Spoločné vyhlásenie predsedov vlád

Spoločné zasadnutie vlády Slovenskej republiky a vlády Českej republiky
dňa 4. septembra 2017 v Lednici
 
Preambula

V nadväznosti na štvrté spoločné zasadnutie, ktoré sa uskutočnilo v roku 2016, sa vlády Slovenskej republiky a Českej republiky stretli na piatom zasadnutí dňa 4. septembra 2017 v Lednici, Českej republike.

Predsedovia vlád Slovenskej republiky (ďalej iba „SR“) a Českej republiky (ďalej iba „ČR“) Robert Fico a Bohuslav Sobotka vyzdvihli vysokú úroveň vzájomných vzťahov, ktorá vychádza nielen z blízkosti pohľadov na aktuálne dianie vo svete, ale rovnako aj z dlhej tradície súžitia v spoločnom štáte, od založenia ktorého uplynie v budúcom roku sto rokov. Skutočnosť, že Slováci a Česi spoločne prežívali množstvo zásadných momentov v dejinách 20. storočia, sa podpísala nielen na formovaní blízkeho kultúrno-spoločenského povedomia v obidvoch krajinách, ale rovnako zaväzuje obe strany, aby si rad výročí spoločenských historických míľnikov dôstojne pripomenuli v kontexte moderných dejín. Predsedovia vlád sa zhodli na potrebe tejto reflexie a venovali preto zvláštnu pozornosť príprave projektov pre rok 2018, ktoré budú zamerané na pripomenutie 100. výročia založenia Československa, spoločného štátu Slovákov a Čechov, 50. výročia udalostí roku 1968 v Československu a ich svetové a európske súvislosti, ako aj na 25. výročie samostatnej českej a slovenskej štátnosti, a vyhlásili rok 2018 za rok slovensko-českej a česko-slovenskej vzájomnosti. Prihlásili sa tiež ku kalendáru a princípom, ako pri naplňovaní tejto reflexie spoločne postupovať, ukotveným v uzneseniach vlády SR zo dňa 7. júna 2017 a vlády ČR  zo dňa 10. mája 2017. V rámci zasadnutia venovali ďalej pozornosť identifikovaniu nových oblastí a priorít spolupráce, okrem iného aj v oblastiach obrany a bezpečnosti, vnútra, energetiky, klimatickej politiky, dopravy a životného prostredia.

Rokovania sa zúčastnili nasledovní vládni predstavitelia:
Na strane Slovenskej republiky:
predseda vlády – Robert Fico  
podpredseda vlády pre investície a informatizáciu – Peter Pellegrini
podpredseda vlády a minister vnútra - Robert Kaliňák       
podpredsedníčka vlády  a ministerka spravodlivosti - Lucia Žitňanská
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí - Miroslav Lajčák  
minister obrany - Peter Gajdoš
minister hospodárstva - Peter Žiga
minister financií - Peter Kažimír
minister životného prostredia - László Sólymos         
minister kultúry - Marek Maďarič            
minister zdravotníctva - Tomáš Drucker
štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja - Viktor Stromček
štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka - Anton Stredák
štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny - Branislav Ondruš
štátna tajomníčka ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu - Oľga Nachtmannová 
 
Na strane Českej republiky:
predseda vlády – Bohuslav Sobotka
prvý podpredseda vlády a minister životného prostredia – Richard Brabec
minister zahraničných vecí – Lubomír Zaorálek
minister obrany – Martin Stropnický
minister vnútra – Milan Chovanec
minister financií – Ivan Pilný  
minister priemyslu a obchodu – Jiří Havlíček
minister spravodlivosti– Robert Pelikán
minister dopravy – Dan Ťok
minister poľnohospodárstva – Marian Jurečka
minister zdravotníctva– Miloslav Ludvík
námestníčka ministerky pre miestny rozvoj – Klára Dostálová
minister kultúry – Daniel Herman
minister pre ľudské práva, rovné príležitostí a legislatívu – Jan Chvojka
námestníčka podpredsedu vlády pre vedu, výskum a inovácie– Lucie Orgoníková
námestník ministerky práce a sociálnych vecí– Robert Baxa
námestník ministra školstva, mládeže a telesnej výchovy- Petr Pavlík
 
V strategických záujmových oblastiach slovensko-českej spolupráce bolo dohodnuté:

1.      Európska agenda

SR a ČR chápu svoje členstvo v Európskej únii (ďalej iba „EÚ“) ako prirodzené vyústenie zmien a transformačného procesu po páde komunistického režimu v roku 1989 a ako záruku svojho geopolitického ukotvenia v Európe a vo svete. Európska integrácia tvorí základný rámec pre politický, ekonomický, spoločenský,  a spolu s členstvom v NATO, bezpečnostný rozvoj oboch krajín. Vlády SR a ČR preto budú aj naďalej úzko spolupracovať v oblasti európskych záležitostí a koordinovať svoje kroky a postoje v rámci EÚ. Vlády oboch krajín majú úprimný záujem na úspešnom pokračovaní európskej integrácie a budú sa aktívne podieľať na diskusii o jej ďalšom smerovaní.

Budúce smerovanie EÚ
Rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ znamená pre EÚ podnet k reflexii a príležitosť k efektívnejšej činnosti. V septembri minulého roka bola preto na neformálnom summite predstaviteľov 27 členských krajín EÚ v Bratislave začatá debata medzi členskými štátmi i inštitúciami EÚ o lepšom fungovaní Únie a budúcom smerovaní európskej integrácie. Vlády SR a ČR začatie tejto debaty privítali a majú záujem do nej i naďalej konštruktívne prispievať.
Obe vlády pritom zdieľajú názor, že vnútorná reflexia EÚ musí smerovať predovšetkým k posilneniu dôvery občanov v európsky integračný proces a k zvýšeniu schopnosti Únie rýchlo a adekvátne reagovať na potreby, či obavy európskych občanov. Pri plnení tejto úlohy bude kľúčové zachovať jednotu a súdržnosť Únie a to okrem iného aj v kontexte aktuálnych diskusií o možnosti využitia diferencovanej integrácie.
Vlády obidvoch krajín budú trvať na tom, aby primárnou metódou európskej integrácie zostala spolupráca vo formáte všetkých členských krajín EÚ založená na primárnom práve. Je pritom nevyhnutné, aby akákoľvek prípadná forma užšej spolupráce medzi skupinou štátov bola plne transparentná, otvorená a motivujúca pre neskoršie pripojenie sa ďalších členských štátov, s cieľom negatívne neovplyvňovať tie štáty, ktoré sa k spolupráci zatiaľ nepripoja.
Aktuálna diskusia na úrovni EÚ vykazuje dynamiku, najmä v oblasti posilňovania obrannej spolupráce, sociálnej konvergencie a  lepšieho fungovania hospodárskej a menovej únie, ktoré vlády oboch krajín plne podporujú. Vlády oboch krajín sa zhodujú v tom, že najmä zvažované kroky na posilnenie eurozóny vyžadujú potrebu adekvátne zapojiť do všetkých relevantných diskusií aj tie štáty, ktoré majú za záväzok prijať spoločnú menu, ale ktoré eurom neplatia. SR ako krajina, ktorá je už niekoľko rokov aktívnym členom eurozóny, a ČR, ktorá má záujem prijať euro a aktívne sa na tento krok pripravuje, vnímajú maximálnu inkluzivitu diskusie o prehlbovaní hospodárskej a menovej únie, vrátane možnosti udelenia pozorovateľského statusu tým krajinám, ktoré aktívne deklarujú záujem o prijatie spoločnej meny, ako všestranne prospešnú a podporujú ju. 
Obe vlády sú presvedčené, že pre posilnenie akcieschopnosti a dôveryhodnosti EÚ je potrebné, aby Únia sústredila svoju pozornosť na tie oblasti, od ktorých občania očakávajú aktívnu úlohu EÚ, v ktorých spoločný postup európskych štátov prináša skutočnú pridanú hodnotu a v ktorých je možné dosiahnuť širokú zhodu medzi členskými štátmi. Vlády SR a ČR sa zhodujú, že by sa EÚ mala v budúcnosti primárne zamerať tak na zabezpečenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, ako aj na posilnenie hospodárskej prosperity a zbližovania ekonomickej a sociálnej úrovne občanov EÚ.

Vnútorná bezpečnosť, migrácia a boj proti terorizmu
V oblasti zaistenia bezpečnosti budú preto obe vlády v záujme boja proti terorizmu podporovať prehlbovanie operatívnej spolupráce a výmenu informácií medzi bezpečnostnými zložkami členských štátov. Vlády SR a ČR sa budú spoločne usilovať aj o zaistenie plnej kontroly nad vonkajšími hranicami EÚ, zastavenie nelegálnych migračných tokov a nadviazanie konštruktívnej spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitu migrácie. Spolupráca s tretími štátmi musí byť založená na kondicionalite s dôrazom na oblasť návratovej politiky, ochrany hraníc, boja proti nelegálnej migrácii a pašovania ľudí, a taktiež aj s akcentom na posilňovanie kapacít tretích krajín pri správe hraníc s účelom zamedzovania tranzitnej migrácie.
Obe vlády sú aj naďalej pripravené v rámci svojich prostriedkov finančne, materiálne, personálne, prípadne inými koncepčnými spôsobmi solidárne prispievať k zmierneniu záťaže, ktorej sú vystavené členské štáty EÚ a susedné krajiny na hlavných migračných trasách, napríklad aktuálne v centrálnom Stredomorí. Čo sa týka reformy azylového systému, obe vlády sa zhodujú, že funkčný azylový systém musí byť založený na konsenzuálnom princípe, pretože vynútené pravidlá nepovedú k lepšiemu fungovaniu systému. Obe vlády trvajú na tom, že povinné prerozdeľovanie musí byť zo systémovej revízie odstránené a nahradené dobrovoľnými, súčasne však merateľnými formami solidarity.

Prehĺbenie obrannej spolupráce EÚ
Vlády SR a ČR vítajú pripravenosť členských štátov prevziať viac zodpovednosti za zaistenie bezpečnosti EÚ,  aj v rámci cezhraničnej, medzinárodnej či globálnej hrozby. Únia musí byť schopná využívať nielen svoju diplomaciu, ekonomickú silu a rozvojovú pomoc, ale rovnako byť pripravená použiť vojenské prostriedky, ak to bude nutné.
Vlády SR a ČR preto podporujú smerovanie EÚ k získaniu strategickej autonómie tak, aby Únia mohla okrem iného samostatne viesť misie a operácie vo svojom bezprostrednom aj širšom susedstve. Naplnenie európskych ambícií tak, ako to predpokladá Globálna stratégia EÚ, je jedinou cestou k zachovaniu globálnej úlohy EÚ. Vlády oboch krajín preto podporujú prebiehajúce úsilie EÚ o posilnenie európskeho piliera NATO a sú pripravené aktívne sa podieľať na tomto procese. Medzi oboma vládami zároveň panuje zhoda, že základným pilierom pre zabezpečenie bezpečnosti a stability európskeho kontinentu zostáva silná transatlantická spolupráca a úloha Severoatlantickej aliancie ako garanta kolektívnej obrany Európy. Preto zdôrazňujú potrebu úzkej spolupráce EÚ a NATO.
Na úrovni EÚ tak obe vlády podporujú nové ambície a konkrétne iniciatívy v oblasti posilňovania bezpečnostnej a obrannej spolupráce. Dôraz kladú na zlepšenie obranných spôsobilostí a zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu. Hlásia sa     aj k ambicióznej a inkluzívnej Stálej štruktúrovanej spolupráci v obrane (PESCO), ktorej sa mienia zúčastniť. Obe strany potvrdzujú záujem na pokračovaní vzájomných úzkych konzultácií a koordinácii v otázkach posilňovania európskej obrannej spolupráce vrátane príprav na účasť  v PESCO a rokovaniach o fungovaní a využívaní Európskeho obranného fondu (EDF). Ďalej majú záujem o výmenu skúseností pri presadzovaní malých a stredných podnikov v PESCO a na spoločnom úsilí pri preverovaní možností financovania projektov Európskou investičnou bankou (EIB).

Hospodárska a sociálna konvergencia, investície a obchodná politika
Vlády SR a ČR deklarujú, že popri bezpečnosti je druhou zásadnou prioritou pre obnovenie dôvery občanov v integračný projekt zaistenie prosperity a zníženie rozdielov v životnej úrovni naprieč Úniou. Obe vlády sa zhodujú na tom, že efektívne fungovanie vnútorného trhu je kľúčovým nástrojom pre zvyšovanie hospodárskeho rastu a vznik nových pracovných miest a tým zásadnou mierou prispieva k naplneniu uvedených cieľov vrátane zbližovania životnej úrovne medzi jednotlivými štátmi či regiónmi v Európe. Vlády sa preto budú neustále usilovať o odstraňovanie pretrvávajúcich bariér na vnútornom trhu a budú brániť vzniku nových. Zachovanie neoddeliteľnosti štyroch slobôd vnútorného trhu je nielen v záujme oboch krajín, ale aj Únie ako celku.
Popri efektívnom vnútornom trhu EÚ vlády SR a ČR považujú za dôležité nástroje na posilnenie prosperity a konvergencie aj podporu investícií, kohéznu politiku, či aktívnu a otvorenú obchodnú politiku.
Vlády SR a ČR s plnou vážnosťou pristupujú k novým európskym procesom v oblasti sociálnej politiky, ktoré majú za cieľ postupné zbližovanie sociálnych štandardov pri zachovaní vlastných národných modelov  a plnom rešpektovaní princípu subsidiarity. Tieto procesy by mali podľa mienky oboch vlád jednoznačne vyústiť do vyššej miery sociálnej a regionálnej konvergencie naprieč Európou ako aj do lepšej kompatibility národných sociálnych politík, ktoré by odstránili súčasné divergencie v EÚ.

Podpora konvergencie a investícií z rozpočtu EÚ
V kontexte výziev, ktoré pre budúcnosť EÚ a jej financovanie predstavujú odchod Spojeného kráľovstva a potreba vyrovnať sa s novými prioritami EÚ v oblasti migrácie, vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, obrany a zahraničnej politiky, a súčasne nutnosť podporiť a ďalej rozvíjať takzvané tradičné politiky, t.j. politiku súdržnosti a spoločnú pôdohospodársku politiku, obe vlády budú venovať osobitnú pozornosť obnove hospodárskej a sociálnej konvergencie naprieč Úniou ako základného piliera jej ekonomického rastu.
Za kľúčový nástroj na podporu procesu konvergencie obe vlády aj naďalej považujú politiku súdržnosti, z ktorej ťažia všetky členské štáty EÚ a ktorá je pre občanov tiež jedným z najviditeľnejších konkrétnych prínosov. Politika súdržnosti sa ako štrukturálna politika stala za niekoľko posledných desaťročí hlavnou investičnou politikou EÚ a nástrojom k dosiahnutiu  jej cieľov. Zároveň sa treba zamerať na efektívne riešenie nových výziev EÚ, kde sú si obe vlády vedomé možností využiť jestvujúce nástroje EÚ pre pružnú reakciu na nepredvídateľné problémy. Pre napĺňanie hlavných cieľov politiky súdržnosti EÚ, ktorými sú hospodársky, sociálny a územný rozvoj regiónov EÚ považujú vlády SR a ČR za potrebné zabezpečiť strategickú stabilitu politiky súdržnosti po roku 2020 s určitou mierou flexibility v prospech podpory špecifických potrieb a  možností rozvoja jednotlivých regiónov EÚ.
Dôraz kladú na implementáciu politík EÚ formou spoločného riadenia, keďže sa jedná o prvok s vysokou pridanou hodnotou, ktorý efektívne reflektuje potreby regiónov aj členských štátov, vytvára pozitívny tlak na systémové zmeny súvisiace s ich komplexným rozvojom a umožňuje aktívne zapojiť občanov do správy spoločného priestoru Únie.

Jednotný digitálny trh
Obe vlády sa zhodujú aj v podpore iniciatív vedúcich k budovaniu jednotného digitálneho trhu, ktorý predstavuje značný potenciál pre rast a konkurencieschopnosť EÚ, a to hlavne vo vzťahu k USA a Ázii. Jednotný digitálny trh legitimizuje on-line ekonomiku ako nový plnohodnotný hospodársky sektor a dáta ako inovatívny zdroj rastu, ktorý svojim potenciálom prekonáva tradičné zdroje. Obe vlády podporujú predovšetkým odstránenie zaťažujúcich regulácií a bariér v digitálnej ekonomike, ktoré bránia tvorbe nových kvalifikovaných pracovných miest a zavádzaniu nových modelov podnikania. Funkčný Jednotný digitálny trh EÚ podporuje rozvoj inovácií a start-upov, ktoré sú veľmi dôležité aj pre politiku zamestnanosti, kde patrí riešenie nezamestnanosti mladých ľudí medzi jednu z kľúčových priorít.
Vlády SR a ČR  zároveň podporujú lepšiu komunikáciu EÚ smerom k občanom tak, aby rozumeli prínosom opatrení jednotného digitálneho trhu a bola zaistená ich dostatočná ochrana a informovanosť. Rovnako významný je aj priebežný dialóg s podnikateľským sektorom, ktorý sa na opatrenia vyplývajúce z európskej legislatívy musí dobre a včas pripraviť a správne uchopiť príležitosti a výzvy jednotného digitálneho trhu. Vlády SR a ČR podporujú také smerovanie regulatórnych podmienok, ktoré bude zjednocovať pravidlá pre cezhraničné podnikanie a znižovať neúmernú administratívnu záťaž pre firmy. Vlády SR        a ČR sa tiež zhodli na potrebe spolupráce zameranej na otázky dopadov digitalizácie a technologických zmien na trh práce.

Energetická únia
Vlády SR a ČR aj naďalej plne podporujú Európsku komisiu v snahe dobudovať projekt Energetickej únie EÚ s dôrazom na oblasť energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti. Pri rokovaniach o legislatívnych návrhoch v jednotlivých oblastiach energetickej politiky, rovnako ako pri budovaní vnútorného trhu, budú presadzovať nákladovo efektívny prístup, ako aj národnú suverenitu pri voľbe vlastného energetického mixu. 
Vlády sa v tomto kontexte dohodli na pokračovaní v spolupráci za účelom posilnenia energetickej bezpečnosti v regióne. Základom uvedenej spolupráce by bolo najmä hľadanie    a podpora takých riešení, vrátane projektov energetickej infraštruktúry (vrátane plynárenskej), prostredníctvom ktorých budú dosiahnuté vyššie uvedené ciele a zároveň budú nákladovo najefektívnejšie.
Vlády tiež nadviažu na doterajšiu úspešnú spoluprácu v elektroenergetike pri prepájaní trhov    v strednej Európe a vytváraní jednotného trhu EÚ. V rámci budovania Energetickej únie budú spolupracovať na vytvorení nového dizajnu trhu s elektrinou a na posilňovaní bezpečnosti dodávok elektriny pri plnom využívaní potenciálu regionálnej spolupráce v rámci krajín EÚ.

Klimatická politika EÚ a obehové hospodárstvo
Obe vlády pristupujú veľmi zodpovedne k svojim záväzkom a rovnako aj k dlhodobým cieľom EÚ v oblasti boja proti zmene klímy a sú presvedčené, že splnenie vytýčených úloh bude vyžadovať zodpovedný prístup k rozvoju všetkých nízko-emisných zdrojov energie vrátane jadrovej energetiky.
Veľký dôraz obe krajiny pripisujú balíčku k obehovému hospodárstvu, ktorý predložila Európska komisia na konci roka 2015, a preferujú urýchlené prijatie zmien v súvisiacej legislatíve. Zlepšenie situácie v oblasti nakladania s odpadom a obalmi považujú vlády za dôležitý príspevok k posilňovaniu princípov obehového hospodárstva.
 
Riešenie problému dvojakej kvality potravín
Výsledky testov v niekoľkých členských štátoch EÚ, vrátane aktuálnych testov uskutočnených príslušnými inštitúciami SR a ČR, potvrdili výskyt dvojakej kvality potravinárskych aj nepotravinárskych výrobkov na jednotnom trhu EÚ. Vlády SR a ČR vnímajú súčasnú  situáciu, kedy sú spotrebiteľom v rôznych štátoch EÚ ponúkané výrobky rovnakej značky, ale odlišnej kvality, ako formu diskriminácie časti spotrebiteľov na spoločnom trhu EÚ a z tohto dôvodu ju považujú za neakceptovateľnú. Obe vlády si vážia pozornosť, ktorú Európska komisia a členské štáty venujú problematike tovaru s dvojakou kvalitou na jednotnom trhu EÚ, a považujú za nutné sa problematikou zaoberať aj naďalej s cieľom nájdenia spoločného európskeho riešenia, ktoré by zabezpečilo odstránenie spomínaných škodlivých praktík.


2.      Regionálna spolupráca

Z pohľadu oboch vlád zostávajú všetky regionálne platformy spolupráce v strednej Európe kľúčové, aby predchádzali ďalšej fragmentácii EÚ a napomáhali lepšiemu porozumeniu medzi členskými krajinami EÚ pri riešeniach ich aktuálnych problémov. Odmietame akejkoľvek deliace čiary v Európe. Mali by sme sa snažiť pochopiť a rešpektovať odlišný historický vývoj našich regiónov a s ním súvisiacu politickú a spoločenskú klímu.
Pre SR a ČR je dôležité, aby Vyšehradská skupina aj naďalej v EU pôsobila ako dôveryhodný, spoľahlivý a konštruktívny partner, ktorý aktívne prispieva k nachádzaniu kompromisov. SR a ČR budú v tomto duchu koordinovať svoje ďalšie kroky vo V4. Obe naše vlády sú zástancami otvorenosti formátu V4 vo vzťahu k ďalším členským krajinám EÚ, v prvom rade k Nemecku, Francúzsku a Rakúsku.
Rovnako vlády obidvoch krajín považujú za dôležitú súčasť regionálnej spolupráce v strednej Európe slavkovský formát trojstrannej spolupráce s Rakúskou republikou. Pri základoch tejto spolupráce stojí zhoda na realizácii pozitívnej agendy voči Európskej únii. Obe strany veria, že sa im bude aj naďalej dariť tento formát v spolupráci s rakúskymi partnermi dynamicky rozvíjať, podobne ako tomu bolo v tomto roku, kedy bol prijatý konkrétny pracovný plán spolupráce expertov okrem iného v oblastiach dopravy, duálneho vzdelávania a Priemyslu 4.0.


3.      Bilaterálna spolupráca

Obrana a bezpečnosť
Vlády SR a ČR oceňujú výsledky mimoriadneho stretnutia členských krajín NATO na najvyššej úrovni a potvrdzujú svoje odhodlanie podľa nich postupovať. Vítajú posilnenie úlohy NATO v boji proti terorizmu prostredníctvom jeho členstva v Globálnej koalícii na porážku Deash/Islamského štátu. Vlády taktiež vítajú prijatie Čiernej Hory do Aliancie a potvrdzujú oddanosť a podporu politike otvorených dverí NATO.
Obe vlády potvrdzujú podporu politiky obrany a odstrašovania Aliancie a pokračovaniu dialógu s Ruskom, od ktorého očakávajú zvýšenie transparentnosti informácií vo vojenskej oblasti a o cvičeniach. Zdôrazňujú, že  riešenie konfliktu na Donbase je možné iba implementáciou Minských dohôd. Obe vlády apelujú na Rusko, aby tieto dohody plnilo a rešpektovalo princípy medzinárodného  práva, územnú celistvosť Ukrajiny a odsudzujú nelegálnu anexiu  Krymu.
Aliančné opatrenia na posilnenie odstrašenia a obrany na východe a juhu Aliancie, ktorého hlavným elementom je vyslanie 4 práporových zoskupení Aliancie do Poľska a pobaltských štátov, sú kľúčovým predpokladom na zaistenie aj našej obrany, a obe vlády potvrdili svoje odhodlanie aktívne sa tohto úsilia zúčastniť. V tejto súvislosti SR a ČR potvrdili svoje príspevky na rok 2018. Ako príspevok k aliančnej prítomnosti na východe ocenili vlády SR a ČR aj zapojenie svojich ozbrojených síl do rotačnej výcvikovej aktivity Vyšehradskej skupiny, v rámci ktorej štáty V4 v roku 2017 vysielajú do Pobaltia vždy jednotku vo veľkosti roty za účelom výcviku a uistenia spojencov. S cieľom ďalšieho posilnenia spolupráce v oblasti spoločnej ochrany vzdušného priestoru vlády taktiež rokovali o Zmluve medzi SR a ČR o spolupráci pri vzájomnej obrane vzdušného priestoru, ktorá v súčasnosti už úspešne prechádza ratifikačným procesom na českej strane, na slovenskej strane bol tento proces úspešne ukončený. Zámerom uvedenej zmluvy je posilniť právny rámec pre vzájomnú ochranu vzdušného priestoru nad rámec platnej medzivládnej zmluvy (Dohoda medzi vládou SR a vládou ČR o spolupráci v oblasti zabezpečenia vojenskej letovej prevádzky zo 14.12.2011).
Vlády vysoko oceňujú spoločné výcvikové aktivity. Spoločný výcvik a cvičenia sú jedným z priamych dôkazov nadštandardných bilaterálnych vzťahov medzi SR a ČR pri presadzovaní spoločných regionálnych záujmov v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky. Aj kvôli týmto dôvodom vlády SR a ČR potvrdili pretrvávajúci záujem o realizáciu spoločných cvičení aj v budúcnosti, a to aj v širšom rámci Vyšehradskej skupiny. V rámci modernizačných procesov existuje priestor pre ďalšie posilňovanie spolupráce, najmä v oblasti nákupu či modernizácie vojenskej techniky.
V súvislosti s bezpečnostnými záujmami SR a ČR deklarovanými v bezpečnostných stratégiách oboch krajín, sa obe vlády zaväzujú posilňovať aktivity a spoluprácu v rámci boja proti hybridným hrozbám vrátane kybernetických. Vlády SR a ČR sa ďalej dohodli na posilnení strategickej spolupráce v boji proti ovplyvňujúcim kampaniam cudzích mocností, ktoré predstavujú jednu z najzávažnejších hrozieb pre vnútornú bezpečnosť oboch štátov, či už ide o snahy o ovplyvnenie strategických politických alebo ekonomických rozhodnutí, ohrozenie priebehu demokratických volieb, alebo o informačnú vojnu, najmä v podobe dezinformačných kampaní a šírenia propagandy.

Energetika, ochrana klímy a vodné hospodárstvo
Dlhodobou a strategickou prioritou vlád SR a ČR je zvyšovanie energetickej bezpečnosti v podobe diverzifikácie zdrojov, trás a infraštruktúrnej prepojenosti, ako aj zachovanie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ a jednotlivých členských štátov.
Vlády SR a ČR súčasne vyjadrujú záujem na pokračovaní zdieľania skúseností v procese príprav výstavby nových jadrových zdrojov, s dôrazom na úzku spoluprácu národných regulačných orgánov, najmä pri spoločnom postupe smerujúcom k zaisteniu právneho rámca, ktorý umožní výstavbu a ďalší rozvoj nových jadrových zdrojov bez zbytočných komplikácií a administratívnych prekážok.
Obe vlády taktiež vyjadrujú podporu ďalšiemu pokračovaniu zasadania Európskeho jadrového fóra striedavo v Prahe a v Bratislave. Zároveň budú prehlbovať spoluprácu v oblasti vyraďovania jadrových zariadení, a to najmä v otázkach procesného a legislatívneho nastavenia. Dôležitá bude aj problematika vytvárania dostatočných finančných rezerv v oblasti ukladania rádioaktívnych odpadov, predovšetkým s ohľadom na hľadanie lokality pre hlbinné úložisko v súlade s celospoločenským konsenzom a pri rešpektovaní požiadaviek na ochranu životného prostredia. Výmena informácií a skúseností bude žiaduca v otázke legislatívneho rámca zodpovednosti za jadrové škody.
V oblasti globálnej klimatickej politiky obe krajiny vnímajú ako dôležité, aby sa čo najskôr začali plniť záväzky, ktoré jednotlivé krajiny predložili v rámci Parížskej dohody. Vlády budú spolupracovať na príprave 23. zasadnutia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN           o zmene klímy, ktoré sa uskutoční 6. – 17. novembra 2017 v Bonne. Na úrovni EÚ bude naša pozornosť zameraná na implementáciu klimaticko-energetického rámca do roku 2030 a na čo najrýchlejšie prerokovanie a ukončenie legislatívnych návrhov vyplývajúcich z tohto rámca.
Obe krajiny budú potom úzko spolupracovať a vymieňať si skúsenosti pri príprave a realizovaní národných stratégií nízkouhlíkového rozvoja a adaptácie na zmenu klímy, a to najmä s dôrazom na hroziace riziko sucha. Vlády SR a ČR vnímajú problematiku sucha ako významnú. Obe vlády súhlasili, že s využitím existujúcich platforiem rozšíria výmenu informácií a odovzdávanie skúseností v riešení otázok sucha a nedostatku vody na expertnú úroveň. Obdobne to platí aj pre druhý extrém v dôsledku zmeny klímy – povodne, ale aj všeobecne pre spoluprácu v oblasti vodného hospodárstva.

Cezhraničná spolupráca
Obe vlády podporujú ďalšie prehlbovanie existujúcej cezhraničnej spolupráce vo všetkých oblastiach a úrovniach, ktoré sú prínosom pre rozvoj prihraničných regiónov v oboch krajinách, a oceňujú pozitívny vplyv využívania prostriedkov EÚ na vyrovnávanie regionálnych rozdielov vo vnútri jednotlivých členských štátov. Na základe doterajších výsledkov realizovaného programu Interreg V-A Slovenská republika – Česká republika 2014-2020 sa obe vlády dohodli, že zintenzívnia ďalšie práce v rámci spoločného cezhraničného programu s cieľom dosiahnuť uspokojivú mieru čerpania s kvalitnými projektmi, ktoré prehĺbia spoluprácu medzi obidvoma štátmi.

Oblasť vnútorných vecí
Vlády SR a ČR sa dohodli na bilaterálnej spolupráci pri testovaní cezhraničných systémov elektronických identít podľa nariadenia EÚ, známe pod skratkou eIDAS. Cieľom celého systému je umožnenie diaľkového prístupu občanom ČR k digitálnym službám informačných systémov slovenskej štátnej správy a rovnako aj prístup pre občanov SR k informačnému systému úradov v ČR. V praxi sa tak dosiahne stav, kedy občania jedného štátu budú môcť prostredníctvom internetu komunikovať s úradmi druhého štátu bez osobnej návštevy konkrétneho úradu a to využitím svojho takzvaného „identifikačného prostriedku“. Konkrétna voľba prostriedku v každom štáte závisí od procesu takzvanej Notifikácie národného identifikačného systému daného štátu zástupcom Európskej komisie. A práve tieto systémy sa obe vlády rozhodli otestovať najprv na osi Slovensko-Česko, a to s ohľadom na spoločnú históriu a pravdepodobný presah konkrétnych agend k občanom partnerského štátu.
Vlády SR a ČR si uvedomujú dôležitosť cezhraničnej spolupráce bezpečnostných zložiek a zhodujú sa na potrebe aj naďalej rozvíjať policajnú spoluprácu medzi obidvoma krajinami. Za týmto účelom obe vlády podporujú modernizáciu existujúcej bilaterálnej zmluvnej úpravy policajnej spolupráce, ktorá by priniesla širšie nástroje pre spoluprácu v oblastiach ochrany verejného poriadku, prevencie a odhaľovania trestnej činnosti s medzinárodným prvkom.

Oblasť dopravy
Vlády SR a ČR sa zhodli, že v cezhraničnej cestnej infraštruktúre je obojstrannou prioritou spojenie  D49/R6 Hulín – Púchov medzi hlavnými diaľničnými ťahmi oboch štátov, ako aj napojenie D48/I/11 – R5/D3 Frýdek-Mýstek – Jablunkov – Žilina. Obe strany sa taktiež zhodli, že medzinárodná cestná doprava by mala byť vyňatá z pôsobnosti smernice 96/71/ES a pri rokovaniach o podobe balíčka mobility budú vystupovať konštruktívne. Vláda SR podporí kandidatúru ČR na organizovanie Svetového cestného kongresu PIARC v roku 2023 v Prahe.
V železničnej doprave je snaha neustále zvyšovať kultúru poskytovaných služieb verejnosti, zabezpečiť rýchlejšie cestovanie a prispievať k väčšiemu využívaniu verejnej dopravy. Tomuto cieľu má pomôcť aj plánovaná modernizácia železničného spojenia v úseku Břeclav – Kúty –Bratislava – Štúrovo. Vlády oboch štátov podporujú založenie stálej pracovnej skupiny na platforme štátov slavkovského formátu a Maďarska, aby medzi nimi prebiehala koordinovaná spolupráca pri modernizácii železničného prepojenia Berlín – Drážďany – Praha – Brno – Břeclav – Viedeň – Graz/ Břeclav – Bratislava – Budapešť a Viedeň – (Bratislava) – Budapešť. Vlády oboch štátov tiež vynaložia maximálne úsilie a dlhodobú a sústavnú podporu rozvoju železničnej cesty v regióne strednej Európy.
Vlády SR a ČR vyjadrili podporu činnosti Pracovnej skupiny pre prepojenie Dunaja – Odry – Labe, ktorej plnohodnotným členom sa stala aj Slovenská republika.

Boj proti šedej ekonomike
Vlády SR a ČR považujú v oblasti ochrany verejných záujmov za jednu zo svojich priorít účinný a efektívny boj proti šedej ekonomike a súvisiacim daňovým únikom prostredníctvom zavádzania systémových opatrení, ktorých prínosy musia vždy významne prevyšovať náklady štátu a súkromného sektora. Vzhľadom na blízkosť oboch ekonomík a absenciu jazykových bariér vlády SR a ČR podporujú aktivity orientované na odovzdávanie skúseností o zavedených alebo o zavádzaných opatreniach, hlavne v prípade elektronickej evidencie tržieb, kontrolného hlásenia a opatrení proti agresívnemu daňovému plánovaniu veľkých korporácií.
Vlády SR a ČR ďalej podporujú užšiu spoluprácu pri správe daní, predovšetkým posilnením vyhľadávacích a analytických činností formou širšieho poskytovania dát a zvýšením miery súčinnosti pri vyšetrovaní prípadov. Obe strany sa tiež dohodli ohľadom začiatku rokovaní na pracovnej úrovni o budúcom rozšírení vzájomnej výmeny dát zo súhrnných hlásení slúžiacich ako jeden zo základných podkladov pre správu dane z pridanej hodnoty v rámci EÚ, a na podpore vzniku spoločných tímov preverujúcich prípady krátenia dane organizovanými skupinami, kedy ku kráteniu daní dochádza súčasne v oboch štátoch.
Rovnako budú obe vlády na úrovni EÚ podporovať estónske a na neho nadväzujúce predsedníctvo v Rade EÚ v ambícii nájsť kompromis k návrhom v oblasti základu dane z príjmu právnických osôb.

Pracovný trh
Nedostatok pracovných síl sa stáva významným faktorom obmedzujúcim možnosti ďalšieho rozvoja slovenskej a českej ekonomiky. Vlády SR a ČR sa zhodli na potrebe opatrení pre podporu mobility pracovnej sily, lepšieho zladenia ponuky a dopytu na pracovnom trhu z hľadiska kvalifikácie a pre aktiváciu osôb stojacich mimo pracovného trhu. Pre vyrovnávanie geografických disparít je dôležitá aj spolupráca služieb zamestnanosti obidvoch krajín.