Infoservis
Zasadanie vlády


Hore

Tlačová konferencia počas rokovania vlády

Schôdza č.: 23
Dátum: 24. marca 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády Miriam Fiťmová:
/Začiatok nezachytený/ ...preto lebo rokuje Národná rada o rozpočte. Dovoľte mi predstaviť hostí: pán minister zahraničných vecí Eduard Kukan vás stručne poinformuje o najnovšom vývoji súvisiacom s Kosovom a pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Gabriel Palacka vám povie niečo o dnes prijatom materiáli Koncepcia rozvoja diaľničnej infraštruktúry. Takže nech sa páči, pán minister zahraničných vecí.

Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan:
Dobrý deň prajem. Otázka, o ktorej budem hovoriť, je skutočne predmetom vývoja a preto asi budem voliť opatrnejšie formulácie, lebo možno že dokedy budem hovoriť, že sa niečo stane v Kosove, tak aby ste to brali, prosím vás, z tohto pohľadu. A nebudem ani hovoriť o všetkých informáciách, pretože tí, ktorí sledujete pozorne agentúrne správy, možno že máte širšie informácie ako ja sám, lebo doteraz som sedel na zasadnutí vlády a priniesli mi teraz, z Ministerstva zahraničných vecí, informácie, ako to tam vyzerá. Ja by som skôr charakterizoval túto situáciu a oznámil vám politické stanoviská, ktoré zaujíma Ministerstvo zahraničných vecí k tejto situácii. Myslím si, že to je rozhodujúcejšie teraz, a to akým spôsobom tam tá situácia vyzerá, rôzne špekulácie, kedy dôjde k leteckým úderom, to naozaj iba v rovine úvah, špekulácií, odhadov a podobne. Takže dovoľte najskôr, aby som povedal charakteristiku a stanoviská, politické, Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Ministerstvo zahraničných vecí vyjadruje hlboké znepokojenie nad eskaláciou násila v provincii Kosovo. V dôsledku stupňovania napätia a násilia v Kosove len v ostatných dňoch opustilo vyše 25 tisíc civilistov svoje domovy. Slovenská republika apeluje na všetkých účastníkov konfliktu, aby zastavili ďalšiu eskaláciu napätia, ktorá už teraz hraničí s humanitnou katastrovou a nepredvídateľnými dôsledkami. Slovenská republika vždy podporovala, podporuje a bude podporovať úsilie medzinárodného spoločenstva na zastavenie a celkové riešenie krízy politickými prostriedkami. Ministerstvo zahraničných vecí opakovanie vyjadruje podporu úsila Slovenskej republiky, teda podporu Slovenskej republiky úsiliu OSN, OBSE, Kontaktnej skupiny a celého medzinárodného spoločenstva na dosiahnutie riešenia Kosovskej krízy. Slovenská republika dôsledne odsudzuje akékoľvek násilie a terorizmus, bez ohľadu na to, ktorá strana konfliktu vyvíja tieto aktivity. Slovenská republika je toho názoru, že všetky strany zainteresované na riešení Kosovskej krízy, by mali uprednostniť zodpovedný a kompromisný prístup na nájdenie všeobecne priateľného východiska z krízy. Podľa názoru Ministerstva zahraničných vecí situácia v súvislosti s Kosovom sa nachádza na kritickom bode, avšak nestrácame vieru, že sa ešte predsa len podarí nájsť východisko a nedôjde k vojenskému zásahu zvonka. To je to, o čom som hovoril, že my stále dúfame, a vieme, že sa robia ešte všetky aktivity, ktoré by mohli viesť k politickému riešeniu situácie. V prípade, že sa uvažovaná vojenská operácia Severoatlantickej aliancie uskutoční, Slovenská republika ju bude vnímať tak, že jediným cieľom tejto krajnej alternatívy bude dosiahnutie cieľa medzinárodného spoločenstva, aby sa predišlo ďalšej eskalácii napätia a ľudského utrpenia v Kosove. Slovenská republika je presvedčená, že konečným cieľom má byť dosianutie kompromisnej politickej dohody, ktorá by vytvorila priaznivé podmienky na uzavretie prímeria, politické rokovania a napomohla by obnovenie rešpektovania ochrany ľudských práv, ako univerzálnej hodnoty ľudskej civilizácie. Slovenská republika chápe Kosovo, ako integrálnu a neoddeliteľnú súčasť Juhoslovanskej zväzovej republiky. Akékoľvek riešenie Kosovskej krízy musí zabezpečiť nezmeniteľnosť jej súčasných, medzinárodne uznaných hraníc. Slovenská republika sa domnieva, že kompromisné riešenie problematiky štátoprávneho postavenia Kosova a dôsledné dodržiavanie občianskych, politických a menšinových práv vytvorí podmienky na obnovenie medzietnickej tolerancie a fungovania demokratickej spoločnosti. To je pokiaľ ide o politické stanoviská, v tej situácii, ktorá teraz momentálne v Kosove je. Okrem toho by som vás chcel informovať, že na Ministerstve zahraničných vecí bol vytvorený krízový štáb, ktorý pracuje nepretržite. Pokiaľ ide o pracovníkov nášho zastupiteľského úradu v Belehrade, tak boli evakuované manželky a deti, už sú tu, u nás doma na Slovensku všetci, zostali tam iba diplomatickí pracovníci zastupiteľského úradu. Chcel by som vám povedať, že podobným spôsobom sa chovajú aj naši susedia, že tam ponechali diplomatov a zabezpečujú fungovanie zastupiteľských úradov, s výnimkou našich českých priateľov, ktorí to zabalili úplne. Môžem ešte povedať, že tak, ako máme spojenie s našim veľvyslancom v Belehrade, ja som s ním hovoril naposledy hovoril asi okolo 10.00 hod., tak podľa tých správ v Belehrade je pokoj, grécky veľvyslanec dnes poriada spoločenský podnik, recepciu, takže je to také zdanie normálnosti v tomto meste, ale veď samozrejme ani v nijakých plánoch, aspoň pokiaľ to vieme doteraz sa nepočíta s tým, že letecké údery budú namierené proti hlavnému mestu Juhoslávie, Belehradu. Takže ja som vám takúto informáciu chcel dať, nebudem tu zrejme hovoriť o tom, čo všetci dobre viete, že Holbrook neuspel, že znovu rokoval, že jednoducho Miloševič neustúpil, že Ruská federácia zaujíma negatívne stanovisko, možno ste niektorí boli na tlačovej konferencii veľvyslanca Aksenjonoka, takže viete lepšie, ako ja, čo tam on hovoril, viete, že premiér Primakov, ktorý vlastne už bol na ceste do Washingtonu sa otočil nad oceánom a vrátil sa domov do Moskvy. Čína vyjadrila negatívne stanovisko k možnému vojenskému zásahu v Juhoslávii, plnú podporu vyjadrila francúzska vláda, anglická vláda, nemecká vláda a proste toto riešenie má konsenzus v rámci Severoatlantickej aliancie. Prirodzene, že naozaj každý dáva prednosť tomu, aby sa dosiahla dohoda politická, aby bolo možné proste dosiahnuť podpis dohody z Rambouillet, to čo urobili kosovskí Albánci a aby bolo možné dosiahnuť rozmiestnenia medzinárodných síl na území Juhoslávie, ktoré by dohliadali nad plnením tejto dohody. Zatiaľ všetky diplomatické úsilia skrachovali, nepodarilo sa dosiahnuť túto dohodu, a preto generálny tajomník Javier Solana vydal rozhodnutie, že po tom, čo všetky diplomatické pokusy stroskotali, súhlas s vojenským zásahom, tak isto dobre viete, že hlavný veliteľ spojeneckých síl v Európe Wesley Clark, je tá osoba, ktorá vydá konkrétny rozkaz na uskutočnenie tejto operácie.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Takže teraz už k sľubovanej Koncepcii rozvoja diaľničnej infraštruktúry. Nech sa páči pán minister.

Minister dopravy, spojov a telekomunikácií SR Gabriel Palacka:
Ďakujem pekne. Dámy a páni naozaj s potešením vám môžem oznámiť, že vláda schválila Koncepciu diaľničnej infraštruktúry na obdobie rokov 1999 až 2002. Zároveň vláda súhlasí so zo začatím rokovania s našim ministerstvom, Ministerstvom financií a zahraničnými bankovými inštitúciami o zabezpeční úverov pre Štátny fond cestného hospodárstva na financovanie výstavby diaľnic, so štátnou zárukou vo výške 6,7 mld. korún a plus 0,5 mld. korún na financovanie diaľničných hraničných priechodov Jarovce-Kitsee a Rusove-Rajka pre rok 1999. Týmto sa vlastne prekonalo také obdobie možno nejasností, ako bude pokračovať výstavba diaľníc na Slovensku. Samozrejme celé to obdobie bolo využité na mnohé diskusie a prípravu návrhov, ktoré sme veľmi intenzívne spolu s Ministerstvom financií prerokúvali. Týmto rozhodnutím vlády vlastne môžme pristúpiť k realizácii podľa tejto koncepcie a myslím, že to je hlavne dobrá správa najmä pre dodávateľov týchto diaľničných stavieb, ktorí už dlhšie poukazujú na to, že majú nevyužité kapacity, ktoré je treba aj podľa môjho názoru využiť. Chcem povedať, že táto nová koncepcia prispôsobuje výstavbu diaľnic realite, realite ekonomických možností a štátneho rozpočtu, a to musím zdôrazniť realite, ktorá je zjavná už dlhšiu dobu, nie je to ani v posledných dňoch, ani dokonca od nástupu novej vlády, ale prinajmenšom od roku 1998 od začiatku roku 1998. Je zjavné, že najväčším problémom výstavby diaľníc v minulom období bolo práve jej financovanie. Bolo to, myslím od roku 1997, keď došlo asi k 4-5 mesačnej insolventnosti investora - Slovenskej správy ciest, to znamená už v roku 1997 Komplexný program rozvoja diaľníc, tak ako ho schválila minulá vláda, nebol finančne krytý, dodatočne sa našli na to úverové zdroje. V roku 1998 opäť zhruba v máji došlo k tomu, že prostriedky sa nedostávali na diaľničnú výstavbu, čiastočne to bolo prekryté do augusta, ale od augusta prakticky všetci dodávatelia mali neuhradené faktúry. Časť z nich bola uhradená na prelome rokov z jedného zahraničného úveru. Ďalšie faktúry dodnes sú vlastne nepreplatené, pretože financie na to v minulom rozpočte neboli pripravené ani formou úverov zo zahraničia. Z tohto je, myslím si, zjavné, že kompexný program, ktorý uvažoval o celkovom dokončení siete diaľníc na Slovensku do roku 2005 bol od samého začiatku nereálny a aj minulá vláda vlastne už v lete pripravila takzvanú optimalizáciu tohto programu, čo neznamená nič iné len posunutie termínov na neskôr. V období rokov 1996 - 1998 bolo preinvestovaných 26,5 mld. korún. A na dokončenie celej siete diaľníc v cenách roku 1998 zostalo preinvestovať 155 mld. korún. Ak by bolo pokračovalo tempo výstavby tak, ako v roku 1998, na tej istej úrovni finančných prostriedkov, aj tak by po roku 2005 zostalo takmer 70 mld. korún, čo je takmer polovica finančných prostriedkov. Čiže ak by sa aj bol zachoval ten istý trend finančných prostriedkov ako bol za uplynulé roky, do roku 2005 bolo reálne možné dokončiť zhruba 60 % diaľničnej siete. Dokončiť celú sieť do roku 2005 bolo od samého začiatku jednou veľkou bublinou. Táto nová koncepcia sa prispôsobuje realite, prispôsobuje sa tomu, v akom stave je dnešný štátny rozpočet a preto v tomto roku 1999 uvažujeme s investíciami na diaľnice vo výške 6,7 mld. korún a pol miliardy na tie dva hraničné prechody tu v Bratislave. Samozrejme tomu zodpovedá aj prispôsobenie konkrétnych termínov začatia a dokončovania diaľničných úsekov, približne 40-tich stavieb, pretože každý ucelený úsek je samostatnou stavbou. Z týchto 40-tich úsekov 3 sa naobdobie do roku 2002 pozastavujú, ostatné sa budú postupne dokončovať podľa finančnej možnosti a v rokoch 2000 - 2002 začneme dve nové diaľničné stavby, presnejšie prvá sa začne už v tomto roku 1999, ide o stavbu Mierová - Senecká, tu v Bratislave a novou začínanou stavbou bude stavba Lamačská - Staré Grunty, tak isto v Bratislave. Týmto dôjde vlastne k ucelenému prepojeniu diaľničného systému z Brna, ktorý cez Bratislavu pokračuje potom na Senec a Trnavu. Myslím si, že týmto je vytvorený priestor, aby sme začali už konkrétne jednať o úverových zmluvách a v najbližších týždňoch prišli do vlády s konkrétnymi návrhmi na záruky a mohli začať vlastne financovať výstavbu tak, aby aj tie nevyužité kapacity boli využité. Ďakujem pekne.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, nech sa páči vaše otázky. agentúra SITA.

Otázka:Peter Benčúrik, agentúra SITA
/začiatok otázky neuzrozumiteľný/ ....ak by NATO zaútočilo, že by to Slovensko chápalo ako krajnú aleternatívu, ale nevyplýva z toho, či Slovensko súhlasí, alebo nesúhlasí s nasadením vojenských síl, to je prvá otázka. Druhá otázka, to Kosovo, nie je to tak od nás vzdialené, či sa pripravujú niejaké mimoriadne opatrenia na hraniciach proti prípadným utečeneckým vlnám a tretia otázka, či pripúšťate účasť niejakých slovenských jednotiek?

Eduard Kukan:
Ja začnem od tej tretej otázky. Nie, Slovensko ani nebolo požiadané. Či by išlo, viete toto ja nerád takto diskutujem, keď sa spýtajú čo bude, keď bude, čo by bolo, keby bolo, ako by bolo. Ja som, myslím si vyjadril v tom úvodnom vyhlásení naše stanoviská, ale aby som odpovedal konkrétne, nie Slovensko nebolo požiadané o účasť vojenských jednotiek, takže s takouto účasťou svojich jednotiek nepočíta. Za druhé, pokiaľ ide o hranice, tak samozrejme, že všetky takéto konflikty, ktoré vznikajú v rôznych regiónoch vynucujú doplňujúce opatrenia, ktoré by zabezpečili hranice Slovenska, ale viete dobre, že Slovensko nehraničí s Juhosláviou, takže nejaké super opatrenia nie sú, sú iba adekvátne k možným hrozbám tak, ako ste ich vy nazvali a pokiaľ dôjde k realizácii leteckých útokov, tak slovenská vláda sa k takémuto aktu jednoducho vyjadrí a zaujme stanovisko, to čo som ja poveda, myslím si, je aj viac ako náznakom toho, aké toto stanovisko je. Ja som povedal, že ak k nemu dôjde, Slovensko to bude vnímať ako krajné riešenie, krajné opatrenie, ktoré je smerované k tomu, aby sa zabránilo humanitárnej katastrofe, aby sa zabránilo zabíjaniu, ničeniu majetku a podobne, takže z toho vyplýva už myslím si aj to budúce stanovisko našej vlády.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Ďalšie otázky, VTV.

Otázka: Rado Igaz, VTV
Chcel by som sa spýtať ministra dopravy, chel by som sa spýtať, či vláda reagovala nejako na požiadavky, ktoré zazneli na Republikovom výbore SDĽ v sobotu, požiadavky ohľadom vypracovania strednodobého horizontu, vývoja ďalšej ekonomiky, ohľadom riešenia situácie v niektorých rezortoch bolo to priamo, nadväzovalo ohľadom rozpočtu, či sa nejako vláda tým zaoberala? Ďakujem.

Gabriel Palacka:
Touto otázkou sa vláda dnes nezaoberala.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči ďalšie otázky. Nech sa páči Obroda.

Otázka: Ladislav Matuška, Národná obroda
Ja by som sa chcel spýtať pána ministra dopravy, vlády dnes uložila spracovať koncepciu spoplatnenia diaľníc podľa najazdených kilometrov do júla 1999, chcel by som sa spýtať, aký je plán a kedy by sa to malo realizovať, to znamená, kedy by sa to malo realizovať, to znamená kedy by sa to nejakým spôsobom malo uviesť do praxe?

Gabriel Palacka:
Túto koncepciu máme predložiť do 31. júla tohto roku, čiže dnes ešte to nie je uzatvorená vec. Naše ministerstvo na tom pracuje spolu so zainteresovanými inštitúciami, až tá koncepcia povie akou formou a kedy, ale odhadujem, že to nebude možné skôr ako dva roky zaviesť do reálnej prevádzky.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, ďalšie otázky. Erik Tomáš, Markíza.

Otázka: Erik Tomáš, TV Markíza
Mám otázku na pána ministra Palacku. Chcem sa opýtať, akým spôsobom teda budú financované diaľnice, pre to obdobie, ktoré vyčlenila koncepcia, to znamená tých 6,7 mld. ak som dobre rozumel? A potom či už koncepcia zahŕňa aj vyrovnanie, ešte staré vyrovnanie so stavebnými spoločnosťami, ktorým, tuším, štát ešte zatiaľ stále dlží 1 mld. korún?

Gabriel Palacka:
Áno, zahŕňa to aj riešenie starých dlhov, čiže tú 1 mld. samozrejme uhradíme a tá investícia pre rok 1999 bude financovaná zo zahraničného úveru, o ktorom budeme rokovať s príslušnými finančnými inštitúciami. Úver pre Štátny fond cestného hospodárstva so štátnou zárukou.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, pani Krajačičová.

Otázka: Dobroslava Krajačičová, denník Slovenská Republika
Pán minister Palacka, ja by som nadviazala na kolegu, by som sa spýtala, či vaša vláda uvažuje aj o financovaní z japonských grantov? Pokiaľ viem bývalá vláda Vladimíra Mečiara v tomto smere vyvinula nejaké rokovania. A na pána ministra Kukana, či si nemyslí, že ak by sa uskutočnil prípadný letecký útok na Juhosláviu, či to nepovažuje za zasahovanie na zvrchované územie štátu?

Gabriel Palacka:
Na tú prvú otázku odpovedám áno, presnejšie, myslím, začiatkom marca bol podpísaný konktrakt v Tokiu s japonskou vládou, alebo presnejšie s fondom OECF japonskej vlády a ide o príspevok, alebo pôžičku na financovanie konkrétnej diaľničnej stavby, ktorú som spomenul, na diaľnicu Lamačská-Staré Grunty, v Bratislave. Celá táto stavba bude financovaná z tejto pôžičky a toto nie je zahrnuté v tých 6,7 mld., ktoré som spomenul, toto sú už peniaze, ktoré boli podpísané a na ktoré záruka bola vydaná ešte vlani a bude z nich financovaná celá táto stavba, počas celej výstavby, čiže nielen v tomto roku, ale aj v ďalších, myslím, troch rokoch.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči pán minister Kukan.

Eduard Kukan:
Moja odpoveď. Vývoj aj medzinárodného práva sa uberá takým smerom, že ak dochádza na území nezávislého štátu k hrubému porušovaniu ľudských práv, ktoré vedie k nepredstaviteľnému ľudskému utrpeniu, keď to takto jednoduchšie poviem, tak potom takáto situácia už nie je iba otázkou, vnútornou otázkou tejto krajiny, ale je otázkou medzinárodného spoločenstva, ktoré môže prijať také opatrenia, aby bolo zabránené takémuto hrubému porušovaniu ľudských práv. A v tomto kontexte my chápeme možný vojenský zásah Severoatlantickej aliancie.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem. Monika Voleková, Roľnícke noviny.

Otázka: Monika Voleková, denník Roľnícke noviny
Pán minister Kukan. Pán minister, my sme zaznamenali v Tlačovej agentúre vyjadrenie veľvyslanca Zväzovej republiky Juhoslávie Čurčiča, v tejto situácii. Požiadal vás pán veľvyslanec o prijatie, prípadne už sa tak stalo? To je jedna otázka, druhá otázka je pre hovorcov. Vláda dnes schválila Návrh na aplikáciu ochranného opatrenia pri dovoze živých jatočných ošípaných atď., či by ste mohli povedať konkrétne, koľko to bolo ton? Ďakujem.

Eduard Kukan:
Juhoslovanský veľvyslanec nebol u mňa, nepožiadal o prijatie, ale viem, že hovoril so štátnym tajomníkom, myslím si, že s pánom Chlebom, takže bol na Ministerstve zahraničných vecí.

Martin Lengyel:
Na tú druhú otázku vám budeme odpovedať o chvíľu. Dobre?

Miriam Fiťmová:
Takže ďalšia otázka pán Nedavaška, TA SR.

Otázka: Peter Nedavaška, TA SR
Ja mám otázku na pána ministra dopravy. Pán minister, keby ste mohli v stručnosti charakterizovať tie jednotlivé varianty, ktoré vláda schvaľovala a prečo sa priklonila k variantu B? Pokiaľ som informovaný. A už keď mám slovo, by som vás poprosil aj o stanovisko v súvislosti s vypnutím určitých obytných blokov, čo sa týka dlhov železníc a plynárne ich vypli, mám na mysli rušňové depo v Bratislave, dnes sa objavilo, že sa to dotýka 1500 ľudí, ktorí v podstate nevinne prišli o teplo? Ďakujem.

Gabriel Palacka:
Vláda schválila variant B. Treba povedať, že naše ministerstvo pripravilo dva varianty, s ktorými sme išli do medzirezortného rokovania. Variant A a variant B. Variant A predpoklada postupné dokončovanie všetkých rozostavaných úsekov, vo variante B došlo k posunu v tom, že tie tri úseky, ktoré som spomenul sa pozastavia a u niektorých ďalších sa odsunú termíny. Samozrejme dôvod nie je žiadny iný, len finančný a myslím, že už bolo o tom informované dosť často aj médiá aj verejnosť, pri rokovaniach najmä s Ministerstvom financií, keď sa zvažovali celkové možnosti rozpočtu a najmä dlhovej služby, pretože všetky tie investície sú financované z úverov a tie úvery vlastne nesú so sebou dlhovú službu, splácanie, istiny a úrokov v ďalších rokoch. Jednoducho slovenská dlhová služba si na ďalšie roky nemohla dovoliť väčšiu zadĺženosť, väčšie zvýšenie zadĺženosti, ako tých spomenutých 6,7 mld. a z toho vyplynul vlastne variant B.
Tá druhá informácia, máte pravdu. Myslím v pondelok došlo k tomu, že Slovenské plynárne odstavili rušňové depo, Bratislava-východ, z titulu toho, že železnice neplatia za energie. Bohužiaľ, musím povedať, že je to bežný jav, pretože železnice sú finančne na tom tak zle, že neplatia mnohým svojim dodávateľom. Ja som sa až včera neskoro večer dozvedel, že tam vlastne došlo k takému trošku možno omylu, alebo nedoceneniu, že na tú kotolňu depa sú pripojené byty, myslím 400 bytov, z ktorých veľká časť sú vlastne občania, ktorí nemajú naozaj so železnicami nič spoločné. Ja som samozrejme dnes kontaktoval priamo pána generálneho riaditeľa Slovenského plynárenského podniku a podľa mojich informácií myslím o 10.45 hod. došlo k napojeniu tých bytov a aj plyn aj kúrenie by malo byť obnovené už v týchto chvíľach. Touto cestou sa ospravedlňujem občanom, ktorých to postihlo, železnice si samozrejme musia plniť svoje záväzky, ale nemôže to byť riešené na úkor iných občanov.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne ešte ako odpoveď na vašu otázku pani Voleková. Vláda dnes uložila ministrovi hospodárstva vyhlásiť množstevné obmedzenie vo výške 2 250 ton na dovoz živých jatočných ošípaných a 3 850 ton na dovoz bravčového mäsa z Českej republiky na rok 1999. Samozrejme ten materiál je vám celý k dispozícii.
Takže posledné tri otázky. Začneme STV, pani Lesajová.

Otázka: Taťjana Lesajová, STV
Pán Palacka, ktoré konkrétne bankové inštitúcie mienite osloviť, lebo viem, že z pondelka sa Európska banka pre obnovu a rozvoj zaujímala o investovanie, teda prejavila záujem o investovanie do infraštruktúry a na aké obdobie to, ako predpokladáte tieto prípravy, pretože vieme, že naposledy celý ten ďalší systém, čiže pracovné príležitosti a podobne a vlastne tým vlastne narastá aj celý dlh.

Gabriel Palacka:
Presný zoznam bánk vám nepoviem. Naše ministerstvo už kontaktovalo a bolo kontaktované viacerými zahraničnými finančnými inštitúciami. V prvom rade si myslím, že budeme rokovať s tými medzinárodnými inštitúciami ako je EBRD, Európska investičná banka, Svetová banka, pretože tie ponúkajú spravidla najvýhodnejšie úvery, ale nevylučujem, že budeme rokovať, alebo dokonca aj podpíšeme niejakú úverovú zmluvu s niektorými zo súkromných zahraničných bánk. Tie rokovania prebiehajú a bolo by predčasné hovoriť presne, s ktorou bankou, za akých podmienok, ale očakávam, že v najbližších týždňoch tieto informácie budú známe a pripravíme návrh do vlády na konkrétne prevzatie záruky za konkrétny úver a ide o úvery na tento rok 1999 v tej výške 6,7 mld. korún, ako som hovoril.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, tam vzadu som videla nejakú otázku, nech sa páči.

Otázka: Juraj Kantorík, denník Pravda
Chcem sa opýtať, ktoré úseky diaľníc budú úplne dokončené v tomto roku. Potom druhú otázku, či Slovenská správa ciest je schopná úplne pokryť zhotoviteľské zmluvy, teda finančne pokryť zhotoviteľské zmluvy, ktoré má uzatvorené s najväčšími stavebnými podnikmi v rámci diaľníc?

Gabriel Palacka:
Začnem od konca. Tie zmluvy boli uzatvárané spravidla na príslušné roky, teda na stavbu, ale boli spresňované vždy na každý rok. Zmluvy na rok 1998, ktoré boli vlastne realizované fyzicky a neboli zaplatené, tie samozrejme zaplatené budú, zmluvy na tento rok neboli ešte upresnené, lebo sme presne nevedeli, aké financie budú. Práve po schválení tejto koncepcie vlastne môžme uzatvoriť konkrétne zmluvy s dodávateľmi na konkrétne finančné objemy a tie samozrejme potom naplníme do toho celkového limitu 6,7 mld. plus tie dve bratislavské stavby, ktoré sú financované z iných zdrojov, teda nie z tých záruk, o ktorých vláda rozhodne v tomto roku.
Ktoré úseky budú dokončené v tomto roku, priznám sa, že taký prehľad tu nemám, ja tu mám finančné objemy a aké sú ešte nevyhnutné na dokončenie, to budem musieť sa pozrieť do podrobnejších materiálov na ministerstve.

Miriam Fiťmová:
Takže posledná otázka pani Grosmannová, Práca.

Otázka: Klára Grosmannová, denník Práca
Chcela by som sa spýtať v súvislosti s materiálom vláda schválila jednak vyčlenenie 6,9 miliónov z vládnej rezervy na rekonštrukciu Slovenskej filharmónie a súčasne schválila organizačno-technické a koncepčné zabezpečenie inaugurácie prezidenta. Chcem sa spýtať, či tie milióny sú len na tú filharmóniu a či ten ostatok na tú samú inauguráciu pôjde z rozpočtu kancelárie a či je nejaká spolupráca medzi Úradom vlády a Kanceláriou prezidenta?

Martin Lengyel:
Ak dovolíte budem vám odpovedať, keďže som v tej komisii na inauguráciu prezidenta republiky. Tento materiál je výsledkom práce tejto komisie. V podstate sa zvažovalo niekoľko variantov, kde by mohla byť inaugurácia. Vzhľadom na počet miest, ktorý je nevyhnutný, bude tu množstvo zahraničných návštev, hláv štátov, bol nakoniec vybraný priestor Slovenskej filharmónie, ktorý potreboval náležitú rekonštrukciu v sume 6,9 milióna slovenských korún. Pokiaľ ide o ostatné náklady, týkajúce sa inaugurácie, podľa mojich informácií, mali by byť hradené z rozpočtu Kancelárie prezidenta, ale ešte chcem upozorniť, že do vlády príde materiál, ktorý sa bude špeciálne zaoberať celou inauguráciou, takže ešte táto otázka nie je definitívne uzatvorená.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne a ďakujem aj za všetky vaše otázky.

Martin Lengyel:
Ďakujeme.