Rozhovor pre maďarský server 168 óra online

Rozhovor s podpredsedom vlády Slovenskej republiky Rudolfom Chmelom

 

Bratislava počká na nový maďarský volebný zákon

 

  

- Na otázku sa možno pozerať prinajmenšom z dvoch uhlov. Z pohľadu voliča Mostu-Hídu, ktorý má slovenskú národnosť alebo dvojitú identitu (lebo aj takí sú), nemôže ísť kvôli verbálnym šarvátkam ohľadne novely zákona o používaní menšinových jazykov o zníženie preferencií strany. Títo voliči celkom prirodzene uznávajú práva menšín a novelizácia zákona rozširujúca jazykové práva menšín v úradnom styku im nemôže robiť žiadny problém. Týmto Slovákom neprekáža, že Maďari na Slovensku používajú názvy ako Párkány či Ógyalla. To, že takýmto spôsobom rozmýšľa zatiaľ len neveľa Slovákov, súvisí s kolektívnym národným vedomím. A z pohľadu voliča Mostu-Hídu maďarskej národnosti kvôli našim aktivitám strana iste nestratí na popularite, veď pre nich je prirodzené, že strana zastáva menšinové a ľudské práva. Chápu to ako našu principiálnu povinnosť. Pravdou je, že medzi Maďarmi na Slovensku sa po desaťročí znova vytvorila súťažná situácia, v ktorej sa mimoparlamentnej SMK bude každý výsledok novelizácie máliť. Rozumiem tomu, ich pohŕdavá rétorika vyplýva napokon z povahy politickej súťaže. „Prečo, do čerta, ste sa spojili so Slovákmi do jednej strany, ak nie ste schopní presadiť taký jazykový zákon, o akom snívame od Trianonu?“ – myslia si o nás. Mohol by som povedať, že v konečnom dôsledku majú pravdu, ak by som nevedel, že naša strana sa dala dokopy len s nepatrným segmentom Slovákov a nie s celou reprezentáciou väčšinového obyvateľstva. A, samozrejme, ak by som si neuvedomoval, že toto spoločenstvo je nasledovaniahodné, lebo sa snaží manifestovať protimilitantného, komunikatívneho, moderného európskeho ducha, a preto z centrál väčšinového aj menšinového egoizmu chrlia na stranu oheň. Vlastná objektivita ma zaväzuje, aby som sa priznal, že počas prípravných prác, po mnohých politických a odborných rokovaniach, som si často kládol otázku, pre koho a kvôli čomu pracujem na tejto novele? Veď napríklad väčšina maďarských podnikateľov, až na malé výnimky, už dve desaťročia nevyužíva zákonom garantovanú možnosť označovať rozličné oznamy a informácie dvojjazyčne. Nedávno som sa zastavil v jednom podniku istého nášho Maďara. Všetky nápisy, informácie aj mená pracovníkov boli uvádzané výlučne po slovensky. A prečo vlastne? Akoby nevedeli, že zákon vytvára iba možnosť, ale jeho uplatnenie závisí od praxe? Demokrat sa nebojí – hovorí známa Bibóova veta.

Nehrozí nebezpečenstvo, že by kvôli prípadnej koaličnej kríze urobili zo strany Most-Híd obetného baránka?

 

- V štvorčlennej koalícii, v ktorej nie vždy funguje dôsledná spolupráca a vzájomná dôvera,  možno z každého urobiť obetného baránka. Ak navyše je reč o slovensko-maďarskej strane, tým skôr. Hoci je to vlastne zdanie. Šéf našej strany Béla Bugár je jedným z najskúsenejších a najuznávanejších politikov Slovenska, musel by to byť naozajstný „macher“, aby ho dostal do pozície obetného baránka. Ale aby som odpovedal serióznejšie: nevidím to nateraz tak čierne. Vláda schválila novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, teraz sú na rade poslanci. Ani tentoraz nemôžme rátať so Smerom, stranou, ktorá sa sama definuje ako sociálnodemokratická. Platí to tak v otázke uplatňovania, ako aj rozširovania menšinových práv. Nechce zrejme stratiť svojich nacionalistických voličov, ktorých je neúrekom.

 

- Tieto dva zákony je rozumné a vhodné riešiť oddelene. Keby sme ich dali do jedného balíka, slovenská väčšina by s rovnakou  podozrievavosťou sledovala aj môj návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ako teraz sleduje snahy maďarskej národno-štátnej ideológie o nadhraničnom zjednotení všetkých Maďarov. Faktom je, že národ je iba jeden, a že táto myšlienka nám už často uškodila. Lebo vždy prídeme na to - pravda, občas platíme za to vysokú daň - že zjednotenie národa je vlastne opojenie, veď bohatstvo národov zabezpečuje množstvo rozmanitostí. A z tohto hľadiska sa možno pohrávať s myšlienkou, že jediný maďarský národ pozostáva z rozličných maďarských národov. Ale to platí pre všetky ostatné národy, veď viaceré národné myšlienky pôsobia vzájomne na seba v občas špinavom neustálom súťažení rozmanitostí. Nechajme ale bokom povrchné filozofovanie. Veľmocenské rozhodnutie, ktoré rozkrájalo monarchiu, bolo nesmierne nemilosrdné, dôsledkom ktorého za hranicami nového maďarského štátu zostalo 5 miliónov Maďarov. Krúdy, Kosztolányi, Babits, Móricz, Márai, tí najväčší maďarskí spisovatelia a mnohí neznámi spoločne zabedákali. Vždy som sa solidarizoval s ich bolesťou. Chápem i to, že maďarská národná duša, ak čosi také jestvuje,  ťažko sa  vyrovnáva s týmto faktom. A ani protikladné maďarské politické prúdy nepomohli zmiereniu. Buď bagatelizovali traumu, alebo hlásili „bojové zmierenie“. Ako hungarológ to vidím takto. Ako politik dvojité občianstvo maďarského typu môžem vnímam ako špecifickú liečbu na historické traumy. Prial by som si, keby rozhrešil historickú netrpezlivosť. Moja strana nie náhodou hlási, že ak Maďar žijúci na Slovensku chce prijať maďarské občianstvo, nech to spraví. Síce smerácky protizákon to neumožňuje, lebo podľa platného zákona o štátnom občianstve ten, kto prijme maďarské, automaticky stratí slovenské občianstvo. To je tiež hlúposť, a je to náznakom istej traumy, ale zatiaľ neiniciujeme novelizáciu zákona. Počkáme na nový maďarský volebný zákon. Ako liberálny demokrat som však presvedčený, že do národných parlamentov (takisto ako do Európskeho parlamentu) má občan voliť len tam, kde platí dane. Musia to priznať aj skrytí aj verejní odporcovia právneho štátu, zástancovia poriadku lipnúci na národných egoizmoch.  Až 98 percent občanov Slovenska nesúhlasí s tým, aby počas maďarských volieb tamojšie strany robili svoju kampaň na našom území. To môžu vymyslieť len takí ľudia, pre ktorých členský štát EÚ a NATO, nezávislá a slobodná Slovenská republika, je ešte stále provinciou Uhorska. Je to absurdné. Teda, kým dvojité občianstvo maďarského typu vnímam ako svojho druhu terapiu, udelenie volebného práva považujem za nákazu. To síce pozitívne diskriminuje  Maďarov žijúcich mimo Maďarska, ale bolo by to nespravodlivé voči tým, ktorí žijú v Maďarsku. Len si predstavme, že nasledujúce voľby v Maďarsku vyhrá nejaká strana pomocou stotisíc hlasov zahraničných Maďarov. Čo na takéto politické príživníctvo povie demokraticky zmýšľajúci volič, ktorý verí v právny štát? Samozrejme, mal by som sa starať o mentálny stav slovenských voličov. Ako podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny sa o to aj snažím. Môže ma trápiť politická rozpoltenosť približne 300 tisíc voličov – Maďarov žijúcich na Slovensku. Na Slovensku máme možnosť vybrať si medzi dvoma maďarskými stranami, a to môže spôsobiť mnohým značnú dilemu. A to nemám odvahu pomyslieť na to, čo by sa stalo, ak by Maďari žijúci mimo Maďarska okrem aktívneho volebného práva dostali aj pasívne volebné právo, teda možnosť byť zvolený do budapeštianskeho parlamentu. Pravdepodobne by v porovnaní s domácimi poslancami títo poslanci boli privilegizovaní a ich vlasteneckou úlohou by bolo, aby z rozpočtu presunuli čím viac prostriedkov do inštitúcií za hranicami. Možno som na vine ja, nikdy som totiž nemal dostatočnú predstavivosť na takúto zmenu pravidiel klasickej parlamentnej demokracie. Stačí sa len pozrieť na egoistické národné dimenzie našich ústav, nezohľadňujúce  dostatočne historickú multietnicitu našich štátov. Z tohto dôvodu sa musím priznať, že bieda demokratizujúcich sa malých východoeurópskych štátov v EÚ je ešte väčšia a iracionálnejšia ako v časoch, keď o nej po druhej svetovej vojne uvažoval István Bibó!

 

- My sme európska strana takisto ako Fidesz, takisto sme vo vláde, hoci s inými proporciami. Ako ani Fidesz nelezie každej strane do zadku, ani my nelezieme do zadku žiadnej strane. Ani maďarskej, ani slovenskej. Naša hrdosť nie je založená na etnickej báze - náš pocit je univerzálnejší a hlboko ľudský. Nemám nijaké pochybnosti o tom, že by naši maďarskí voliči neboli Maďarmi, slušnými Maďarmi. To, že Viktor Orbán ignoruje rozhodnutie 180 tisíc menšinových Maďarov, je jeho vec, prinajmenšom je to však asi proti myšlienke jeho učiteľa Józsefa Antalla, ktorý chcel byť aspoň v duchu premiérom všetkých 15 miliónov Maďarov.  Pre Viktora Orbána sú hodnotní len tí Maďari žijúci mimo Maďarska, ktorí s ním súhlasia. Je to sebaodhalujúca zmena paradigmy. Politika ignorancie býva často súčasťou silovej politiky, ktorá nikdy neprináša porozumenie, naopak, posilňuje nenávisť. Na prvý pohľad posilňuje sebaúctu, v skutočnosti permanentne zneisťuje národnú dušu. Most–Híd prejavil ochotu spolupracovať s SMK, ale ponúknutú spoluprácu jeho spojenec odmietol. To je zrejme v súlade so spomínanou politikou ignorancie. Nie Híd môže za to, že sa SMK nedostala do parlamentu, ale túžba vedenia tejto strany po moci. Oni boli jedinou konzervatívnou stranou na Slovensku, ktorá počas kampane nedala jednoznačne najavo, že po voľbách nevytvorí koalíciu so Smerom. Ficova strana je však nielen svojou národnou populistickou rétorikou – namiesto toho, aby sformulovali základy spravodlivejšieho života, naháňali národnú minulosť – ale aj svojou legislatívnou praxou protimaďarská organizácia, šikanujúca menšiny a oslabujúca základy právneho štátu. Strana Híd ešte pred kampaňou dala veľmi razantne najavo svoj odmietavý postoj voči týmto praktikám. Aj my sme predsa mali záujem vládnuť, ale nie bezcharakterne, za každú cenu.

Napriek úbohej ignorancii Fideszu a SMK robíme všetko pre to, aby sa naši Maďari uplatnili na Slovensku, aby maďarskú kultúru, literatúru, umenie, vedu považovali ešte viac za svoju, za podstatnú časť svojej identity. Všetko, čo je zmobilizovateľné podľa demokratického hodnotového systému z maďarskej minulosti.

 

 

- Ako minister kultúry za Dzurindovej vlády som stál pri iniciovaní renovácie a vystúpil som pri slávnosti premiestnenia sochy Sándora Petőfiho do centra Bratislavy. Za komunizmu som viackrát položil kvety k soche, lebo si vážim tohto básnika, ale ešte viac si ctím slobodu. V tom čase som musel prejsť na druhý breh Dunaja, do Sadu Janka Kráľa, pretože slovenská národnoštátna ideológia sem skryla myšlienku maďarskej slobody a nezávislosti. Vlani som ako jednoduchý občan priviedol k soche 15 reprezentantov slovenskej inteligencie. Všetci sme sa poklonili pred sochou symbolu maďarskej revolúcie vo vedomí, že vtedajší premiér Robert Fico a jeho vláda držali našich Maďarov pod enormným psychologickým tlakom. Vždy, keď sa vyskytla príležitosť, ich zastrašovali demonštrovaním sily. Počas vlády Fica a Mečiara som sa za nich hanbil.  Tento rok som už, samozrejme, kládol veniec aj v mene slovenskej vlády. Ak by niekto namietal proti tomu, tak určite z kruhov národných radikálov, ktorí ťažko strávia zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Pravdou je, že aj v koalícii sú takí, ktorí sa pri tejto téme zdráhajú, a keď novela prejde v druhom čítaní, prezident ju zrejme nepodpíše. Čiže v tejto súvislosti nás čaká dlhý zápas, ale dúfam, že budeme úspešní, veď väčšina našich koaličných partnerov podporuje novelu.

 

- Na únijnej aj visegrádskej úrovni rezorty zrejme komunikujú a spolupracujú. Na dvojstrannej úrovni, viď posledné stretnutie Ivety Radičovej a Viktora Orbána, sa problémy, ktoré vyplývajú z dvoch odlišných národno-štátnych ideológií, vždy posúvajú do komisií, do zmlúv, do budúcnosti, či najlepšie: dostratena. Našťastie, vedeli sme sa dohodnúť aspoň na spojení plynovodov, stavajú sa ipeľské mosty a som presvedčený, že štvorprúdový komárňanský most, napojený na diaľnicu M1, bude postavený skôr, ako sa naše národno-štátne ideológie a mentality zbavia predsudkov, ktoré tak výdatne používajú a hlavne zneužívajú národní populisti na oboch brehoch Dunaja.