Premiér: Jadrový komponent energetického mixu je v SR jasne dlhodobo definovaný

30.04.2019

Bratislava/Praha 30. apríla (TASR) - Jadrový komponent energetického mixu je v SR jasne dlhodobo definovaný. Uviedol to vo svojom prejave predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) na 14. zasadnutí Európskeho jadrového fóra (ENEF) v Prahe.
 
"Podielom výroby jadrovej elektriny na úrovni takmer 55 % sa aktuálne zaraďujeme medzi krajiny nielen nad priemerom v rámci EÚ, ale aj vo svete. Máme viac ako 60-ročnú skúsenosť s jadrovoenergetickými zariadeniami v projektovaní, výstavbe, prevádzkovaní a tiež aj vyraďovaní. Už dnes sa podieľame na projektoch tzv. 'knowledge sharing', kde sú nám uznané vysoká expertíza a odborný potenciál na poskytovanie poznatkov a implementačnej praxe v jadrovom priemysle," priblížil slovenský premiér. 

"Veríme preto, že v rámci európskej politiky podpory vzdelávania bude v nadchádzajúcom programovom finančnom období tento aspekt náležite zohľadnený. SR je pripravená ostatným krajinám ponúknuť nadobudnuté skúsenosti v jadrovej energetike, obzvlášť v oblasti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky," poznamenal.

Slovensko sa svojou energetickou politikou a vyváženým mixom podľa neho stáva dobrým príkladom technologickej diverzifikácie a vzorom symbiózy nízkouhlíkovej jadrovej energetiky a nízkouhlíkových obnoviteľných zdrojov energie. "Predovšetkým vďaka jadrovej a vodnej energii dosahujeme podiel nízkouhlíkových zdrojov na výrobe elektrickej energie už dnes 80 %, čím sa zaraďujeme k top krajinám v rámci EÚ. Práve vďaka jadrovej energetike sa nám darí poskytovať energie za ceny, ktoré nepredstavujú neúmernú záťaž pre našich obyvateľov," upozornil. 

Ukazuje sa podľa jeho slov, že budúci vývoj v Európe nebude ovplyvnený iba snahou o znižovanie emisií a udržanie konkurencieschopných cien, ale bude tiež charakterizovaný nárastom spotreby energie hlavne vďaka nástupu elektromobility a iných moderných technológií. "Z dôvodu nestability obnoviteľných zdrojov energie (OZE) určite potrebujeme klásť dôraz na zásadné inovácie v oblasti skladovania elektrickej energie, zavádzania smart systémov, ale aj úspor energií. Avšak skôr, ako v tejto snahe uspejeme, potrebujeme byť racionálni a praktickí. Jadrová energia je v kontexte zvyšujúceho sa podielu spotreby energie a zabezpečenia elektroenergetickej dostatočnosti pragmatickým riešením," povedal. 

"Oceňujeme, že súčasťou tohtoročného Európskeho jadrového fóra je aj problematika dlhodobej strategickej vízie EÚ do roku 2050. Reagujeme tým na aktuálnu Európsku agendu. Súčasťou nedávneho Oznámenia Európskej komisie o dlhodobej strategickej vízii pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo je aj plán prechodu na nízkouhlíkový sektor energetiky do roku 2050," podčiarkol.

Primárnym cieľom tohto oznámenia v oblasti transformácie na klimaticky neutrálnu ekonomiku nie je podľa premiéra navrhnúť konkrétne opatrenia a obmedziť sa na preddefinované riešenia. Cieľom je analýza možných scenárov a ponúknuť alternatívy, ako plniť ciele parížskej dohody o klimatickej zmene. SR víta návrhy týchto scenárov. Nesú sa v duchu nákladovej efektívnosti a sociálnej spravodlivosti. Z dokumentu tiež vyplýva, že energetika bude hrať centrálnu úlohu pri prechode na tzv. klimaticky neutrálne hospodárstvo. 

Dekarbonizácia sektora elektroenergetiky je podľa Pellegriniho logicky spojená s penetráciou OZE v energetickom systéme. V tomto ohľade SR na jednej strane pozitívne vníma, že oznámenie počíta v budúcnosti aj s jadrovou energiou ako súčasťou nízkouhlíkového energetického mixu EÚ. "Na druhej strane však vnímame istý deficit v jeho obsahu, pretože na rozdiel od OZE podrobnejšie nerozvíja nástroje na zvýšenie podielu jadrovej energie," podčiarkol predseda vlády SR.

Je podľa neho nevyhnutné sa zaoberať na európskej úrovni motivujúcimi aspektmi na rozvoj investícií do jadrovej energetiky. Spoločná európska politika by mala smerovať k uplatňovaniu takých princípov, ktoré nebudú mať negatívny dosah na využívanie jadrovej energetiky.

Napĺňanie ambicióznych cieľov Dlhodobej stratégie do roku 2050 si podľa premiéra bude vyžadovať obrovské zmeny vo všetkých oblastiach hospodárstva a života občanov EÚ počas jednej generácie. Hoci 30 rokov na dosiahnutie cieľa sa môže zdať veľa, v prípade energetiky závislej od dlhodobého plánovania a často neistých investícií je potrebné riešiť kľúčové otázky už dnes. Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo bude predstavovať veľkú investičnú zaťaž pre výrobcov s preneseným dosahom na konečných spotrebiteľov. Preto je potrebné zabezpečiť, aby bol prechod postupný bez negatívnych dôsledkov na obyvateľov a aby neohrozil konkurencieschopnosť priemyslu.

"Dovolím si dotknúť sa ešte témy nedávno vydaného oznámenia Európskej komisie k efektívnejšiemu a demokratickejšiemu rozhodovaniu v oblasti energetiky a klímy. Toto oznámenie, v ktorom sa navrhuje revízia Zmluvy Euratom, vnímame so znepokojením. Téma tzv. demokratického deficitu Zmluvy Euratom je pre nás nepochopiteľná. Z pohľadu SR je táto zmluva dostatočne vyvážená a v súčasnosti zabezpečuje nevyhnutnú rovnováhu medzi projadrovými a protijadrovými členskými štátmi EÚ," uviedol.

Zmluva podľa neho zaručuje právo každého členského štátu na voľbu svojho energetického mixu a umožňuje projadrovým členským štátom rozvíjať tento zdroj energie bez toho, aby bránila ostatným v rozvoji iných zdrojov energie. "Domnievam sa, že otvorenie hociktorej časti Zmluvy Euratom by v konečnom dôsledku mohlo viesť k otváraniu akejkoľvek inej zmluvy EÚ," dodal premiér.

26523