Schôdza č.: 19
Dátum: 24. februára 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády Miriam Fiťmová
Ja v tejto chvíli vítam na tlačovej konferencii, okrem už spomenutého pána ministra Magvašiho aj pána premiéra Mikuláša Dzurindu a pána ministra zahraničných vecí pána Eduarda Kukana. Pán premiér, ktorého by som chcela zároveň poprosiť o vstupné slovo vás oboznámi s istými súvislosťami odtajnenia správy o činnosti SIS. Nech sa páči pán premiér.

Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda:
Ďakujem pekne, dámy a páni, dnes ráno sa slovenská vlády stretla už tretí krát tento týždeň a práve počas nášho rokovania som dostal odpoveď pána riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Mitru, na moju žiadosť, ktorú som mu adresoval v piatok minulého týždňa. Riaditeľ SIS, pán Mitro mi oznamuje, že rozhodol o zrušení utajenia podstatnej časti správy o plnení úloh SIS, ktorú predniesol na zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky, konanom dňa 12. februára 1999. Pán Mitro píše, že zrušenie utajenia sa týka aj niektorých tých častí správy, ktoré sú zaradené v zozname skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva Slovenskej informačnej služby. Predseda SIS mi píše, že svoje rozhodnutie urobil, alebo bolo motivované nielen obsahom môjho listu, ale aj požiadavkami značnej časti poslancov NR SR a najmä požiadavkami širokej občianskej verejnosti, ktorá sa dožaduje odtajenia správy. Píše, že rozhodujúcou skutočnosťou pre jeho rozhodnutie boli preukázateľné zistenia, že SIS v priebehu uplynulých vyše 3 rokov, konala nad rámec úloh, ktoré jej ukladajú ustanovenia príslušného zákona o SIS, nad rámce zákonných úloh, nad rámce úloh ukladaných SIS Radou obrany štátu a v rozpore so strategickým zameraním Slovenskej informačnej služby, často táto činnosť znamenala obchádzanie alebo porušovanie zákonov, obvykle vedomým ignorovaním platného právneho poriadku, a to počnúc Ústavou Slovenskej republiky a končiac internými predpismi platnými v SIS.
Pán Mitro píše, že akcepctuje tiež právo slovenských občanov a daňovníkov, oboznámiť sa s minulými praktikami Slovenskej informačnej služby, ktoré sa v našom právnom štáte už nesmú a nebudú opakovať. Na základe uvedeného dodáva, že tieto dôvody v ich úhrne, považuje pán Mitro za dôležitý štátny záujem, ktorý mu umožňuje použiť ustanovenie § 25 zákona Národnej rady SR č. 100 z roku 1996 o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov,a rozhodnúť tak, ako rozhodol. Na záver ma informuje, že neuviedol iba tie pasáže, ktoré súvisia s prebiehajúcimi aktivitami orgánov činných v trestnom konaní, ktoré ešte vzhľadom na prebiehajúce konania je lepšie nechať utajené. Rovnako sa postavil ku skutočnostiam, ktoré súvisia s činnosťou fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré konali v prospech SIS a ktoré zostanú v prípadoch, kedy nebol porušený alebo vedome obýdený zákon v záujme týchto osôb utajené. Túto správu, dámy a páni, som sa teraz na základe tohoto listu vám umožnil sprístupniť a keď skončí tlačová konferencia je vám k dispozícii.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že vláda dnes prijala aj samostatné vyhlásenie k zahraničnopolitickým ohlasom na medializované informácie zo správy prednesenej riaditeľom SIS, poprosím teraz pána ministra zahraničných vecí, aby vás s týmto vyhlásením oboznámil.

Minister zahraničných vecí Eduard Kukan:
Ďakujem pekne. Vláda dnes prijala text takéhoto vyhlásenia. V posledných dňoch vyvolala rozsiahle diskusie, nielen v Slovenskej republike, ale i v našich susedných krajinách, predovšetkým v Českej republike, správa o činnosti Slovenskej informačnej služby za obdobie, keď na jej čele stál Ivan Lexa. Napriek tomu, že za jej minulú činnosť nenesie súčasná vláda zodpovednosť, cíti povinosť voči zahraničným partnerom a krajinám vyjadriť sa k celej záležitosti. Je zarážajúce, že v čase, keď medzinárodné spoločenstvo čelilo hrozbám medzinárodného terorizmu, organizovaného zločinu, pašovania drog a zbraní a ilegálnej migrácii sa SIS namiesto toho, aby plnila svoju zákonnú funkciu zaobera aktivitami, ktoré ohrozovali slovenskú spoločnosť a navyše spôsobili aj značné zahraničnopolitické škody. Obzvlášť je poľutovania hodné, že existovali snahy o vyvýjanie nezákonných aktivít i voči susedným krajinám, s ktorými chce Slovenská republika udržiavať čo najlepšie vzťahy. Vláda SR sa rozhodne dištancuje od aktivít bývalého vedenia SIS a to predovšetkým preto, že práve v priateľskej spolupráci s našimi susedmi vidí dôležitý prvok na našej ceste k začleneniu do európskych a transatlantických štruktúr. Informačná služba má ochraňovať a nie poškodzovať záujmy štátu. Vláda SR ubezpečuje, že demokratizačný proces v slovenskej spočnosti zahŕňa aj činnosti tajných služieb. Preto posilní ich parlamentnú a spoločenskú kontrolu. Toto je text vyhlásenia, ktorý prijala vláda, dostanete ho aj písomne, opravte si, nie je to návrh, je to text, tak ako bol prijatý a schválený. Chcel by som ešte informovať, že text tohto vyhlásenia dostali naši veľvyslanci vo Viedni, Budapešti a v Prahe, s pokynom, aby ho odovzdali na Ministerstvách zahraničných vecí týchto krajín. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, už som povedala, že nosné témy dnešného rokovania vlády tvorili zákony, ktoré sa priamo viažu k štátnemu rozpočtu, ktorý bol schválený vládou v pondelok. Takže poprosím teraz pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Magvašiho, aby vás informoval o zákonoch, ktoré sa týkali jeho rezortu. Nech sa páči.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši:
Ďakujem. Chcel by som doplniť, že tieto zákony a to zákon, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 1 z roku 1992 o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov a zároveň aj zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 90 o minimálnej mzde v znení zákona č. 366/1997. Nie len, že ovplyvňujú otázku štátneho rozpočtu, ale sú vlastne výsledkom rokovaní RHSD, tzn. rokovania vlády s predstaviteľmi zamestnávateľov a zamestnancov, keď sa späť vrátili k RHSD 22.12.1998, vláda si vlastne týmto plní svoj záväzok, ktorý pri tomto začatí rokovania naplnila. Jednak s účinosťou od 1.7.1999 ruší ustanovenia zákona upravujúceho usmerňovanie miezd, zvyšuje ochranu mzdových nárokov zamestnancov, ktorí nemajú odmeňovanie riešené v kolektívnej zmluve, v prípade práce v noci, alebo práce v zťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí a za prácu v noci, a zároveň sa tiež zvyšuje ich právna ochrana pri zisťovaní priemerného zárobku. Ďalej v zákone o minimálnej mzde, vláda prijala svoj návrh, ktorý predložila do RHSD, tzn. výška minimálnej mzdy sa upravuje z 3000,- Sk na 3600 korún mesačne a zo 16,20 korún na 19,40 Sk za odpracovanú hodinu pri určenom 42,5 hodinovom týždennom pracovnom čase. Zároveň sa týmto zákonom aj upravujú následné niektoré zákony, ako zákon o zamestnanosti, o sociálnej poisťovni, zdravotnom poistení a občianskych zdravotných poistení, kde sa platby za minimálnu mzdu upravujú na konštantnú výšku 3000,- Sk. Chcel by som snáď povedať, že pretože to bolo predmetom rokovania 12.2.1999 RHSD, kde zamestnávatelia predložili návrh minimálnej mzdy 3200,50 Sk, odborári predložili návrh 4000,- Sk, vláda pri svojom návrhu vychádzala z konštrukcie, že za rok 1998, odkedy sa vlastne nemenila minimálna mzda bolo zvýšenie životných nákladov o 6,5 %, že v roku 1999 sa predpokladá zvýšenie životnej úrovne o 10 %, z toho vychádza približne táto čiastka 3600,- Sk, tzn. navýšila minimálnu mzdu o predpokladaný nárast životných nákladov.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, nech sa páči vaše otázky.

Otázka: p.Hryc, Rádio Koliba
Pán Kukan, vy ste hovorili o texte, ktorý prijala vláda a hovorli ste tam o zahraničnopolitických škodách, ktoré vytvorila SIS za svojej bývalej vlády, teda pod vedením pána Lexu. Aké sú to tie zahraničnopolitické škody, ak sa môžem opýtať?

Eduard Kukan:
Tie zahraničnopolitické škody sú také škody, ktoré sa uskutočnili pokiaľ ide o postavenie Slovenska v medzinárodných vzťahoch a pokiaľ ide o našu snahu vychádzať dobre s našimi susedmi, udržiavať dobré, priateľské vzťahy a pretože my chceme na našej integračnej ceste do Európy a do NATO, prirodzene dokazovať, že vieme udržiavať dobré vzťahy s našimi sudedmi, to je vlastne aj jednodno z kritérií podporných na to, aby sme boli bez problémov prijatí do týchto organizácií. A práve tie aktivity, snahy o aktivity, ktoré SIS podnikala v našich susedných krajinách jednoducho poškodili záujmy alebo to postavenie Slovenska a jeho snahy o to, aby tá spolupráca s našimi susedmi bola dobrá, bezproblémová a priateľská.

Miriam Fiťmová:
Ďalšia otázka, Rádio Twist.

Otázka: rádio Twist
Ja ak dovolíte, položím otázku, ktorá sa týka témy, ktorá nesúvisí síce s rokovaním vlády, ale dominuje medzi inými témami v masmédiách. Rád by som počul odpovede pána Dzurindu a pána Kukana. Na pána Dzurindu, keby mohol, ako predseda SDK, komentovať fakt, že poslanec tohto politického subjektu, podľa mnohých svedkov a vlastne podľa preukázateľných informácií, zvlášť hrubým spôsobom sa správal tak, ako sa správal, myslím, že to netreba pripomínať a navyše dva dni ho niet v parlamente a dva dni nie je možné mu položiť žiadne otázky a nie je možné ani sa spýtať na žiadne skutočnosti, ktoré s tým súvisia, teda s pohľadu SDK, keby ste sa mohli vyjadriť. A podobnú otázku na pána Kukana, ako bývalého predsedu DÚ, keďže tento pán bol nominovaný DÚ, plus je aj poslancom mestského zastupiteľstva bratislavského. Pán Kukan,čo je to vlastne za človeka, podľa informácií, ktoré sme si mali možnosť včera overiť, len blízko parlamentu vlastní vilu v hodnote najmenej 35 až 40 miliónov korún, objavujú sa informácie o ďalších majetkových možnostiach tohto pána, ako je možné v tejto krajine zarobiť taký obrovský majetok, bez toho, aby sme vlastne boli oboznámení s tým, že vlastní minimálne stredne veľkú a minimálne veľmi úspešne prosperujúcu firmu? Čiže odkiaľ je možné takýto obrovský majetok v tejto krajine legálne zarobiť a mohli by ste nám prezradiť jeho niejaké zázemie, lebo to nie je ani horných desať tisíc, ale skôr horných tisíc.

Mikuláš Dzurinda:
Pán redaktor, ja som sa vyjadril už včera, môžem vás len azda informovať nad rámec toho čom som povedal, že hneď dopoludnia som si zistil na príslušných orgánoch detaily a pozval som k sebe v popoludňajšícho hodinách pána poslanca na rozhovor. Dal som na okruh informáciu, že pán poslanec Ďuračka ma informoval o svojom písomnom rozhodnutí, požiadať predsedu Imunitného výboru, aby bol zbavený imunity, v prípade, že takáto žiadosť od príslušných orgánov do Imunitného výboru príde. Ja som túto informáciu pána poslanca zobral na vedomie, vo svojom vyhlásení, včera vydanom, som vyjadril ľútosť nad incidentom, ktorý sa stal a ubezpečil som celý policajný zbor, aj všetkých spoluobčanov Slovenskej republiky, že naďalej veľmi tvrdo a razantne budeme posilňovať zásady právneho štátu, kde zákony platia pre každého, bez ohľadov na to, akú funkciu zastáva. Toto je moje jasné stanovisko, a pevne verím, že sa o platnosti tohoto prístupu budú môcť presvedčiť aj občania SR.

Eduard Kukan:
Ja by som mohol na vašu otázku odpovedať v tom zmysle, že tak isto chcem veľmi dôrazne odsúdiť, jednoznačne, kategoricky odsúdiť takéto správanie, ktoré sa nedá ničím ospravedlniť, ani vysvetliť a predpokladám, že dotyčný príjme adekvátne závery k takémuto správaniu sa a k takémuto vystupovaniu. Odpoveď na vašu otázku, ako v tejto krajine legálnym spôsobom možno zarobiť 35 - 40 miliónov slovenských korún, neviem, nepoznám takéto spôsoby alebo metódy, ako rychle vyrobiť takéto peniaze. Pokiaľ ide o pána Ďuračku, nemám také informácie, priznám sa, ktoré ste tu predniesli, že vlastní takýto majetok, naozaj to počujem od vás, nehovorím nič viac iba toľko a o jeho zázemí, pán Ďuračka bol činný v mestskej časti v Ružinove, kde bol v zastupiteľstve a bol tam predsedom Okresnej rady DÚ v minulosti, bol v mestskom zastupiteľstve, a to sú proste aktivity, kvôli ktorým ho Demokratická únia navrhla na kandidátku a vlastne v rámci liberálnej platformy, tak sa dostal do SDK. Rád by som vám odpovedal podrobnejšie, ale naozaj neviem viac o jeho zázemí a v takýchto otázkach neradno špekulovať.

Mikuláš Dzurinda:
Dodám len jednu vec, že dnes som vo vláde inicioval istú diskusiu, kde som sa informoval o tom, kedy sa dozvieme výsledky konaní daňových úradov. Veľmi živo sa zaujímam o isté osoby, o to, aby podložili svoje majetkové pomery daňovými odvodmi v uplynulom období. Pán redaktor, urobíme všetko preto, a ja osobne, vláda Slovenskej republiky, aby sme si zvykli v tejto krajine na takýto spôsob komunikácie s voličmi. Sú majetkové pomery a tieto majetky musia byť doložené daňovými príjmami, mnou počnúc a každý po mne nasledujúci, a to isté platí pre pána poslanca Ďuračku, pre všetkých občanov tohoto štátu. Máme čo robiť, ubezpečujem vás, že týmto smerom budem veľmi tlačiť a pôsobiť na prislušné orgány, aby začali sa správať presne v tomto duchu, ako hovorím.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči pani Grosmannová.

Otázka: K. Grosmannová, redakcia Práca:
Pán premiér, chcela by som sa spýtať, v tom svetle dnešného odtajnenia veľkej časti správy SIS by som sa chcela spýtať, ako sa bude hľadieť na tie médiá, ktoré vlastne už správu SIS uverejnili alebo časť z nej uverejnili a na ktoré sa podalo trestné stíhanie. Pána ministra Magvašiho, by som sa chcela spýtať, tieto mzdové zákony si koľko vyžiadajú z návrhu štátneho rozpočtu?

Mikuláš Dzurinda:
Pani Grosmannová, ja si myslím, že otázku môžu zodpovedať najlepšie orgány činné v trestnom konaní. Ako občan, ako politik sa priznám, že som sa trošku zaujímal o to, aby som si porovnal, povedzme isté pasáže, ktoré boli publikované s tým, čo je v tejto správe, neberte ma doslova za slovo, lebo nemal som na túto porovnávku veľa času, bol som ešte na ZMOSE, ale zdá sa mi, že to čo bolo publikované je aj tu, čo dnes dostanete do rúk, čiže nemal by byť problém, ale berte to z rezervou, pretože definitívne slovo musia mať odborníci orgánov, ktoré sú na to povolané a to sú orgány činné v trestnom konaní. Ešte jeden dovetok za svoju osobu k tejto téme, pozrite sa, už ste si možno všimli, že aj v iných oblastiach ja som bol veľmi motivovaný verejným záujmom a pokusom nastoľovať spravodlivosť, iste sa domyslíte, na ktoré oblasti narážam a preto som presvedčený, že ani médiá, ktoré konali, tak ako ste povedali, by nemali byť postihované za to, že konali naozaj vo verejnom záujme, v snahe informovať občanov, čo prosím neberte, ako návod na to, aby sa porušovali zákony, ktoré povedzme platia pre utajovanie skutočností, ale domnievam sa, že tu by som kauzu jednoducho z toho nerobil. Musíme sa s tou minulosťou vysporiadať, je treba, aby občania vedeli čo sa v tejto krajine dialo, a je potrebné, aby dnešná vláda nastoľovala právny štát tak, aby sa už takéto veci nikdy nediali.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, nech sa páči pán minister.

Peter Magvaši:
Dopad minimálnej mzdy do štátneho rozpočtu má minimálny dosah, pretože v rozpočtovej a príspevkovej sfére zamestnancov poberajúcich minimálnu mzdu je skutočne úplne zanedbateľné číslo, takže tento nárast nepredstavuje temer žiaden nárast do výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Pokiaľ sa týka verejnoprávnych inštitúcií, tak verejnoprávne inštitúcie vo svojich návrhoch rozpočtu, tam kde vzniká nárok platieb vo väzbe na 3000 korún už uvažovali a je to zahrnuté v rozpočtovej časti verejnoprávnych inštitúcií.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, Jana Žitňanská, Slovenská televízia.

Otázka: J. Žitňanská, STV:
Ja mám otázku na pána premiéra. Pokiaľ vieme, tak guvernér Masár bol, vláda mu uložila predniesť správu o výsledku šetrenia, prečo zlyhal bankový dohľad pri IRB? Neviem či sa mýlim, ale mal takúto správu predniesť, takže chcem sa spýtať či ju predniesol, keď nie, tak kedy ju prednesie, o bankovom dohľade to malo byť?

Mikuláš Dzurinda:
Nepredniesol, a nech som celkom úprimný, nespomínam si v tomto znení na uznesenie vlády, ale odpoviem vám nabudúce, dobre? Overím si to, ale dnes o tom nebola reč.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, rádio Nitra.

Otázka: rádio Nitra:
Ja by som sa chcela opýtať pána premiéra, ale môžu sa aj páni ministri vyjadriť, či si nemyslia, že by sa imunita poslancov mala obmedziť na určitú časť, pretože ako môžeme sledovať v súčastnosti v parlamente, je značne ťažké pozbaviť poslanca imunity a už to dokonca vedie aj k fyzickému násiliu?

Mikuláš Dzurinda:
Jednoznačne áno, teraz by som na chvíľku opustil možno lavicu vládnu, pozrite sa do vládnych programov, do volebného programu SDK, jednoznačne nájdete tam takéto pasáže. Viete tiež veľmi dobre o tom, že je parlamentná skupina zriadená na to, aby sa zaoberala témou novelizácie Ústavy Slovenskej republiky, o niekoľko dní začne v Tatrách veľká konferencia, ktorú tak trošku aj sponzorujem, kde za účasti ústavných právnikov, odborníkov začne takáto diskusia, verím, že bude dlhodobejšia, že bude kvalifikovaná, a ubezpečujem vás, že v rámci tejto diskusie budú predstavitelia SDK tvrdo presadzovať obmedzenie imunity v tom slova zmysle, ja to poviem trošku neprávne, aby sme mali iba voľnú pusu, ale aby sme necítili ako kovboji, alebo majstri sveta, keď ideme z dakade z baru, alebo pri iných príležitostiach.

Otázka - doplnenie: rádio Nitra:
Je vlastne na to šanca, aby to poslanci schválili, pretože tým by vlastne išli samy proti sebe.

Mikuláš Dzurinda:
Hovorím, za SDK, ale pevne verím, že môžem hovoriť aj za vládnu koalíciu, že budeme sa o to usilovať, pretože si myslím, že ten čas letí veľmi rýchlo a o chvíľu sa budeme zodpovedať našim voličom a je nepochybné, že naši voliči to chcú. Išiel by som možno aj nad rámec vašej otázky. Jedna vec je imunita, druhá vec je naše vlastné správanie. Myslím si,že mali by sme byť príkladom pre občanov a mali by sme si vážiť mandát, ktorý nám občania dajú, ale to som zašiel trochu nad rámec, aby som to zhustil, áno budeme sa usilovať o obmedzenie tejto imunity, aby plnila svoj účel a to je sloboda slova, sloboda vyjadrovania sa predstaviteľov občanom.

Peter Magvaši:
Ak by som snáď prípradne doplniť, tento inštitút v našom práve má trošku archaickú podobu a myslím si, že keď chceme byť moderným štátom, tak by bolo potrebné určite prehodnotiť, a prikláňam sa k tomu, nakoniec som bol aj ja poslancom , že poslanec by mal svojim správaním, svojim životom, skôr byť príkladom, ako sa správať záporne.

Miriam Fiťmová:
Chcete to komentovať pán minister?

Eduard Kukan:
Iba jednu vetu. Ja som tak isto proti tomu, aby imunita bola bezbrehá a zdôraznil by som ešte osobný prístup alebo osobnú politickú zodpovednosť poslancov NR SR, za ich správanie, keď dôjde k takýmto trestným činom alebo previneniam ja si myslím, že oni samy by mali iniciatívne vystupovať a vzdať sa imunity.

Otázka - doplnenie: rádio Nitra:
/nezrozumiteľné/

Miriam Fiťmová:
Myslím, že to je ale iná téma a teraz majú právo sa opýtať všetci, takže posledné dve otázky pán Syruček a Rádio Koliba.

Otázka: p. Syruček, ČTK:
Pokiaľ dovolíte mal by som dve otázky, či sa dnes vláda zaoberala otázkou dovozu ruského protiraketového systému S-300, myslím že podľa minulých vyjadrení sa táto otázka mala rozhodnúť do konca februára a druhá otázka by sa týkala pána Kukana, či by mohol upresniť čoho sa týka akčný plán zintenzívnenia procesu integrácie, či si stanovuje konkrétny cieľ, či prípadne poukazuje na prípadné slabiny v príprave alebo, kde pán minister tieto slabiny, slabšie miesta vidí?

Mikuláš Dzurinda:
Nemáme slabiny. Pán Syruček nerokovali sme dnes o S-300,ale celkom správne ste povedali, je vysoký predpoklad, že do konca februára bude vláda rokovať o tomto probléme, ak nemá február iba 28 dní, tak som sa teraz dobehol, tak je predpoklad, že na budúci týždeň bude vláda rokovať o S-300.

Eduard Kukan:
K tomu plánu aktivít na posilnenie integračných snáh Slovenskej republiky, by som chcel povedať toľko, že to bol materiál, ktorý predkladal podpredseda vlády SR pre európsku integráciu a spolupodpisoval ho minister zahraničných vecí. Tento materiál vymenoval naše zámery v jednotlivých oblastiach pôsobenia, pokiaľ ide o smerovanie do EÚ. O slabinách sa nehovorilo, ale hovorilo sa o tých miestach, kde treba zintenzívniť našu spoluprácu, teda našu aktivitu a ktoré konkrétne kroky treba podniknúť ešte teraz v krátkodobom výhľade, ale aj v dlhodobejšom, tak aby bol splnený cieľ, ktorý si kladieme, aby Helsinský summit Európskej únie zaradil Slovensko do prvej skupiny krajín, s ktorými Európska únia rokuje o plnoprávnom členstve. Máme záujem na tom, aby všetky tieto konkrétne výsledky boli už zaradené do správy, ktorú vypracuje Európska komisia pre Helsinský summit, aby táto správa obsahovala odporúčanie začať rozhovory so Slovenskom.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, takže posledná otázka Rádio Koliba.

Otázka: rádio Koliba:
Ja by som sa chcel opýtať, či ste na dnešnom rokovaní rozoberali DPH, či sa bude zvyšovať DPH, a ďalšia otázka by bola pán podpredseda vlády pán Hamžík hovorli na tlačovej konferencii SOP, o návrhu na 0 % daň z pridanej hodnoty na potraviny od domácich výrobcov. Či ste sa aj týmto zaoberali, keby ste zaujali stanovisko k normálnej DPH aj k nulovej DPH na potraviny.

Eduard Kukan:
Pán redaktor, ak ste pozorne sledovali naše rokovanie v pondelok, tak vám nemohlo újsť, že do 15.marca má skupina členov vlády, vedená podpredsedom vlády Miklošom, diskutovať a navrhnúť opatrenia na elimináciu rizík a na možnosti akcelerácie príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Dnes sme pochopiteľne o tom vo vláde nerokovali.

Miriam Fiťmová:
Ja len dodám, že presnejšie veci sú v komuniké, samozrejme môžeme vám poskytnúť aj materiál. Ďakujem vám všetkým za vaše otázky, prajem vám pekný deň.