Schôdza č.: 18
Dátum: 17. februára 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády SR Miriam Fiťmová:
Ja sa ospravedlňujem za meškanie, ale iste nám dáte za pravdu, že pokračovanie debaty o štátnom rozpočte je dôvodom, pre ktorý môžeme meškať. Predpokladám, že dnes sa vaše otázky budú týkať aj vývoja v tripartite, práve preto je tu dnes nielen pani ministerka financií B. Schmőgnerová, ale aj pán vicepremiér I. Mikloš.

Poprosím Vás, po tom čo bude vlastne istý, krátky vstup do problematiky, len o zopár otázok, pretože bežia interpelácie v parlamente. Poprosím pani ministerku financií o krátky úvod.

Ministerka financií SR Brigita Schmőgnerová:
Vážené dámy a páni, som rada, že vás môžem informovať, že vláda SR v zásade prijala štátny rozpočet s tým, že drobné čiastkové zmeny budú zapracované v návrhu zákona o štátnom rozpočte, tak aby budúcu stredu definitívne bol štátny rozpočet v tom znení, ako sa dostatne do NR SR, schválený. Znamená to, že východiská štát. rozpočtu sú nasledovné. Predpokladáme, že schodok štátneho rozpočtu v 99 roku dosiahne 15 mld. korún. Pritom predpokladáme príjmy na úrovni 180 mld. korún a výdavky na úrovni 195 mld. korún. Situácia východisková, v ktorej sme zostavovali štátny rozpočet na rok 1999, ako je všeobecne známe, je mimoriane komplikovaná. Samozrejme, že sa to odrazilo pri zostavovaní štáneho rozpočtu, preto štátny rozpočet na rok 1999 je rozpočtom úsporným, kde indentifikujeme, že neboli pokryté požiadavky jednotlivých rezortov vo výdavkovej časti, v takom rozsahu, ako by sme ich boli radi pokryť. Identifikujeme aj určité riziká príjmovej časti, vláda SR prijala, ale niektoré rozhodnutia v akom smere budeme hľadať možnosti eliminovať tieto riziká. Niektoré požiadavky vo výdavkovej časti rozpočtu, krízových rezortov, ktoré sme identifikovali pri schvaľovaní východísk budú možné riešiť, vtedy, ak sa nám podarí získať dodatkové zdroje do štátneho rozpočtu z niektorých operácií, ktoré by súviseli s privatizačnými aktivitami v priebehu roka 1999. Časť týchto zdrojov by mala byť príjmom FNM a mali by sa tie zdroje potom použiť napríklad na podporu rozvoja bývania, časť tých zdrojov napríklad, pokiaľ by sa podarilo realizovať privatizáciu ČSOB by sa dostala v konečnom dôsledku do príjmovej časti rozpočtu a mohli by sa bezprostredne riešiť niektoré napätia, ktoré sme identifikovali. Je známe, že vláda SR identifikovala takto rizikové odvetvia zdravotníctvo, školstvo, ďalej bezpečnosť vnútornú časť kapitoly Ministerstva vnútra, teda nie civilnú správu, ale vnútornú bezpečnosť, ďalej pôdohospodárstvo, ale zároveň by sme chceli rovnako medzi takéto odvetvia zaradiť aj výstavbu, namä v tej časti, aby sa nám podarilo zabezpečiť naše zámery pri výstavbe bytov na tento rok.

Z čiastkových zmien, ktoré sme zohľadnili uvediem v tejto chvíli aspoň niektoré drobné zmeny, ktoré sa dotýkali napríklad kapitoly MZV SR. Viedli sme diskusiu aj o tom, aby sme zohľadnili do určitej miery neuhradené faktúry krajských úradov. Krajské úrady za minulý rok nad rámec schváleného zákona o štátnom rozpočte realizovali mnohé činnosti, za ktoré majú ku dnešnému dňu neuhradné faktúry. Tieto faktúry nemohli predložiť na preplatenie, pretože na to nemali otvorené limitky. Je to výrazom znovu nezodpovedného hospodárenia predchádzajúcej vládnej moci tentokrát nie na úrovni centrálnej, ale na úrovni krajských úradov. Náš ústretový krok v tomto smere bude pravdepodobne taký, že by sme najnaliehavejšie požiadavky KÚ, ktoré sú spojené s úhradou faktúr napríklad za elektrickú energiu, telekomunikačné poplatky, teplo, plyn atď., boli schopní ešte v priebehu prvého pol roka uhradiť. Z ďalších čiastkových zmien by som uviedla ešte jednu, ktorá sa dotýka príjmovej časti, kde sme zohľadnili argumentáciu Ministerstva dopravy, ktoré uvádzalo, že nie je v tomto roku schopné uskutočniť 500 mil. odvod do Slovenských telekomunickácií, pretože finančná situácia v tomto podniku nie je priaznivá a okrem toho Slovenské telekomunikácie budú pravdepodobne v priebehu tohto roka hľadať nového partnera a nazdávajú sa. že úhrada 500 mil. odvodu by mohla ohroziť isté zámery, ktoré v tomto smere majú. Možno teda zrekapitulovať, že štátny rozpočet na rok 1999 je v zásade hotový. Je potrebné, aby prešiel zhruba v takejto podobe, ako je pripravený aj cez Národnú radu. Podmienkou dosiahnutia takého schodku, ako sme ho plánovali v roku 1999 je, aby zároveň boli schválené aj ďalšie zákony. Do 1.4. by mali byť schválené zákony a vstupiť do účinnosti najmä zákony o dani z pridanej hodnoty, o spotrebnej dani z vína, dani z príjmov, zákon o lotériách, zákon o správe daní, zákon o štánej službe colníkov, zákon o štátnej službe policajného zboru, ďalej zákon o prokuratúrach, sudcoch a o ústavných činiteľoch. Tieto posledné novely, budú veľmi drobné novely, ktoré budú len zabezpečovať výdavkovú časť štátneho rozpočtu na rok 1999. Znamená to, že čaká aj NR ešte veľmi významná legislatívna práca, ale dúfame, že všetko prebehne tak, aby 1.4.1999 štát začal hospodáriť s riadnym zákonom o štátnom rozpočte na rok 1999.
Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš:
Ďakujem, ja len doplním, že tá diskusia bola samozrejme veľmi obsiahla, diskutovali sme väčšinu tohto dnešného dňa o štátnom rozpočte. Okrem toho, čo povedala pani ministerka, že v zásade, až na niektoré drobné presuny a úpravy, bol vyslovený súhlas, aj keď schvaľovať sa to bude definitívne o týždeň, s tým predloženým návrhom, a zároveň bolo konštatované aj v zápise rokovania sa uložilo, hľadať a realizovať ďalšie dodatočné opatrenia na znižovanie a eliminovanie rizík, ako na strane príjmov, tak na strane výdavkov.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, takže vaše otázky.

Pavol Pavlík, rádio Twist:
Ja by som poprosil, keby ste sa vyjadrili či v rámci zníženia tých rizík ste už konečne sa dohodli, ako to bude so zvyšovaním spodnej hranice DPH, čiže či sa toto opatrenie použije a ak áno tak kedy? To je vlastne celé.

Ivan Mikloš:
Zatiaľ sme to neuzavreli, či a kedy sa použije. Ale záver je zatiaľ taký, že budú prebiehať intenzívne práce na analyzovaní možných dopadov a súvislostí a na základe ďalšej diskusie sa rozhodne.

Pavol Pavlík, rádio Twist:
Môžete skúsiť vysvetliť ako je to možné, že na jednej strane vy pán Mikloš prezentujete ako jednu z možností zmiernenia rizík zvýšneie spodnej hranice DPH a zároveň prakticky v tom istom čase druhý minister, druhý člen vlády prezentuje, ako inú možnosť, zvýšenie prirážky. Myslím pána Magvašiho, opätovné zavedenie dovoznej prirážky.

Ivan Mikloš:
Ja vám môžem povedať, z akých dôvodov som navrhoval to, čo som navrhoval a povedal to, čo som povedal. To druhé sa musíte spýtať pána Magvašiho. Takže k tej prvej časti otázky, jednoducho preto, že je nevyhnutné eliminovať určité riziká, ako na strane príjmov, tak na strane výdavkov, na dosiahnutie toho základného cieľa, ktorým je zníženie fiškálneho deficitu všeobecne, vlády na tretinovú úroveň oproti minulému roku, pričom toto opatrenie, o ktorom som hovoril ja, a o ktorom sa ďalej diskutuje , je opatrením, ktoré je ako v súlade s programovým vyhlásením, tak v súlade s opatreniami obsiahnutými v balíčku ekonomických opatrení.

Brigita Schmögnerová:
Ja sa vyjadrujem k veciam, ktoré sa uzatvoria na rokovaniach koaličnej rady a vlády, pán podpredseda vlády uviedol, že budeme na základe analytických podkladov viesť ďalšie rokovania, keď dospejeme k záverom sa k tomu vyjadríme.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, ďalšie otázky.

Peter Laca, Bridge News:
Mohli by ste nám prosím pekne povedať, v akej výške a minimálne rozpätie sú kontifikované riziká a možné riziká výpadkov príjmov?

Brigita Schmögnerová:
Tie samozrejme sa nikdy nedali presne odhadnúť a musím povedať, že žiadny minister financií predo mnou nikdy nehovoril o rizikách v rozpočte pred schválením rozpočtu. Myslím, že sme výnimkou a neviem, že či medializácia týchto rizík bola vhodným spôsom takže, ak dovolíte, ja by som v tejto chvíli neodpovedala konkrétne na vašu otázku, ale chcela by som uviesť, že opatrenia, ktoré sa pripravia budú eliminovať riziká, ktoré predpokladáme.

Miriam Fiťmová:
Ďalšia otázka agentúra SITA.

Peter Benčúrik, SITA:
Včera vo večerných hodinách AZZZ rozhodla o odchode z pôdy RHSD, Správnej rady Sociálnej poisťovne a predstavenstva Národného úradu práce. Ako vláda ako sociálny partner, vníma tento krok, či to neovplyvní funkčnosť Národného úradu práce, sociálnych poisťovní a RHSD, pán vicepremier, a ako vnímate, ako vláda tieto kroky ?

Ivan Mikloš:
Neviem či som vás dobre rozumel. Včera oznámili odchod odkiaľ? Považujem, takýto krok za neopodstatnený a absolútne neadekvátny. Ja o takejto hrozbe som bol informovaný včera v poobedňajších hodinách. Zasadnutie predsedníctva tripartity, ktorého členmi sú po dvaja zástupcovia vlády, odborov a zamestnávateľov, kde zástupcovia zamestnávateľov nás informovali o tom, že vyjadrujú zásadný nesúhlas s tým, že výbor NR SR pre zdravotníctvo neodporučil piatich zo siedmych, nimi navrhovaných, členov do správnej rady a dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. My sme s pánom ministrom Magvašim vysvetlili sociálnym partnerom, že tripartita nie je vzťahom medzi poslancami, odbormi a zamestnávateľmi , ale medzi vládou, odbormi a zamestnávateľmi, že jednoducho my nemôžeme zasahovať do rozhodnutí poslancov, ktoréhokoľvek klubu alebo výboru, že konečné rozhodnutie bude na pléne prijaté, ale zároveň som sľúbil, že budem o tomto informovať koaličnú radu, ktorá sa zaoberala s týmto problémom a musím povedať, že aj koaličná rada vyslovila výhrady k niektorým členom navrhovaným , potenciálnym členom, Správnej a dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne navrhovaným zamestnávateľmi. Ale opakujem, ide o krok, ktorý je neadekvátny a neopodstatnený, pretože tripartita je vzťahom medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi a odporúčania alebo neodporúčania niektorého výboru z hľadiska zvolenia alebo nezvolenia členov správnej a dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, si myslím, že je vec, ktorá je o niečom inom.

p. Lesajová, STV:
Rada by som sa ešte vrátila k opatreniam, ktoré ste spomínal v pondelok. Nebolo to len DPH, hovorili ste aj o zvýšení spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív o 1 až 2%, hovorili ste o určitom zvýšení spotrebnej dane z tabaku a o zvýšení rôznych poplatkov, ako pani Schmőgnerová potom doplnila, takže ktoré z týchto opatrení sa už dostane do tohto rozpočtu, a či samotná "depehačka" pre toto zvyšenie, či ju považujete za otázku, ktorá by sa mohla doriešiť do budúceho týždňa alebo či ju zaradíte do toho hľadania tých ďaľších zdrojov?

Ivan Mikloš:
Najprv k tej druhej časti. Nepredpokladám, že sa to uzavrie v priebehu jedného týždňa, zrejme to potrvá trošku dlhšie. Všetky tie opatrenia, ktoré ste spomínali, tam u všetkých týchto opatrení vláda zadala úlohu Ministerstvu financií a dotknutým ministerstvám, napr. Ministerstvu dopravy, aby analyzovali tie možnosti a pripravili, v čo najkratšom čase, návrh legislatívnych úprav, ktoré by toto riešili. Neznamená to, to chcem zdôrazniť, zmeny v tom navrhnutom rozpočte z hľadiska zvyšovania príjmov a znižovania výdavkov, pretože tie príjmy naviac by znamenali proste elimináciu možných rizík. Takže chceme, aby to bolo pripravené čo najskôr, ale samozrejme aj čo najlepšie, po všetkých potrebných a nevyhnutných kvantifikáciách, ale nie je to nevyhutne priamo viazané na schválenie štátneho rozpočtu.

Miriam Fiťmová:
Posledná otázka nech sa páči.

Jana Dorotková:
Ja sa chcem opýtať, či by ste mohli kvantifikovať tie dotatkové zdroje, resp. výšku tých dodatkových zdrojov, a potom hovorili ste, že prípadná privatizácia ČSOB, že by išla do príjmovej časti štátneho rozpočtu. Česká strana počíta s tým, že SR zaplatí svoj dlh voči českej strane z tejto privatizácie ČSOB, tak by som chcela počuť nejaké čísla alebo teda, či česká strana zostane skrátka a nedostane nič. A ešte som sa chcela opýtať, že tie telekomunikácie, do kedy by malo byť to navýšenie kapitálu, či je už jasný niejaký termín?

Brigita Schmögnerová:
V príprade ČSOB je to otázka predovšetkým rozhodnutia českej vlády, kedy a v prospech ktorých investorov sa rozhodne predať ČSOB, následne na to sa do toho procesu zapojí NBS. Slovenská vláda v tejto chvíli vedie spor okolo Slovenskej inkasnej s ČSOB tento spor je na arbitráži vo Washingtone, pojednávanie bolo začiatkom januára t.r., ďalší by mal byť v priebehu poldruha mesiaca, kde sa vlastne rieši otázka či tento spor bol adekvátne daný, na adekvátne miesto, pretože my spochybňujeme, že ide o spor medzi slovenskou vládou a ČSOB, vzhľadom na to, že česká vláda prevzala záruky za ČSOB. V každom prípade, nechceme túto otázku naťahovať, hľadáme nejaký spôsob takého riešenia, ktorý by bol prijateľný pre obidve strany, s istotou však môžem povedať, že pokiaľ sa bude realizovať odpredaj slovenskej časti ČSOB, príjmy, ktoré získame, sa nebudú môcť použiť na uhradu požiadaviek českej strany, v plnom rozsahu. Nevylučujem určitú malú časť na použitie pokrytia požiadaviek českej strany.

K vašej prvej otázke, je možné hovoriť o len veľmi predbežných odhadoch, ktoré možno asi nie je vhodné príliš zverejňovať, o to skôr, že niektoré z týchto opatrení budú mať aj určité dôsledky na výdavkovú časť rozpočtu, časť bežné výdavky a ešte bližšie tovary a služby. Predsa môžem niektoré čísla uviesť, aby som vašu zvedavosť uspokojila. Napríklad, pokiaľ by sa zaviedla osobitná daň z motorových vozidiel, ktorá môže byť zavedená buď formou cestnej dane, novelizáciou zákona o cestnej dani alebo môže to byť nová daň na princípe vlastníctva, počítame, že by mohla priniesť do rozpočtu zhruba 2,1 mld. korún. Podobné prepočty sú urobené pri jednotlivých typoch správnych poplatkov, skutočný prínos do štátnho rozpočtu pravdaže bude závistieť od viacerých faktorov. Bude závisieť od toho, kedy sa príslušné legislatívne normy pripravia a schvália a zároveň aj akým spôsobom budú tieto legislatívne normy doladené. V tejto chvíli skutočne možno hovoriť, len o hrubých odhadoch, pretože sa intenzívne bude pracovať práve na tom dolaďovaní noriem, ktoré sú z hľadiska dôsledkov na štátny rozpočet podstatné. Môžem ešte naviac povedať to, že predpoklad zmien v niektorých typoch správnych poplatkoch by bol k 1.5.1999, zatiaľ sa bude intenzívne rokovať či daň, či formou cestnej dane, alebo dane na princípe vlastníctva, daň z motorových vozidiel, budeme schopní zaviesť k 1.7.1999 alebo k niektorému neskoršiemu dátumu.

Ivan Mikloš:
Ešte tam bola otázka ohľadom telekomunikácií a toho časového horizontu, chceme to spraviť čo najrýchlejšie, tie štandardné postupy zvyknú trvať, pretože chceme použiť štandardné postupy, teda predaj medzinárodným tendrom, a teda vstup toho medzinárodného investora prostredníctvom medzinárodného tendra, organizovaného poradcom, jedným zo špičkových, takže predpokladám že zahraničným poradcom, bežne tieto procedúry trvajú vyšše roka, my chceme túto procedúru urobiť skôr, tak, aby ešte v tomto roku mohli byť tieto veci ukončené, takže zhruba v priebehu niejakých 35 - 40 týždňov.

/Doplnenie otázky- NEZROZUMITEĽNÉ/

Ivan Mikloš:
Pôjde zrejme o kombináciu metód a rokujeme aj s FNM, kde to nie je otázka telekomunikácií, ale aj všeobecného prístupu, kde je aj v balíčku ekonomických opatrení zahrnutý ten spôsob splatenia, aspoň časti dlhopisov, prostredníctvom ponúknutia akcií občanom.

Miriam Fiťmová:
Ďakujeme za otázky.