TRVALO UDRŽATEĽNÝ HOSPODÁRSKY ROZVOJ

Činitele hospodárskeho rozvoja

Od roku 2008 prebiehajú vo vonkajšom prostredí mimoriadne turbulentné zmeny, ktoré ešte viac zvýrazňujú potrebu vytvárať istoty pre občanov Slovenskej republiky.

Vláda istôt pre občanov zabezpečí trvalý a udržateľný hospodársky rast, konkurencieschopným reálnym hospodárstvom v globálnom priestore, ktoré:

  • nie je dominantne založené na lacnej pracovnej sile, neistote v pracovnoprávnych vzťahoch, znižovaní ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, agentúrnom zamestnávaní, na špekuláciách a podvodoch,
  • odvíja svoju globálnu konkurencieschopnosť od zamestnancov, ktorí ovládajú moderné svetové technológie, metódy a techniky, dokážu ich pružne využívať a zdokonaľovať,
  • kooperuje s efektívnou verejnou správou, ktorá vytvára základný rámec stability podnikateľského prostredia,
  • rozvíja modernú konkurencieschopnú infraštruktúru schopnú komunikovať so svetom,
  • pracuje v stabilnom právnom prostredí, ktoré je dodržiavané a vymožiteľné,
  • je zdokonaľované otvoreným a rovnocenným sociálnym dialógom.


Vláda vychádza z presvedčenia, že hospodárska prosperita Slovenska a jej trvalý udržateľný hospodársky rast je možný prostredníctvom celkovej konvergencie ekonomiky k vyspelým krajinám EÚ pri udržaní dostatočnej úrovne sociálno-ekonomickej súdržnosti. Slovenská republika však musí spĺňať tieto podmienky:

  • stabilitu,
  • priaznivé podnikateľské prostredie,
  • rast konkurencieschopnosti.


Hospodárska kríza si vyžiadala značné zdroje na zmiernenie jej negatívnych vplyvov, ale odhalila aj niektoré dlhy doterajšieho vývoja. Medzi nutné predpoklady hospodárskeho rozvoja bude patriť zvýšenie efektívnosti verejného sektora pri zachovaní základných hodnôt solidarity a súdržnosti.

Najmä vývoj hospodárskeho rastu, verejných financií a nezamestnanosti naznačuje, že vplyv globálnej krízy sa prejaví vo vyšších nákladoch na stabilný hospodársky rast a na zabezpečenie potrebnej sociálno-ekonomickej súdržnosti. Bude to klásť zvýšené nároky na efektívnosť hospodárenia a účinnosť hospodársko-politických opatrení v podmienkach konsolidovanosti a trvalej udržateľnosti verejných financií. Hlavným nástrojom na dosiahnutie vyváženého a trvalo udržateľného rozvoja národného hospodárstva SR bude finančná a hospodárska politika riešiaca tie aspekty v oblasti financií a reálnej ekonomiky, ktoré rozhodujú o charaktere ďalšieho rozvoja. Tieto politiky budú koncipované tak, aby sa ďalej posilňovala ústavná hodnotová orientácia Slovenska na udržateľný sociálno-trhový a ekologický rozvoj hospodárstva a na upevňovanie životných istôt jeho obyvateľov.

Vláda dodrží výšku deficitu a dlhu verejných financií na úrovni záväzkov voči Európskej únii. Dá jasný signál finančným trhom o konsolidačnom úsilí v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a zvýši transparentnosť verejných financií.
Vláda uskutoční opatrenia pre skvalitnenie údajovej základne slúžiacej pre podporu riadenia verejných financií.

Za účelom zefektívnenia systému riadenia verejných financií zrealizuje vláda zmeny vedúce k zefektívneniu hospodárenia s verejnými prostriedkami. Zlepšenie celkového riadenia verejných financií dosiahne formou zlepšenia programového rozpočtovania, maximálnym zapojením dodatočných verejných zdrojov do systému štátnej pokladnice a zavedením sofistikovaných nástrojov riadenia štátneho dlhu. Výsledkom opatrení bude kvalitnejšia predikcia nákladov obsluhy štátneho dlhu, dôslednejšia kontrola alokácie verejných zdrojov a posilnenie finančných tokov jediného účtu štátu, čím zároveň dôjde k nárastu objemu finančných prostriedkov disponibilných pre obsluhu štátneho dlhu.

Vláda si bude ctiť záväzky voči Európskej únii a podporovať posilnenú spoluprácu v rámci menovej únie.

Vláda dohliadne na plánované a skutočne dosiahnuté výsledky hospodárenia podnikov s majetkovou účasťou štátu tak, aby bol plne využitý ich potenciál v procese konsolidácie verejných financií na strane príjmov vo forme dividend, ako aj na strane výdavkov za výkony vo verejnom záujme.

Finančná politika

Pri absencii vlastnej menovej politiky bude vláda cielene zvyšovať účinnosť nástrojov finančnej politiky pri sociálno-ekonomickom rozvoji, ako aj pri zabezpečovaní konsolidovanosti a dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

V kontexte s uvedenými cieľmi pôjde o vyvážené a trhovo konformné posilňovanie a zefektívňovanie úlohy štátu pri uplatňovaní alokačnej, distribučnej, stimulačnej a stabilizačnej funkcie verejných financií prostredníctvom systémového formovania a efektívneho využívania nástrojov rozpočtovej a daňovej politiky štátu. Cieľom je postupne vytvárať predpoklady na vedomostný rast spoločnosti pri upevňovaní makroekonomickej stability a rozvoji podnikania s osobitným zreteľom na tvorbu pracovných miest. Prioritou vlády je taká finančná podpora zdravotníckych a sociálnych služieb, ktorá zvýši ich efektívnosť a kvalitu.

V nasledujúcich rokoch budú pre vládu politickou prioritou produktívne oblasti s osobitným zreteľom na vzdelávanie, výskum a dopravnú infraštruktúru.

Vláda podnikne kroky na odstránenie deformácií daňovo-odvodového systému. S cieľom zvýšiť verejné príjmy prehodnotí aktuálne nastavenie bankového odvodu. Taktiež na strane príjmov vzrastie zdanenie hazardu a efektívnejším hospodárením podnikov s majetkovou účasťou štátu sa zvýšia ich dividendy plynúce do štátneho rozpočtu. Pre vyššiu motiváciu súkromného sektora investovať do výskumu, vývoja a inovácií vláda posúdi možnosti využitia daňového zvýhodnenia pre podnikateľské subjekty rozvíjajúce vlastný výskum a vývoj.

Vláda podnikne kroky na zabezpečenie finančnej a sociálnej udržateľnosti dôchodkového systému ako celku, teda jeho všetkých troch pilierov. Ďalšie úspory vláda predpokladá po reforme a audite štátnej a verejnej správy s cieľom znižovania výdavkov a zvyšovania kvality a dostupnosti jej služieb, prostredníctvom centralizácie obstarávania, či zriadenia štátnej realitnej agentúry.

Fiškálnou, daňovou politikou a zásadným zefektívnením práce so štátnymi finančnými aktívami vláda vytvorí predpoklady na tvorbu podnikateľských a verejných zdrojov. Vláda bude koordinovať používanie verejných zdrojov včasným a efektívnym čerpaním fondov EÚ. Dlhodobý sociálno-ekonomický rast bude zabezpečený cieľavedomou a systémovou daňovou politikou. Zavedie dlhodobé strategické plánovanie s cieľom zvýšiť efektívnosť a sociálnu spravodlivosť daňového systému, ktoré bude zároveň podporovať podnikanie.

Pre strednodobú konsolidáciu je nevyhnutné zvýšiť podiel verejných príjmov na HDP, aby nedošlo k obmedzeniu verejných služieb pre občanov. Vláda sa bude rovnako usilovať o prerozdelenie výdavkov v jednotlivých častiach verejného sektora s cieľom adresnejšie reagovať na reálne a rozvojové potreby občanov.

Vláda odmieta zdaňovanie spotreby ako jediný zdroj zvyšovania príjmov verejného rozpočtu na dosiahnutie cieľa znižovania deficitu. Dôraz sa bude klásť na dane, ktoré čo najmenej znižujú disponibilné príjmy nízkopríjmových občanov, ekonomickú aktivitu, alebo sú relatívne nízke oproti iným krajinám. Zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby. Vláda zváži zvýšenie výberu z majetkových daní a zohľadní pri tom najmä faktory ako luxus či ekologická škodlivosť.

Vláda podnikne kroky smerom k rovnomernejšiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu kapitálu a práce. S prihliadnutím na skúsenosti v okolitých štátoch vláda zváži zavedenie dane z finančných transakcií.

Vláda dokončí reformu daňovej správy prostredníctvom programu UNITAS, ktorý zjednotením výberu daní, cla a odvodov a potláčaním daňových únikov zabezpečí dodatočné rozpočtové zdroje.

Boj proti daňovým podvodom

V záujme naplnenia princípov spravodlivej a stabilnej spoločnosti, konsolidácie a trvalej udržateľnosti verejných financií vláda považuje za svoju kľúčovú úlohu nekompromisný, koncepčný a systematický boj proti daňovým podvodom. Spracuje Akčný plán boja proti daňovým podvodom s podrobným harmonogramom zavádzania jednotlivých opatrení a stimulácie účasti verejnosti na tomto procese. Cieľom týchto opatrení bude účinnou legislatívnou podporou, ale aj sériou nástrojov operatívneho charakteru komplexne postihovať daňové podvody, vrátane colných podvodov v oblasti priamych aj nepriamych daní. Vláda prijme opatrenia, ktoré zabránia nekalým činnostiam pri zánikoch obchodných spoločností. Zvýšia zodpovednosť osôb, ktoré sú v čase predchádzajúcom zániku spoločnosti ich štatutárnymi orgánmi. Vláda preskúma možnosti na vytvorenie legislatívnych a inštitucionálnych podmienok pre prepojenie obchodného, daňového a trestného práva. Posúdi efektivitu platnej právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku a zanalyzuje možnosť zavedenia nových daňových trestných činov.




Konsolidácia verejných financií

Konsolidácia verejných financií je základným predpokladom pre udržateľný rozvoj Slovenska, a to nielen v období neistoty na finančných trhoch. Primárnym cieľom v tejto oblasti musí byť zníženie deficitu verejných financií pod 3 % HDP v roku 2013. Je potrebné realizovať opatrenia tak na príjmovej, ako aj výdavkovej strane verejných financií. Vláda sa zameria na opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu nezablokujú ekonomickú aktivitu a hospodársky rast a nebudú predstavovať neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti.

Na strane výdavkov bude vláda pokračovať v tlaku na zvyšovanie efektívnosti fungovania štátu nielen v oblasti verejného obstarávania, ale aj v nastavení samotných štátnych inštitúcií. Prehodnotí súčasnú štruktúru orgánov štátnej správy s cieľom zefektívniť ich činnosť a prispieť k znižovaniu výdavkov vynakladaných na ich činnosť.

Vláda využije ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti na posilnenie dlhodobej udržateľnosti hospodárenia tak, aby bola zabezpečená sociálna a hospodárska súdržnosť spoločnosti a solidarita medzi súčasnými a budúcimi generáciami. V oblasti rozpočtovej politiky bude dôsledne dodržiavať pravidlá vyplývajúce z medzinárodných aktov.

Audit a kontrola

Súčasná ekonomická kríza demonštruje nutnosť zamerať sa na lepšiu kvalitu poskytovania verejných služieb, ale tiež na zvýšenie zodpovednosti a správne riadenie štruktúr verejnej správy. Vzniká potreba zlepšiť mechanizmus poskytujúci včasné odhaľovanie skrytých systémových rizík v rámci finančného riadenia verejnej správy. Cieľom vlády je vytvoriť také prostredie verejnej vnútornej kontroly a auditu, ktoré poskytne uistenie, že verejné výdavky sú využívané hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Správne a efektívne nastavenie systému verejnej vnútornej kontroly a auditu je jedným z dôležitých nástrojov vlády na odhaľovanie skrytých systémových rizík a prevenciu kriminality a podvodov.

Korupcia je spoločenský jav vnímaný ako jedna z najväčších hrozieb pre stabilitu demokratického a právneho štátu, trhovej ekonomiky, sociálneho a ekonomického pokroku. Boj proti nej si vyžaduje zásadné systémové riešenia, ktorými vláda vo všetkých sektoroch verejnej správy zúži priestor pre korupciu a tak zvýši efektívnosť v oblasti nakladania s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv, štátnych dotácií, ako aj v rámci poskytovania zdrojov z fondov EÚ a oblasti verejného obstarávania.

Vláda bude presadzovať hospodárne vynakladanie verejných prostriedkov a nastavenie účinného sankčného systému. Prijme legislatívne úpravy na zabezpečenie účinných sankčných mechanizmov hlavne v oblasti nedodržiavania postupov a podmienok verejného obstarávania a nehospodárneho vynakladania verejných prostriedkov. Spružní systém čerpania prostriedkov z fondov EÚ a tým uľahčí a urýchli čerpanie s cieľom znížiť riziko zneužívania týchto zdrojov. Vytvorí podmienky na aplikáciu Zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

Vláda razantnejšie zakročí proti pretrvávajúcim hrozbám vyplývajúcim z veľkého rozsahu šedej a čiernej ekonomiky. Prijme legislatívne a inštitucionálne úpravy zamerané na efektívny boj proti daňovým podvodom, a to najmä prepojením obchodného, daňového a trestného práva v rovine procesnej, ako aj hmotnej. Cieľom týchto opatrení bude účinnou legislatívnou podporou komplexne postihovať páchané podvody, zároveň tiež eliminovať legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

Vláda rešpektuje, že EÚ sa podľa Lisabonskej zmluvy usiluje o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a na cenovej stabilite. Bude preto podporovať stabilitu cien tovarov, služieb a energií v medziach možností legislatívy EÚ. V prípadoch zlyhania samoregulačných trhových mechanizmov prijme v súlade s legislatívou EÚ primerané opatrenia, aby zabránila nežiaducemu cenovému vývoju.

V spolupráci s ostatnými členskými štátmi EÚ vláda podporí zavedenie efektívnej regulácie a účinnej transparentnej politiky vo finančnom sektore, najmä prijatie jednotných pravidiel pri výkone dohľadu v štátoch EÚ.

Finančný trh a ochrana jeho účastníkov

Vláda prehodnotí a v spolupráci s Národnou bankou Slovenska navrhne a implementujeefektívnu a primeranú schému ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu. Cieľom bude zabezpečiť dôslednú ochranu práv neprofesionálnych investorov a vkladateľov pred možným zlyhaním subjektov finančného trhu a posilniť prevenciu v tejto oblasti. Podporí dlhodobé finančného vzdelávanie širokej verejnosti.

Vláda bude vytvárať podmienky pre zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu zefektívnením regulácie spotrebiteľských úverov.

Hospodárska politika

Vláda presadí hospodársku politiku pozostávajúcu z odvetvových a prierezových politík, ako hlavný nástroj na podporu rozvoja reálnej ekonomiky. Zabezpečí mechanizmy súladu, aby jednotlivé zložky hospodárskej politiky medzi sebou korešpondovali, vzájomne nadväzovali a vytvárali čo najväčšiu synergiu.

Medzi základné úlohy jednotlivých zložiek hospodárskej politiky bude patriť formovanie rastového potenciálu ekonomiky. Osobitnú dôležitosť bude zohrávať vhodná podpora perspektívnych oblastí podnikania v znalostnej ekonomike. Za kľúčové vláda považuje oživenie priemyselného výskumu a vývoja najmä v oblastiach: nanotechnológií, digitálnych priemyselných technológií a inovatívnych technológií v potravinárskom priemysle, inovatívnej medicíny. Pre ich rozvoj podporí vytváranie technologických platforiem a ich účinnejšie pôsobenie v európskom výskumnom priestore. S cieľom lepšie využiť potenciál slovenskej vedy a výskumu v praxi vláda zavedie výhodnejší mechanizmus oceňovania autorov, ktorých podnety sa úspešne realizujú v praxi. Posúdi možnosti motivácie súkromného sektora pre investovanie vo výskume, vývoji a inováciách.

Vláda komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie. Rozhodne o zrušení Fondu národného majetku efektívnym spôsobom, bez dodatočných dosahov na štátny rozpočet a s vylúčením ekonomicko - právnych a obchodných rizík.

Vláda posúdi nadštandardne vysoký počet štátnych sviatkov a voľných dní a za podmienky jednotnej dohody so sociálnymi partnermi predloží návrh na ich primerané zníženie.


Zvyšovanie rentability štátnych aktív a skvalitňovanie podnikateľskej funkcie štátu

Základným cieľom politiky zameranej na zvyšovanie rentability štátnych aktív a na skvalitňovanie podnikateľskej funkcie štátu je:

  • posilňovať verejné financie nárastom nedaňových príjmov,
  • zlepšovať konkurenčné prostredie,
  • upevňovať národohospodársku stabilitu,
  • podporovať zamestnanosť.


Posilňovanie verejných financií prostredníctvom zvyšovania rentability štátnych aktív a skvalitňovania podnikateľskej funkcie štátu je obzvlášť dôležité teraz, keď sa v dôsledku globálnej krízy zvýšili národohospodárske náklady ekonomického rastu. Ide o také zvýšenie príjmov verejných financií, ktoré neznižuje ani dynamiku hospodárskeho rastu a ani kvalitu podnikateľského prostredia. Miera úspešnosti realizácie tohto cieľa bude v značnej miere závisieť od adekvátnej legislatívy, zabezpečujúcej transparentné vymedzenie zákonných a systémových rámcov pre štát ako vlastníka, ktoré podporujú efektívnosť a minimalizujú možnosť klientelizmu a podvodného konania.

Podnikateľské prostredie

Priaznivé, stabilné podnikateľské prostredie patrí medzi kľúčové úlohy vlády, lebo vytvára podmienky pre hospodársky rast. Treba sa vyhnúť autonómnym zmenám pre zmeny, pre lobing úzkeho okruhu podnikateľských subjektov. Stabilita podnikateľského prostredia bude založená najmä na jeho nízkej administratívnej zaťaženosti, vymožiteľnosti práva a jeho komplexnej previazanosti na iné právne normy, vrátane jednoduchého uplatňovania. V oblasti samotného podnikateľského prostredia ide nielen o zjednodušenie daňových a odvodových povinností, ale tiež o riešenie finančnej a nefinančnej podpory podnikateľských subjektov, zabezpečujúcich zamestnanosť v regiónoch. Rovnako aj o spoluprácu s veľkými zahraničnými investormi v oblasti certifikácie, logistickej podpory, ako i prípravy kvalifikovaných pracovníkov.

V rámci hospodárskej politiky štát bude naďalej pôsobiť na podnikateľské prostredie prostredníctvom skvalitňovania svojej „organizátorskej“ funkcie rozvojom jednotlivých politík, najmä ich účelnejšou a účinnejšou koordináciou. Okrem ekonomických opatrení vláda podporí aj legislatívne iniciatívy smerujúce k zabezpečeniu rozvoja podnikania. Bude pokračovať v zdokonaľovaní pravidiel a podmienok na urýchleniea zjednodušenie vzniku podnikateľských aktivít. Podporí činnosť integrovaných obslužných podnikateľských centier, združujúcich na jednom mieste styk všeobecnej a špecializovanej štátnej správy s podnikateľmi.

Vláda skvalitní priebeh podnikania zjednodušením odvodových a daňových povinností. Urýchli a zracionalizuje výkon práva v obchodných vzťahoch. Vytvorí podmienky na dočasnú kapitalizáciu daňových a odvodových pohľadávok ako na jednu z ciest uľahčujúcu prechodnú platobnú neschopnosť inak perspektívnych podnikateľských subjektov. Vláda bude riešiť možnosti skvalitnenia konkurzov a likvidácií.

Vláda sa zameria na zjednotenie pravidiel a zmluvných podmienok s prihliadnutím na európske štandardy a prax vo vyspelých krajinách EÚ a zavedie európsku smernicu 2011/7 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.

Pre skvalitnenie legislatívneho procesu bude doplnená Legislatívna rada vlády SR o zástupcov sociálnych partnerov.

Malé a stredné podnikanie

Podpora malých a stredných podnikov je kľúčovým predpokladom rozvoja regionálne viazaných pracovných miest. Rozvoj dopravnej infraštruktúry a obslužnosti tvorí základ dochádzkovej mobility pracovných síl. Podpora profesijnej a teritoriálnej mobility je zároveň jednou z možností napomáhajúcej riešeniu regionálnej zamestnanosti.

Malé a stredné podniky sa musia výraznejšie zapojiť do výrobných sietí nadnárodných spoločností. Štát bude vytvárať najmä stabilné podnikateľské prostredie, vrátane stimulácie malých a stredných podnikov, pre uplatnenie v globálnych sieťových štruktúrach. Vláda rozšíri uplatňovanie európskych zásad rozvoja malého podnikania (SBA – Small Business Act). Malé a stredné podniky musia byť nosnou kostrou rozvoja regionálnej zamestnanosti a zhodnocovať najmä domáce prírodné zdroje.

V rámci hospodárskej politiky vláda zlepší ekonomické, fiškálne a inštitucionálne predpoklady na akceleráciu rozvoja malého a stredného podnikania vo všetkých odvetviach národného hospodárstva ako dôležitého faktora rastu zamestnanosti. Vláda bude podporovať podnikateľské prostredie znižovaním administratívnej náročnosti formou systémového regulovania rozsahu vedenia účtovníctva, zostavovania účtovnej závierky a výročných správ.

Pre kvalifikované riadenie a identifikáciu stavu a vývoja podnikateľského prostredia vytvorí vláda ucelený systém tvorby analýz podnikateľského prostredia s cieľom zvýšiť zamestnanosť. Bude zameraný najmä na mikromonitoring podnikateľského prostredia, hodnotenie legislatívnych zmien, monitoring neželaného importu a jeho dosahu na hospodárstvo, efektívnosť verejných prostriedkov vynakladaných na tvorbu pracovných miest a regionálneho rozvoja.

Aktivizácia investičnej činnosti

Vláda vytvorí podmienky na priaznivú investičnú klímu pre domácich aj zahraničných investorov. V Zákone o investičnej pomoci navrhne zníženie minimálnej výšky investície a súčasne posúdi nebezpečenstvo ohrozenia domácich výrobcov. Pri príleve zahraničných investícií bude hospodárska politika zameraná predovšetkým na podporu etablovaných investorov pri expandovaní ich aktivít v Slovenskej republike prostredníctvom postinvestičnej starostlivosti a ich výraznejšieho vstupu do priemyselného výskumu a vývoja u nás. Vláda bude podporovať investície využívajúce najlepšie dostupné technológie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Agentúru pre investície reformuje na medziinštitucionálny subjekt, ktorý musí zvýšiť intenzitu vyhľadávania nových kvalitných investorov vo všetkých oblastiach. Od materiálovej výroby, logistiky, energetiky, cestovného ruchu, ako aj služieb, ale najmä podpory rozvoja výskumných a vývojových zložiek nadnárodných spoločností.

Zamestnanosť

Hospodárska politika vlády v oblasti zamestnanosti vychádza z toho, že trh prácenemožno vnímať len ako operatívne sa správajúci systém, ktorý rýchlo reaguje na zmeny na trhu tovarov a služieb. Stratégia vytvárania pracovných miest a budúcnosť práce v zamestnaneckom pomere musí vytvoriť také vnútorné a vonkajšie prostredie, ktoré bude schopné neustále obnovovať rovnovážny stav medzi ekonomickými potrebami podnikateľov a spoločnosti na jednej strane a na schopnosti a efektívnu motiváciu zamestnancov na strane druhej. Je nevyhnutné, aby stratégie podnikateľských subjektov boli založené na ich schopnosti vedieť sa vyrovnať s krátkodobými cyklickými výkyvmi predaja práce, tovarov a služieb. To je dosiahnuteľné najmä uplatňovaním pružných technologických a riadiacich procesov a schopnosťou včas predvídať zmeny v globálnom prostredí a koncepčne na ne reagovať.

Kvalitné pracovné miesta sa tvoria v procese zdokonaľovania ľudskej práce. Aj preto bude cieľom vládnej politiky zamestnanosti vytvárať trhovo konformnými nástrojmi také podmienky, aby hospodárstvo nielen efektívne využívalo pracovnú silu, ale ju kvalitatívne rozvíjalo. To súvisí s trvalo udržateľným rastom kvality jej života založeným na istotách nielen krátkodobých, ale aj dlhodobých. Hlavným krátkodobým cieľom vlády je zníženie vysokej nezamestnanosti s osobitným zreteľom na nezamestnanosť mladých, najmä absolventov škôl a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Zníženie nezamestnanosti musí byť uskutočnené práve hospodárskou politikou založenou na dlhodobých vzájomne previazaných politikách smerujúcich k tvorbe pracovných miest. K tomu v rámci hospodárskej politiky vláda spracuje samostatné programy:
 

  • zamestnávania mladých ľudí, ich prípravy na plynulý vstup na trh práce, vrátane lepšieho prepojenia potrieb hospodárskej praxe so vzdelaním absolventov škôl. K tomu sa využijú realokované zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ tak, aby sa urýchlil efekt na zvrátenie nepriaznivého stavu v nezamestnanosti mladých ľudí;
  • riešenia dlhodobej nezamestnanosti so štruktúrou nástrojov aktívnej politiky trhu práce, najmä zvýšenia ich účinnosti u niektorých špecifických cieľových skupín;
  • skvalitnenia monitoringu trhu práce spojeného so systematickým vyhodnocovaním účinnosti prijatých programov pri posilnení účasti sociálnych partnerov pri ich tvorbe a realizácii;
  • cielenej podpory celoživotného vzdelávania, tak aby rástol ľudský a sociálny kapitál na úrovni podnikov, zvlášť u malého a stredného podnikania;
  • znižovania administratívneho zaťaženia podnikateľskej sféry vrátane zjednodušenia daňového a odvodového systému;
  • výraznejšej regionálne diferencovanej podpory malého a stredného podnikania;
  • vytvárania zelených pracovných miest, vo vodnom a odpadovom hospodárstve, stavebníctve, energetike a vo výskume, vývoji a inováciách, v technológiách a výrobkoch prívetivých životnému prostrediu;
  • rozšírenia produkcie slovenských podnikateľských subjektov pre významných strategických priemyselných výrobcov v SR, v štátoch V4 a v Rakúsku.


Naplnenie, kontrola a rozvíjanie týchto programov bude dominantnou agendou novovytvorenej Rady solidarity a rozvoja na úrovni vlády Slovenskej republiky a partnerov sociálneho dialógu.

Priemysel

Rast priemyselnej produkcie je a bude dominantným činiteľom hospodárskeho rastu Slovenskej republiky. Má kľúčovú úlohu v zabezpečovaní životných istôt občanov a stability slovenskej spoločnosti. Cieľom hospodárskej politiky vlády v oblasti priemyslu bude taký rozvoj, ktorý rýchlosť a kvalitu konvergencie slovenskej ekonomiky priblíži k úrovni vyspelých krajín EÚ. Podporí ju rastom priemyselnej výroby založenej na zvyšovaní jej konkurencieschopnosti prostredníctvom inovácií, ako aj investíciami do progresívnej výroby s vysokou pridanou hodnotou. Priemysel sa nemôže zapájať do globálnej ekonomiky iba prostredníctvom nadnárodných monopolov operujúcich na našom území, ale aj vlastnou aktivitou za pomoci štátu.

Pre najefektívnejšie dosiahnutie tohto cieľa sa vláda zameria predovšetkým na:

  • postupné znižovanie závislosti slovenského priemyslu na výkyvoch globálnej ekonomiky formou podpory modernej a perspektívnej výroby s vysokou pridanou hodnotou, napríklad v oblasti energetického strojárenstva;
  • zabezpečenie výrobkov a služieb s vysokou pridanou hodnotou zvyšovaním inovačného potenciálu vedecko-výskumnej základne a jej lepšieho prepojenia s priemyselnou praxou tvorbou ucelenej stratégie výskumu pre priemysel;
  • znižovanie energetickej a materiálovej náročnosti ekonomiky;
  • vytvorenie podmienok pre efektívne, racionálne a trvalo udržateľné využívanie domácich nerastných surovinových zdrojov, napríklad magnezitu;
  • minimalizáciu nepriaznivých vplyvov produkcie na životné prostredie.


Energetika

V oblasti energetiky vláda nadviaže na Stratégiu energetickej bezpečnosti z roku 2008. Je to kľúčový faktor ovplyvňujúci všetky odvetvia národného hospodárstva a chod celej spoločnosti. Energetická bezpečnosť je neoddeliteľnou súčasťou strategickej bezpečnosti.

Vláda považuje dostatočné zabezpečenie energií potrebných na chod hospodárstva a normálny život domácností za jednu z rozhodujúcich súčastí bezpečnosti štátu. Z uvedených dôvodov podporí tvorbu novej energetickej architektúry vychádzajúcej z jednotnej energetickej politiky EÚ. Vláda vytvorí podmienky pre sebestačnosť a proexportnú schopnosť vo výrobe elektriny, optimálny a vyvážený energetický mix s dôrazom na nízkouhlíkové technológie a zvýšenie energetickej efektívnosti. Slovenská republika sa vzhľadom na svoju geografickú polohu môže stať dôležitým článkom pri zaistení energetickej stability a bezpečnosti nielen svojho územia, ale aj EÚ. Vláda urýchli pripravenosť na výstavbu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice a využije všetky možnosti na zdynamizovanie dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Pri využívaní jadrovej energetiky hlavnou prioritou vlády bude dosahovanie vysokej úrovne bezpečnosti pre všetky jadrové zariadenia.

Intenzívnym budovaním prepojení s plynárenskými sieťami, vrátane využitia plynu LNG a s elektrizačnými sústavami okolitých krajín, vláda posilní bezpečnosť dodávok, nezávislosť od jedného dodávateľa, čím sa zlepší aj konkurenčné prostredie.

Bude pokračovať v úsilí o skvalitňovanie energetických služieb a dodávaných tovarov tak, aby každý odberateľ mal zabezpečený dostatok elektriny, plynu a vody v požadovanom množstve a za primerané ceny.

Pri uskutočnení opatrení vyplývajúcich z tretieho energetického balíčka EÚ vláda predovšetkým zohľadní hospodárske záujmy SR, ochranu zraniteľných odberateľov a boj proti energetickej chudobe. Nadväzne aktualizuje štátnu energetickú politiku s dôrazom na cezhraničnú spoluprácu v stredoeurópskom priestore.

V oblasti energetiky a sieťových odvetví bude vláda tlmiť nepriaznivé dôsledky netransparentnej a chybnej privatizácie, aby prirodzené monopoly mali čoraz menej možností zneužívať svoje dominantné postavenie. Implementáciou tretieho liberalizačného energetického balíčka EÚ podstatne rozšíri právomoci štátu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi a podporí rozvoj konkurencie a transparentnosti trhu s energiami na Slovensku.

Vláda bude vytvárať podmienky pre zabezpečenie stabilného, predvídateľného a transparentného regulačného rámca s cieľom udržať konkurencieschopnosť priemyslu, zachovanie výroby a zamestnanosti. Zároveň vytvorí podmienky, aby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví mal dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov za účelom nastavenia spravodlivej regulácie a zníženia sieťových poplatkov.

V oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie vláda zabezpečí optimalizáciu energetického mixu a väčšieho využívania domáceho energetického potenciálu vrátane budovania vodných elektrární, elektrární na biomasu tak, aby sa vytvárali nové pracovné príležitosti a dosiahli pozitívne synergické efekty v oblasti regionálneho rozvoja, poľnohospodárstva, energetickej bezpečnosti a dopadov na životné prostredie. Vláda pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie bude prihliadať na ich vplyv na koncovú cenu elektriny a bezpečnosť i stabilitu elektrizačnej sústavy.

Vláda podporí racionálne využívanie domácich energetických surovinových zdrojov s cieľom znížiť závislosť od ich dovozu. Vytvorí motivačné prostredie s cieľom dosiahnuť úspory energie.

Stavebníctvo

Cieľom hospodárskej politiky vlády v oblasti stavebníctva bude podpora hospodárskeho rozvoja včasnou a kvalitnou prípravou stavieb, najmä dopravnej infraštruktúry, bytovej výstavby, environmentálnej infraštruktúry, opráv a obnovy bytového fondu.
Vláda považuje za potrebné vytvárať podmienky, aby stavebníctvo dosiahlo takú úroveň, ktorá umožní slovenským firmám presadiť sa v konkurencii na zahraničných trhoch v krajinách EÚ, ako aj na domácom trhu. V rámci rozvoja stavebníctva sa postupne zvýši celková úroveň bytovej výstavby tak, aby bolo primerané bývanie pre obyvateľstvo viac dostupné. Vláda podporí výstavbu celoštátnej a regionálnej dopravnej a technickej infraštruktúry. V záujme efektívneho vynakladania verejných zdrojov, plynulého a racionálneho plnenia najvýznamnejších strategických projektov zabezpečí ich prípravnú aj realizačnú nadväznosť.

Vláda vytvorí podmienky pre vstup súkromného kapitálu do výstavby nájomných bytov. Zváži možnosť podpory cenovo dostupných a energetických budov a bývania. Zameria sa na revitalizáciu panelových sídlisk, zlepšenie obytného prostredia a zvýšenie kvality života občanov v mestách a obciach.

Prostredníctvom nového Stavebného zákona, ktorý vláda navrhne, sa zásadným spôsobom skráti a zjednoduší administratívna náročnosť povoľovania stavieb a ustanovia sa lehoty vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy a úkonov v územnom a stavebnom konaní. Zamedzí sa tým svojvoľnému predlžovaniu rozhodnutí a nepružnému vybavovaniu potrieb stavebníkov stavebnými úradmi. Vláda navrhne prísnejšie mechanizmy postihu pri porušovaní zákona, najmäpokiaľ ide o tzv.čierne stavby a zákaz ich dodatočnej legalizácie, ak sú v rozpore s územným plánom.

Do podmienok tvorby územných plánov bude zavedený princíp prevencie pred povodňami, havarijnými zosuvmi a inými nežiaducimi geodynamickými procesmi.

Vláda vytvorí podmienky pre využívanie domácej surovinovej základne pre stavebníctvo, podporí „zelenú“ ťažbu nerastov, recykláciu kameniva a výrobu „zelených“ stavebných výrobkov (“zelené“ budovy).

Budú navrhnuté dlhodobé ciele energetických úspor a pravidelné prehodnocovanie pri rešpektovaní ekonomických možností Slovenskej republiky.

Pôdohospodárstvo

Vláda istôt pre občanov podporí rozvoj vidieka a zlepšovanie životných podmienok vidieckeho obyvateľstva. Pôdohospodárstvo je komplexný celok so spoločnou stratégiou štátu pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesné hospodárstvo a nadväzujúci drevospracujúci priemysel. Rovnako je dôležité z hľadiska tvorby hospodárskej a sociálnej politiky. Podpora rozvoja vidieka a efektívna starostlivosť o krajinu nevyhnutne vyžaduje aj spojenie všetkých rozhodujúcich aktivít v krajine do jedného funkčného celku. Vláda sa zameria aj na podporu všetkých ostatných pozitívnychexternalít agropotravinárskeho sektora, vrátane udržiavania kultúrneho charakteru krajiny, ochrany a tvorby životnéhoprostredia a akcelerácie rozvoja vidieckej ekonomiky.

Vláda bude rešpektovať programové dokumenty EÚ zamerané na podporu hospodárskeho rastu a ekonomickej výkonnosti v poľnohospodárstve a lesníctve pri dodržiavaní zásad vyváženosti medzi ekonomickým a ekologickým spôsobom hospodárenia. Ten je predpokladom trvalo udržateľného sociálneho trhového hospodárstva na vidieku.

V rámci rokovaní o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚpre roky 2014-2020 vyvinie vláda SR v rámci schvaľovacieho procesu v orgánoch EÚ maximálne úsilie na zabezpečenie nediskriminačných podmienok pre našich poľnohospodárov z hľadiska distribúcie podporných prostriedkov i ostatných nástrojov, rámcujúcich podnikanie v pôdohospodárstve.

V tejto súvislosti bude presadzovať aj zjednodušenie pravidiel krížového plnenia acelkové zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Vláda bude prijímať len také vnútroštátne predpisy pre domácich výrobcov základných surovín pre potravinárske účely, ktoré nepôjdu nad rámec harmonizovanej legislatívy EÚ.

V súlade s pravidlami spoločnej poľnohospodárskej politiky vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti, najmä živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva, ale aj potravinárskeho priemyslu. Osobitná podpora sa poskytne chovu hovädzieho dobytka a v prírodne znevýhodnených horských a podhorských oblastiach aj oviec.

Bude podporovať prípravu opatrení súvisiacich s adaptáciou poľnohospodárstva na zmenu klímy prostredníctvom takých spôsobov hospodárenia, ktorými sa zvýši zadržiavanie vody v krajine a prípravou účinnej politiky zachovania a rozvoja hydromelioračných zariadení (závlah a odvodnení).

Vláda bude podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vytvorí podmienky na jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity a bude hľadať možnosti aplikácie vhodných mechanizmov nákupu pôdy pre poľnohospodárov.

Vláda vytvorí podmienky na urýchlenie postupu usporiadania pozemkového vlastníctva tak, aby bolo zabezpečené efektívne využívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov ich vlastníkmi. Urýchli sa proces vybavovania reštitučných nárokov.

V rámci opatrení na zvýšenie sebestačnosti Slovenska v základných potravinách a potravinovej bezpečnosti vláda podporí obnovu a modernizáciu domáceho potravinárskeho priemyslu, s možnou majetkovou účasťou prvovýrobcov, s významným prínosom pre zamestnanosť, tvorbu pridanej hodnoty a zvýšenie podielu domácich výrobkov v obchodnej sieti. Zároveň podporí zvyšovanie úrovne a organizácie kontrolných zložiek orgánov potravinového dozoru za účelom dôslednej aplikácie a kontroly dodržiavania národných i európskych noriem a pravidiel pre poľnohospodársku a potravinársku výrobu.

V oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby vláda podporí spracovanie a finalizáciu produktov z domácej výroby, okrem iného aj zvýšením propagácie a podpory predaja domácich potravín. Využije všetky dostupné ekonomické a právne nástroje na podporu finalizácie produktov v podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby a predaj čerstvých potravín týmito podnikmi priamo konečnému spotrebiteľovi.

Podporou trvalo udržateľného obhospodarovania lesov sa zvýši konkurencieschopnosť lesného hospodárstva. Vláda vytvorí legislatívne a ekonomické podmienky na zabezpečenie kompenzácie pre vlastníkov a správcov lesného majetku za environmentálne služby poskytované pre verejnosť. Pri zvyšovaní zamestnanosti v najchudobnejších lesnatých regiónoch Slovenska vláda využije ekonomické a právne nástroje na podporu rozvoja neštátneho lesníckeho sektora ako strategického partnera štátu. Lesy vláda považuje za strategický štátny majetok a preto garantuje ich neprivatizovateľnosť.

Vláda pripraví mechanizmy pre dobudovanie systému hospodárskej úpravy lesov, vrátane trvalého financovania vyhotovenia programov starostlivosti o lesy a prijme systémové opatrenia v oblasti inštitucionálneho zabezpečenia týchto činností.

Vláda podporí zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívaných a ostatných degradovaných nelesných pôd s prioritou zalesňovania pôd extrémne ohrozených vodnou eróziou a svahovými deformáciami. Zámerom je tiež chrániť krajinu pred povodňami a vytvárať nové pracovné miesta na vidieku.

Vláda sa sústredí na rozvoj kapacít na spracovania dreva ako najvýznamnejšej domácej, ekologickej a trvalo sa obnovujúcej suroviny na finálne výrobky. Cieľom bude vytvárať nové pracovné miesta na vidieku a zvyšovať pridanú hodnotu tovarov z dreva. Rovnako je záujem aj o rozvoj hospodárstva na biologických základoch s cieľom zvýšiť efektívnosť využívania domácich obnoviteľných zdrojov surovín, prispieť k znižovaniu environmentálnej zaťaženosti znižovaním produkcie skleníkových plynov a zlepšiť sociálne podmienky obyvateľstva skvalitňovaním životného prostredia a vytváraním pracovných miest. Bude podporovať rozvoj produkcie biologických zdrojov v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve pre tradičné spracovateľské odvetvia potravinárstva, drevospracujúceho priemyslu, ale aj pre nové odvetvia biotechnológií, energetiky a chemického priemyslu.

V oblasti rezortnej vedy a výskumu vláda podporí verejno-súkromné partnerstvá zamerané hlavne na inovácie v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesníctve.

Doprava, pošta a telekomunikácie

Vláda istôt pre občanov bude zabezpečovať rozširovanie kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infraštruktúry, konkurenčných dopravných služieb, používateľsky prijateľnej, ekologicky a energeticky efektívnej a bezpečnej dopravy. Prioritou bude pokračovanie vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete výraznejšou mierou ako doteraz, pričom vláda zabezpečí vyvážené súťažné podmienky, aby nedochádzalo k nedokončeným úsekom a k devastácii celého reťazca podnikateľských subjektov. Využije overené formy výstavby diaľnic formou PPP projektov. Základným predpokladom na odstraňovanie regionálnych disparít je naďalej plnohodnotné diaľničné spojenie Bratislavy s Košicami. Vláda posilní úlohu vodných ciest v dopravnej infraštruktúre.

Na cestách I. triedy bude vláda pri ich prevádzke a rozvoji klásť dôraz na odstraňovanie nehodových lokalít, havarijných stavov mostov, budovať obchvaty miest a obcí za účelom odklonu tranzitu a riešiť nevyhovujúcu dopravnú výkonnosť vybraných križovatiek. Zlepšovať stavebno–technický stav vozoviek na cestách I. triedy financovaním cyklickej údržby a opráv na úroveň štandardov, prioritne na cestách medzinárodného významu (E), ktoré zabezpečujú možnosť tranzitnej dopravy a nie sú v súbehu s diaľnicami a rýchlostnými cestami.

Vláda podporí budovanie inteligentných dopravných systémov a zvyšovanie úrovne bezpečnostidopravy a premávky.

Vzhľadom na skutočnosť, že súčasné nastavenie fondov EÚ v doprave smeruje k ich nevyčerpaniu do roku 2015, prijme vláda urýchlené mechanizmy na zabezpečenie maximálneho využitia týchto prostriedkov.

So zastavením výstavby diaľnic súvisí aj zastavenie kontinuálnej prípravy projektov na výstavbu diaľnic. Vláda preto vynaloží potrebné úsilie na zabezpečenie stavebných povolení s cieľom vytvorenia dostatočného zásobníka projektov. V prípade potreby sa vláda opäť vráti k prijatiu špeciálneho zákona v súlade s nálezom Ústavného súdu na zdynamizovanie tohto dôležitého procesu.

Zaostávanie dôležitých projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ale i modernizácie železníc súvisí s extrémne vysokou rozdrobenosťou vlastníctva pôdy na Slovensku. Vláda preskúma riešenia uplatňované v iných krajinách EÚ a bude hľadať principiálne riešenie ako vysporiadanie pozemkov k stavbám dopravnej infraštruktúry zásadne zjednodušiť pre štát i vlastníkov dotknutých pozemkov.

Medzi ďalšie priority vlády bude patriť stabilizovanie podielu železničnej nákladnej dopravy na prepravnom trhu, zvýhodňovanie verejnej hromadnej dopravy udržaním úhrady výkonov vo verejnom záujme. Vláda zabezpečí harmonizáciu osobnej vlakovej a autobusovej dopravy zvýšením konkurencieschopnosti, kultúry cestovania a bezpečnosti prevádzky osobnej vlakovej dopravy a riešením integrovaných dopravných systémov. Zároveň bude presadzovať znižovanie počtu nechránených železničných priecestí a podporu rozvoja kombinovanej nákladnej prepravy. Vláda bude analyzovať možnosti strategického partnerstva štátneho prevádzkovateľa nákladnej železničnej dopravy s cieľom posilnenia jeho postavenia na trhu, zvýšenia podnikateľských príležitostí vplyvom synergických efektov a získania dodatočných zdrojov na jeho ďalší rozvoj.

Vláda v záujme udržateľného rozvoja leteckej dopravy v súlade s európskou dopravnou politikou a medzinárodnými záväzkami podporí zvyšovanie úrovne bezpečnosti leteckej prevádzky a bezpečnostnej ochrany civilného letectva. Vláda vytvorí systém podpory leteckej dopravy vo verejnom záujme. Dôležitý bude ďalší rozvoj letiska Bratislava ako najvýznamnejšieho leteckého dopravného uzla na Slovensku a regionálnych letískako nástrojov rozvoja regiónov a cestovného ruchu.

Vláda bude zároveň podporovať rozvoj nemotorovej, predovšetkým cyklistickej dopravy.

Hlavnými nástrojmi zabezpečenia uvedených priorít bude efektívne vynakladanie finančných prostriedkov v doprave, viaczdrojové financovanie dopravnej infraštruktúry, rovnovážny vývoj jednotlivých druhov dopravy a ochrana záujmov SR pri tvorbe relevantnej legislatívy EÚ. Zámerom vlády tak bude kvalitná a dostupná dopravná infraštruktúra, ktorá podporí sociálnu inklúziu prepojením menej rozvinutých regiónov a posilní medzinárodnú konkurencieschopnosť Slovenska aj využitím geografického potenciálu ako tranzitnej krajiny.

Vláda zabezpečí vypracovanie sektorovej stratégie rozvoja dopravnej infraštruktúry s výhľadom do roku 2030. V súvislosti s realizáciou politiky súdržnosti po roku 2013 zabezpečí vypracovanie sektorového operačného programu na roky 2014 – 2020, ktorý bude reflektovať národné priority stanovené v stratégii rozvoja dopravnej infraštruktúry.

Vláda vytvorí podmienky na zlúčenie nezávislých regulačných úradovv oblasti cestnej, železničnej, leteckej a vodnej dopravy, ako aj v oblasti výstavby, pôšt a telekomunikácií. Výrazným spôsobom sa tak zníži počet rozpočtových organizácií v rezorte dopravy, zníži sa počet administratívnych zamestnancov a dôjde k úsporám v rozpočtových nákladoch.

Medzi ďalšie ciele hospodárskej politiky v oblasti dopravy, pôšt a telekomunikácií bude predovšetkým patriť:

  • liberalizácia a zvýšenie funkčnosti poštového trhu pomocou vyvážených trhových podmienok podnikania v oblasti poštových služieb,
  • harmonizácia hospodárskej súťaže na trhu elektronických komunikácií a rozvoj dostupných vysokorýchlostných sietí,
  • pri strategickom rozhodovaní mimoriadna pozornosť venovaná vplyvu dopravy na životné prostredie.


Obchod

Hospodárska politika v oblasti obchodu sa zameria na:

  • implementáciu všetkých nástrojov spoločnej obchodnej politiky, presadzovanie záujmov Slovenskej republiky na pôde EÚ a Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ochranu trhu v súlade s platnými pravidlami a opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti produkcie na území Slovenskej republiky,
  • zosúladenie legislatívy Slovenskej republiky s právnymi predpismi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa a na úpravu mechanizmu kolektívneho vymáhania práv spotrebiteľov,
  • presadzovanie opatrení na európskej úrovni, aby nebola zneužívaná ekonomická sila obchodných reťazcov,
  • zlepšenie koordinácie trhového dohľadu a hodnotenia situácie na vnútornom trhu vrátane monitoringu cien,
  • vzdelávanie spotrebiteľov a zvyšovanie ich informovanosti,
  • vypracovanie Spotrebiteľského kódexu pre odstránenie fragmentácie v práve na ochranu spotrebiteľa.


Cestovný ruch

Cieľom hospodárskej politiky v oblasti cestovného ruchu bude zvyšovanie konkurencieschopnosti cestovného ruchu pri lepšom využívaní jeho potenciálu so zámerom vyrovnávať regionálne disparity a vytvárať nové pracovné príležitosti. Na realizáciu tohto cieľa bude potrebné:

  • prehodnotiť inštitucionalizáciu riadenia a koordinácie činností subjektov zodpovedajúcich za rozvoj cestovného ruchu na všetkých úrovniach,
  • vypracovať novú stratégiu na oživenie cestovného ruchu, na zvýšenie jeho kvality a konkurencieschopnosti,
  • podporiť lepšie využitie turistického potenciálu Slovenska,
  • zvýšiť efektívnosť a transparentnosť využitia verejných zdrojov na podporu rozvoja cestovného ruchu, vrátane zefektívnenia využitia fondov EÚ,
  • dôsledne trvať na uplatnení morálnych a etických princípov v oblasti obchodnej politiky,
  • zvážiť zavedenie podporných programov ohľadom aktívneho cestovného ruchu pre letiská a leteckých prepravcov so zámerom priamej podpory rozvoja leteckej dopravy a posilnenia podpory rozvoja leteckého priemyslu i v rámci turizmu.


Služby

V rámci hospodárskej politiky vláda vytvorí podmienky na rýchlejší rozvoj služieb ako dôležitého sektora tvorby pracovných miest. Zámerom je rozšíriť, podstatne skvalitniť a urobiť cenovo dostupným celé spektrum služieb pre široké vrstvy obyvateľstva, osobitne pre staršiu generáciu.

Vláda podporí formovanie tzv. striebornej ekonomiky ako segmentu národného hospodárstva obsluhujúceho staršiu generáciu, resp. tú jeho časť, ktorá produkuje hmotné statky a služby určené prevažne pre vyššie vekové skupiny obyvateľstva – seniorov.

Vláda zvýši podiel služieb spojených so vzdelávaním, ako aj podiel zdravotníckych a sociálnych služieb vhodnou organizáciou celého systému poskytovania služieb a účelnou deľbou práce medzi verejnými a súkromnými poskytovateľmi služieb.

Vláda podporí vytváranie podmienok na rozvoj poznatkovo náročných služieb pre podniky.

Podpora hospodárskeho rozvoja využitím prostriedkov z fondov Európskej únie

Vláda v súvislosti s plnením strategických cieľov kohéznej politiky chce dosiahnuť vyššiu úroveň konvergencie k úrovni EÚ 15 z hľadiska ekonomickej výkonnosti. Zameria sa na realizáciu takých zmien, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť SR a zlepšia kvalitu života. Za rozhodujúce pokladá plnenie strategického cieľa Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 – 2013, pričom za kľúčové v tejto oblasti považuje ciele v oblasti infraštruktúry a regionálnej dostupnosti, vedomostnej ekonomiky a v oblasti ľudských zdrojov.

V súvislosti s implementáciou pomoci a podpory z fondov EÚ vláda vytvorí všetky podmienky na účinnejšiu koordináciu kohéznej a poľnohospodárskej politiky so zameraním na využívanie intervencií s ohľadom na udržateľnosť zamestnanosti a na tvorbu nových pracovných miest. Sformuluje také opatrenia, ktoré prispejú k zníženiu negatívnych vplyvov globálnej hospodárskej krízy na zamestnanosť.

Vláda zabezpečí procesy vedúce k reálnemu a efektívnemu vyčerpaniu alokácií operačných programov ku koncu programovacieho obdobia 2007 – 2013 v súlade s ich cieľmi a prioritami. Presadí spoločnú líniu definovanú Politikou súdržnosti EÚ po roku 2013. Za hlavné priority pre udržateľný rast a zamestnanosť pri implementácii Stratégie EÚ 2020 bude považovať vytváranie merateľných hodnôt prostredníctvom rastu založeného na znalostiach a inováciách, posilnení postavenia občanov v inkluzívnych spoločnostiach s vysokou zamestnanosťou a na vytváraní konkurencieschopného a ekologickejšieho hospodárstva,ktoré využíva zdroje efektívnym a udržateľným spôsobom. V tomto kontexte vláda vytvorí podmienky na spracovanie novej generácie operačných programov v súlade s podmienkami a zameraním Spoločného strategického rámca 2014 – 2020, pričom využije skúsenosti všetkých prijímateľov pomoci z predchádzajúcich programových období.

Starostlivosť o životné prostredie

Vláda považuje za štátny záujem Slovenskej republiky dosiahnutie a udržiavanie vysokej kvality životného prostredia, ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov pri zachovávaní princípov trvalo udržateľného rozvoja.

Kľúčovým a rozhodujúcim nástrojom trvalo udržateľného rozvoja je orientácia hospodárstva na konzistentnú výrobu, ktorá znamená súlad so sociálnymi, ako aj s environmentálnymi požiadavkami spoločnosti. Osobitnú starostlivosť bude vláda venovať využitiu voľnej pracovnej sily v regiónoch s nevybudovanou environmentálnou infraštruktúrou.

Medzi základné priority environmentálnej politiky vlády bude patriť realizácia programov na prevenciu klimatických zmien a znižovanie ich následkov v rámci prijatých opatrení klimaticko-energetického balíčka, na čo budú vytvorené organizačné, ekonomické, legislatívne a inštitucionálne predpoklady.

Pre udržanie nenahraditeľnej devízy Slovenskej republiky akými sú kvalitné vodné zdroje a pre odstránenie nebezpečenstva povodní v pramenných oblastiach na horných tokoch riek vláda vytvorí podmienky, aby boli obce s počtom obyvateľov nižším ako 2000 finančne podporené z fondov EÚ. Zvýšenú pozornosť bude venovať tiež obciam, ktoré sa nachádzajú v chránených vodohospodárskych oblastiach a presadí opatrenia zamerané na ochranu vodných zdrojov. V ochrane pred povodňami dôslednú realizáciu efektívnych protipovodňových opatrení a programov na zvyšovanie vodozádržnej schopnosti krajiny dostupnými ekologickými i technickými prostriedkami vrátane výstavby vodných elektrárni ako integrálnej súčasti starostlivosti o povodia.

Zvýšenú pozornosť bude vláda venovať ochrane a zlepšeniu stavu vôd, optimalizácii využitia a ochrane pred ich škodlivými účinkami. Rovnako aj ochrane a racionálnemu využívaniu minerálnych, liečivých a geotermálnych podzemných vôd.

Vláda sa zameria na optimalizáciu priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, ako aj na ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva. Za týmto účelom navrhne nový systém starostlivosti o krajinu. Podporí budovanie jednotného environmentálneho monitorovacieho a informačného systému, zvyšovanie environmentálneho vedomia obyvateľstva a na jeho informovanosť o environmentálnej situácii.

Dôraz bude kladený aj na zabezpečenie dostatočného množstva a kvality vôd pre verejnoprospešné a environmentálne služby a podnikateľské aktivity.

Vláda podporí sanáciu havarijných zosuvov a prevenciu geologických hazardov. Prijme opatrenia na sanáciu environmentálnych záťaží a na cieľavedomé využívanie rekultivovaných území z dôrazom na zníženie záberov poľnohospodárskej pôdy.

V záujme znižovania znečisťujúcich látok v ovzduší prijme vláda podporné nástroje na znižovanie množstva emisií z priemyslu, energetiky a mobilných zdrojov a orientáciu na využívanie automobilov so zníženou emisiou.

Vláda upraví pravidlá v odpadovom hospodárstve, vrátane podpory rozšírenia separácie aj o textilný odpad a rozvoj spracovateľských kapacít, najmä takých, ktoré budú využívať najlepšie dostupné technológie recyklácie odpadov do podoby finálnych výrobkov. Prijme opatrenia na podporu propagácie výrobkov vyrobených z recyklovaných materiálov.

Osobitnú pozornosť bude vláda venovať racionálnemu využívaniu domácich nerastných surovín a podpore podnikov, ktoré využívajú pri ťažbe a úprave nerastov najlepšie dostupné technológie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Základným východiskom pri eliminácii environmentálnych rizík bude kontrola environmentálnej bezpečnosti, environmentálnej vhodnosti stavieb, zariadení a výrobkov. Vláda bude presadzovať environmentálne vhodné využitie krajiny.

Vláda pripraví nové pravidlá ochrany prírody a prehodnotí sieť chránených území v súlade s medzinárodnými záväzkami a zabezpečí opätovné vyhlásenie a zonáciu chránených území v záujme dotvorenia jednotnej národnej a medzinárodnej sústavy rôznych chránených území rešpektujúc súčasné podmienky a záujmy udržateľného rozvoja regiónov, vrátane národných parkov a európskej sústavy Natura 2000. Vláda pripraví súbor nástrojov na riešenie náhrad za obmedzia, ktoré vznikajú vlastníkom pozemkov v chránených územiach rešpektovaním podmienok ochrany prírody, ako aj uplatnením programov starostlivosti o chránené územia vo vzťahu k všetkým odvetviam ľudskej činnosti.

Rozvoj spoločenských a hospodárskych aktivít musí rešpektovať a podporovať zachovanie súčasných historických, kultúrnych a prírodných hodnôt ako predpokladu rozvoja ekoturizmu a cestovného ruchu. Vláda zabezpečí rozvoj environmentálnej osvety a regulovaného cestovného ruchu, čo si vyžiada ďalšie budovanie infraštruktúry so zreteľom na ochranu prírody a krajiny, rozšírenie siete náučných chodníkov, geoparkov, informačných a školiacich zariadení.

Vláda výraznejšie podporí aktivity obcí, podnikateľov a mimovládnych organizácií zameraných na regeneráciu poškodeného prírodného prostredia, ochranu a revitalizáciu ekosystémov v zaťažených, ako aj chránených územiach s cieľom zlepšiť poskytovanie ekosystémových služieb ako mimoprodukčných funkcií poľnohospodárskej, lesnej a urbanizovanej krajiny. Bude tiež rýchlejšie realizovať program na uprednostnenie občianskej výstavby a vybavenosti priamo v intravilánoch obcí, výrobných zariadení na rekultivovaných plochách s cieľom postupne ich začleňovať do usporiadanej, hodnotnej a estetickej kultúrnej mestskej a vidieckej krajiny s dobudovaním environmentálnej infraštruktúry.

Vláda prehodnotí spolu s mestami a obcami v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska a ďalšími partnermi plnenie záväzkov, ku ktorým sa SR zaviazala v Zmluve o pristúpení k EÚ (2003), predovšetkým v oblasti environmentálnej infraštruktúry, dobudovania zariadení na odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd s cieľom výrazného zníženia vysokej rozostavanosti.

7616