PREMIÉR: Nechceme byť rukojemníkmi v obchodnom vzťahu medzi Moskvou a Kyjevom

25.04.2014

Bratislava 25. apríla (TASR) - V prípade podpísania memoranda týkajúceho sa malého reverzného toku plynu cez Slovensko na Ukrajinu, bude premiér Robert Fico spokojný, keďže SR tak urobila všetko pre pomoc Kyjevu. Súčasne obhájila svoje vlastné ekonomické a národnoštátne záujmy a ukázala sa ako dôveryhodný a seriózny partner. Uviedol to dnes pre TASR s tým, že takto pozíciu SR hodnotí aj americká strana.

K podpisu memoranda medzi firmami Eustream a Ukrtransgaz by malo dôjsť v pondelok 28. apríla za účasti predsedu Európskej komisie (EK) José Manuela Barrosa. K takejto dohode prišlo po štvrtkovom (24.4.) rokovaní v Bratislave.

Premiér nie je úplne spokojný s takýmto formátom rokovaní, keďže ako poznamenal, on navrhoval štvorstranné diskusie na úrovni Slovensko, Rusko, Ukrajina a EK. "Takéto stretnutie mal niekto záujem za každú cenu rozbiť, aj sa mu to podarilo, a tak sa uskutočnilo iba na úrovni SR, EK a Ukrajina. Preto ak jeho výsledkom má byť malý reverz z Vojan do Užhorodu, budem spokojný, ale výsledkom takéhoto stretnutia nemôže byť veľký reverz, pretože toto sa bez spoluúčasti ruskej strany nedá dosiahnuť," zdôraznil.

Podľa jeho slov Ukrajina tlačí Slovensko do veľkého reverzného toku. "To odmietame, my si budeme chrániť svoje vlastné záujmy," avizoval Fico s tým, že žiadny podobný tlak nepociťuje napríklad z americkej strany. Na túto tému už mal niekoľko telefonických rozhovorov s americkým viceprezidentom Joeom Bidenom. Premiér potvrdil, že Biden ocenil SR za hľadanie riešenia, ktoré Kyjevu pomôžu, avšak na druhej strane nebudú ohrozovať národnoštátne záujmy Slovenska a ostatných európskych krajín.

Dodal, že riešenie malého reverzu má podporu Európskej únie. To by malo Ukrajine zabezpečiť plyn v objeme okolo 8 až 10 miliárd kubických metrov (m3) cez potrubie vybudované medzi tepelnou elektrárňou Vojany a podzemnými zásobníkmi v ukrajinskom Užhorode. Kyjev však požaduje veľký reverz z Kapušian, na základe ktorého by dostával 30 miliárd m3 plynu. Premiér upozornil, že toto riešenie je v podstate nemožné, pretože je absolútne v rozpore so zmluvami medzi ruským dodávateľom Gazprom a SPP.

"Navyše, Ukrajina to nechce pre nič iné, len aby mala nástroj na stlačenie cien plynu pokiaľ ide o rokovanie medzi nimi a Ruskom. Nechceme byť rukojemníkmi v obchodnom vzťahu medzi Moskvou a Kyjevom, to nech si riešia sami. Preto prioritne presadzujeme myšlienku malého reverzu, ktorý dohromady s kapacitami, ktoré vieme dať cez reverzný tok z Maďarska a Poľska, môže dosahovať 18 až 19 miliárd m3, čo je dostatočná kapacita," uzavrel Fico.

Ukrajina začala so svojimi susedmi v EÚ rokovania o pomoc pri dodávkach plynu po tom, čo ruský koncern Gazprom začiatkom apríla jej postupne dvakrát zvýšil ceny dodávaného plynu. Ten tak zdražel takmer na dvojnásobok. Ukrajina, ktorá sa nachádza v hlbokej hospodárskej kríze, pokrýva približne polovicu svojej spotreby plynu práve dodávkami z Ruska.
 

PREMIÉR: Spochybňovať členstvo Slovenska v EÚ dnes nemá absolútne žiadny význam

 
Bratislava 26. apríla (TASR) – Každá zmena, a tou bol aj vstup Slovenska do Európskej únie (EÚ), prináša podľa premiéra Roberta Fica so sebou aj obavy z negatívnych dopadov, avšak v súčasnosti spochybňovať členstvo Slovenska v EÚ nemá absolútne žiadny význam.

"Keď sa vraciame pred rok 2004, bolo správne rozhodnutie priblížiť Slovensko k európskej integrácii, čo môžeme prezentovať na viacerých ukazovateľoch a číslach. Jednoducho členstvo v EÚ bolo doteraz pre Slovensko úspešným príbehom," uviedol v rozhovore pre TASR.

Fico, ako vtedajší poslanec Národnej rady SR za SDĽ a neskôr Smer, privítal dôležité rozhodnutia novej vládnej garnitúry Mikuláša Dzurindu, ktoré po parlamentných voľbách v roku 1998 prijímala pre začatie otvorenia prístupových rokovaní so Slovenskom. Pripomenul, že aj vďaka aktivite opozičných strán dopadlo májové referendum v roku 2003 úspešne. Občania sa v ňom mali vyjadriť, či súhlasia s členstvom Slovenska v únii. K urnám prišlo niečo cez 52 percent ľudí, z ktorých vyše 92 percent sa vyslovilo za vstup SR do európskeho zoskupenia. Išlo o najnižšiu účasť zo všetkých kandidátskych štátov.

"Keby opozičné strany vtedy neboli bývali zabrali a nepodporili referendum, tak by pravdepodobne nastal obrovský škandál, lebo by neprišlo dostatočné množstvo ľudí do tejto priamej demokracie," vysvetlil premiér. Slovensko by tak nerozšírilo rady členských štátov.

Napriek tomu, že od najväčšej vlny rozšírenia uplynie 1. mája 10 rokov, Fico stále aj na rokovaniach orgánov EÚ vníma existenciu dvojakého metra. A to pre starých členov a tzv. nových. V roku 2004 sa k 15 štátom spolu so Slovenskom pripojili Cyprus, Česko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Slovinsko.

"Áno, dvojaký štandard stále existuje, ale ten sa postupne odstraňuje regionálnym prístupom zoskupení jednotlivých štátov," poznamenal. Ako príklad uviedol dohody Vyšehradskej štvorky, ktorá potom spoločne prezentuje svoj postoj na zasadnutí Európskej rady. Dodal, že Slovensko tak nehovorí za svojich 5,5 milióna obyvateľov, ale za 60 miliónov, čo je už iná kategória. Regionálnu spoluprácu bude premiér intenzívnejšie presadzovať aj počas ročného slovenského predsedníctva vo V4, ktoré sa začne 1. júla tohto roka. "Prichádzajú mimoriadne vážne témy na rokovanie európskych orgánov, napríklad program ochrany klímy, kde sú tak vysoko nastavené ciele, že pokiaľ sa proti tomu nepostavíme, tak nemáme šancu si ochrániť svoje vlastné národné záujmy," podčiarkol.

14795