosiahnuť zásadnou reštrukturalizáciou verejných výdavkov. Posilnia sa výdavky verejných rozpočtov na plnenie vitálnych funkcií štátu, ktoré zabezpečujú tvorbu, udržiavanie a rast ľudského kapitálu. Len tak možno obnoviť rovnováhu medzi ekonomickými a sociálnymi cieľmi rozvoja Slovenska. Prejaví sa to tak vo vzťahu k trhu práce (aktívna politika zamestnanosti), vo vzťahu k rodinám (hlavne podpora neúplných rodín a domácností seniorov, ktoré sú najviac ohrozené sociálnymi rizikami), ako v oblasti bytovej politiky (podpora sociálneho bývania).
 
Vláda ucelenou sociálnou politikou, kde sa kvalita života dosahuje súdržnosťou všetkých vrstiev spoločnosti, posilní integritu spoločnosti na základe rovnakých práv sociálneho občianstva. Individualistické stratégie a stratégie skupinového sebectva fungujú prevažne na úkor iných jednotlivcov, skupín a spoločnosti ako celku. Zachovanie a posilňovanie všeobecne akceptovaných sociálnych práv naopak posilňuje sociálnu integritu veľmi spoľahlivo.  Na to je potrebný aj zodpovedajúci inštitucionálny rámec, ktorý spája rodinu, komunitu, obec, región, cirkvi a náboženské spoločnosti, tretí sektor a štát ako harmonický celok.
 
Vláda vytvorí podmienky na profesijné zabezpečenie výkonu sociálnej práce.
 
Postupy, ktoré vláda v praktickej sociálnej politike prijme, musia byť v súlade so smerovaním v EÚ. Lisabonská zmluva a stratégia EÚ 2020 akcentuje budúci vývoj EÚ ako vedomostnú, sociálne a ekologicky orientovanú spoločnosť. V tom vidí zdroj konkurenčnej schopnosti EÚ v globálnom priestore. Protokol o službách verejného záujmu ako príloha Lisabonskej zmluvy zdôrazňuje dôležitosť verejných služieb, vrátane sociálnych služieb. Potvrdzuje zodpovednosť členských štátov za ich zriaďovanie, ako aj za organizáciu ich činnosti. Lisabonská zmluva urobila významný posun smerom k uznaniu sociálnych práv. Podobný prínos pre rozvoj sociálnej Európy predstavuje Charta základných práv Európskej únie, ktorá v oblasti sociálneho dialógu nielenže uznáva úlohu sociálnych partnerov, pri rešpektovaní ich autonómie, ale vytvára zmluvný základ „vrcholného tripartitného stretnutia“ s účasťou európskych sociálnych partnerov, hláv štátov, Európskej komisie a ďalších partnerov. Vláda akceptuje tieto nové právne záväzky a požaduje, aby sa v praktickej politike rozvíjali nielen v SR, ale i na úrovni EÚ.
 
            Pre udržateľný rozvoj slovenskej spoločnosti a z toho plynúci rast kvality života občanov je podľa vlády potrebné:
  • posilňovať integritu spoločnosti na základe rovnakých práv sociálneho občianstva,
  • prehĺbiť koordináciu hospodárskej politiky so sociálnou politikou prostredníctvom dôslednejšej previazanosti všetkých opatrení vládneho programu,
  • rozvíjať kvalifikované prístupy k štúdiu vývoja a rozvoja slovenskej spoločnosti prostredníctvom kvalifikovaného a systematického monitoringu, analýz procesov v slovenskej spoločnosti. Rovnako aj budovaním kvalitnejšieho sociologického a spoločenskovedného výskumu, identifikujúceho stratifikáciu a vývojové tendencie v slovenskej spoločnosti,
upraviť doterajšie pravidlá sociálneho dialógu tak, aby bol funkčný aj na úrovni regiónov, odvetví a najmä podnikov a organizácií.
7619