Predstavitelia strany SMER-SD opäť manipulujú verejnosť – tentoraz v číslach nezamestnanosti

05.11.2011

Poslanec Robert Fico tvrdí, že jeho vláde sa podarilo udržať nezamestnanosť na nižšej úrovni, ako má dnes pravicová vláda. A pán poslanec Ondruš hovorí, že je tu celoročný trend zvyšovania nezamestnanosti - podľa neho sme vraj na tom medziročne každý mesiac horšie. Ale pri pohľade na údaje Štatistického úradu a Eurostatu treba povedať, že ani jeden z nich nehovorí pravdu, ba naopak, obaja populisticky manipulujú verejnosť.
Podľa údajov ŠÚ SR nezamestnanosť za prvý štvrťrok 2011 medziročne výrazne klesla z 15,1 % na 13,9 %, čo znamená o 31,5 tisíc nezamestnaných menej než v rovnakom období roku 2010. V prvom štvrťroku 2011 to bol prvý pokles miery nezamestnanosti od nástupu recesie. V druhom štvrťroku 2011 miera nezamestnanosti medziročne klesla zo 14, 4 na 13,1%.
Ako pred časom priznal sám Robert Fico, keď chcú, sú majstrami v populizme. Predstavitelia strany Smer-SD selektívne vyberajú iba dáta z metodiky, ktorá im dnes viac vyhovuje, hoci z hľadiska medzinárodných štandardov ide o menej relevantnú metodiku. Výpovedná hodnota týchto dát je nižšia aj kvôli falošným motiváciám mnohých, ktorí sa registrujú na úradoch práce. Rozhodujúce a medzinárodne porovnateľné sú dáta Štatistického úradu SR (a Eurostatu).
Údaje o nezamestnanosti sú pravidelne sprostredkované dvomi kompetentnými organizáciami – Štatistickým úradom SR a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Zároveň ide o dve rôzne metodiky zisťovania. Údaje ÚPSVaR vypovedajú o tom, koľko osôb majú v evidencii ako uchádzačov o zamestnanie; presnejšie, koľko osôb je hneď schopných prijať prácu (miera evidovanej nezamestnanosti). ŠÚ SR vo výberovom zisťovaní pracovných síl prezentuje, koľko osôb podľa vlastného vyjadrenia nemá platenú prácu (miera nezamestnanosti). Údaje týchto inštitúcií, čiže miera evidovanej nezamestnanosti a miera nezamestnanosti môžu byť niekedy značne odlišné, čo môže spôsobovať interpretačné ťažkosti. Môže sa dokonca stať, že na úradoch práce je evidovaných viac nezamestnaných, ako je rozsah nezamestnanosti priznávaný samotnými občanmi. Takúto situáciu poznáme aj z konca deväťdesiatych rokov minulého storočia.
Podľa metodiky ÚPSVaR (evidovaná nezamestnanosť) napríklad v prvom štvrťroku 2011 pribudlo asi 2 200 evidovaných nezamestnaných, no podľa ŠÚ SR (nezamestnanosť) v tom istom období klesol počet nezamestnaných asi o 31 500. To znamená, že je viac občanov evidovaných v registroch, pritom však v anonymnom dotazníku VZPS uvedú, že majú platenú prácu. Ak to nie je vysvetliteľné administratívnymi faktormi v registroch úradov práce, vyvoláva to podozrenie z nárastu zneužívania evidencie na úradoch práce. Miera evidovanej nezamestnanosti sa počíta tak, že sa počet evidovaných disponibilných nezamestnaných dá do pomeru k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov z predchádzajúceho roka. Nie je to teda aktuálna hodnota. Aj toto zvyšuje mieru evidovanej nezamestnanosti. A takýto jav badáme aj v súčasnosti.
V prvom polroku 2010 sa parametre trhu práce vyvíjali nepriaznivo podľa akejkoľvek metodiky. V prvom polroku 2011 bola tendencia prinajhoršom zmiešaná - parametre podľa metodiky ŠÚ SR sa už zlepšujú.
Podľa údajov ŠÚ SR sa trh práce zotavuje, nezamestnanosť klesá a rastie zamestnanosť. V roku 2011 dva štvrťroky po sebe rástol počet pracujúcich medziročne o viac ako 40 tisíc osôb. To je zásadná zmena v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2010, keď zamestnanosť výrazne klesala. Pokračujúci rast zamestnanosti sa už v druhom štvrťroku 2011 netýkal len ľudí, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie, ale narastá počet zamestnancov s nižšími stupňami vzdelania. Z údajov ŠÚ SR tiež vyplýva, že aj napriek kríze väčšina nových pracovných miest vzniká na plný pracovný čas.

4929