Infoservis
Zasadanie vlády


Hore

Tlačová konferencia počas rokovania vlády

Schôdza č.: mimoriadna
Dátum: 25. marca 1999
Miesto: Bratislava, Národná rada Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády Miriam Fiťmová:
/začiatok nezrozumiteľný/ Viac už vám povie štátny tajomník ministerstva financií pán Podstránsky, nech sa páči.

Štátny tajomník ministerstva financií Vladimil Podstránsky:
Dobrý deň prajem. Dovolil by som si, stručne vás poinformovať. Na dnešnom rokovaní vláda schválila Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Podstatou týchto zmien, ktoré nastali, alebo ktoré by nastali po schválení tohto zákona aj Národnou radou, a predpokladám, že Národná rada tento návrh schváli, by sa zaviedla do praxe aj určitá časť kompenzácii balíčka opatrení. V prvom rade táto novela rieši otázku zníženia daňového zaťaženia najnižších príjmových skupín, teda občanov s príjmom pod 7 tisíc korún. Zavádza sa takzvaná nová odpočítateľná položka vo výške 500 korún a valorizujú sa náklady na cestovné v odpočítateľnej položke. Táto zmena by mala platiť od 1.4.1999. Súčasne sa mení takzvaná Ľuptáková novela milionárska daň, nekoncepčné opatrenie, ktoré vlastne zavádzalo zdaňovanie príjmov nad určitú hranicu od 5 až 30 %. V súčastnosti sa zaviedol nový systémový krok, teda príjem nad určitú hranicu sa bude, ja vám presne poviem aj číslo, príjem nad hranicu 1 317 600 korún plus sa bude stále dodaňovať teda sadzbou 46 %. Ďalšie náležitosti, ktoré sú v tejto úprave riešené, ktoré je významné spomenúť je podprora hypotekárneho úverovania. Návrh rieši nezdaňovanie výnosov hypotekárnych záložných listov. Táto úprava by mala podporiť ako bankovníctva a hypotekárnych úverov a hlavným cieľom rozvoja je podporiť zdroje na rozvoj bývania. Ďalšia časť, ktorá je veľmi významná je otázka podpory vstupu zahraničných investícií , táto úprava rieši podporu vstupu zahraničných investorov v tom takzvanom názve daňového úveru ide o daňové prázdniny, alebo daňový úver vo výške 100 % na obdobie 5 rokov pre investorov zo zahraničia, alebo aj zahraničných investorov a na ďalších päť rokov 75 % daňový úver. Samozrejme tento návrh, ktorý bol vládou schválený obsahuje aj obmedzenia, alebo teda podmienky poskytnutia tohoto daňového úveru a ide hlavne o výšku investícií zo zahraničia a samozrejme aj zohľadnenie regiónov s vyššou nezamestnanosťou. Samozrejme ide o investície do výroby a do turististického ruchu. To sú podstatné časti tejto novely, musím tu ešte spomenúť ďalší prvok, ktorý samozrejme podporí vstup zahraničných investícií, je to otázka úpravy odpisových sadzieb, kde dochádza k tomu, že sa mení odpisová sadzba, ako daňovo uznateľný náklad za stroje a zariadenia v investíciách na 30 % ročne a budov a stavieb na 15 % ročne. Keďže odpisy sú daňovým nákladom, tak aj toto podstatne znižuje potom základ dane pre výpočet dane zo zisku pre právnické osoby. Musím tu spomenúť ešte jednu vec, že tento daňový úver sa poskytne právnickým osobám a akciovým spoločnostiam.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, nech sa páči vaše otázky. Dušan Deván, SME.

Otázka: Dušan Deván, SME
/Otázka nezrozumiteľná./

Vladimil Podstránsky:
Ja si myslím, že nie veľké výhody by z tohoto mohol mať, pretože transfer prostriedkov zo zahraničia, založenie právnickej osoby v zahraniční a legalizácia vstupu a príjmov, teda prostriedkov svojich zo Slovenska do zahraničia a ich transfer na Slovensko pravdepodobne by nečinili túto transakciu výhodnou, samozrejme nie je vylúčené, že aj takéto špekulácie môžu byť. Jednoznačne treba povedať, že sú určité obmedzenia aj vo výške vstupu, sú určité obmedzenia aj v oblasti výroby a neverím, že kto už raz nainvestoval do výroby na Slovensku, že by tieto peniaze z výroby vybral, vylial ich do zahraničia a znova ich do výroby na Slovensku do výroby dal. Takže vlastne jednotlivé kroky v tejto novele, teda obmedzenia, že to môže byť na výrobu, na turistický ruch a teda, že určitá časť objemu produkcie musí byť proexportná, napríklad pri výrobných aktivitách 60 %, akosi ani nedáva nejaký základ na obavu z toho, že by niekto tieto prostriedky presúval vonku a potom ich investoval. Ak mal niekto voľné zdroje na investície, na Slovensku pravdepodobne teda tie zdroje investoval. Vychádzame z toho, že na Slovensku je málo likvidných zdrojov ak tá otázka má znieť v tom smere, že zdroje, ktoré sú povedzme mimo republiky, tam by som si teda nebol istý v odpovedi, v takejto forme odpovedi, ale ak by tá otázka znela, že teda zdroje odídu zo Slovenska a vrátia sa, tam by som nemal žiadne obavy.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči ďalšia otázka.

Otázka: Peter Nedavaška, TA SR
Pán štátny tajomník, ale čo s tými, ktorí už investovali na Slovensku /pokračovanie nezrozumiteľné/... nie je to nespravodlivé voči nim, že /nezrozumiteľný koniec/.

Vladimil Podstránský:
Problém je jeden, že príjmanie zákonov s retroaktivitou je veľmi problémové, to je jeden aspekt odpovede na túto otázku. Druhý aspekt je ten, že stav, v podstate stav slovenskej ekonomiky, firiem a výroby je v takom stave, v akom je a účel tohoto zákona alebo celkového zákona je vlastne prilákať, alebo vytvoriť lepšie podmienky na vstup zahraničných investícií. Určite, že v budúcnosti sa uvažuje s harmonizáciou daní a uvažuje sa aj v krátkom horizonte s prehodnotením investovania aj domácich právnických osôb, teda alebo subjektov by som povedal. V prvom rade hovoríme o tom, že by sa zrejme mohlo uvažovať zmenou odpisových sadzieb, pretože zmena odpisových sadzieb a zrýchlenie odpisových sadzieb pôsobia proinvestične, teda tie zdoje, ktoré vlastne ostanú vo firme, tým že sa daňový základ zníži zmenou odpisových sadzieb, by sa mohli vo firmách reinvestovať, ale toto sú všetko úvahy na harmonizáciu daní. Druhá otázka je veľký problém a aj teraz sme naňho narážali, zmeniť niektoré daňové zákony v priebehu roka, takže budeme sa snažiť a vláda má aj úvahy na podporu malého a stredného podnikania, na podporu podnikania na Slovensku a v tom je zahrnutá aj tá skupina firiem a podnikateľov, ktorí nainvestovali a podnikajú na Slovensku. Retroaktivita, žiaľ bohu je niekedy problém a retroaktívne zákony a ich prijímanie je tiež problém. Podstata je, ešte raz opakujem, dostať alebo teda podnietiť investorov zo zahraničia, aby investovali na Slovensku.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, nech sa páči ďalšia otázka.

Otázka: Rádiožurnál
Pán štátny tajomník, čo je dôvodom, že vláda sa zaoberala týmto bodom na mimoriadnom rokovaní, keď už tento týždeň rokovala ... /koniec otázky nezrozumiteľný/.

Vladimil Podstránský:
Dôvodov je viacej. Totiž jednotlivé časti tejto novely boli prerokované v Legislatívnej rade, potom sa postupne prerokovali niektoré časti, ktoré legislatívne neboli dočistené a tento materiál bol v takomto stave upravený až v tomto čase, a keďže má súvis vlastne s procesom, ktorý sa deje teraz zo štátnym rozpočtom, teda z ekonomikou krajiny a celkove s reštrukturalizáciou, tak sa rozhodlo tak a teda vláda sa rozhodla tento zákon prerokovať dnes a prípadne ho prerokovať alebo ho navrhnúť prerokovať v Národnej rade Slovenskej republiky. Súviselo to s procesom prípravy tohoto zákona.

Doplnenie otázky:
/Nezrozumiteľné/

Vladimil Podstránský:
K tomu je ťažko sa vyjadriť, pravdepodobne o tom musí rozhodnúť predseda Národnej rady.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči vaša otázka.

Otázka:
/Nezrozumiteľné/

Vladimil Podstránský:
Nie. Nie nehovorili sme o tom.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči ďalšia otázka.

Otázka: denník Pravda
/Nezrozumiteľné/

Vladimil Podstránský:
Momentálne nie, samozrejme. Ja si myslím, že táto novela nie je definitívna. Ja som hovoril, pred chvíľou, že sa počíta s harmonizáciou daní s harmonizáciou systému, ale v súčasnosti nie je obsahom.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči vaše otázky. STV.

Otázka: STV
/Nezrozumiteľná, týkala sa odpočítateľnej položky/

Vladimil Podstránský:
Tých 500 korún, to je odpočítateľná položka zo základu dane. Teda základ dane sa znižuje o týchto 500 korún. A čo sa týka kompenzácie cestovného tam sa valorizuje tá odpočítateľná položka zo základu dane z 300 na 380 a zo 700 na 800 korún. Tým sa vlastne upravuje základ dane, teda ak sa upraví základ dane, samozrejme klesá aj daň. Zo 700 na 800.

Doplnenie otázky:
/Nezrozumiteľné/

Vladimil Podstránský:
Tam je daň, tam sú daňové pásma a sú zavedené, teda v tom daňovom pásme sú zavedené, základy dane a práve tie základy dane sa potom znižujú.

Doplnenie otázky:
Čiže to je pre každého?

Vladimil Podstránský:
Áno.

Miriam Fiťmová:
Pani Rúžičková, ČTK.

Otázka: Marta Rúžičková, ČTK
Ja som sa chcela opýtať na tú otázku odpisov... /nezrozumiteľné/ A druhá otázka, aká bola doteraz tá odpisová sadzba, lebo navrhuje sa 5 a 30, ste hovorili?

Vladimil Podstránský:
Áno, toto sa týka skutočne len zahraničných investorov a čo sa týka teda výšky odpisových sadzieb, nepoznám ja všetky sadzby zhlavy, myslím spamäti, viem že u strojov a zariadení je to 8 %, teda odpisujú sa 12 rokov, budovy a stavby sú to 2 %, odpisujú sa 50 rokov a sú teda ešte rôzne technologické celky a rôzne skupiny strojov majú rôznu odpisovú sadzbu, tak, že keď to porovnáme,že bolo doteraz, alebo platná vyhláška, alebo platné zákony hovoria o 8 % a teraz je úprava na 30 % a budov a stavieb 2 % a teraz hovoríme o 5 %, to je teda podstatná zmena zvýšenia odpisov a keď hovoríme, že odpis je daňovo uznateľný náklad, tým pádom teda klesá základ dane, pretože sa zvyšuje výška odpisov a v tom sa tvoria zase zdroje na obnovu vo firme, teda voľne disponabilné prostriedky na investovanie.

Doplnenie otázky: Marta Rúžičková
Je to teda len pre tých zahraničných?

Vladimil Podstránský:
Zatiaľ áno. Ale som uviedol, že sa zamýšľame, akým spôsobom harmonizovať tieto veci všeobecne, takže ale treba počkať, pretože nie je možné všetky veci robiť naraz. Je nutné kvantifikovať dopady, samozrejme obmedzenia rozpočtu sú dané a nie je možné urobiť kroky ihneď bez kvantifikácie dopadov, do makrosféry, do mikrosféry. Samozrejme tieto kroky sa zvažujú, prepočty sa robia, ich uplatnenie bude závisieť od kvantifikácie, časového hladiska.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Ďalšie otázky.

Otázka: TV Markíza
Otázka nezrozumiteľná.

Vladimil Podstránský:
Prosím, aby som nemusel povedať toto časové obdobie. Pravdepodobne to bude v krátkom časovom období, do pol roka sa pripravujú niektoré kroky. Je ťažko povedať teraz časovo presne. Určite, že niektoré úpravy v priebehu roka budú, ale tá väčšia zmena, teda celá haramonizácia, vzhľadom na to, že niektoré dane sú ročného, teda rozsahu ročného započítania, niekde to naráža na problémy administrácie, výkonu správy daní a podobne. Uvažuje sa s tým, že tá harmonizácia a jej dosah bude väčší po roku 2000 a ďalej.

Doplnenie otázky: TV Markíza
/Nezrozumiteľné/

Vladimil Podstránský:
Toto nebolo prerokovávané vo vláde. Pripravujú sa tieto kroky, teda rokuje sa o týchto krokoch. Pravdepodobne ak teda budú prepočty hotové včas, teda vláda bude mať záujem nekaké kroky v tomto určite spraviť.

Doplnenie otázky: TV Markíza
/Začiatok nezrozumiteľný/ ...to je jasné, že tie daňové prázdniny sa budú týkať len nových podnikateľov a spoločností. Ale tie odpisy, pokiaľ si niejaká zahraničná spoločnosť, ktorá tu už podniká kúpi niejaké nové zariadenie, nemá nárok na toto ...? nové ? odpisovanie?

Vladimil Podstránský:
Tam je to obmedzené tým, že teda vstup, teda tá investícia musí byť vo výške 5 mil. EURO, teda ide o tú investíciu, a keď je to, keď je minimálna investícia 5 miliónov EURO, a keď ide o región s nezamestnanosťou vyššou, tak sa táto hranica znižuje na 2,5 milióna EURO, teda musí tá investícia byť zo zahraničia, a ja by som poprosil, aby sme to vnímali tak, že tu ide o podporu vstupu zahraničných investícií. Ten materiál, ktorý bol prerokovaný, v súvislosti s touto časťou, ktorá sa dostala do novely tohto zákona sa volal ako stratégia podpory zahraničných investícií. Takže táto časť tejto daňovej úpravy sa vzťahuje na toto a skutočne ide o to, aby sa podporil vstup zahraničných investorov. Nie je to všeobecná úprava.

Doplnenie otázky:
/Nezrozumiteľné/

Vladimil Podstránský:
Nie tam je ďalšie obmedzenie, ako ťažko je prečítať celú novelu. Musí to byť spoločnosť so zahraničnou majetkovou účasťou, maximálny podiel domáceho subjektu je 25 %, musí ísť o založenú spoločnosť zahraničným subjektom a investícia musí byť v takejto výške, tam je jednoznačne povedané, že to musí byť, musia byť nové zdroje, ktoré došli do ekonomiky, ktoré prišli a vytvorili akési kapacity, výrobné a iné, ktoré do tohoto spadajú a z tejto výroby sa dostane na trh mimo Slovenska 60 %, sú tu na rôzne obmedzenia teda. Ide skutočne o vstup zahraničných investícií, ktorého cieľom je jednak zvýšiť výkonnosť ekonomiky a samozrejme zmenšenie nezamestnanosti a ďalších vplyvov, ktoré táto ekonomika potrebuje.

Doplnenie otázky:
/Začiatok nezrozumiteľný/ ...Ten zahraničný investor, ktorý splní všetky podmienky, ktoré ste tam stanovili, bude mať prvých päť rokov absolútne 100 % úľavy na dani a tých ďalších päť rokov... /dokončenie nezrozumiteľné/.

Vladimil Podstránský:
Áno.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne za vaše otázky. Pre vašu informáciu, vzhľadom na to, že v tom materiáli ešte došlo k nejakým zmenám, poprosím, aby ste si ho potom žiadali na Ministerstve financií.