Schôdza č.: 49
Dátum: 25. augusta 1999, 12.00 hod.
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

MARTIN LENGYEL:
Vítam Vás na priebežnom brífingu počas rokovania vlády. Vláda v týchto chvíľach rokuje, minister spravodlivosti Ján Čarnogurský Vás bude informovať o novele exekučného poriadku. Pán minister, nech sa páči.

Minister spravodlivosti SR JÁN ČARNOGURSKÝ:
Ďakujem. Vláda dnes schválila pred chvíľou novelu exekučného poriadku, takže táto novela v nasledujúcich dňoch pôjde do parlamentu. Poviem niektoré najdôležitejšie zmeny, ktoré sú uvedené v tejto novele exekučného poriadku. Predovšetkým - zvyšuje sa kontrola exekútorov, a to kontrola sa zvyšuje vo dvoch smeroch. Jednak účastníci konania, čiže ten oprávnený a povinný, budú mať možnosť podávať odvolania proti rozhodnutiam exekučného súdu, a tým vlastne kontrolovať postup exekúcie, a ministerstvo spravodlivosti (MS) bude vo zvýšenej miere môcť kontrolovať exekútorov, to znamená, že v prípade - či zistenia alebo hlásenia nejakých nedostatkov v konaní exekútorov MS bude môcť zasiahnuť účinnejšie ako doteraz. Ďalej - ruší sa doterajší numerus clausus na počet exekútorov, to znamená, že doteraz bol stanovený len presný počet exekútorov - nejak okolo 250 na celom Slovensku. Na základe tohoto zákona exekútori budú podobne ako advokáti napríklad, že nebude obmedzený počet exekútorov a každý, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady, tak bude môcť byť prijatý za exekútora. Týmto sa - no zvýši sa konkurencia medzi exekútormi. A teraz už ku samotným takým vecným ustanoveniam zákona, ktoré predstavujú zmeny oproti doterajšiemu stavu: doterajšie skúsenosti hovoria o tom, že exekútori - stávali sa prípady, keď exekútori odpísali sumu z účtu povinného, teda tej osoby alebo firmy, proti ktorej sa viedla exekúcia, previedli tú sumu - či na svoj - myslím na účet svojej exekútorskej kancelárie alebo na účet, z ktorého to mali poukázať už potom oprávnenému, ale potom to oprávnenému nepoukazovali dosť dlhú dobu. Čiže teraz sa zavádza lehota sedem dní, do siedmych dní musí exekútor poukázať sumu, ktorú zexekvoval oprávnenému. Ďalej - pri exekúcii na hnutešné veci, najmä povedzme na vybavenie firiem - doteraz mali exekútori voľnú ruku, a tak sa mohlo stať a stávalo sa, že povedzme najskôr zexekvovali a predali strojné zariadenie, ktorým vlastne znemožnili chod celej výroby. Teraz sú tieto hnuteľné veci kategorizované, to znamená, že exekútor  môže najskôr exekvovať, čiže povedzme predávať veci, ktoré povinný nepotrebuje, potom veci, ktoré nepotrebuje nevyhnutne a až v tretej skupine teda vlastne všetky veci. Ďalej - záložný veriteľ môže vzniesť námietku voči znaleckému posudku. Jedná sa o prípady, keď napríklad banky majú záložné právo na niektoré veci, na tieto veci sa vedie exekúcia - iná fyzická alebo právnická osoba vedie exekúciu na tieto veci a exekútor by dal oceniť znaleckým posudkom tieto veci - povedzme dom, a znalecký posudok by bol pomerne nízky. V takom prípade banka, alebo záložný veriteľ teda v presnej terminológii, môže vzniesť námietky voči znaleckému posudku a žiadať kontrolný znalecký posudok, aby sa zistila povedzme že skutočná hodnota tohoto domu, to znamená, že aby prípadne zostali peniaze aj na uspokojenie záložného veriteľa - tej banky. Na záver ešte - to bola najväčšia časť diskusie vo vláde dnes, MF uplatnilo požiadavku, aby hypotekárne zabezpečené pohľadávky sa dostali až za pohľadávky za nedoplatky daní, čiže alebo inými slovami, aby dane dostali prednosť pred hypotekárne zabezpečenými pohľadávkami. Toto vláda neprijala túto požiadavku MF, to znamená, že hypotekárne zabezpečené pohľadávky majú prednosť pred nedoplatkami daní. Je to dôležité povedzme pri bytovej výstavbe, kedy sa práve na základe hypotekárnych úverov získavajú peniaze - tzv. dlhodobé peniaze - napr. predovšetkým na stavbu bytov. Toľko ku najdôležitejším ustanoveniam novely exekučného zákona.

MARTIN LENGYEL:
Ďakujem pekne, pán minister. Nech sa páči.

Otázka: LUCIA MATEJOVIE, rádio Koliba:
Ja by som sa chcela spýtať - hovorili ste o tom, že zruší sa počet - obmedzený počet exekútorov tých, ktorí splnia vlastne tieto podmienky. Jednou podmienkou je aj právnické vzdelanie. Čo bude s tými exekútormi, ktorí toto nespĺňajú, čo sú v rámci výnimky zákony boli ustanovení.

JÁN ČARNOGURSKÝ:
Oni už aj doteraz majú stanovenú lehotu, kedy si majú doplniť vzdelanie, čiže áno, bude určitá lehota. Ja sa opýtam, že dokedy tá lehota bude, dokedy si musia doplniť vzdelanie.

Otázka: LUCIA MATEJOVIE, rádio Koliba:
Prijali ste aj návrh legislatívnej rady vlády o zrušení notárskej zápisnice ako exekučného titulu?

JÁN ČARNOGURSKÝ:
Áno, táto pripomienka bola prijatá. Áno.

MARTIN LENGYEL:
Ďalšia otázka. Nech sa páči.

Otázka: Národná Obroda:
Pán minister, do akej miery sa týka táto novela zákona agrorezortu a ide mi o to, či sú kategorizované aj hospodárske zvieratá, ktoré teda v rámci tých exekúcií družstiev spôsobilo to družstevníkom akože veľké problémy. Či sa to vôbec dotýka aj tohoto rezortu?

JÁN ČARNOGURSKÝ:
Áno, to bola otázka, ktorá sa riešila včera na legislatívnej rade. Tento genofond zvierat bol vylúčený z exekúcií. Áno. Ďalšie námietky, alebo ďalšie požiadavky rezortu poľnohospodárstva na vylúčenie poľnohospodárskych závodov na určitý čas z exekúcií - to nebolo prijaté, to sa nedostalo do zákona.

Doplnenie otázky: Národná Obroda:
Genofond áno.

JÁN ČARNOGURSKÝ:
Genofond áno. Áno, áno.

MARTIN LENGYEL:
Nech sa páči, Slovenská televízia.

Otázka: ANDREA LÖRINCZOVŔ, STV:
Ja sa chcem spýtať na otázku trošku z iného súdku, a síce - či už minister Černák informoval o situácii v Nafte Gbely a o tom, ako sa bude riešiť situácia odpredaja Nafty Trade.

MARTIN LENGYEL:
Ešte nie, tento bod bude na programe až popoludní. Ďalšie otázky. Ešte rádio Koliba, ešte niekto má záujem povedzme tu na pravej strane, na ľavej strane? Takže rádio Koliba.

Otázka: LUCIA MATEJOVIE, rádio Koliba:
Rieši táto novela aj zmeny v odmeňovaní exekútorov?

JÁN ČARNOGURSKÝ:
Táto novela priamo nie, ale pretože novely exekútorov sú riešené vyhláškou ministra spravodlivosti - áno, vydám novú vyhlášku o odmenách exekútorov, tieto odmeny budú nižšie ako sú v súčasnosti.

Doplnenie otázky: LUCIA MATEJOVIE, rádio Koliba:
Aká bude výška odmeny exekútorov?

JÁN ČARNOGURSKÝ:
Zakiaľ nie je vyhláška vydaná, tak nebudem o tom hovoriť, pretože táto vyhláška bude predmetom medzirezortného pripomienkového konania a v rámci tohoto konania sa môžu zmeniť povedzme aj názory MS, takže bolo by predčasné zatiaľ hovoriť o výške odmeny, ale bude nižšia ako je teraz.

MARTIN LENGYEL:
Nevidím nikoho, kto by mal záujem o ďalšiu otázku, takže uvidíme sa na tlačovke o šestnástej hodine. Ďakujeme Vám.

Prepísal: Roman Hampl,  30. 8. 1999

Prepis brífingu s ministerkou financií B. Schmögnerovou
25. 8. 1999 - 17:00

MARTIN LENGYEL:
Pani ministerka je v tejto chvíli v dosť veľkom časovom strese, lebo bude musieť ísť každú chvíľu do parlamentu, takže budeme sa snažiť tento brífing mať veľmi krátky. Ministerka Vás bude informovať o návrhu programu reštrukturalizácie vybraných bánk a podnikového sektora. Nech sa páči, pani ministerka.

Ministerka financií BRIGITA SCHMÖGNEROVŔ:
Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, vláda SR na dnešnom rokovaní prijala návrh, ktorý predložilo MF. Je to projekt reštrukturalizácií vybraných finančných inštitúcií a finančnej reštrukturalizácie podnikovej sféry. Zhodne sme konštatovali, že je to najvýznamnejší rozvojový projekt, aj keď na prvý pohľad možno sa takýmto nejaví. Realizáciou tohto projektu sa nám podarí konečne riešiť dlhoročný problém, ktorý už sa podarilo vyriešiť všetkým transformujúcim sa štátom, ale u nás nečinnosťou predchádzajúcej vlády sa tlačil pred nami ďalej. Mali by sme vyriešiť situáciu v dvoch kľúčových finančných inštitúciách, a to je vo VÚB a v Slovenskej Sporiteľni, popritom riešiť aj a dokončiť riešenie v IRB a doriešiť aj Konsolidačnú banku. To je však len jedna stránka. Druhá stránka - ja by som to nazvala, že je to druhá stranka mince, alebo sú to spojené nádoby, je konečne riešiť aj otázku vysokej zadĺženosti podnikov voči finančným inštitúciám, vysokej medzipodnikovej zadĺženosti a pretrvávajúcej a narastajúcej platobnej neschopnosti podnikov. Tento projekt je projektom mimoriadne náročným z viacerých hľadísk. Je mimoriadne náročný z hľadiska finančného - odhadujeme, že náklady na jeho realizáciu sa budú pohybovať niekde medzi 80 až 90 mld. korún. Pravdaže, toto číslo môže byť redukované z predaja finančných inštitúcií, ale prípadne aj z vymáhania pohľadávok, ktoré sú v podnikovej sfére v tejto chvíli zamrznuté. Je však potrebné rátať s nutnosťou kryť náklady zhruba asi predbežne v takejto výške, čo bude znamenať, že bude potrebné emitovať štátne cenné papiere, bude potrebné hľadať aj vonkajšie úverové zdroje, využiť zdroje, ktoré sú v tejto chvíli viazané v NBS, samozrejme využiť aj rezervy a oprávky, ktoré sú v jednotlivých dotknutých finančných inštitúciách, a našim zámerom je, aby sa nákladovo na tom podieľali aj akcionári, ktorí do značnej mieri nesú spoluzodpovenosť za situáciu, ktorá tu vznikla. Tento projekt je náročný ale i z hľadiska časového. Možno už povedať, že prvým krokom v IRB sme ho realizovať začali, ale prvá časť - reštrukturalizácia vybraných finančných inštitúcií, hľadanie strategických investorov, bude prebiehať v nasledujúcich mesiacoch a mohla by sa možno ukončiť do konca budúceho roku. Druhá časť - finančná reštrukturalizácia podnikov, ktorá ale bude v mnohých prípadoch sprevádzaná aj vlastnými reštrukturalizačnými projektmi v podnikoch, bude trvať skutočne niekoľko rokov. Tretia rovina, v ktorej pokladáme za tento projekt veľmi náročný, je rovina legislatívno-inštitucionálna. Realizácia tohto projektu si vyžiada novelizáciu niekoľkých zákonov. Niektoré z týchto zákonov už prešlo legislatívnym procesom a čaká na schválenie v NR SR, niektoré zákonné normy sú  by som povedala - takmer hotové, zatiaľ ich ešte vláda neschválila, ale niektoré bude potrebné ešte len pripraviť, a to pripraviť tak, aby i v prípade s využitím inštitútu skráteného legislatívneho konania mohli byť hotové do konca tohto roku a účinné od 1. 1. roku 2000. Z hľadiska inštitucionálneho v tejto chvíli ešte potrebujeme doriešiť, aká bude úloha konsolidačnej banky, prípadne či bude potrebné vytvoriť agentúru alebo agentúry, ktoré sa budú zaoberať hlavne tou druhou časťou projektu - reštrukturalizáciou podnikov. Kým o reštrukturalizácii vybraných finančných inštitúcií sme možnože už hovorili aj pri iných súvislostiach, menej sa vie o reštrukturalizácii podnikov. Našim zámerom je využiť veľmi rôzne metódy - po novele zákona o konkurze a vyrovnaní od monžosti konkurzu s likvidáciou, konkurz s reštrukturalizáciou, takáto možnosť dnes v platnom zákone o konkurze a vyrovnaní neexistuje. Ďalej uvažujeme použiť kapitalizáciu pohľadávok, uvažujeme použiť odpredaj pohľadávok, sekuritizáciu pohľadávok, nepochybne aj konkurz, pardon - exekúciu, atď, atď. Proces, ktorý sa ide realizovať, by som nazvala, že je prevažne decentralizovaným procesom, ale v ňom bude zohrávať určite aj značnú úlohu štát. Štát z toho dôvodu, že je a zostáva jedným z najvýznamnejších veriteľov predovšetkým v podnikovej sfére. Mám tu na mysli nie len štát v zastúpení daňových úradov, colných úradov, ale aj sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, ďalej Národný úrad práce, atď, kde ako veľmi dobre viete, pohľadávky podnikateľského sektora dohromady prevyšujú zhruba asi 64 mld. korún. Tento projekt bol pripravovaný niekoľko mesiacom úsilím viacerých rezortov, podieľalo sa na ňom predovšetkým MF, NBS, MH, bolo vytvorených niekoľko komisí, a potom je medzirezortná komisia, ktorú viedol podpredseda vlády. Veľmi účinne nám v tomto smere pomáhali experti zo zahraničia, zo Svetovej banky, čiastočne i z EÚ a oceňujeme aj to, že mimoriadne účinne nám pomáha EÚ PHARE aj pri financovaní niektorých vedľajších nákladov, ktoré tiež treba brať do úvahy. V tejto chvíli sa nachádzame vo fáze, keď sa kompletizuje celá riadiaca štruktúra tohto projektu. Chcela by som veľmi stručne poukázať, že ide o nie veľmi zaužívané, alebo by som povedala - veľmi netradičné riešenie. U nás celé riadenie projektu bude vyzerať nasledovne - na vrchole bude stáť riadiaca skupina, ktorá vlastne bude pripravovať alebo doprivavovať koncepčné riešenia, pod ňou bude koordinačná jednotka, ktorá bude uskutočňovať realizáciu tohto projektu a bude saturovaná poradnými orgánmi - či už domácich zdrojov alebo zahraničných zdrojov. Je už aj určené, resp. sú určené auditorské organizácie medzinárodné, ktoré uskutočnia audit v Slovenskej Sporiteľni, VÚB, takže je to prvý krok, druhý krok bude znamenať tender na výber poradcu - privatizačného poradcu vlády a privatizačného poradcu týchto bánk. To je zhruba asi všetko, čo som Vám chcela v tejto chvíli povedať.

MARTIN LENGYEL:
Ďakujem. Mňa to veľmi mrzí, že nedám priestor žiadnej otázke, ale v tejto chvíli som dostal informáciu, že ministerka musí odísť do parlamentu. Ja sa Vám pokúsim ešte v priebehu nasledujúcich desiatok minút nejaké dodatočné informácie zohnať, potom možno ešte prípadne cez MF - možno na separátnu tlačovú konferenciu by to bolo, alebo ešte sa ministerka stihne vrátiť. Takže Vám ďakujeme za pochopenie, je to
neobvyklá situácia, ale musíme to zatiaľ ukončiť.

Prepísal: Roman Hampl

Prepis TK po 49. schôdzi vlády
25. 8. 1999 - 18:00

MARTIN LENGYEL:
Ospravedlňujem za to meškanie, ktoré sme Vám dnes spôsobili. Je tu minister hospodárstva a podpredseda vlády pre ekonomiky, ktorí Vás budú informovať o aktuálnych materiáloch, ktoré vláda prebrala, potom bude priestor na Vaše otázky. Ešte vicepremiér Mikloš samozrejme je pripravený odpovedať aj o materiáli, ktorý Vám prezentovala ministerka financií Schmögnerová, keď teda máte potrebu ešte niektoré otázky mať dopovedané a zodpovedané. Ďakujem pekne, nech sa páči, pán minister.

Minister hospodárstva ĽUDOVÍT ČERNÁK:
Ďakujem pekne. Jeden z materiálov, ktorý som dnes predkladal, bola správa o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v SR za rok 1998. Pár veľmi stručných čísel, ak máte o to záujem. Pokiaľ nie, tak spravím kópiu úvodného slova, a z toho sa dočítate, koľko bolo živnostníkov, koľko dostali úverov a aké úverové schémy pre budúci rok SR pripravuje. Možno len počty Vám poviem a to ostatné potom teda cez tlačový odbor ako kópiu môjho úvodného slova. Bolo v roku 1998 zaregistrovaných 295.801 ekonomicky činných fyzických osôb, ktoré samostatne podnikali, z toho bolo registrovaných 263.733 živnostníkov, čo predstavuje z celkového počtu ekonomicky činného obyvateľstva SR 10,6 %. V porovnaním s rokom 1997 to znamená nárast u živnostníkov o 7,9 %, u slobodných povolaní nárast o 6 % a u samostatne hospodáriacich roľníkov pokles o 7 %. Z hľadiska zdrojov, ktoré boli rozdelené - dám Vám kópiu svojho úvodného slova a budete vidieť, že cez Záručnú banku a Národnú agentúru síce málo, ale úspešne rozdeľujeme medzi malých a stredných podnikateľov. Všetko.

MARTIN LENGYEL:
Pán vicepremiér

Podpredseda vlády SR IVAN MIKLOŠ:
Ďakujem pekne. Ja som bol informovaný, že pani ministerka už uviedla ten materiál "Návrh programu reštrukturalizácie vybraných bánk a reštrukturalizácie podnikového sektora". Chcem len zdôrazniť že ide možno o najdôležitejší materiál, o akom vláda rokovala možno spolu s prioritami strednodobej politiky najmä preto, že tento materiál, resp. ten spôsob, ktorý naznačuje, by mal vytvoriť tie základné predpoklady na reštrukturalizáciu podnikového sektora, na reštrukturalizáciu, privatizáciu bánk, ozdravenie teda tej mikrosféry, teda to, čo je asi najťaživejším problémom a čo sa ťahá ako zásadný problém tejto ekonomiky znie už mnoho rokov. Takže chcem len zdôrazniť dôležitosť toho materiálu. Ten materiál bol pripravovaný v spolupráci s expertmi so svetovej banky aj z európskej komisie a bol pripravovaný medzirezortnou skupinou, ktorú som istý čas aj koordinoval.

MARTIN LENGYEL:
Daniel, nech sa páči.

Otázka: DANIEL KRAJCER, TV Markíza:
Pán minister, vláda dnes mala rokovať o predloženom materiáli Vášho rezortu - o Nafte Gbely. Podľa doterajších informácií - neoficiálnych, vláda naďalej  trvá na cene Nafty Trade vo výške koruna plus záväzky a nechce akceptovať tých ďalších 9 alebo 10 mil. USD navyše - prvá otázka, a druhá otázka: SPP, Fond a Druhá obchodná dnes prijali určitý návrh dohody, ktorého súčasťou má byť štvormesačná opcia na akcie Nafty Trade, ktorej súčasťou teda má byť aj audit a na základe toho stanovená podľa predstaviteľov SPP reálna cena. Zaujímalo by ma teda, či vláda s takýmto postupom súhlasí a či je to v súlade s mandátom, ktorý doteraz SPP od Vášho rezortu malo. Ďakujem.

ĽUDOVÍT ČERNÁK:
Podal som správu, v ktorej bol stručný popis všetkých rokovaní, ktoré doteraz prebehli aj s informáciami číselnými, aké sú požiadavky predstaviteľov Druhej obchodnej, vyskytovali sa tam čísla, ktoré ste položili, pán redaktor, v otázke. Spoločnosť, materiál bol dôverný - preto budem hovoriť trošku rámcovo, ale spoločnosť na základe oficiálnej uzávierky, ktorú predložila na daňový úrad koncom roka 1998 mala kladné záporné imanie, relatívne slušný pomer cudzích zdrojov a prakticky hospodárila bez úveru. V tejto spoločnosti - v Nafte Trade - behom polroka došlo k prudkému zhoršeniu situácie, k zápornému vlastnému imaniu a k vysokému objemu záväzkov. Takže po rozobraní tejto situácie je zjavné, že v čase, keď už bežali rokovania, tak priamymi a nepriamimi operáciami sa zhoršil stav v Nafty Trade, ľudovo povedané - všetky dlžoby sa navalili na ňu. A preto po tomto rozbore dostal mandát - pán riaditeľ Kinčeš, aby rokoval o cene, ktorá zodpovedá reálnemu stavu. Som len prvýkrát počul teraz o dohode, ale pokiaľ sa urobí riadny ekonomický audit a bude sa diskutovať o reálnych číslach, považujem to za jedno z možných riešení, ale v žiadnom prípade SPP a plynári nebudú platiť dlžoby pána Poóra. To bolo jednomyseľné odporúčanie SPP.
Vláda naďalej trvá na cene koruna a pri diskusii o tom, ktorý zo záväzkov Nafty Trade by prípadne SPP prevzal, má mandát hovoriť len o tých záväzkoch, ktoré priamo boli investované do skupina Nafta Gbely, ktoré priamo súvisia s hlavným predmetom podnikania.

MARTIN LENGYEL:
Nech sa páči, Slovenská televízia.

Otázka: ANDREA LÖRINCZOVŔ, STV:
Ďakujem. Ja som sa chcela pána ministra spýtať, aké sú iné alternatívne riešenia v prípade, že Druhá obchodná nebude akceptovať rozhodnutie vlády.

ĽUDOVÍT ČERNÁK:
Hovorili sme o možnostiach, veľmi podrobne sme diskutovali o tom, aký je súčasný stav, sú možné ešte ďalšie kroky, o ktorých budeme pod vedením pána podpredsedu Mikloša diskutovať aj s FNM.

MARTIN LENGYEL:
Nech sa páči. Áno.

Doplnenie otázky: ANDREA LÖRINCZOVŔ, STV:
Neobávate sa časovej tiesne vzhľadom na to, že 10. septembra by mali byť splatné prvé úroky?

ĽUDOVÍT ČERNÁK:
Myslím, že teraz ste zmiešali dva problémy do jedného, pretože 10. septembra je dátum, ktorý sa dotýka Nafty Gbely a kde začala pracovať pracovná komisia, ktorú sme vytvorili na základe rokovania členov vlády a veriteľských bánk. Práve to, že je predpoklad, že SPP sa stane hlavným, významným akcionárom Nafty Gbely, myslím, že tieto veriteľské banky uistilo, že má na to, aby sa úvery, ktoré má Nafta Gbely, splácali v stanovených termínoch. Rokovania o Nafte Trade nesúvisia s dátumom 10. septembra.

MARTIN LENGYEL:
Dušan, ďalšia otázka.

Otázka: DUŠAN DEVÁN, SME
Ja by som mal dve otázky. Prvá otázka je k Nafte Gbely: neobáva sa váda, že prípadné neriešenie problémov firmy Nafta Trade, ktorá je zadĺžená, môže vzhľadom k zárukám - ku krížovým zárukám medzi Naftou Gbely a Naftou Trade - viesť nie len ku kunkurzu Nafty Trade, ale aj Nafty Gbely? A druhá otázka - či už nastal nejaký posun ohľadne deblokačného tendra v SE, či už vláda, alebo medzi sebou či ste sa už nejako dohodli, či vyzmete predstavenstvo elektrární, aby zrušilo tender, alebo ešte na toto rozhodnutie nedošlo?

ĽUDOVÍT ČERNÁK:
Na prvú otázku odpoviem ja, na druhú zrejme pán podpredseda vlády. Pán redaktor, práve vo Vašom článku som čítal zaujímavú úvahu o tom, ako sa dá vypočítať zisk majiteľov, keď sa odpočíta od dohodnutej ceny základné imanie. Takže použijúc túto Vašu filozofiu by majitelia Nafty Trade museli veľmi veľa zaplatiť, pretože by sa dospelo k zápornému číslu. Je možnosť, že môže situácia v Nafte Trade nepriamo ovplyvniť povedzme aj situáciu v Nafte Gbely, ale práve dohoda o zálohovom financovaní a na základe ktorého prichádzajú z SPP čerstvé peniaze z Nafty Gbely, teda stabilizuje situáciu v Nafte Gbely, takže nepredpokladám, že by situácia v Nafte Trade mohla významne ovplyvniť situáciu v Nafte Gbely, ale všetko záleží od majiteľov a od rýchlosti rokovaní.

IVAN MIKLOŠ:
Rokovali sme aj o problematike deblokácií, bolo to rokovanie neverejné, takže nebudem informovať o konkrétnych záveroch, ale zhodli sme sa na tom, že je to záležitosť, ktorú je potrebné uzavrieť čo najskôr a vláda si vyžiada isté doplňujúce informácie k tomuto.

MARTIN LENGYEL:
Slovenský rozhlas.

Otázka: SRo
Podľa mojích informácií, nebola som v rozhlase, nepočula som tú reláciu, ale kolega nahral vraj rozhovor s pánom Kasperom ohľadne toho, že pán Kinčeš sa už dohodol s Druhou obchodnou dnes popoludní a že uzatvorili dohodu. Či viete o tom, a čo je na tom pravdy. Hovorím - nepočula som ten rozhovor, len takúto mám informáciu. A druhá vec - aha, pán podpredseda vlády, vy ste mi včera teda pre Rádiožurnál povedali, že dnes buď zrušíte tender alebo nie podľa toho, či sa prihlásia doňho nejakí ďalší záujemcovia, a v prípade potreby vypíšete ďalší. Ja asi nadväzujem na kolegu Devána. Či by ste sa teda mohli k tomu - či sa naozaj prihlásili, alebo len prejavili záujem nejakí ďalší záujemcovia.

ĽUDOVÍT ČERNÁK:
Pani redaktorka, predpokladám, že asi sa jedná o nejaký informačný šum, pretože pán generálny riaditeľ Kinčeš bol poobede prítomný pri tomto bode, keď sa rokoval a predpokladám, že by bol informoval vládu, kerby bol nejaký posun nastal a nepredpokladám, že v tom krátkom čase, ktorý uplynul myslím od štvrtej do šiestej by Váš kolega stihol nahrať rozhovor, kde by boli informácie čerstvejšie ako niekoľko minút. Takže pán generálny riaditeľ bol na rokovaní vlády, neinformoval o tom, že by boli dospeli k nejakej zhode. Možno sa to dotýka aj toho, čo sa pýtala Markíza - že je tam snaha povedzme o profesnejší prístup a nestrieľať ceny od pásu a nepohadzovať desiatkami miliónov, ale odhadnúť reálny stav.

Doplnenie otázky: SRo
Medzitým aj pán premiér povedal, o čom ste vy rokovali - pre Popoludnie s rozhlasom. My sme to teda vlastne ešte ani od Vás poriadne nepočuli, ale-

ĽUDOVÍT ČERNÁK:
Dúfam, že hovorí to isté, čo my.

Doplnenie otázky: SRo
No neviem.

IVAN MIKLOŠ:
Áno, k tej druhej otázke - Ja som nepovedal, že dnes rušíme tender. Ja som povedal, že dnes končí ten termín na prejavenie záujmu a po tomto termíne že prijmeme určite ten záver, pričom chcem povedať, že ten tender môže zrušiť samozrejme len jeho vyhlasovateľ, čo sú SE, ale samozrejme predpokladám, že máme vplyv na to, či by zrušený bol alebo nie  myslím ako vláda. Ale vláda o tomto diskutovala, ja som to spomenul, zatiaľ sa k tomu neprijalo nejaké jednoznačné stanovisko v tom zmysle, či sa tender ruší alebo nie. Zatiaľ si vláda prijala úlohy, ktoré by mali priniesť ešte ďalšie informácie.

MARTIN LENGYEL:
Bloomberg - ďalšia otázka.

Otázka: ANDREA SNYDERS, agentúra Bloomberg News:
Ja by som mněla ještě otázku, nebo dvě otázky k reštrukturalizaci bank na pana podpredsedu Mikloša. Jednak - pani ministerka Schmögnerová se zmínila o tom, že aj možný spůsob financování reštrukturalizaci bude skrz úvěru od Světovej banky a chtěla jsem se opýtať, či by jste nám mohli povědet, jak velký by tento úvěr mněl být, a pokud ne, kedy by jste se mohli dohodnout teoreticky jako na tento úvěr. A chtěla jsem se opýtať, kolik by ste mněli odvodit do Konsolidační banky do konce tohoto roku z těch klasifikovaných úvěrov. A jenom jednu věc na vysvětlení - vlastně jaký je ten hlavný rozdiel medzi tou agenturou, která se má vytvoriť Konsolidační bankou, pretože pokud tomu dobre rozumím, tak Konsolidační banka byla vytvorená na to, aby prevzala zlé úvěry od slovenských bank.

IVAN MIKLOŠ:
My o pôžičke sme už diskutovali aj pred niekoľkými mesiacmi. Je tam ešte stále otvorená otázka viazanosti alebo neviazanosti na Stand By - pôžička o Stand By program. To je jedna otvorená vec, čo sa týka objemu, zatiaľ sme diskutovali o objeme v rádovo stovkách miliónov dolárov, zhruba od 200 do 400 mil. USD. Čo sa týka, koľko by malo prejsť niekedy tých úverov do konsolidačnej banky, dá sa to rýchlo prerátať. Niekedy tých úverov je okolo 140 mld. Ak by 20 % z nich, najviac 20 % z nich malo ostať, tak to znamená, že okolo 110, 105 až 110 mld. úvery -teda za zhruba v hodnote vyše 100 mld. korún by mali prejsť do Konsolidačnej banky, pričom tam sa spomína v tom materiáli, že dočasne do Konsolidačnej banky s tým, že potom sa bude uvažovať s vytvorením špeciálnej inštitúcie najmä kvôli tomu, aby sa zaangažovali prípadne aj zahraničné subjekty alebo zahraničné inštitúcie, ktoré majú skúsenosti v takejto oblasti a aby sa uskutočnilo aj aktívne spájanie pohľadávok jednotlivých bánk, aby sa vytvoril trh s pohľadávkami. Takže zrejme ten ... je samozrejme riešiť to aj cez Konsolidačnú banku doterajšiu, ale potom by zrejme bolo potrebné posilniť ju aj personálne aj kapacitne, alebo vytvoriť novú inštitúciu. Obe tie otázky sú otvorené, zatiaľ je tam teda ten predpoklad, že dočasne by to bola Konsolidačná banka, potom by vznikla nová agentúra.

ĽUDOVÍT ČERNÁK:
Dovoľte mi pripomenúť, že vo víre tých otázok, ktoré zazneli ako prvé na tlačovke, trošku zaniká problematika reštrukturalizácie bánk - pán podpredseda vlády pri uvádzaní tohto materiálu povedal, že možno je to najdôležitejší materiál, o ktorom táto vláda rokovala. Okrem reštrukturalizácie bánk má v sebe aj časť, ktorá hovorí o reštrukturalizácii podnikového sektora, ktorá veľmi rýchlo predpokladá novely príslušných právnych noriem, predovšetkým zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý by mal zrýchliť celý proces, rozšíriť inštrumentárium, možnosžti pri konkurze - povedzme aj kapitalizáciou pohľadávok. Ak konkurzy trvajú 2 - 3 roky, ako je to u nás bežné pri preťaženosti súdov, tak je to vlastne o ničom. Pokiaľ to prebehne povedzme za 3 - 4 týždne, ako boli uvádzané príklady z Nemecka, tak ten ozdravný efekt konkurzu sa môže plne dostaviť, takže za tým názvom o reštrukturalizácií bánk je ešte dovetok aj o reštrukturalizácii podnikovej sféry, bol prijatý vo vláde veľmi pozitívne s tým, že mobilizačne by mali byť rýchlo upravené príslušné právne normy.

MARTIN LENGYEL:
Peter - posledná otázka.

Otázka: PETER BENČÚRIK, Pravda:
Pán minister, keď ste spomínali tú reštrukturalizáciu podnikov, koľko by mala stáť? Pani ministerka odhadovala pri bankách 80 - 90 mld a koľko by ste vy odhadli pri SE, resp. pri štátnych podnikoch autobusovej dopravy - jedna otázka, a ako sa zabezpečí, že sa vylúči akýkoľvek klientelizmus a korupcia z tohto procesu ozdravenia, následnej privatizácie ešte toho majetku, ktorý ostal. Ďakujem.

IVAN MIKLOŠ:
Ten objem druhotnej platobnej neschopnosti celkový sa odhaduje na 370 mld. korún, čo je zhruba 50 % HDP, čo je obrovská suma, z toho tých zhruba 140 je platobná neschopnosť bánk, resp. záväzky po lehote splatnosti u bánk, potom je tam zhruba 40 - 50 mld  sú pohľadávky štátu, zvyšok, teda dosť značná suma, sú pohľadávky, alebo medzipodniková zadĺženosť. Treba rozlíšiť krytie nekrytej straty u bánk a u podnikateľských subjektov. U bánk jednoducho to musí byť fyzicky priamo vykryté, pretože ide o prostriedky vkladateľov de facto, ktoré je nevyhnutné vykryť a sanovať. U tej ostatnej medzipodnikovej zadĺženosti samozrejme ten model je taký, že náklady toho, ktoré sú radovo vysoké, by mal byť rozložené na vlastníkov, na štát a na podnikateľské subjekty, teda aj na veriteľov. Vlastníci tým spôsobom, že predpokladá sa, že sa bude znižovať základné imanie o nekrytú stratu tak ako v bankovom sektore, tak aj v podnikovom, čím by mali teda niesť značnú časť nákladov za riešenie tejto situácie. Štát tým, že celkom evidentne značná časť pohľadávok štátu bude tiež nedobytná, a veritelia tým, že značná, alebo aspoň určitá časť pohľadávok veriteľov nebude tiež uspokojená. Povedať dnes, aký to bude objem, je veľmi obtiažne, pretože to závisí od toho, do akej miery napríklad sa nám podarí zvýšiť likviditu trhu pri obchode s pohľadávkami, čo súvisí s tým, do akej miery pritiahneme zahraničných investorov nie len priamych, ale aj tých portfóliových, atď. Takže tam neexistuje nejaký presný odhad. Existuje kvantifikácia tej zadĺženosti ako takej.

MARTIN LENGYEL:
Ďakujem, páni. Ďakujeme Vám za pozornosť a ešte raz sa ospravedlňujem za to meškanie časové.