Schôdza č.: 42
Dátum: 30. júna 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády SR Miriam Fiťmová:
Dámy a páni, dobrý deň. Vitajte na brífingu o priebežných výsledkoch rokovania vlády SR. Dnes sa budeme hneď na úvod venovať dvom bodom, ktoré boli prerokované na začiatku, a to síce návrhu na prijatie zákona o verejnom obstarávaní a rovnako aj materiálu, ktorý sa zaoberal situáciou v ŽSR. Takže ak dovolíte, začnem chronologicky poprosím pána ministra výstavby a verejných prác, pána Istvána Harnu, aby Vás oboznámil s významom zákona o verejnom obstarávaní. Nech sa páči.

Minister výstavby a verejných prác SR István Harna:
Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dnes ako prvý bod schôdze vlády bol prerokovaný návrh zákona o verejnom obstarávaní. K tejto problematike treba snáď uviesť úvodom toľko, že my sme túto problematiku mali legislatívne pokrytú zákonom č. 263/1993, ktorý vstúpil v platnosť 1. januára 1994 a pôvodná úvaha bola taká, že vzhľadom na to, že túto zákonnú normu bolo potrebné prispôsobiť legislatíve EÚ, že bude novelizovaný tento zákon, ale pri prácach na tomto zákone sa ukázalo, že zapracovať smernice EÚ do novely zákona bude veľmi ťažké, a preto ešte minulá vláda na návrh teda predchádzajúceho ministra výstavby a verejných prác súhlasila, aby sa pripravila nová zákonná úprava zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je - dá sa povedať - plne v súlade s legislatívou EÚ. SR sa k tejto novele, alebo k tejto aproximácii práva v tejto oblasti prihlásila jednak v asociačnej dohode, ako aj v národnom programe prispôsobenia legislatívy SR s právom EÚ, ako aj národného programu pre prijatie /nezrozumiteľné/. Takže návrh zákona, ktorý bol prerokovaný dnes vo vláde, bol samozrjeme predrokovaný na medzirezontnom pripomienkovom konaní. Bol niekoľkokrát prerokovaný v legislatívnej rade vlády. Takže zákon je pripravený nato, aby bol odovzdaný na prerokovanie do parlamentu, teda do NR SR a vláda navrhuje, aby sa to uskutočnilo v skrátenom legislatívnom konaní. Zákon by mal vstúpiť v platnosť od 1. januára 2000. Treba povedať ešte snáď, čo je zaujímavé okrem detailov, ktoré sú v zákone riešené, že kompetencia verejného obstarávania vstúpením tohto zákona do platnosti prejde z MVVP teda odíde a bude vytvorený samostatný úrad pre verejné obstarávanie. Vytvorenie takéhoto úradu vyplýva z tých dohôd s EÚ a zmyslom toho je to, že ako viete verejné obstarávanie je veľmi citlivou otázkou všade vo svete a je potrebné vzhľadom na rozsah a na objemy objednávaných tovarov, služieb, ako aj prác, teda verejných investícii, je veľmi potrebné, aby to verejné obstarávanie bolo čo najpriehľadnejšie, transparentné, čisté, pretože sú skúsenosti vo svete, že v tejto oblasti sa uskutočnili aj uskutočňujú rôzne proste nekalé a nečisté operácie, preto aj tá požiadavka, aby verejné obstarávanie bolo riadené samostatným úradom verejného obstarávania, ktorý okrem teda usmernenia, teda okrem dozoru nad verejným obstarávaním bude plniť aj určité rozhodcovské funkcie, bude zabezpečovať aj prípravu odborníkov na realizáciu procesu verejného obstarávania. Snáď toľko na úvod. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Vláda SR sa dnes zaoberala aj materiálom, ktorý sa týkal ekonomickej stabilizácie a transformácie ŽSR. Viac o ňom Vám povie pán minister dopravy Gabriel Palacka. Nech sa páči.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Gabriel Palacka:
Ďakujem pekne. Ako druhý bod programu vlády bol na programe materiál Ekonomická stabilizácia, tansformácia ŽSR. Tento materiál bol predložený po druhý raz po diskusii minulý týždeň a medzirezortnom pripomienkovaní, prerokovaní, sme ho predložili teraz bez rozporov a vláda ho prijala jednomyseľne bez nejakých rozporov. Je to materiál, ktorý myslím si, že môžem povedať, pre ŽSR môže mať až historický význam, pretože zásadne mení pohľad vlády na Železnice. ŽSR hospodária už viacero rokov v strate, tá strata sa z roka na rok prehlbovala a keďže tú stratu museli vykrývať z cudzích zdrojov, z úverov, ktoré neúmerne zaťažujú finančné hospodárenie Železníc, tak sa zákonite tá strata každým rokom zväčšovala, až dosiahla doslova neuveriteľné rozmery mnohých milárd korún v súčasnosti. Vláda svojim uznesením súhlasí s realizáciou ekonomických a organizačných opatrení, ktoré sú v tomto materiáli navrhnuté, súhlasí s prevzatím záruky za úver vo výške 225 mil. USD na investičnú sanáciu a stabilizáciu hospodárenia a ešte s celým radom ďalších úloh a opatrení, ktoré v Železniciach je treba urobiť. Samozrejme, pre ekonomickú efektívnosť týchto úverov je nutné v Železniciach urobiť celý rad vnútorných opatrení na šetrenie nákladov, a tu by som rád možno niekoľko z nich uviedol. V materiáli sa tento postup nazýva ako tzv. Scenár č. 6. Chcem povedať, že je to scenár, ktorý je najrealistickejší a vlastne jediný dáva perspektívu, v horizonte ôsmich rokov sa dostať do pozitívneho hospodárenia ŽSR. Tieto opatrenia vychádzajú samozrejme aj z návrhov úverujúcich inštitúcií, ale vychádzajú v prvom rade najmä z analýzy ekonomickej situácie Železníc a boli spracované odborníkmi Železníc a nášho ministetstva. Tie podmienky, ktoré sa budú sledovať v tom horizonte do r. 2007, sú nasledovné: je to zlepšovanie tzv. pomeru práce, čo je pomer medzi súčasnými prevádzkovými nákladmi bez odpisov k prevádzkovým tržbám bez dotácií. Tento pomer by mal byť nižší ako 100 %, teda tržby by mali byť vyššie ako náklady. V súčasnosti ŽSR majú ten pomer okolo 140 % a napr. poľské železnice 94 %. Tento projekt alebo scenár predpokladá, že do troch rokov by sme sa mali dostať na hranicu 100 %. Ďalším ukazovateľom je rast produktivity práce, meraný výkonom v tzv. prepočítaných tonokilometroch na jedného zamestnanca. Opäť ŽSR majú ten pomer dnes 336 tis. prepočítaných tkm a optimálna úroveň je aspoň 400 tis. V porovnaní napr. opäť s poľskými železnicami tie majú už dnes 438 tis. tkm. Chceme sa v priebehu trojročného obdobia dostať na úroveň 400 tis. Uvažuje sa so znížením dĺžky siete, to znamená s prehodnotením doteraz identifikovaných 32 regionálnych tratí, ktoré produkujú vysoké straty pre Železnice. Uvažuje sa aj s redukciou tzv. tarifných bodov, a to inak povedané je to asi 69 nákladných staníc, kde sa realizuje nakládka alebo vykládka veľmi neefektívne v tom zmysle, že tie pohyby tovaru sú veľmi nízke a pritom je treba udržiavať kompletný personál príslušnej stanice. Uvažuje sa s racionalizáciou mobilných prostriedkov, vozňov, rušňov, uvažuje sa so znížením straty v osobnej doprave. Dnešný stav je taký, že len 16 % nákladov pokrývajú tržby z osobnej dopravy. Chceme sa dostať do roku 2002 na úroveň aspoň 30 % a do roku 2004 na úroveň 50 % pokrytia nákladov tržbami. Je spracovaná prognóza ekonomického vývoja Železníc, ktorá ukazuje konkrétne hosp. výsledky a najdôležitejší z nich je ten, že dotácia zo št. rozpočtu, a to je vlastne základný cieľ celého postupu, sa bude znižovať, keď dnes je potrebných na vykrytie strát 5,8 mld. Sk, tak táto strata sa bude postupne znižovať každým rokom o príslušnú časť tak, aby v roku 2007 sme dosiahli potrebu štátnej dotácie len 1,7 mld. Samozrejme, bude to znamenať okrem iného pokles počtu pracovníkov. Toto je vec veľmi citlivá a uvedomujem si, že to nebude jednoduché. Chcel by som uviesť, že sa jedná o pokles v priemere 2000 3000 pracovníkov ročne, čo si bude vyžadovať naozaj citlivú sociálnu politiku nie len Železníc, ale aj vlády. Chcel by som to však otočiť do pozitívneho smeru: tento pokles znamená, že v roku 2007 tu budeme mať fungujúce Železnice, ktoré budú zamestnávať zhruba 30.000 zamestnancov, ale opačný postup, keby sa tieto opatrenia neprijímali, by mohol znamenať, že v r. 2007 nebudeme mať žiadne Železnice a aj týchto 30.000 ľudí by bolo bez práce. Takže myslím si, že táto redukcia je nevyhnutná preto, aby Železnice vôbec boli schopné prežiť a aby zaťaženie verejných rozpočtov sme dokázali znížiť z tej dnešnej úrovne zhruba na tretinu dnešnej úrovne potreby štátnych dotácií. Chcel by som oceniť, že vláda si uvedomila dôležitosť Železníc a to, že bez účasti štátu a verejných financií nie je možné zabezpečiť efektívne fungovanie Železníc. Vláda týmto vlastne uznala svoje záväzky a budeme všetky tieto opatrenia realizovať v najbližších rokoch tak, aby sme naozaj tieto ciele splnili. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Nech sa páči, Braňo Dobšinský.

Otázka: Branislav Dobšinský, STV
Dobrý deň. Pán minister, včera na stretnutí rady predsedov SDK predložil šéf KDH pán Čarnogurský dokumenty, ktoré - aby som ho citoval: ... spochybňujú, vyvolávajú pochybnosti o správnosti priebehu výberov sprostredkovateľa v prípade predaja časti akcií ST. Podľa ďalších informácií z dôverných zdrojov tento tender v skutočnosti vôbec nevyhrala Deutsche Bank - skončila ako tretia, ale na základe Vášho rozhodnutia napokon sa stala sprostredkovateľom práve ona. Môžete vylúčiť, že tieto informácie nie sú pravdivé, že neexistujú žiadne pochybnosti, tieto pochybnosti sú neoprávnené a v prípade, že teda tieto pochybnosti sú oprávnené, čo z toho osobne mienite vyvodiť?

Gabriel Palacka:
Týmto sa samozrejme vláda nezaoberala, takže nemám k tomu veľmi čo povedať. Je pravda, že ma pán predseda SDK informoval o tom, že sa toto včera udialo a dal mi zhruba dvojstránkový podklad, ktorý predložil pán predseda KDH. Musím uviesť, že v tom podklade nie je žiadna nová informácia, žiadna nová skutočnosť, ktorá by menila hodnotenie toho tendra, ja samozrejme k tomu môžem povedať vysvetlenie aj pánu predsedovi KDH, ale neviem o žiadnej novej informácii.

Doplnenie otázky: Branislav Dobšinský, STV
/nezrozumiteľné/

Gabriel Palacka:
Samozrejme, že trvám na tom, že to bolo regulérne tak, ako o tom boli aj médiá a aj vláda informovaná vtedy, keď sa to dialo, teraz si nepamätám presne, tuším niekedy v marci, vtedy som to vysvetlil a nikto žiadne pochybnosti nevzniesol a žiadne nové skutočnosti mi nie sú známe.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, ďalšie otázky. Nech sa páči.

Otázka: Monika Ďurčenková, denník Pravda
Pán minister, ja by som sa chcela opýtať na tie Železnice: kedy predpokladáte, že by Železnice mohli získať ten úver 225 mil. USD a či očakávate, že vláda splní to, čo sľúbila, že do konca tohto roku vyplatí Železniciam ešte myslím 3,5 mld. Sk na prepravu vo verejnom záujme.

Gabriel Palacka:
Ten úver je predrokovaný z EIB a podľa predbežných dohovorov, príslušné dokumenty na podpis úverovej zmluvy by sa mali v týchto najbližších dňoch alebo týždňoch pripraviť tak, aby úver bol realizovaný v priebehu júla, to znamená, že následne by mohli Železnice dostať tieto prostriedky. Či vláda uhradí alebo neuhradí stratu vo verejnom záujme v tomto roku, to dnes nie som schopný presne povedať, s MF je to predrokované tak, že vláda uznáva tento záväzok, ktorý vlastne aj v tomto uznesení vlády my zároveň ako Ministerstvo dopravy zabezpečíme vykonanie audítu ekonomicky oprávnených nákladov, aby nebola pochybnosť o výške tejto straty a o tom, že kedy, akým spôsobom bude strata uhradená, budeme rokovať s MF ďalej. Zatiaľ považujem za dôležité to, že sa uznáva vôbec existencia týchto strát.

Miriam Fiťmová:
Pán Martiny.

Otázka: Juraj Martiny, Nový Trhák
Ja by som sa chcel spýtať Vás, pani Fiťmová, či vláda zaradila nejakú informáciu o tom, čo včera vzniklo vážne podozrenie, že prišlo k nelegálnemu odposluchu pána Ernesta Valka a vydieraniu zo strany predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

Miriam Fiťmová:
Áno, predpokladám, že premiér sa vyjadrí o 16. hod. na tlačovej konferencii. Myslím si ale, že viac nejak ako konkrétnejšie sa týmito vecami, ktoré vy tvrdíte, nebolo potrebné zaoberať, ale premiér bude komentovať túto situáciu o 16.

Otázka: Peter Nedavaška, TA SR
Mám otázku na pána Harnu: pán Harna, návrh zákona o verejnom obstarávaní predpokladá vytvorenie nového orgánu, ktorý sa bude týmto zaoberať. Nie je to celkom v súlade s pripravovanými úspornými opatreniami. Preto sa chcem opýtať, či o toľko ľudí, alebo o toľko zamestnancov, o koľko vzrastie počet zamestnancov nového úradu, sa zníži počet na Vašom pracovisku. Ďakujem pekne.

István Harna:
Áno, ďakujem za otázku. Nepríde k navýšeniu pracovníkov v oblasti verejného obstarávania, ten orgán by mal mať približne 100 - 110 pracovníkov, ale základ tohoto orgánu je vytvorený u nás na MVVP. Tam existuje teraz odbor, ktorý má 12 ľudí, v tomto roku by sme ešte mali preskupením v rámci racionalizácie mali ten odbor posilniť tak, aby tam bolo 27 pracovníkov, to znamená, o 15 pracovníkov aby to malo teda rozsah 1 sekcie a táto sekcia potom prejde - to bude tvoriť jadro toho Úradu verejného obstarávania a či už fyzicky alebo to znamená len mzdovými prostriedkami a čo do počtov prejdú sem pracovníci krajských úradov, ktorí sa zaoberajú problematikou verejného obstarávania. A potom v ďalších rokoch, to znamená v roku 2001 - 2002 by sa ten úrad mal rozrásť ešte o ďalších 44 pracovníkov, čiže na ten počet 110. Opakujem: v súvislosti s riadením tohoto útvaru boli pripomienky z rôznych centrálnych orgánov, to znamená ústredných orgánov štátnej správy, medzi inými aj zo strany MF, ale opakujem, že SR je zaviazaná tými dokumentami, o ktorých som hovoril a okrem toho, existuje jedno uznesenie vlády, ktoré zriadenie takéhoto útvaru teda ukladá. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči.

Doplnenie otázky: Peter Nedavaška, TA SR
Komu bude úrad podriadený?

István Harna:
Vláde, priamo vláde, áno. Predsedu úradu bude menovať vláda, ako aj podpredsedu úradu bude menovať vláda, ale už na návrh predsedu úradu.

Miriam Fiťmová:
VTV, nech sa páči.

Otázka: Marek Trubač, VTV
Mňa by zaujímalo, či pán premiér zverejní - opäť na pani Fiťmovú - zverejní indície, ktoré ho viedli k tomu, aby v pondelok vyhlásil, že dá na prejednanie prevod licencie VTV na spoločnosť Satel Media či to nebolo práve naliehanie pána Ruska, ktorý mal v minulosti o túto televíziu opýtať.

Miriam Fiťmová:
Určite sa môžte pána premiéra to opýtať o 16-tej, ale nepredpokladám, že by sa jednalo o naliehanie pána Ruska je to veľmi nepravdepodobné. Nech sa páči. Nech sa páči, Dušan Deván. ...Prepáčte, teraz ale som dala otázku pánovi Devánovi. Nech sa páči.

Otázka: Dušan Deván, denník SME
Ďakujem pekne. Chcem sa opýtať: pán Palacka, vy ste povedali v súvislosti s tými Telekomunikáciami, že vtedy, keď to bolo aktuálne, ste to vysvetlili. Znamená to, že vtedy už boli nejaké námietky, ktoré ste vysvetľovali. Môžte povedať, aké boli vtedy námietky a čím ste ich vtedy vysvetili?

Gabriel Palacka:
Nemyslím si, že boli námietky. Boli otázky aj na vláde na túto súťaž a na tie otázky som odpovedal tak, že všetky členovia vlády vtedy akceptovali to vysvetlenie. Nikto nevzniesol žiadne námietky.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, tam sa nám hlási niekto za Martinom Maruniakom, koho nevidím.

Otázka: p. Móritzová, denník Slovenská Republika
Ja by som sa chcela pána ministra Palacku opýtať v súvislosti s rušením tých regionálnych tratí, teda s tou redukciou, že v podstate či sa zobralo do úvahy životné prostredie, lebo vieme, že Železnice sú v tomto smere najlepšie a v súvislosti s tým prepúšťaním - stále sa držím Železníc - 2000 - 3000 ľudí ročne, že ktoré profesie, či sa urobil vôbec nejaký program využitia tých pracovníkov, lebo tie vlaky sú - povedzme osobné - dosť také biedne, ani nie veľa personálu. Proste v tomto smere z ktorých profesií sa bude prepúšťať a koľko tratí a kde a či tam je náhradná doprava nejaká iná.

Gabriel Palacka:
V tejto chvíli nemám k dispozícii presný zoznam tých tratí, alebo presný zoznam tých profesií. Vychádza to jednoznačne z analýzy nákladov a výnosov konkrétnych tratí, železničných staníc a od toho budú závisieť aj tie profesie. Samozrejme, prvým predpokladom je aj zníženie administratívy, na ktorom už vedenie Železníc v tejto chvíli pracuje, to znamená počty pracovníkov na generálnom riaditeľstve, na riaditeteľstvách dívízií sa znižujú už v tomto roku a tie ďalšie počty budú závisieť od ekonomického vyhodnotenia každej jednej trate, každej jednej železničnej stanice a konkrétnych pracovísk, napr. aj prehodnotenia potreby celodennej 24-hodinovej služby alebo len kratšieho času. Železnice v tejto chvíli vlastne pripravujú presné zhodnotenie každého jedného pracoviska Železníc a návrh na postupnú redukciu týchto pracovísk.

Miriam Fiťmová:
Martin Maruniak.

Otázka: Martin Maruniak, TV Markíza
Pán minister Palacka, nadviazal by som na otázku kolegu Dobšinského. Spýtal sa Vás, aby ste sa nepriamo ... alebo vyhli ste sa odpovedi priamo na tú otázku, akým spôsobom vyvodíte osobne pre seba závery z celej tej kauzy Deutsche Bank. Obmedzíte sa len na to osobné vysvetlenie ministrovi Čarnogurskému, ktoré ste už naznačili? A potom druhá otázka: na neprofesionálny postup pri stanovení podmienok výberu aranžéra upozornil aj František Kurej, teda Váš štátny tajomník. Ten dokonca to konkretizoval - hovoril, že išlo o neprofesionálny prístup jedného z expertov ministerstva. Napriek tomuto vyhláseniu si myslíte, že všetko prebehlo v poriadku?

Gabriel Palacka:
Ako som povedal už vtedy, keď sa konala tá súťaž, boli tieto veci, myslím si, vysvetlené. Je pravda, že došlo k možno neprofesionálnemu prístupu pracovníka alebo pracovníkov ministerstva. Nemyslím si, že je - žiadna kauza neexistuje, to nie je kauza, to je normálna súťaž, ktorá bola vyhodnotená, vyhlásený jej výsledok a v súčasnosti sa realizuje ten výsledok. Nevidím dôvod, aby som z toho vyvodzoval akékoľvek osobné dôsledky. Tiež však musím povedať, že pracovník alebo pracovníci, ktorých sa možno ten neprofesionálny prístup týkal, nie sú pracovníkmi MDPT.

Miriam Fiťmová:
Beáta Oravcová.

Otázka: Beáta Oravcová, rádio Twist
Pán Palacka, predsa len, ja sa vrátim ešte raz k tomu tendru, vy ste povedali, že tesne po výsledkoch tendra ste informovali vládu a vysvetľovali ste všetky dohady a domienky. Mňa zaujíma, či vláda prerokovala, resp. mala možnosť nahliadnuť do materiálu, ktorý hovoril o výsledkoch tohto tendra.

Gabriel Palacka:
Vláda nerokovala o žiadnom písomnom materiáli, pretože nebola žiadna požiadavka, aby sa spracoval nejaký materiál pre rokovanie vlády.

Doplnenie otázky: Beáta Oravcová
Znamená to, že tento materiál zo strany rezortu neexistuje písomný?

Gabriel Palacka:
No pre rokovanie vlády nie, ani sme ho nepripravovali.

Doplnenie otázky: Beáta Oravcová
/nezrozumiteľné/.

Gabriel Palacka:
Ja si nepamätám samozrejme presné dátumy, ale v čase, keď sa tá súťaž vyhodnotila, sme predložili do vlády návrh - volalo sa to Návrh postupu privatizácie ST, kde okrem iného sa spomenula táto súťaž, pri prerokovaní tohto materiálu niektorí členovia vlády vzniesli otázky, ktoré som na rokovaní vlády vysvetlil a žiadna požiadavka na dodatočný materiál alebo osobitný materiál nebola. To je všetko.

Miriam Fiťmová:
Rokovanie pokračuje, takže dáme tri posledné otázky. Nech sa páči, Vaša otázka.

Otázka: p. Hanzová, denníkNový Čas
Ja by som sa chcela opýtať: páni ministri, aký je Váš osobný názor na to, že Váš kolega minister obrany údajne predložil na koaličných rokovaniach nahrávku alebo nahrávky ľudí, ktorí pracujú v službách štátu.

Gabriel Palacka:
Môžem povedať toľko, že neviem o tom, že by predložil akúkoľvek nahrávku alebo niečo podobné, dokonca si myslím, že pán minister obrany sa vyjadril, že to je nezmysel, že to nie je pravda.

Miriam Fiťmová:
Môžem jednu doplňujúcu ja sa Vás spýtať? Kedy by to podľa Vašich informácií malo byť predložené táto nahrávka? Ja som sedela na koaličných radách a neviem o tom.

p. Hanzová, Nový Čas:
/nezrozumiteľné/.

Miriam Fiťmová:
Dobre, dobre, ďakujem. Nech sa páči, ďalšie otázky. Pán Vavřínek. Aha, nech sa páči, pán Harna.

István Harna:
Ja som bol včera na koaličnej rade za našu stranu a nič také tam nebolo, dokonca nebol prítomný ani pán minister obrany. Takže - na predchádzajúcich som nebol, ale pán minister obrany teraz informoval o týchto údajných veciach vládu a hovoril, že samozrejme, že je to nezmysel.

Miriam Fiťmová:
Pán Vavřínek, nech sa páči.

Otázka: p. Vavřínek, denník Pravda
Ja by som sa spýtal pána ministra Palacku: keď podľa neho bol výber aranžéra v poriadku, či môže zverejniť tie dve strany, ktoré predložil pán Čarnogurský a ako podľa jeho názoru súvisí útok pána ministra Čarnogurského s kauzou Nafty Gbely a tlakom na prezidenta FNM.

Gabriel Palacka:
Myslím si, že táto otázka smeruje na pána ministra Čarnogurského, asi by ste sa mali jeho opýtať a tak isto ak by sa mali tie dve strany zverejniť, by to bolo asi z jeho strany vhodné, aby to zverejnil.

Doplnenie otázky: p. Vavřínek
/nezrozumiteľné/ ...súvisí s kauzou.

Gabriel Palacka:
No ja neviem o takom súvise, ale opäť opýtajte sa pána ministra, či to súvisí.

Doplnenie otázky: p. Vavřínek
/nezrozumiteľné/ opýtať na Váš názor.

Gabriel Palacka:
No môj názor je ten, že neviem o tom, že by to malo súvisieť.

Miriam Fiťmová:
Dano Krajcer.

Otázka: Daniel Krajcer, TV Markíza:
Ak dovolíte, ja ... kolega Vavřínek už trošku načal tú moju otázku, tiež si myslím, že to trošku súvisí aj s politickou stránkou. Pán minister, aj keď nemáte chuť odpovedať ... samozrejme, Vás sa týkajú tie dohady a domienky, ktoré spochybňujú transparentnost, ale predsa len, pokiaľ tvrdíte, že od marca neboli z prostredia vlády výhrady voči tomu výberovému konaniu, tak naozaj by ma zaujímalo, či podľa Vášho názoru nejde len o určitú ambíciu KDH v súčasnosti, keď jednoducho sú opakujúce sa dohady o transparentosti v iných otázkach, takpovediac sa vymedziť z tohto súkolia takýmto spôsobom. A otázka na pána Harnu: teraz ste spomínali, že ste boli včera na koaličnej rade, takže povedzte nám meno nového guvernéra NBS. Ďakujem.

Gabriel Palacka:
O úmysloch alebo cieľoch pána predsedu KDH v tejto veci by som nerád špekuloval, nechcem to nejako komentovať. Myslím si, že by ste sa mali opýtať pána predsedu, čo tým sledoval, ja mám iba informáciu o tom, že včera požiadal o takpovediac prešetrenie tejto veci. Nič viac neviem a opakujem: v tej písomnej informácii, ktorú som dostal, žiadna nová okolnosť, nová skutočnosť, nie je, sú tam popisy niektorých častí výberového konania, nie sú tam však všetky okolnosti, chýbajú tam mnohé podstané iné okolnosti, ktoré vlastne spôsobili isté otázky alebo pochybnosti niektorých kolegov.

Doplnenie otázky: Daniel Krajcer
/nezrozumiteľné/.

Gabriel Palacka:
Samozrejme, že mám na to osobný názor.

Doplnenie otázky: Daniel Krajcer
Opakujem: nechcem špekulovať o úmysloch pána predsedu KDH.

Miriam Fiťmová:
Braňo, prepáč, ale ... pán minister, nech sa páči, bola otázka na guvernéra.

István Harna:
No, hovorili sme o tom samozrejme to bol jeden z bodov rokovania, ale nemám splnomocnenie na to, aby som oznamoval meno kandidáta. Nový guvernér ešte nie je, pretože samozrejme, že vláda má o tom rozhdonúť, že koho navrhne, ale ten bod nebol ešte rokovaný na dnešnom zasadnutí vlády, takže ja by som doporučil, keby ste túto otázku potom na záver položili pánu premiérovi. Ja teda nie som zhostený na to, aby som kandidátov uverejňoval.

Miriam Fiťmová:
Ďakujeme za Vaše otázky.

Otázka: Daniel Krajcer
/nezrozumiteľné/

István Harna:
Všeto je možné.