Schôdza č.: 21
Dátum: 9. marca 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády Miriam Fiťmová:
Dámy a páni, vítam vás na tlačovej konferencii členov vlády po dnešnej 21. riadnej schôdzy slovenského kabinetu. Hneď v úvode tlačovej konferencie by som vás pre úplnosť chcela informovať o tom, že vláda dnes na svojom zadanutí schválila návrh na odvolanie štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva Prof. Ivana Rosivala ku dňu 16. 3. a teraz, ak dovolíte, by som vašu pozornosť upriamila na jeden z azda najpodstatnejších materiálov, ktoré dnes vláda prerokovala a to síce na Stratégiu podpory vstupu zahraničných investícií do Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán minister hospodárstva Černák.

Minister hospodárstva Ľudovít Černák:
Ďakujem pekne, milé dámy a páni, dnes vláda rokovala o stratégii podpory vstupu zahraničných investícií do SR. Skôr, ako vám poviem pár detailov o tomto materiály, dovoľte mi povedať, že sme posudzovali situáciu v dlhej rozprave, komplexnejšie, že veľmi rýchlo predložíme návrhy na to, ako motivovať investovanie všeobecne a že veľmi rýchlo predložíme celý komplex opatrení na podporu malého a stredného podnikania. Z hľadiska tohto materiálu, ktorý predkladáme a ktorý by mal podporiť predovšetkým vstup zahraničných strategických investorov to znamená, že nie takých ktorí robia prácu vo mzde alebo obchodné reťazce, ale ktorí vytvárajú pracovné príležitosti, sme prijali uznesenie, ktoré ukladá členom vlády veľmi presne kroky v legislatívnej oblasti, ktoré je potrebné urobiť, aby sa Slovensko stalo atraktívnym pre zahraničných investorov. Dobré skúsenosti s doterajšími strategickými investormi napríklad s Volkswagenom Bratislava, Whirpoolom, so Siemensom, Sachs Trnava, Sauer, Műnlicke, Esidomania, kopa ďalších investorov, ktorí prišli, vyrábajú, rozširujú svoje aktivity a predovšetkým v podstatnej miere exportujú produkty tu vyrobené, nás viedli k tomu, že chceme využiť aj ich skúsenosti, aj skúsenosti, ktoré vyplývajú z porovania so susednými krajinami a navrhli sme celú sériu úprav, či už oblasti legislatívne alebo oblasti finančnej. Veľmi telegraficky prebehnem len nadpisy, pretože materiál veľmi konkrétne ukladá úlohy, ale predovšetkým v oblasti legislatívnej, od všeobecnej úlohy stabilizovať právny systém a aproximovať s právom Európskej únie, hovoríme o konkrétnych právnych normách, právnych normách, ktoré zabránia možnosti konať v neprospech vlastnej spoločnosti, ktoré posilnia kontrolné práva minoritných akcionárov, ktoré zjednnodušia a urýchlia súdne konania a vykonateľnosť súdnych rozhodnutí. Budeme prispôsobovať odpisové povinnosti zvyklostiam v krajinách OECD a podľa položiek OECD, umožňovať urýchlené odpisovanie. Budeme postupne, teda príjmeme zákon o regulácii prirodzených monopolov. Budeme prijímať také štandardné prostriedky, aby sa dali efektívne vynucovať právne, medzi právnymi účastníkmi zmluvných vzťahov a plnenia povinností. Bilaterálne dohody o podpore a ochrane investícií máme s mnohými krajinami, ale uzavrieme ich prakticky s každým kto bude mať záujem. Príjmeme normy pre boj proti korupcii, zvýšenie transparentnosti ekonomiky, reformu verejného sektora. Zjednodušíme legislatívu pri výstavbe a rekonštrukcii objektov, odstránime diferencované oceňovanie nehnuteľností pre domácich a zahraničných podnikateľov. Tam je potrebné len zmeniť vyhlášky Ministerstva financií. Budeme riešiť do konca júna možnosť zakladať priemyselné parky. Systém poskytovania grantov a vypracujeme do konca septembra návrh, ako riešiť staré ekologické záťaže. To, čo vás najviac, zrejme, zaujme je otázka finančných výhod, ktoré chceme ponúknuť zahraničným investorom. Zhodli sme sa na tom, že budeme motivovať, celoplošne, investorov. Špeciálne budeme motivovať tých investorov, ktorí pôjdu do zvlášť zvýhodnených regiónov. Dnes sme sa zhodli na tom, že za zvlášť zvýhodnený región bude určený okres, ktorý má vysokú nezamestnanosť. Hranicu do niekoľkých dní stanoví Ministerstvo sociálnych vecí. Budeme motivovať tých, ktorí budú podnikať v cestovnom ruchu, a tí budú mať ešte nižšiu hranicu. Takže teraz, ako sme sa zhodli, zhodli sme sa na tom, že tí, ktorí splnia základné podmienky, tzn., že vytvoria spoločnosť po 1.4.1999. Tí, ktorí budú viac ako 60 % svojej produkcie exportovať a v prípade služieb alebo tovarov, ktoré sa nevyrábajú na Slovensku 30 %, dostanú 5 rokov možnosť daňového dlhu, daňových prázdnin, v prípade, ak preinvestujú viac ako 5 mil. EURO. Tí, ktorí pôjdu do okresov s vysokou nezamestnanosťou dostanú všetky tieto výhody už pri investícii 2,5 mil. EURO. Tí, ktorí budú podnikať v oblasti cestovného ruchu, konkrétne pri poskytovaní ubytovacích služieb dostanú výhody už pri preinvestovaní 1,5 mil. EURO. Ďalších 5 rokov, po týchto 5-tich rokoch je možnosť získať znovu daňové prázdniny, ak navýšia základný kapitál v priebehu toho druhého päťročného obdobia minimálne o 50 % tej prvej sadzby. No a následne potom hovoríme o nulovej sadzbe dovozného cla pri položkách HS 84 a HS 85 podľa zoznamu OECD, to sú špičkové technológie, oslobodenie od DPH, oslobodenie od dane z prevodu nehnuteľností a otvárame možnosť aj k tomu, aby obce mohli ponúkať investične pripravené územia pre investorov. Následne hovoríme o ďalších krokoch, ktoré budú v ďalších právnych normách a to je zníženie a odpustenie príspevku za poistenie v nezamestnosti zamestnávateľovi, ktorý podniká so zahraničným kapitálom, podľa vyššie uvedených princípov, perspektívne znižovanie sadzby dane z príjmu, najneskôr od roku 2001.

Dámy a páni potom ešte hovoríme veľmi podrobne a konkrétne o tom, ktoré ministerstvo, do kedy, akú právnu normu má predložiť. Pri prvom kroku už včera v Legislatívnej rade bol návrh Novely zákona o dani z príjmu, ktorý pôjde na skrátené legislatívne konanie, tak aby v priebehu tohto mesiaca ho mohol parlament prijať, aby už od 1. 4. platil. Ďakujem vám.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne za úvodný vstup, nech sa páči vaše otázky. Nech sa páči, denník Pravda.

Otázka: denník Pravda
Jedna zo sporných otázok pri prijímaní tejto stratégie bola medzi Ministerstvom hospodárstva a Ministerstvom financií, či majú byť podporovaní len zahraniční investori alebo aj slovenskí investori, ktorí spĺňajú tieto podmienky, to by bola prvá otázka. A druhá otázka pán minister, ak dovolíte, predstavenstvo Slovenských elektrární v piatok prerokovalo výsledky kontroly, ktorú vykonalo Ministerstvo hospodárstva, preto sa chcem spýtať, či výsledky tejto kontroly budú zverejnené?

Ľudovít Černák:
Ďakujem pekne za dve otázky. Dovoľte mi povedať, že veľmi sme diskutovali s Ministerstvom financií, ale po rozhodnutí vlády, ako člen vlády, som viazaný rozhodnutím vlády, tieto zvýhodnenia, o ktorých som hovoril, budú platiť od 1.4. pre tie akciové spoločnosti, ktorých minimálne 75 % bude investícia zahraničného strategického ivestora. Hneď v úvode som povedal, že v ďalších normách pripravujeme podporu investovania všeobecne. Z pohľadu druhej otázky. Ja striktne pri kontrole a kontrolných postupoch dodržiavam príslušný zákon. Dnes pravdepodobne, nie dnes, zajtra prijme vyjadrenie k výsledkom protokolu z kontroly orgán, to znamená nielen predstavenstvo, ale aj Dozorná rada, ktorá zajtra zasadá, po vyjadrení kontrolovaného subjektu považujem kontrolný protokol za dokument verejný a tak, ako sme infomovali o zisteniach, ktoré sme našli v SPP, budeme verejne infomovať aj o zistenia v Slovenských elektrárňách, mimochodom je to veľmi zaujímavé čítanie a následne skontrolujeme Transpetrol a potom vstúpime do dcérskych spoločností jednotlivých organizácií.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči Slovenská televízia.

Otázka: STV
Dobrý. Pán minister dve otázky. Zhruba pred mesiacom sa uskutočnila porada ministrov, na ktorej ste boli prítomní vy, pani Schmőgnerová, vicepremiér Mikloš a premiér Dzurinda. Na tejto porade sa hovorilo o postupe v deblokáciách. Dohodlo sa, že bude nimi pravdepodobne, správu časti pohľadávok dostane pravdepodobne Slovenské elektrárne, vo forme energonosičov a že tieto vypíšu verejný konkuz, na ktorom sa môže aj Devín banka, ak vyrovná svoje záväzky voči štátu, čo sa mimochodom doteraz nestalo. Ešte v sobotu premiér informoval novinárov o tejto dohode tak, ako som ju teraz prezentoval. Deň na to vydali Slovenské elektrárne stanovisko, v ktorom konštatujú že vo februári bola Devín banka poverená deblokáciami a to formou priameho výberu, hlasovaním predstavensta Slovenských elektrární.. Vy ste v pondelok konštatovali....

Miriam Fiťmová:
Otázku poprosím.

Otázka: STV
Takže, ako mi vysvetlíte vaše včerajšie stanovisko, kde ste hovorili o tom, že bude niejaký konkurz vypísaný, či už zo strany Ministerstva financií alebo SE, keď podľa ministerky financií ste ju osobne vy infomovali o tom, že Devín banka bola poverená Slovenskými elektrárňami? To je prvá otázka. Druhá otázka, ako máme chápať váš postoj a v súvislosti s tým, že premiér hovoril ešte deň predtým, alebo dva dni predtým niečo úplne, úplne iné.

Ľudovít Černák:
K otázke deblokácií a doterajších rokovaní, ktoré prebehli či už na ruskej alebo slovenskej strane som sa vyjadril včera, nemám k tomu viacej čo dodať.

Reakcia na odpoveď, doplnenie otázky: STV
/časť nezrozumiteľná/ ... úplne iné, pričom ste evidentne podľa ministerky financií vedeli. Znamená to, že nehovorili ste včera pravdu alebo, ako si to máme vysvetliť a naviac to priamo odporuje slovám premiéra?

Ľudovít Černák:
Po prvé to neodporuje slovám premiéra a po druhé, o predaji špeciálnej techniky a o deblokáciách sa rokuje a zverejňuje sa to až po uzavretí rokovaní. Vy máte právo sa pýtať, ja mám právo odpovedať tak, ako odpovedám, nebudem to ďalej komentovať.

Miriam Fiťmová:
Rádio TWIST.

Otázka: Pavol Pavlík, rádio Twist
Pán Černák ja sa k tomu vrátim, predsa len nemáte pocit, že ste ohrozili dobrú povesť predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, ktorý jednoznačne hovoril v budúcom čase a hovoril, že bude vypísané verejné konanie, pričom vy ste vedeli, že už 16.2. predstavenstvo priamym zadaním vybralo Devín banku? Ďakujem.

Ľudovít Černák:
Vážený pán Pavlík, myslím, že ste včera počúvali moje vyjadrenie, zotrvávam na tom svojom vyjadrení, ak si dáte tú námahu a prečítate si vyjadrenie premiéra Slovenskej republiky a moje sú absolútne v zhode. Takže prosím, tá vaša chiméra, že som ohrozil dobrú povesť premiéra Slovenskej republiky je hypotetická otázka.

Miriam Fiťmová:
Ďalšia otázka rádio Slobodná Európa.

Otázka: rádio Slobodná Európa
Pán minister, ak dovolíte, ja sa dotknem toho dohovoru, ktorý včera prezentovala ministerka financií a o to, ktorý vzišiel z nedeľňajšieho rokovania pána premiéra s pánom Migašom. Vnímate túto dohodu, ako už popretie tých vašich slov, že ešte bude verejná súťaž a vlastne tam sa bude rozhodovať o tom, kto vlastne bude deblokovať prospech Slovenských elektrární? Stále považujete túto otázku za otvorenú a stále ste garantom toho, že prebehne akési konkurzné konanie?

Ľudovít Černák:
Znovu sa vraciam k tomu, že je to problematika, ktorá bude predmetom rokovania spoločnej rusko-slovenskej zmiešanej komisie, ktorá začne zasadať 17. - 18. marca. Dovtedy sa k tejto otázke nebudem vyjadrovať. Kroky ktoré budú urobené máte právo verejne sledovať. Budú to kroky čisté, transparentné, budú to kroky, ktoré budú v tej línii, ako to naznačil pán predseda vlády. Čím viacej sa bude o deblokáciách písať v novinách, tým menšia pravdepodobnosť, že budeme deblokovať korunu. Akákoľvek koruna, ktorá by z deblokácie ruského dlhu prišla do Slovenských elektrární je pre Slovensko výhodná. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči vaša otázka.

Otázka: p.Vatráľová, BBC
Mňa by zaujímalo, rokovali ste dnes o doterajšom priebehu rokovaní s Veľkou Britániou a Írskou republikou o zjednodušení uplatňovania dočasného vízového režimu. Mohli by ste to konkretizovať, o čo teda ide, aký je stav v tejto oblasti a či teda už spejeme k niejakému zrušeniu vízovej povinnosti alebo podobne?

Miriam Fiťmová:
Áno, tento bod predložil na rokovanie pán minister zahraničných vecí Kukan. Vláda SR prerokovala správu o doterajšom priebehu rokovaní s Veľkou Britániou a Írskou republikou o možnostiach zjednodušenia uplatnenia dočasného vízového režimu. Predloženú informáciu vzala na vedomie a opätovne konštatovala, že dočasné znovuzavedenie vízového režimu voči slovenským občanom je dočasným technickým opatrením, bez politického pozadia. Celý ten materiál vám samozrejme môžeme dať k dispozícii, je dosť rozsiahly. Nech sa páči ďalšie otázky, M. Syruček /ČTK/, potom S. Bulová /TV Markíza/.

Otázka: Milan Syruček, ČTK
Otázka na pána hovorcu, vláda pôvodne oznámila, že do konca februára rozhodne o dovoze, či naopak odmietnutí dovozu, ruského protiraketového systému S-300. Aký je výsledok? Ďakujem.

Hovorca predsedu vlády Martin Lengyel:
Vláda sa touto otázkou dnes zaoberala dnes na utajenej časti rokovania svojej schôdze. A prijala uznesenie k otázke dovozu raketového systému S-300, v rámci deblokácie dlhu Ruskej federácie. S týmto uznesením však oboznámi vláda slovenskú verejnosť až potom, keď bude infomovaná ruská strana. Očakávaný termín, keď vláda bude informovať o tomto uznesení je pravdepodobne v piatok v popoludňajších hodinách.

Miriam Fiťmová:
Takže ďalšia otázka Soňa Bulová, Markíza.

Otázka: Soňa Bullová, TV Markíza
Pán minister, hovoríte o porovnateľných podmienkach pre zahraničných aj domácich investorov. Chcela by som vedieť, aké budú tie podmienky pre domácich investorov. V čom budú spočívať?

Ľudovít Černák:
Hovoril som o zámeroch predložiť podporu investovania ako celku, ak ste si pozorne zaznamenali hranice, týka sa to skôr stredných a väčších investorov. Tento prvý krok, ktorý sme urobili s plným vedomím, pretože predovšetkým máme záujem podporiť všetkých tých, ktorí dokážu vytvárať pracovné príležitosti. Z pohľadu odvetvovej analýzy, ako konkurenčne najlepšia oblasť vychádzajú dodávky pre automobilový priemysel. Sú aj investične zabezpečované. Z pohľadu materiálu, ktorý pripravujeme budeme špecificky, lebo je to iný druh podnikania, iný druh podnikateľských zámerov, iný druh podnikateľských aktivít, budeme vytvárať podmienky pre investovanie všeobecne. To znamená pre každého, aj pre domácich živostníkov a menších podnikateľov. Ten materiál bude predložený do konca júna na rokovanie vlády. Máme tú ulohu spoločne s Ministerstvom financií.

Miriam Fiťmová:
Pani Gotweisová, denník Práca. Pardón, Hospodársky denník, ak sa nemýlim.

Otázka: Alena Gottweisová, denník Hospodárske noviny
Hopodárske noviny prosím. Ja by som sa chcela opýtať. Tu je na pokračovaní komuniké č. 3, že sa to týkalo Štátnej licenčnej komisie na obchodovanie s vojenským materiálom, zbraňami, strelivom a výbušninami, ich časťami a súčasťami. Môžeme tomu rozumieť tak, že sa niejako sprísnilo toto obchodovanie, sa sprísnili podmienky tohto obchodovania ? Aké sú vlastne zmeny vlastne?

Miriam Fiťmová:
Zatiaľ ide iba o štatút. Nedošlo k dohode. ... Áno, nech sa páči.

Ľudovít Černák:
Predložil som na rokovanie vlády SR Štatút Licenčnej komisie. Je to štatút, ktorý vychádza zo zákona, ktorý je platný približne od polovičky roku 1998. Nemá zásadné zmeny oproti doteraz platnému štatútu, pretože pravidlá a postupy sú rovnaké. Zásadná zmena je v počte členov Licenčnej komisie. Bude v komisii viac zástupcov Ministerstva obrany, pretože v Programovom vyhlásení vlády sme hovorili o tom, že Ministerstvo obrany bude viac vstupovať do koordinácie predaja špeciálnej techniky. Takže zhrnuté a podčiarknuté, budú tam traja zásupcovia Ministerstva hospodárstva, traja zástupcovia Ministerstva obrany, zástupca Ministerstva zahraničných vecí, zástupca Úradu vlády, ktorý bude určený Radou obrany štátu. Na nasledujúce rokovanie vlády predložíme menný zoznam. To znamená, že dnešným dňom prestáva fungovať stará Licenčná komisia, konkrétne u mňa od 1. marca nastúpili noví generálni riaditelia sekcií, ktorí vyšli na základe konkurzov. Zhodou okolností, všetkých troch členov, ktorí doteraz zastupovali Ministerstvo hospodárstva v Licenčnej komisii na základe týchto personálnych zmien vymieňame. Takže je to otázka takého, technicko-organizačného charakteru.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, nech sa páči ďalšie otázky. Obidvaja ste už mali otázky, takže dám prednosť dáme.

Otázka: A.Sniders, Bloomberg News
Prosím vás, ku koncu tretieho štvrťroku roku 1998, úroveň priamych zahraničných investícií bola 1.86 mld. USD. Ja som sa chcela spýtať, vlastne kde to vidíte na konci minulého roka a kde pomocou tých ponúk pre zahraničných investorov to vidíte na rok 1999?

Ľudovít Černák:
Je to v rovine odhadu, kde optimista môže mať lepší odhad, pesimista horší. Hovoríme o tom, že v roku 1999 by sme chceli zoštvornásobiť prílev zahraničných investícií na Slovensko. 1998 nepoviem vám presné číslo, je to otázka jedného telefonátu a poviem vám presné číslo, pretože uzavreté bude až po výstupe v marci, ale máme už predbežné správy zo Štatistického úradu na ministerstve, ale nerokovali sme ešte o tom, takže nemám to v hlave.

Miriam Fiťmová:
Ďalšia otázka, R.Beňo, TV Markíza.

Otázka: Robo Beňo, TV Markíza
Ja by som sa chcel spýtať. Takto, myslím si, že za to, že nemáte zatiaľ pripravené niejaké podmienky pre domácich podnikateľov, zvýhodňovanie, za to vám asi nebudú tlieskať. Ale či máte vymyslený niejaký systém kontroly na to, ako chcete skontrolovať ten kapitál, ktorý sem bude prichádzať, či to nie je kapitál, ktorý odtiaľto odišiel, zo Slovenska, teda slovenské peniaze, ktoré sa vám sem budú obratom, cez zahraničné firmy alebo ako zahraničné firmy vracať, napríklad z Kajmanov?

Ľudovít Černák:
Je to už otázka konkrétnej úpravy, konkrétneho zákona, v tomto prípade zákona o dani z príjmu. Veľmi precízne je rozpracovný paragraf 35 a/, ktorý hovorí o tom, že to musí byť spoločnosť, ktorá je nová, ktorá nevznikne fúziou, delením, štiepením a že to musí byť strategický investor. Takže každý daňovník, ktorý bude posudzovať možnosť daňových úľav, veľmi ľahko rozozná či sa jedná o offshore, o Kajmanie ostrovy, dokonca v kódoch sú aj vyznačované offshores v daňových kódoch, keď vidíte niekde Cyprus, Panenské ostrovy, Kajmenie ostrovy, Delavare štát, Virginiu, Kostariku, Panamu a všetky daňové raje, tak veľmi ľahko rozoznáte, či sa jedná o strategického investora alebo o daňový offshore. Takže bezpečne to máme ošetrené, ale budeme ešte podrobne informovať o tom, lebo toto je rámcový materiál. A podrobne budeme o tom infomovať, možno už budúci týždeň keď vláda príime novelu zákona o dani z príjmu.

Miriam Fiťmová:
Pani Grosmannová, Práca.

Otázka: Klára Grosmannová, denník Práca
Chcela by som sa spýtať, či sa vláda niejakým spôsobom zaoberala výrokmi poslanca Slotu a s akým zámerom, poškodil totiž celé Slovensko.

Miriam Fiťmová:
Ako iste viete, vláda už včera prijala vyhlásenie k výrokom pána poslanca Slotu. Dnes pán námestník generálneho prokurátora pán Lauko, podal vláde informáciu o tom, že Krajská prokuratúra v Žiline dostala informáciu a že sa bude týmto prípadom zaoberať.
Kto sa ešte nepýtal, nech sa páči, vy ste sa ešte nepýtali.

Otázka: p.Špáni, denník Práca
Mal by som dve otázky. Či sa ukladá ministerke pre privatizáciu posúdiť ponuky na účasť talianskych subjektov v privatizácii SPP a Slovnaftu, mohli by ste niečo k tomu povedať viacej, keďže SPP je zatiaľ bez zmeny zákona neprivatizovateľný a Slovnaft je zatiaľ sprivatizovaný úplne. Kde by mohli vstúpiť, ako sa to myslí? A druhá otázka, ak sme v minulom volebnom období sa domáhali transparentnosti pri verejnom obstarávanie vrátane deblokácií, pamätáte sa iste na cukor, takže tie zásady by sa mali uplatňovať aj ďalej, ale ja by som tú otázku postavil trošku inak. Transparentnosť by mala byť aj pri posktovaní informácií. Zaoberala sa vláda podozrením pani ministerky Schmőgnerovej, že iba určitý novinári boli informovaní priamo od pána podpredsedu vlády Mikloša o jej liste. To má dva aspekty. Po prvé verejná infomovanosť, pre všetkých rovnaké podmienky a po druhé korektnosť medzi členmi vlády. Mohli by ste k tomu niečo povedať?

Ľudovít Černák:
Ďakujem pekne, veľmi rád zodpoviem na tieto otázky. Prvú otázku pán Špáni, asi ste nepochopili dobre. Alebo je zle napísané komuniké, pretože práve sme rušili uznesenie vlády z roku 1995, ktoré ukladalo ministerke pre privatizáciu zabezpečiť účasť talianskych investorov. Ja som napríklad podobne minulý týždeň rušil celú sériu uznesení štýlu, minimálne dva krát do roka zabezpečiť prezentáciu zahraičných firiem, nebolo povedané koho, kde a ako, kedy, takže také všeobecné rámcové uznsenia, ktoré vyskakujú v počítačoch, ako neplnené sme porušili. A toto je jedno z nich, pretože už nie je aktuálne.
Pán Špáni, to že ja sa nenechám vyprovokovať k tomu, aby som si vymieňal názory cez médiá s kolegyňou Schmőgnerovou, to ešte neznamená, že proces, ktorý bude pri deblokácii nebude transparentný. Včera som povedal a za tým si stojím, že po stanovisku zmiešanej komisie a každý kto sleduje, vie, že bude budúci týždeň, bude výberové konanie. A viacej to nebudem komentovať. Čokoľvek bolo doteraz urobené, je otázka pozičných rokovaní, tak som to včera nazval, pozičné rokovania, či už na ruskej strane alebo na slovenskej strane. A úprimne vám hovorím, že sú to veci o ktorých by sa malo v médiách hovoriť až po definitívnom uzavretí, po dohodách. Väčšiou doteraz materiály, ktoré išli do vlády a rokovali o deblokácii boli označované ako materiály tajné a preto prosím rešpektujte moje stanovisko, že dnes vám viacej nepoviem. Ale garantujem vám, že celý ten proces bude transparentný. A za najtransparentnejší postup ja považujem tender a výberové konanie. A to je stanovisko všetkých, ktorí o tomto doteraz rokovali. Predovšetkým stanovisko pána premiéra. Všetko.
Ešte som vám neodpovedal na jednu otázku, /ten únik informácii/ nerokovali sme o tom dnes.

Miriam Fiťmová:
Takže dáme posledné kolo otázok. Pán Filin, pani Voleková.

Otázka: Roman Filin, TA SR
Včera počas porady ekonomických ministrov pán podpredseda vlády Mikloš, že dnes sa mal na vláde objaviť aj bod, ktorý sa dotýkal rozpočtu Exim Banky, tak sa chcem spýtať, či to tam bolo prerokované a s akým výsledkom. A druhá otázka. Ak sa môžem vrátiť k tomu včerajšiemu zasadaniu, či dospeli vlastne, či dospela táto skupina ministrov k niejakým už odporúčaniam, čo sa týka tých rozpočtových rizík, ktoré boli prerokovávané, teda či už prijali niejaký návrh na konkrétne úpravy niektorej z daní alebo niečo, niektorej ďalšej položky?

Miriam Fiťmová:
Môžem, s dovolením, odpovedať na prvú otázku. Čo sa týka návrhu rozpočtu Exim banky, už je to aj v komuniké, ktoré sme vydali krátko pred začiatkom tejto tlačovej konferencie, takže áno, bol schválený návrh rozpočtu Exim banky, môžte samozrejme aj ten materiál dostať k dipozícii.

Ľudovít Černák:
Môžem vám odpovedať, že áno, väčšina členov vlády už dospievala k niejakému jednoznačnému stanovisku, dokonca by som povedal drvivá väčšina členov, ktorí sa zúčastnili porady ekonomických ministrov. Nechali sme si ešte vypracovať kvantifikácie, ktoré by presne posúdili jednotlivé opatrenia. Až po kvantifikácii sa budeme vyjadrovať, ktoré opatrenie, bude porada ekonomických ministrov odporúčať vláde Slovenskej republiky.

Miriam Fiťmová:
Pani Voleková.

Otázka: Monika Voleková, Roľnícke noviny
Pani hovorkyňa povedali ste, že pán štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva pán Rosival je odvolaný z funkcie k 16. marcu 1999. Mohli by ste povedať, kto nastúpi na jeho miesto, aký bude ďalší osud ..

Miriam Fiťmová:
Nie, dnes vláda o tomto nerokovala. Neviem kto nastúpi na jeho miesto, v tejto chvíli.

Martin Lengyel:
Ja len dodám, že to bolo na jeho vlastnú žiadosť a na návrh ministra pôdohospodárstva.

Ľudovít Černák:
Dovoľte mi, hádam jednou vetou upresniť, že prečo k 16. marcu, podľa mojich informácií pán minister Koncoš je na dlhodobej zahraničnej ceste v Ríme, vo FAO sú dôležité rokovania a keďže poveril zastupovaním pána Rosivala, pán Rosival požiadal vládu, že odstupuje na základe vlastného rozhodnutia k tomuto dátumu, pretože dovtedy chce zastupovať pána ministra.

Miriam Fiťmová:
Pani Lőrinczová, VTV.

Otázka: Andrea Lőrinczová, VTV
Ja som sa chcela spýtať, či sa vláda zaoberala súčasnou finančou situáciou štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, v súvislosti so splácaním finančných záruk, to je jedna otázka. A druhá otázka, podľa našich informácií údajne predstaviteľka Greenpeace, pani Trubíniová poslala vlastne v predvečer návštevy pánovi Schrőderovi list o tom, v ktorom sa zasadzuje, aby teda pán Schrőder požiadal pána Dzurindu o pozastavenie, zatvorenie obidvoch jadrových elektrární. Či plánuje pán premiér sa rozprávať s pánom Schrőderom o tom?

Miriam Fiťmová:
V súvislosti s tou prvou otázkou, ktorá sa týka Vodohospodárskej výstavby, ten bod bol odložený. Takže dnes sa ňom nehovorilo.

Martin Lengyel:
Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa jadrových elektrární, tento bod nie je na program rokovania, zajtrajšieho rokovania, ktoré bude v Bone.

Miriam Fiťmová:
Takže dáme posledné tri otázky. Paľo Pavlík, Maroš Sýkora, Soňa Bulová.

Otázka: Pavol Pavlík, rádio Twist
Ja mám dve otázky. Prvá, či by pán minister mohol podrobnejšie vysvetliť údajnú ponuku od nemenovaného ruského podnikateľa na odkúpenie slovenského dlhu voči Ruskej federácii za 47 % celkovej hodnoty. A druhá otázka, pán minister neberte to osobne a nemusíte ani uvázdať konkrétne údaje, ale skúste vysvetliť našim poslucháčom a teda, alebo konzumentom našich médií logiku vašich tvrdení, že výberové konania sa len uskutočnia na firmy, ktoré sa budú podieľať na deblokáciách. Ak je oficiálne k dipozícii informácia, že Slovenské elektrárne si už 16.2. vybrali priamym zadaním, len logiku tejto úvahy, nemusíte hovoriť nič tajné, len aká je to logika, podľa akej logiky toto môže platiť?

Ľudovít Černák:
Na prvú otázku vám odpoviem veľmi stručne. Nie nestretol som sa ešte s takou ponukou a považoval by som ju za veľmi atypickú, ak by sa objavil niekto, kto by chcel odkúpiť celú, celú pohľadávku, pretože je to obrovský balík. Keby sa zjavila oficálna konkrétna, ja som sa nestretol ani z neofciálnou, ani so žiadnou, pritom som v Moskve bol. Z hľadiska logiky mojich tvrdení, jednoznačne bodom, od ktorého sa všetko začne odvíjať, pretože doteraz to boli rokovanie slovenskej strany, ruskej strany, jednej spoločnosti, druhej spoločnosti, tretej spoločnosti, tým bodom je spoločné zasadnutie zmiešanej komisie. Tam sa predostrie návrh. Väčšinou by mal už byť prerokovaný z jednej i druhej strany a keď ho zmiešaná komisia odsúhlasí, potom môže odštartovať oficiálny, konečný proces výberu mandatára, výberu spôsobu, výberu organizácie, ktorá tým bude poverená. Všetko, čo doteraz prebehlo a kdekoľvek prebehlo, má úroveň predbežných rokovaní. Nikoho nezavezuje k ničomu a celý ten postup bude mať veľmi rýchly spád behom dvoch týždňov po 17. marci, to je logika mojich tvrdení.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči denník Pravda.

Otázka: Maroš Sýkora, denník Pravda
O tej ponuke ste hovorili, že ste neboli infomovaný, prvú otázku teda len doplním kolegu Pavlíka. O tej ponuke na tých 47 % predsa informoval, pokiaľ viem pán minister obrany pán Kanis, ktorý tvrdil, že ide o určitého ruského ex-politika, médiá o tom informovali, takže som prekvapený, že o tom neviete. Takže chcel by som sa spýtať, či naozaj ste o tom nepočuli. A druhá, hovorili ste, že to čítanie, že protokol z kontroly v Slovenských elektrárňách bude veľmi zaujímavé čítanie. Chcem sa len spýtať, či sa neobávate, že Dozorná rada, ktorej predsedom je bývalý riaditeľ SE, teda predtým Slovenského elektrického priemyslu alebo takto niejako sa to volalo, že tá Dozorná rada urobí v tej správe zásahy, ktoré by mohli jej hodnotu povedzme znížiť ?

Ľudovít Černák:
Ďakujem pekne, Pán Sýkora. Ak som presne počúval otázku pána Pavíka, pýtal sa či ja som sa stretol s takou ponukou oficiálne alebo neoficiálne. Pýtal sa mňa, ja som odpovedal, nestretol som sa. Ani oficiálne doteraz sa vo vláde takáto požiadavka nezjavila. Ak ja samozrejme z médií sa dozvedel o stanovisku pána ministra Kanisa, ale musíte sa pána ministra Kanisa opýtať, že kto mu to dal. Ja nemôžem zaňho hovoriť. Druhá otázka, pán Sýkora, podľa súčasného zákona sa vyjadruje k tomu, ona nemá právo nič zmeniť, ani riadok, ona dá k tomu stanovisko, prečo. Buď dá, alebo nedá, hej. Ale ja musím dodržať zákon, že im to dám na vyjadrenie, predpokladám, že sa k tomu vyjadrí, aj predstavenstvo, repektíve teda predstavenstvo sa už vyjadrilo, aby som bol presný a Dozorná rada tiež sa vyjadrí. Nemá právo zasahovať do kontrolného protokolu.

Miriam Fiťmová:
Takže posledná otázka, Soňa Bulová, Markíza.

Otázka: Soňa Bulová, TV Markíza
Pán minister ja sa ešte vrátim k tým investorom. Prosím vás pekne, mohli by ste mi špecifikovať strategického investora zahraničného?

Ľudovít Černák:
Mohol by som a dokonca veľmi presne, pretože v materiály ho presne definujeme. Za strategického investora nepovažujeme takého investora, ktorý príde preto, aby robil povedzeme prácu vo mzde. Typickým príkladom na Slovensku bol Adidas v JAS-e Bardejov. Šil v JAS-e Bardejov dovtedy, kým v Ázii nenašiel lacnejšie šitie a presťahoval sa tam. Zobral výrobné zariadenia za pár desaťtisíc dolárov, presťahoval tam celú výrobu. Strategický investor je taký, ktorý prichádza a investuje. Typickou ukážkou strategického investora je napríklad Volkswagen Bratislava, ktorý investuje do zariadení, do nehnuteľností, vytvára pracovné príležitosti. Na Slovensko, ktoré je malé, neprichádza preto, aby dobyl slovenský trh, ale prichádza preto, aby na Slovensku vyrábal a exportoval. Doterajší strategický investori Whirpool, Volkswagen, Siemens, exportujú viac ako 90 % toho čo vyrobia. Takže zhrunuté a podčiarknuté, strategický investor je taký, ktorý so sebou prináša exportné možnosti. Vo všeobecnosti, strategickí investori, priame zahraničné investície, je najlepší proexportný prvok, je to najlepšia podpora exportu tej danej konkrétnej krajiny.

Miriam Fiťmová:
Definitívne posledná otázka Slobodná Európa.

Otázka: rádio Slobodná Európa
Pán minister hovoríte o tom, že bude ten proces pri výbere deblokátora pre SE transparentný a jasný. V súvislosti s tým, čo sa všetko odohralo a čo kolegovia hovorili, je pre vás závažná informácia, že pán Košovan pôsobil v Dozornej rade Devín banky, pred tým než sa stal generálnym riaditeľom Slovenských elektrární?

Ľudovít Černák:
Ešte raz veľmi stručne zopakujem, že vecne príslušné a kompetenčné je Ministerstvo financií, organizácia, kde je poverené výkonom vlastníckych práv Ministerstvo hospodárstva sú Slovenské elektrárne. Mojou úlohou aj celej svojej doterajšej praxi sa vystríham praktík HZDS. Ja nebudem určovať politicky, ktorá firma je dobrá, ktorá je zlá, ktorý človek je dobrý a ktorý je zlý. Ja budem strážiť systém. Ak cez nastavenú latku systémových opatrení, ktoré musia byť transparentné, čisté a priehľadné preskočí spoločnosť, ktorá splní všetky kritériá, nebudem hodnotiť, či je priaznivcom toho alebo onoho. Podobne aj pri človeku, ktorý vstupuje do niejakej funkcie. Mojou úlohou je všektými zákonnými opatreniami zabrániť možnosti konfliktu záujmov. Pokiaľ by pán Košovan v svojom počínaní urobil kroky na základe ktorých poškodí Slovenské elektrárne a zvýhodní svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, okamžite zasiahnem. To je všetko.

Miriam Fiťmová:
Ďakujeme pekne, ďakujeme za vaše otázky.