M. Balázs: Mečiarove amnestie bránia spravodlivosti

23.09.2011

Mečiarove amnestie nezabraňujú vyšetreniu prípadu zavlečenia Michala Kováča ml., ale stíhaniu a potrestaniu páchateľov, tvrdí hlavný poradca premiérky Ivety Radičovej.

Predseda Smeru-SD Robert Fico považuje za naivné myslieť si, že zrušením tzv. Mečiarových amnestií sa dosiahnu nejaké výsledky vo vyšetrovaní prípadu zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska 31. augusta 1995. „Predseda Smeru-SD opäť mätie verejnosť. Prípad násilného zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny je už dávno vyšetrený. Mečiarove amnestie teda nebránia vyšetreniu prípadu, ale trestnému stíhaniu páchateľov a ich potrestaniu. Je to vec nielen morálneho odsúdenia, ale predovšetkým aj spravodlivosti,“  reagoval predseda zboru poradcov predsedníčky vlády SR, Marián Balázs.

Už Vrchný krajinský súd vo Viedni 20. februára 1996 uviedol, že „vzniká dôvodné podozrenie, že Michal Kováč mladší bol zbavený slobody a násilím prevezený do Rakúskej republiky s vedomím úradov Slovenskej republiky, a to prostredníctvom štátneho orgánu, respektíve osobami konajúcimi preň.“

S prípadom mala súvisieť aj vražda Róberta Remiáša spred 15 rokov.

Premiérkin hlavný poradca Marián Balázs v tejto súvislosti pripomenul, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave na základe výsledkov policajného vyšetrovania dňa 27. 11. 2000 odovzdal Okresnému súdu  Bratislava III žalobu na obvinených Ing. Ivana L., JUDr. Gejzu V., JUDr. Milana L., Mgr. Róberta B., Petra S., Mgr. Michala H., Romana K. a Igora K. Tí podľa textu obžaloby „spoločným konaním ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Spoločným konaním iného zavliekli do cudziny a spáchali tento čin ako členovia organizovanej skupiny.“

Podľa Roberta Fica by sa zrušením amnestií porušili pravidlá, ktoré sú sväté v Ústave SR. Je známe, že Robert Fico dôvodí aj tým, že udelenie amnestií bol morálny suterén, ale zrušenie amnestií by bol právny suterén. Takýto problém však riešil už po druhej svetovej vojne významný nemecký právnik Gustav Radbruch. Spôsob riešenia je po ňom nazvaný ako Radbruchova formula, ktorá je celosvetovo akceptovaná a dodnes používaná. Radbruch vychádzal z tvrdenia, že právo pozostáva z troch základných hodnôt, ktorými sú: všeobecný prospech, právna istota a spravodlivosť. Ak tieto tri hodnoty nie sú v rovnováhe, môže vzniknúť zákonné neprávo. Nad zákonným neprávom sa podľa neho vždy za každých okolností nachádza ešte nadzákonné právo. Podľa tzv. Radbruchovej formuly, ak rozpor medzi zákonom a spravodlivosťou dosiahne neznesiteľnú mieru, takýto zákon musí ako nenáležité právo ustúpiť spravodlivosti. V tejto súvislosti M. Balázs pripomenul, že vďaka Radbruchovej formule bol napríklad v marci 2001 odsúdený bývalý východonemecký komunistický funkcionár Egon Krenz. Nemecké súdy ho odsúdili na šesť a pol roka za to, že nariadil strieľať na ľudí na východonemeckých hraniciach pri ich pokuse o útek na Západ. Rozsudok v plnej šírke potvrdil aj štrasburský súd, hoci Krenz sa bránil tým, že vtedy dodržiaval platný zákon. Radbruchovou formulou sa doteraz riadia nielen nemecké súdy, ale aj Medzinárodný súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

„Mečiarove amnestie sú porušením aj Deklarácie OSN z roku 1992, a to je ďalšia vážna skutočnosť,“ pripomenul M. Balázs. Deklarácia OSN o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím uvádza, že osoby podozrivé zo spáchania trestných činov, ktoré spočívajú v protiprávnom obmedzení osobnej slobody predstaviteľmi štátnej moci alebo osobami, ktoré konajú v mene alebo v súčinnosti s predstaviteľmi štátnej moci, nemajú podliehať udeleniu amnestie alebo obdobnému inštitútu, ktorého použitie by malo za následok neprípustnosť trestného stíhania. Taktiež podľa čl. 7 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa „nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi“.

Amnestie týkajúce sa zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny dňa 31. augusta 1995 a zmareného referenda z 23. a 24. mája 1997 nezodpovedajú princípom právneho štátu. Vtedajší predseda vlády V. Mečiar svojimi rozhodnutiami nezohľadňoval záujmy občanov ani zachovávanie a obhajobu ústavy. Amnestie boli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých existuje dôvodné podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány. Amnestiami boli potlačené princípy právneho štátu a došlo k zneužitiu práva. Negatívne zasahujú do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve. Následok amnestie spočíva v tom, že nie je možné trestne stíhať páchateľov skutkov, na ktoré sa amnestie vzťahujú.

Vláda Slovenskej republiky na rokovaní 22. júna 2011 vyjadrila súhlas s návrhom poslancov NR SR Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii. Prijatím navrhovaného ústavného zákona sa umožní orgánom činným v trestnom konaní trestne stíhať páchateľov predmetných skutkov a nezávislému súdu rozhodnúť o prípadnej vine páchateľov.

 

4417