Infoservis
Zasadania vlády


Hore

Brífing počas rokovania vlády

Schôdza č.: 41
Dátum: 23. júna 1999, 13:20
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády SR Miriam Fiťmová:
Budete mať čoskoro k dispozícii už 3. komuniké, vláda dnes pokračuje, dá sa povedať, dosť rýchlym tempom. Pred malou chvíľočkou bol schválený aj návrh zákona o používaní jazykov menšín a keďže vlastne ku všetkému bola treba aj prítomnosť pána štátneho tajomníka ministerstva financií (MF), peto prichádzame až teraz, pretože vlastne všetko je trošku o peniazoch. Teraz, ak dovolíte, by som ho vo Vašom mene poprosila, aby Vám povedal krátky úvod k zákonom, ktoré dnes predkladalo MF. Patrí k nim aj návrh zákona, ktorý sa vlastne týka zvýšenia správnych poplatkov a tak isto aj návrh zákona o štátnej pomoci. Nech sa páči, máte slovo.

Štátny tajomník ministerstva financií (MF) Vladimil Podstránsky:
Dobrý deň, ďakujem pekne. Ja by som spomenul možno dva alebo možno tri materiály, ktoré boli na dnešnom rokovaní vlády prejednané a schválené. V prvom rade išlo o zákon o správnych poplatkoch, ktorý bol dneska na rokovaní vlády schválený. Princípom a podstatou tohto zákona je, že sa od 1. augusta ... samozrejme, tento návrh zákona bude predložený ešte do NR, ale podľa návrhu vlády by sa mali zvýšiť poplatky od 1. augusta. Týka sa to vlastne poplatkov za vykonávanie alebo za služby, ktoré sú vykonávané štátnou správou občanom. Väčšinou ide o zvýšeni poplatkov v tých kategóriách poplatkov, ktoré nesúvisia s bežnou potrebou získania dokumentov, ktoré potrebujú občania k svojmu nutnému preukazovaniu sa niektorými dokladmi. Zvýšia sa tie poplatky za dokumenty, ktoré nie sú základnou potrebou preukazovania sa občana dokladmi. Z toho dôvodu sa od 1. augusta navrhuje zvýšenie poplatkov za vydávanie pasu, za vydanie vodičského preukazu, zbrojného preukazu a obdobne. Poplatky, ktoré sú za vydanie občianskeho preukazu a týchto základných listín sa nenavrhuje zvýšiť. Toto je zásada tohto návrhu novely zákona o poplatkoch. V druhom bode, ktorý by som rád uviedol, prerokovala vláda návrh zákona o štátnej pomoci. Tento návrh zákona bol predložený MF a týka sa vlastne zosúladenia noriem SR s normami EÚ v poskytovaní štátnej pomoci. Ide hlavne o to, že štátna pomoc môže byť poskytovaná podľa noriem EÚ len v súlade s normami transparentnosti a z toho dôvodu sa navrhuje zriadiť úrad, ktorý teda by mal názov Úrad pre poskytovanie štátnej kontroly a poskytovanie štátnej pomoci. Ide o to, že v rámci štátnej pomoci sa môžu poskytovať štátne prostriedky aj súkromným firmám a vzhľadom na to, že ide o štátne prostriedky, tento zákon alebo táto novela zákona upravuje vlastne spôsob, ako sa môže a kde sa môže poskytnúť štátna pomoc. Samozrejme, tým sa nedáva právo Úradu o štátnej pomoci priamo rozhodnúť, o šátnej pomoci budú naďalej rozhodovať ústredné orgány štátnej správy, ale tento Úrad na kotnrolu a poskytovanie štátnej pomoci vlastne by dozeral a riadil túto celú činnosť. Vláda tento návrh zákona schválila, takže takisto bude predložený na rokovanie do parlamentu. Ďalším -- možno stojí za to, aby som spomenul informáciu a opatrenia, ktoré predkladalo MF na dnešné rokovanie vlády vo vzťahu k zvýšeniu účinnosti správy daní a opatreniam, ktoré by mali smerovať na zlepšenie výberu daní. Tieto opatrenia sú v tomto materiáli, teda vláda prijala tento návrh MF a tieto opatrenia sú jednak v oblasti legislatívnej a jednak v oblasti výkonu správy daní a jednak výkone správy colných záležitostí. Asi toľko základné informácie. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, nech sa páči, prvá otázka Markíza:

Otázka: Helena Tomková, TV Markíza
Chcela by som sa spýtať, či už bola prejednaná správa o IRB.

Vladimil Podstránsky:
Zatiaľ nebola prejednaná.

Doplnenie otázky: Helena Tomková
... a potom ďalej konkrétnejšie sa chcem spýtať k tomu pasu a vodičskému preukazu: o koľko to pôjde hore a tie štátne pomoci - kedy bude mať nejaká súkromná firma nárok na tú štátnu pomoc? Mohli by ste to nejak konkrétnejšie definovať, čo to vlastne znamená tá štátna pomoc?

Vladimil Podstránsky:
Áno, ďakujem pekne. V prvom rade ja by som tu nerád vymenovával všetky položky zvýšenia poplatkov. Ja Vám poskytnem, alebo bude Vám poskytnutý materiál, v ktorom si môžte pozrieť -- tam je pas napr. 600,-- Sk, alebo... proste je tam viac položiek -- aby som zbytočne neťahal čas - je možné si to v tom materiáli pozrieť. Čo sa týka otázky štátnej pomoci: štátna pomoc -- v tejto kategórii ide o to, že štát môže za určitých okolností, ak by bol ohrozený trebárs, ja neviem, strojársky priemysel, ja neviem, textilný priemysel alebo určité odvetvia, alebo teda určitá firma by bola z objektívnych príčin ohrozená a jej existencia závisí od toho proste, či jej bude poskytnutá alebo neposkytnutá určitá pomoc, je možné, aby štát poskytol štátnu pomoc takejto firme. Samozrejme, toto má svoje pravidlá, teda akým spôsobom, na aké výdaje, na sanáciu akých problémov vo firmách a v týchto prípadoch teda ak sa firma obráni na ústredný orgán štátnej správy, povedzme na ministerstvo hospodárstva (MH) alebo na MF, je možné, aby bola takejto firme poskytnutá štátna pomoc a ide o to, že takáto forma štátnej pomoci musí byť akýmsi spôsobom kontrolovaná takýmto úradom. Treba povedať ešte jedno -- som zabudol dodať, že EÚ na zriadenie tohto Úradu pre poskytovanie štátnej pomoci poskytne prostriedky z PHARE vo výške 1,25 mil. EURO. Neviem, či som zodpovedal presne, či ste chceli vedieť, že v akých detailných prípadoch podzme -- ťažko je vyšpecifikovať, teda ja neviem, možno nejaká živelná pohroma v nejakej firme a ohrozenie zamestnanosti, alebo obdobné prípady, ja ich momentálne neviem ani takto vykategorizovať všetky, ale toto je povedzme dobrý príklad. Môže sa obrátiť o poskytnutie štátnej pomoci.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, nech sa páči, pán Bačišin.

Otázka: p. Bačišin
Ja by som sa chcel opýtať, aký mechanizmus sa použije pri riešení problémov IRB ak by ste mohli v hrubých risoch to povedať.

Vladimil Podstránsky:
Určite by sa dalo o tomto hovoriť, ale ja by som nerád predchádzal, pretože je predložených niekoľko -- teda v materiáli sú varianty, ktoré môžu prichádzať v úvahu pri riešení problémov IRB a asi by bolo predčasné hovoriť o tom, že tento bod nebol prerokovaný, pravdepodobne teda keď sa ukončí rokovanie vlády, môžme presnejšie dať túto informáciu. Bolo by asi zbytočné predchádzať. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Pán Fillin, potom pani Grosmannová.

Otázka: Juraj Fillin, TA SR
Ja by som sa chcel vrátiť k tomu zákonu o správnych poplatkoch a je aj v komuniké uvedený istý vzťah so štátnym rozpočtom, tak ako sa odhaduje dopad použitia tohto zákona na štátny rozpočet, zhruba keby ste mohli odhadnúť, prípadne špecifikovať nejako, pokiaľ sa to dá, asi o koľko percent v ktorých oblastiach idú niektoré poplatky hore alebo ako sa menia. A snáď taká okrajová otázka ešte k tomu či sa to bude týkať aj cudzích štátnych príslušníkov nejakým spôsobom, alebo len slovenských občanov, napr. či sa nebudú vyžadovať nejaké poplatky dajme tomu za víza alebo proste nejaké podobné úkony.

Vladimil Podstránsky:
Ďakujem pekne. Ja by som začal tou poslednou otázkou. Samozrejme, poplatky sa vzťahujú na každého, kto si na príslušnom úrade alebo na príslušnej inštitúcií vybavuje záležitosti tie, ktoré sú spoplatnené poplatkom. To znamená: moja odpoveď je: ak je to cudzinec, takisto sa vzťahuje na cudzinca ako na občana SR. Samozrejme, rozdiel je v tom, či cudzinec potrebuje všetky tie úkony, ktoré potrebuje občan SR. Ale nie je tuná rozdiel vzťahu - či cudzinec alebo občan SR. To je k prvej otázke. K druhej otázke: percentuálne by bolo ťažko stanoviť, koľko to je, pretože ten sadzobník poplatkov, ktorý samozrejme k dispozícii máte, má niekoľko stoviek položiek a nedošlo k pohybu a tu by som povedal, že percento položiek, u ktorých došlo k pohybu, toto je možno ľahšie povedať, možno nepresahuje nejakých 25 % alebo 25 - 30 %. Takže toto je jednoduchšie povedať, ale z celkového objemu poplatkov, alebo teda množstva poplatkov, koľko posun povedzme u 1 alebo 2, 3 položkách - koľko to znamená, je ťažko povedať. Samozrejme k tej prvej otázke: v tomto roku prínos pre štátny rozpočet bude zhruba na tej úrovni okolo 100 - 150 mil. Sk, možno ani nie, záleží od toho, koľko -- samozrejme, toto je ťažko zhodnotiť takýto dopad na rozpočet, pretože otázka je, koľko ľudí si vystaví nové pasy, koľko ľudí bude mať nové vodičské preukazy, ale zhruba tento prínos sa odhaduje. Väčší prínos sa potom odhaduje už pre rok 2000, pretože vlastne od 1. augusta do konca roka je už len niekoľko mesiacov, a teda vplyv na tento rok bude asi v tej výške teda, ktorú som uviedol.

Miriam Fiťmová:
Pani Grosmannová, Práca.

Otázka: Klára Grosmannová, denník Práca
Ja by som sa chcela spýtať, s akými pripomienkami vláda schválila menšinový jazykový zákon a ako dopadlo hlasovanie.

Vladimil Podstránsky:
Áno, môžem odpovedať samozrejme. Hlasovanie dopadlo tak, že vláda schválila návrh, ktorý bol predložený vládou, teda bol schválený vládny návrh zákona o jazyku menšín. Hlasovanie dopadlo tak, že traja ministri sa hlasovania zdržali. Vláda schválila tento návrh s tým, že sa zdržali traja ministri hlasovania.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, ďalšie otázky. ... Nie, prešlo to bez pripomienok. Nech sa páči.

Otázka: Jozef Janto, Hlas ľudu
Ja by som chcel vedieť, aký má konkrétny súvis jazykový zákon s financiami, resp. aký to bude mať dopad na štátny rozpočet.

Vladimil Podstránsky:
Áno, MF tak ako ku každému návrhu zákona alebo ku každému materiálu na rokovanie vlády predkladá, alebo teda dáva svoje vyjadrenie k tomu, či má daný zákon vplyv alebo nemá vplyv na štátny rozpočet a aký má vplyv na štátny rozpočet - podľa úsudku MF tento návrh zákona, teda zákona o jazyku menšín, bolo stanovisko MF také, že určitý dopad bude, hlavne v súvislosti s možno nutnými prekladmi niektorých dokumentov, ale tento možný nárast sa utlmí v podstate v jednotlivých kapitolách rozpočtu, a teda na celkový štátny rozpočet ako taký nebude mať dopad, teda bude tento vlastne tlmený v rozpočtoch jednotlivých kapitol. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Rokovanie pokračuje, takže posledné dve otázky. Nech sa páči, Vy.

Otázka: p. Balaščák, ČTK
Pán štátny tajomník, ja sa chcem spýtať: aké stanovisko dnes vláda zaujala k predaju spoločnosti ARAD a či podľa postoja vlády to bude znamenať, že sa vlastne upúšťa od toho pôvodného návrhu alebo projektu vytvorenia spoločného podniku SPP a Nafty Gbely. Ďakujem pekne.

Vladimil Podstránsky:
Stanovisko vlády k tejto otázke bolo jednoznačné - podľa informácií prezidenta FNM. FNM trvá na tom, že jeho stanoviská k celej záležitosti sú nemenné. Napriek tomu, že teda podľa údajného oznámenia došlo k prevodu spoločnosti ARAD, nemení sa stanovisko FNM k tejto spoločnosti bez ohľadu na zmenu majiteľa.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, ďalšia otázka.

Otázka: p. Košča, BBC
Ja by som sa rád vrátil k tomu ešte zákonu o štátnej pomoci: tam ako hlavne podstata jeho je, že nemá narušovať pravidlá hospodárskej súťaže, avšak počíta sa s možnosťou štátnej pomoci pre - ak sa nemýlim - lodiarsky priemysel, automobilový priemysel a výrobu tuším syntetických vlákien, a to aj na investičnú pomoc. Pri oceliarskom priemysle je to vývoj a vlastne keď /nezrozumiteľné/ oceliarskej výroby. Čiže či toto nie je nejak v rozpore aj s pravidlami EÚ, alebo či to neodporuje pravidlám hospodárskej súťaže.

Vladimil Podstránsky:
Áno, ďakujem pekne. V návrhu tohto zákona je jednoznačne uvedené, že tento návrh, alebo štátna pomoc nesmie byť v rozpore so zásadami ... teda narušenia pravidiel hospodárskej súťaže vo vzťahu ku krajinám EÚ a takisto sa to vzťahuje na Slovensko teda ako vnútroštátne. Samozrejme, práve preto, že sú tuná rôzne možnosti štátnej pomoci, tak ako ste boli spomenuli, teda automobilový, lodiarsky, textilný a ja neviem syntetických vlákien a obdobne. Tam je vymenovaných viacej týchto odvetví. Môže byť skutočne len v tej polohe, ak ide o niektoré záležitosti, ktoré sú akútneho charakteru. Nejde tu o normálny investičný rozvoj, teda investovanie preto, aby sa nahradil nedostatok zdrojov ktoréhokoľvek povedzme investora v tomto odvetví, ide tu o také záležitosti, ktoré nemajú nič spoločné s obyčajnou, normálnou investičnou výstavbou, ale povedzme viazanou na, ja to trošku preženiem, v odpovedi na akútny problém nezamestnanosti v tom danom čase, v tom danom období, alebo proste tie dôvody môžu byť rôzne. Preto tu nemôže ísť len o obyčajnú investičnú výstavbu. O to tu vlastne ide. Tá zásada neporušenia zásad, teda zdravej hospodárskej súťaže, je zakotvená v tomto zákone.

Miriam Fiťmová:
Ďakujeme za Vaše otázky.

Doplnenie otázky: p. Košča
/nezrozumiteľné/

Vladimil Podstránsky:
Nie, tento návrh zákona prešiel aj teda legislatívnym konaním, aj vo vzťahu k záležitostiam aproximácie práva. Predpokladáme, že je v súlade -- nie že predpokladáme, ale teda tento návrh je v súlade so zásadami zákonov EÚ. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Ďakujeme za Vaše otázky.