rozhovor pre denník Új Szó, 4. 9. 2010

 

- V koalíciách sa rodia všetky dohody z viacerých predstáv a názorov. Hneď ako parlament schváli kompetenčný zákon, úrad bude mať samostatnú kapitolu v rozpočte úradu vlády, do využitia ktorého nikto nebude môcť z vonka zasahovať. Za čias Pála Csákyho a Dušana Čaploviča zodpovedal za rozpočet podpredsedu vedúci Úradu vlády, bez jeho podpisu nemohlo byť nič vyplatené, samotný podpredseda vlády nemal žiadne právomoci vo veciach financií a taktiež nedisponoval právomocou samostatného rozhodovania o rozpočte. Toto sa teda teraz zmení.

 

- Právomoci úradu sa rozširovali aj za Dušana Čaploviča, ale nie v spojitosti s ľudskými a menšinovými právami. Pridali tam napríklad európske záležitosti, ale rozhodovacou právomocou disponoval predseda vlády. Keď sa na koaličných rokovaniach spomenulo, že zodpovednosť za úrad pre ľudské práva a menšiny by prevzala strana Most-Híd, povedal som, že len v prípade, ak úlohy úradu môžeme presne určiť a môžeme rozšíriť jeho právomoci, pretože za Čaploviča boli tieto len formálne. Navrhoval som, aby v kompetencii úradu zostali len ľudské práva a menšinové záležitosti a aby sa nimi zaoberalo intenzívnejšie. Z úradu sa môže vytvoriť taká inštitúcia ľudských a menšinových práv, ktorá sa len pomenovaním líši od ministerstva, podstatou však nie. Ja sa stále pridržiavam svojho návrhu z volebnej kampane, aby sa zriadilo ministerstvo pre ľudské práva a národnostné menšiny, pretože to považujem za politicky racionálnu požiadavku. Zníženie počtu ministerstiev sa za Roberta Fica tešilo popularite, preto zriadenie nového rezortu je neobhájiteľné, domnievali sa ostatní. Za ich odmietavým postojom sa v skutočnosti skrýva silný nacionalizmus, ktorý brzdí všetky slovenské vlády v tom, aby zriadili skutočné ministerstvo pre tieto záležitosti. Z tohto pohľadu považujem vznik a čiastočnú samostatnosť úradu za úspech.

 

- Bude tu môcť pracovať okolo päťdesiat odborníkov, do účinnosti novelizácie kompetenčného zákona ich bude menej, ale ani dovtedy nebudeme nečinní. Ešte aj otvorenejších slovenských demokratov bude treba presviedčať, aby pochopili, že v budúcnosti treba venovať väčšiu pozornosť systému ľudských a menšinových práv, je nevyhnutná zákonná definícia postavenia národnostných menšín žijúcich na území SR. Naši koaliční partneri z toho síce nie sú nadšení, my však budeme pracovať aj na tomto návrhu. Zo súčasného úradu ponecháme len sekciu pre ľudské práva, ktorá sa zakladá na dvoch základných pilieroch, na odbore pre ľudské práva a odbore pre národnostné menšiny. Oboje budú mať odborne zadefinované oddelenia, odbor pre národnostné menšiny bude mať oddelenie kultúry a školstva.

Podľa názoru Strany maďarskej koalície sa isté kompetencie úradu môžu stať nebezpečnými, ak sa vráti koalícia podobná minulej a moc prevezme nacionalista typu Rafaela Rafaja.

- Ak sa vrátia, nielenže ľudské a menšinové práva budú zase bagatelizované, ale vrátia na povrch aj rôzne formy agresie, a do stavu ohrozenia sa nedostanú len menšiny, ale celá krajina. Viem si o nich predstaviť, že vyprázdnia aj zákon garantujúci financovanie národnostných kultúr, ktorý by mal byť schválený parlamentom čím skôr. To by nasledujúca vládna koalícia znova nemohla nechať bez povšimnutia. Vláda teda musí pracovať tak, aby ani napriek finančnej kríze nepadla a aby sa agresívni nacionalisti nemohli vrátiť, iná možnosť neexistuje.

Ako si predstavujete prácu po zriadení úradu? Bude mať kompetencie, ktoré sa budú týkať rezortu kultúry, ale aj také, ktoré sa budú týkať školstva, ako to bude fungovať v praxi?

 

- Systém ľudských práv sa dotýka skoro všetkých rezortov, náš úrad bude zohrávať úlohu koordinátora, čo je novinkou aj pre ministerstvá. Je taktiež známe, že z rezortu kultúry sa k nám dostal systém dotácie menšinových kultúr, čo nesie so sebou koordináciu konkurzov.

Chcete zmeniť aj financovanie menšinových divadiel?

 

- Jednou z našich povinností je garantovanie podpory kultúrnych inštitúcií národnostných menšín. Z umeleckých súborov sa do našej príslušnosti priamo dostane len Ifjú Szivek (Mladé Srdcia). Divadlá sú zatiaľ v príslušnosti samosprávnych krajov, ale viem o tom, že by sa rady vrátili k ústrednej štátnej správe. Ako minister kultúry som sa usiloval o decentralizáciu, a usilujem sa o to dodnes, teda aby naše divadlá boli v príslušnosti toho regiónu, v ktorom pôsobia, bez ohľadu na to, že oblasť ich vystupovania presahuje hranice regiónu. Považujem za opodstatnenú aj dotáciu zo strany štátu, ale toto ešte nie je konečným rozhodnutím. Aj na to bude treba nájsť riešenie v zákone o podpore menšinových kultúr. Národnostné menšinové múzeá sú v príslušnosti ministerstva, fungujú pod egidou Slovenského Národného Múzea a keďže štruktúra ich fungovania predpokladá jednotu, ich štatút sa nezmení. V koncepčných, obsahových, personálnych otázkach však úrad bude mať právo zasahovať. V spomínanom zákone treba pomenovať aj inštitúcie menšín rozhodujúceho významu, v tomto smere musí vzniknúť konsenzus medzi zástupcami  národnostných menšín. Zákon o podpore kultúr národnostných menšín musí určiť aj to, čo znamená, čo obsahuje pojem národnostná menšina v Slovenskej republike, keďže – aj keď sa to môže zdať neuveriteľné – definíciu tejto identity neobsahuje ani jeden náš zákon.

Ako by sa zmenilo financovanie menšinových kultúr?

 

- Spomínaný zákon by pružne reguloval rozdelenie kultúrnych dotácií, garantoval by absolútnu transparentnosť systému a poskytovanie dotácií len pre naozaj hodnotné projekty. Ako minister kultúry pred šiestimi rokmi som už takýto zákon predložil, ale prepadol už pri koaličných rokovaniach. Dúfam, že členovia terajšej vlády a zákonodarcovia koalície si dokážu uvedomiť, že ďalšia negácia tohto zákona by nenapomáhala pokroku a stabilizácii demokracie, ale reakcii. Podstatnou otázkou je, koľko peňazí sa pridelí na dotáciu kultúr národnostných menšín.  K menšinám sa hlási 15% obyvateľstva, z rozpočtu rezortu však dostávajú len 2% na dotácie. Vysvetľuje sa to tým, že obyvateľ patriaci k národnostnej menšine sa môže zúčastniť na všetkých slovenských kultúrnych podujatiach a tým získava podiel na dotáciách pridelených štátom pre slovenské kultúrne inštitúcie. Podľa mňa je pravdou aj opak – z pohľadu ľudských práv je tento môj argument nevyvrátiteľným protiargumentom. Pri rozdeľovaní rozpočtových a samosprávnych peňazí určených na kultúru by bolo treba brať do úvahy číselný pomer národnostných menšín. Reálny stav by odzrkadľovalo 8 až 9% z rozpočtu rezortu.

Aj keď váš úrad ešte nefunguje, máte už úlohy. Pripravuje sa novelizácia zákona o štátnom jazyku a ako ste sa už o tom vyjadrovali, zároveň by ste chceli zmeniť aj zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Ako tieto práce prebiehajú?

- Novelizácia zákona o štátnom jazyku je v príslušnosti rezortu kultúry, mi podávame len korekčné návrhy. Chceme, aby bolo z právneho hľadiska jednoznačné, že tento zákon je jedine o štátnom jazyku, neobmedzuje používanie jazykov národnostných menšín a ani ho nesankcionuje. Bolo by rozumné, keby parlament spolu so zmenou štátneho jazyka schválil aj novelu zákona o používaní menšinových jazykov. Čo sa týka úpravy používania menšinových jazykov, na našom úrade sa už začali prípravné práce. Keby sa nám podarilo novelizovať obidva jazykové zákony, ľahšie by sa dosiahla ich kompatibilita, bolo by jasnejšie, ktorý zákon čo reguluje, a bolo by jednoznačné, že tieto dva jazykové zákony nestoja proti sebe, ale sú v symbióze. Čas nás súri, Most-Híd by chcel, aby sa v parlamente rokovalo o týchto právnych predpisoch na novembrovej schôdzi.

 

 

- Pri modifikácii legislatívy o používaní menšinových jazykov vychádzame z odporúčaní Rady Európy, ale  môžeme argumentovať aj záujmami a požiadavkami národnostných menšín, pričom nemám na mysli len maďarskú menšinu, pretože aj predstavitelia rómskej, rusínskej, ukrajinskej a nemeckej menšiny považujú za vhodné zníženie hranice na 10 percent.

 

- Rezort školstva nemá odbor pre národnostné menšiny, ale taký odbor má vzniknúť a jeho partnerom bude naše oddelenie školstva. Tieto dva útvary by spolu pripravovali legislatívu, ich spolupráca by garantovala súlad, aby som nemusel použiť právo veta, ak by sa v rezorte predsa len zrodili také návrhy zákonov a opatrení, ktoré by boli pre nás neprijateľné. K tomu je ale potrebné zmeniť školský zákon, pretože ten súčasný nedefinuje, čo patrí do oblasti národnostného školstva. Ako vidíte, kamkoľvek siahame, všade samé nedostatky, ktoré treba odstrániť, aby sa veci konečne dostali na svoje miesto a aby sa pozitívne posilnila identita národnostných menšín.

 

 

Vytvorenie súladnej legislatívy pre celú oblasť národnostného školstva. To si vyžaduje novelizáciu súčasného školského zákona, pretože ten sa nevenuje národnostnému školstvu v dostatočnej miere. Spolu s príslušným rezortom je našou úlohou vytvoriť koncepcie učebníc a učebných plánov, uspokojiť potreby národnostných škôl v oblasti metodiky, ako aj prebrať zodpovednosť za personálnu politiku tých inštitúcií a ústredných orgánov štátnej správy, ktoré zohrávajú určité úlohy v národnostnom školstve. To všetko zakotvíme v dohode s ministerstvom školstva, ktorá nadobudne účinnosť spolu so zmenou kompetenčného zákona. Kompetenčný zákon poveruje náš úrad aj takými úlohami, ktoré ovplyvňujú národnostné školstvo nepriamo, ale môžu mať významné účinky, ako napríklad rešpektovanie ľudských práv a multikultúrna výchova posilňujúca toleranciu.

 

 

Nie som z toho šťastný, že počas koaličných rokovaní naši partneri odmietli prijatie zákona o postavení národnostných menšín a nepodporili vznik fondu slovensko–maďarského zmierenia. Ale čo sa vlečie, neutečie. Nevznikla dohoda o zrušení alebo aspoň novelizácii vlasteneckého zákona. Kresťanskí demokrati ho nechceli zmeniť, čo prišlo vhod našim ďalším dvom partnerom. Predpis by bolo treba zrušiť alebo aspoň novelizovať, ale zase triumfoval kultúrny, usmiaty nacionalizmus. Národné a štátne symboly sa mystifikujú nielen u nás, ale všade vo svete a tomu zodpovedajúc sa často zdeformuje ich odkaz a často inšpirujú k agresívnemu vlastenectvu. Je faktom, že tieto symboly nikde nevnukajú pacifizmus, teda kde sa takýto zákon už raz prijal, tam je to veľmi ťažké zmeniť a jeho zrušenie je takmer nepredstaviteľné.

Autor: Lajos P. János

Médium: Új Szó