Schôdza č.: 34
Dátum: 26. mája 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády SR Miriam Fiťmová:
Dámy a páni, dobrý deň, vítam vás na tlačovej konferencii po dnešnej 34. riadnej schôdzi vlády. O jedenástej hodine už bola tlačová konferencia, na ktorej pani ministerka Schmögnerová informovala o tých zákonoch, ktoré dnes predkladalo Ministerstvo financií, medzi nimi o zákone, o novele zákona o cenných papieroch a rovnako o novele zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, takže túto časť informácií máte. Teraz by som, ak dovolíte, poprosila pána vicepremiéra Hamžíka o to, aby Vám priblížil skutočnosť, že sa dnes vláda zaoberala návrhom národného programu pre prijatie `acquis communautaire' a rovnako by som potom poprosila pána ministra hospodárstva, aby Vám povedal niečo o návrhu foriem podpory orientácie dopytu na domáce výrobky. Nech sa páči, mláte slovo.

Podpredseda vlády SR Pavol Hamžík:
Dobrý deň, vláda dnes schválila revidovaný národný program pre prijatie `acquis communautaire', teda komunitálneho práva, teda práva Európskej Únie, ide o kľúčový dokument v procese približovania sa Slovenskej republiky k plnohodnotnému členstvu v Európskej Únii, ten dokument má viac než 400 strán, je to takáto buchla a je rozdelená - krátkodobé a dlohodobé priority: krátkodobé priority, to sú priority roku `99 alebo strednodobé priority, to sú priority do roku 2002. Revidovaný národný program načrtáva programovú stratégiu vlády až do roku 2002, teda počas celého volebného obdobia, čím sa zároveň stáva indikátorom plnenia programového vyhlásenia vlády. Do roku 1998 sa pozornosť, pokiaľ išlo o európske právo právo Európskej Únie, upriamovala najmä na národny program pre vnútorný trh, dnešný revidovaný národný program ide ďalej, upriamuje sa aj na implementáciu europskeho práva, teda uplatnenie v praxi toho, čo bolo aproximované alebo harmonizované a na realizáciu stanovených opatrení, ktoré majú zabezpečiť, aby právo Európskej Únie bolo nielen prijaté, ale aj uplatnené v praxi. Za východisko tohoto dokumentu bol vzatý dokument Partnerstvo pre vstup uzavretý medzi Slovenskou republikou a Európskou Úniou, pričom sa použili aj ďalšie podporné materiály, predovšetkým pravidelná správa Európskej komisie z novembra minulého roku, závery bilaterálnych screeningov, teda dvojstranných hodnotení podľa jednotlivých kapitol prístupového procesu harmonizácie európskeho práva, a taktiež závery zo stretnutí pracovnej skupiny na vysokej úrovni. Ako som už spomenul, materiál rozlišuje medzi krátkodobými a strednodobými úlohami a zaoberá sa nielen uplatnením v praxi, ale aj budovaním inštitúcií potrebných preto, aby aproximované právo bolo riadne uplatnené - budem to ilustrovať na jednom príklade: napríklad v súvislosti s prijatím zákona o verejnom obstarávaní je potrebné vytvoriť Úrad pre verejné obstarávanie, na vytvorenie tohoto úradu nám Európska komisia vyčleňuje v rámci programu PHARE pre 99. rok 2,1 mil. Euro, čo predstavuje dnes takmer 90 miliónov korún. Finančné potreby súvisiace s `acquis communautaire' rozlišujú medzi požiadavkami na štátny rozpočet a iné externé zdroje vrátane prostriedkov PHARE, ISPA, SAPART ISPA, SAPART to sú programy ktoré začnú, začne Európska Komisia vo vzťahu ku kandidátskym štátom uplatňovať od začiatku budúceho roku a je to príprava vlastne na využívanie štrukturálnych fondov. Ja by som spomenul v tejto súvislosti ešte jednu otázku, a to potrebu, vzhľadom na hodnotenie, na prípravu hodnotenia Slovenskej republiky pred Helsinským summitom prijať zákony - šesť zákonov, ktoré teraz spomeniem - okrem Zákona o verejnom obstarávaní je to Zákon o technických požaidavkach na výrobky a posudzovaní zhody, Zákon o štátnej pomoci, Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, Zákon o štátnej službe a Zákon o jazykoch národnostných menšín, to sú na základe výstupov z poslednej Asociačnej rady medzi Slovenskou republikou a Európskou Úniou zákony, ktoré by mali byť prerokované v najbližších týždňoch, v najbližších mesiacoch a prijaté. Ďakujem za pozornosť.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, nech sa páči, pán minister hospodárstva.

Minister hospodárstva Ľudovít Černák:
Ďakujem pekne, milé dámy a páni, nebudem Vás veľa zaťažovať číslami, ale zrejme je pre Vás známy fakt, že v rokoch `94 až `95 bol motorom rastu HDP najmä vonkajší dopyt. v tomto období dosahoval podieľ domáceho dopytu na agregátnom dopyte 59, respektíve 60 %. Od roku 1996 dynamiku rastu HDP generuje predovšetkým rast domáceho dopytu. Je to dôsledok rastu náročnosti HDP na medzispotrebe, vysokého rastu vládnych investícií a finančnej situácie domácností. v rokju 1996 sa napr. podiel domáceho dopytu na agregátnom dopyte zvýšil až na historických 65,1 % v roku to je najvyššia hodnota od roku 1993, v roku 1997 dosiahol 63 %, v roku 1998 62 %. Preto vláda neuložila uznesením a cez hospodársku radu a tripartitu sme prerokovali materiál podpory orientácie na domáce výrobky. v tom období v rokoch 1996 až `98 napríklad vzrástol tuzemský odbyt o 20 %, ale dovoz v tom istom období stúpol až o 40 %. Takže dovoľte mi uviesť ešte pár čísel, ako asi sa podieľa domáca produkcia na uspokojovaní potrieb domáceho trhu, je to 9 štatistických komodít, takže ich prečítam - vo výrobe potravín a nápojov domáca potreba kryje 73 % domácej spotreby. v pletiarskom priemysle len 25 %, v odevnom priemysle domáca výroba kryje 65 % domácej spotreby. Absolútne katastrofické je číslo v obuvníckom priemysle. v obuvníckom priemysle dokážeme len siedmymi percentami kryť potrebu domáceho trhu, v polygrafickom priemysle 61 %, v sklárskom priemysle 48 %, v drevárskom 78 %, celulózo-papierenskom 46 %, v nábytku je domáci nábytok 52 % a vo farmaceutickom priemysle je to 13 %. A to aj napriek tomu, že často naše tovary sú konkurencieschopné, čo sa týka kvality a ostatných úžitkových vlastností. V materiáli, ktorý dnes vláda odsúhlasila, sa ukladá Ministerstvu hospodárstva, aby odštartovalo program podpory dopytu po domácich výrobkoch. Je to program, ktorý je odsúhlasený ako program a ktorý sa bude prelínať všetkými vládnymi materiálmi, pokiaľ sa nám podarí zaistiť finančné krytie časti tohto projektu napríklad z prostriedku --z prostriedkov Fondu na podporu zahraničného obchodu, budeme podporovať predovšetkým napríklad časopisy a mimovládne organizácie, ktoré testujú domáce výrobky, zverejňujú tieto výsledky, zaoberajú sa ochranou spotrebiteľa, poukazujú na to, že kvalita naších výrobkov v mnohých komoditách je zrovnateľná s dovozom. Pokiaľ sa nám podarí dohodnúť finančné krytie aj komunikačnej stratégie a kampane, radi by sme v rôznych formách komunikácie, v rôznych reláciách upozorňovali občana na to, že sa správa presne opačne ako občan Európskej Únie. Občan Európskej Únie sa až 60 % pri jeho rozhodnutí, po akom tovare siaha -- je to rozhodnutie podmienené pôvodom krajiny -- teda pôvodom tovaru. A u nás len 14 % odpovedalo, že pre nich pri rozhodovaní, po akom tovare siahajú, hrá úlohu aj krajina pôvodu. Viac ako 70 % opýtaných sa orientuje predovšetkým podľa ceny a kvality výrobku. Takže tam, kde zodpovedá cena a kvalita, nech sa spotrebiteľ zamyslí aj nad tým, že ak siaha po cudzom výrobku, tak vlastne ohrozuje aj svoju vlastnú pracovnú príležitosť. To bude program, ktorý sa bude tiahnuť našou politikou v najbližších týždňoch, mesiacoch a rokoch. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, nech sa páči, Vaše otázky. Nech sa páči.

Otázka: Milan Hryc, rádio Koliba
Ja by som sa chcel opýtať -- na dnešnom programe malo byť aj -- mali ste rokovať aj o dani z uhľovodíkových palív a mazív -- či ste sa zaoberali aj touto otázkou a ako dopadli rokovania.

Miriam Fiťmová:
Áno, vláda sa dnes zaoberala touto otázkou, je to už v komuniké, mrzí ma, že vzhľadom na to, že rokovanie vlády sa skončilo asi približne pred pol hodinou -- je možné, že ešte túto informáciu nemáte, ale samozrejme ten materiál je Vám k dispozícii a vláda sa dnes zaoberala týmto návrhom a tento návrh schválila. V prípade, že ma chcete doplniť, môžte. Ale toto je základná informácia, ten materiál je Vám k dispozícii. Nech sa páči, ďalšie otázky. Nech sa páči, pani Růžičková, ČTK:

Otázka: Marta Růžičková, ČTK:
Ja mám otázku na pána podpredsedu vlády, chcela by som ho poprosiť, keby ste stručne charakterizovali, v akom stave pripravenosti je tých šesť zákonov, ktoré ste povedali, že je treba prijať do Helsinského summitu.

Pavol Hamžík:
Áno, týchto šesť zákonov je v legislatívnom procese: Zákon o technických požiadavkách sa finalizuje, predpokladám, že Zákonom o technických požiadavkach sa bude legislatívna rada vlády -- tak isto ako Zákonom o verejnom obstarávaní -- zaoberať na svojom zasadnutí 1. 6., teda budúci pondelok, Zákon o štátnej pomoci, ten už mal byť na rokovanie legislatívnej rady vlády zaradený, zatiaľ nebol zaradený na program rokovania vlády, čiže legislatívny proces by mal byť už ukončený. Pokiaľ ide o návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, legislatívna rada vlády už tento návrh zákona prerokovala, vrátila ho na dopracovanie a opätovné predloženie, predpokladám, že je vo finálnom štádiu, pokiaľ ide o návrh zákona o štátnej službe, tam podľa legislatívneho plánu vlády, by tento zákon mal byť predložený vláde najneskôr do 15. septembra, je to veľmi zložitý legislatívny dokument, ktorý si vyžaduje tento nevyhnutný čas, chcel by som pritom upozorniť na tú skutočnosť, že podklady pre pravidelnú hodnotiacu správu -- budeme predkladať prvé podklady na prelome júna a júla, alebo do konca júna, ale budeme mať možnosť ešte do konca septembra predložiť dodatočne podklady k hodnoteniu a návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín bude prerokovaný na mimoriadnom zasadnutí vlády v pondelok spolu s ďalšími materiálmi tak hovorí aj politická dohoda, aj vývoj situácie.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, ďalšia otázka.

Ľudovít Černák:
Ja ešte len doplním, z hľadiska vecného -- tie dva zákony, o ktorých hovoril pán podpredseda Hamžík, vecne prešli legislatívnou radou, ale boli vrátené preto, pretože legislatívna rada vyslovila názor, či by sa nemali len novelizovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka v rámci všeobecnej zodpovednosti výrobcu -- neriešiť aj teda zodpovednosti za škody výrobcom spôsobené, predložili sme komparáciu s krajinami Európskej Únie, a pôjdu tie materiály ako samostatné zákony, takže je to otázka ďalšieho zasadnutia a už idú následne potom do vlády a do parlamentu.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, nech sa páči, ďalšie otázky. A myslím, že vidím Paľa Pavlíka v diaľke na svojom obvyklom mieste. Nech sa páči.

Otázka: Pavol Pavlík, Rádio Twist:
Ja mám dve otázky. Tá prvá, chápem, že tá by skôr smerovala na pani Schmögnerovú, ale žiaľ, položím ju vám, pán Černák: Ide o akcie na doručiteľa -- pokiaľ teda mne je známe, alebo ak tomu rozumiem správne, tak táto novela, respektíve tie dve novely, riešia budúcnosť. Neriešia však to, čo si väčšina občanov od týchto právnych noriem sľubovala, to znamená poodhalenie vlastníckych pomerov v mnohých kľúčových podnikoch, smerom do minulosti. Ako vysvetlíte teda svojím voličom, že vlastne ten základný prísľub poodhalenia tajomstva privatizácie prostredníctvom akcií na doručiteľa sa nesplní a skúste to teda občanom vysvetliť, prečo. Tú druhú otázku, ak dovolíte, položím potom, keď odpoviete. Ďakujem.

Ľudovít Černák:
Akcie na doručiteľa a prístup vládnej koalície k nim sa niekoľkokrát verejne diskutoval, viem aj z porovnania s Maďarskou republikou, ktorá prijala obdobnú právnu normu, že dosť dlho trvalo, kým právnici našli také vyjadrenie, ktoré by nemohlo byť spochybnené povedzme ústavným súdom alebo zrušené.Všetky právne normy, ktoré príjmame, sú právne normy, ktoré nemajú v sebe retroaktivitu a môžu platiť len od dátumu zverejnenia vo vyhláške. Ale toto riešenie, ktoré dnes vláda schválila, jednoducho znamená, že po prijatí tohto zákona nebudú na Slovensku žiadni anonymní vlastníci. A ak aj niekto využil toho obdobia a medzitým to prehadzoval na nejakých iných kolegov, alebo na nejaké iné osoby, tie budú musieť zdôvodniť v rámci svojích noriem, to znamená majetkového priznania, daňových priznaní, že ak nejaké akcie nadobudli, čím ich zaplatili a ako sa k tomu dostali. Takže touto normou, ktorá je právne čistá, ktorá ruší anonymné vlastníctvo, bude sa dať dopátrať aj k rôznym nekalým praktikám, ktoré boli praktizované v minulosti.

Miriam Fiťmová:
Takže ešte dáme jednu otázku, Pavol Pavlík.

Doplnenie otázky: Pavol Pavlík, rádio Twist
V minulom týždni vláda ústami pána Dzurindu, ale aj pani Schmögnerovej a pána Mikloša prezentovala stopercentnú jednotu pri odhodlaní prijať ozdravné ekonomické opatrenia. Krátko nato, v podstate bezprostredne nato, to jednoducho vyvrátil minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, ktorý proste poprel, alebo vyjadril názor, že za jedno z kľúčových opatrení, ktoré vláda avizovala prijať, jednoducho nie je. Chcem sa spýtať, ako ste dnes diskutovali s pánom Koncošom o tejto veci a ako to vlastne je, vysvetlite to občanom.

Pavol Hamžík:
Ja som to povedal už včera na tlačovej konferencii, chcem to zopakovať, že pre nás je dôležité -- teda pre zástupcov koalície -- tá dohoda, ktorá bola uzavretá medzi predsedami koaličných strán, ide o písomnú dohodu a ako si všetci pamätáme, tak pán Migaš povedal, že dôležité je to, čo hovorí on, a nie jeho podpredsedovia alebo členovia vedenia SDĽ , čiže my stále vychádzame z toho, čo sa pred necelými desiatimi dňami na koaličnej rade dohodlo a podpísalo. Ďalej o týchto veciach hlbšie nepôjdem, pretože treba počkať na riešenie, ktoré bude prijaté vo vláde v pondelok.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, nech sa páči, televízia Markíza.

Ľudovít Černák:
Ešte chce pán Pavlík, aby som mu ja odpovedal.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči.

Ľudovít Černák:
Stotožňujem sa s tým, čo povedal pán podpredseda vlády a dovolím si pripomenúť, že v situácii, v ktorej vláda prijala rozhodnutie, nemá absolútne žiadny význam hrať sa na konkrétne politické strany a už vonkoncom nie vytĺkať politický kapitál tým, že niekto prezentuje svoje osobné názory. Sme na jednej lodi, všetci sme podporili tieto opatrenia, sú v záujme občana, v záujme stabilizácie úspor naších občanov, a preto si myslím, že celý kabinet -- ja som ministrom Dzurindovej vlády a to, čo povie premiér, je pre mňa záväzné a ak mám s tým vážne rozpory, tak si to vykonzultujem s ním alebo sám so sebou, ale plne podporujem tieto opatrenia -- pokiaľ sme dnes vo vláde hovorili, tak všetci členovia vlády sa prikláňali k tomu, že je to riešenie, ktoré je riešením vlády a nie konkrétneho politického subjektu alebo nedajbože len časti členov vlády.

Pavol Hamžík:
K tomu by som ešte jednu vetu doplnil, že hovorili sme o týchto otázkach dnes aj vo vláde a presne taký záver, ako sme ho tu teraz prezentovali, bol akceptovaný vládou, nikto voči nemu nenamietal.

Miriam Fiťmová:
Takže v prvom kole dáme šancu tým, ktorí sa ešte nepýtali. Začneme Markízou a potom pani Grosmannová.

Otázka: Helena Tomková, TV Markíza
Prvá časť bude smerovať k tomuto - čo na to minister Koncoš dnes vo vláde?

Pavol Hamžík:
Minister Koncoš to akceptoval, pretože neprotestoval, ani dokonca si nepamätám, že by sa vyjadril v rozpore s tým, čo povedal predseda vlády dnes.

Doplnenie otázky: Helena Tomková
Ďalšia moja otázka je ešte tiež k tým akciám na doručiteľa..

Miriam Fiťmová:
Na mikrofón poprosím Vás.

Doplnenie otázky: Helena Tomková
... akciám na doručiteľa. Chcela by som sa spýtať teda pána Černáka, či tieto akcie na doručiteľa budú ešte skúmané v súvislosti s minulosťou, či budete spolupracovať s finančnou políciou, poprípade daňovými úradmi na zisťovaní bývalých majiteľov, preverovaní majetkových priznaní, a tak ďalej.

Ľudovít Černák:
Áno, jednoznačne, pani redaktorka, Vy ste vlastne vo svojej otázke načrtli mechanizmus, ktorý je bežný vo všetkých demokratických krajinách: žiadne veľké prešľapy, žiadne veľké kauzy, žiadne veľké korupčné aféry neboli nekonečné. Julio Andreotti bol súdený za kauzy a za prešľapy, ktoré boli pred pätnástimi rokmi. /Nezrozumiteľné/ ...spadol na základe aféry, ktorá trvala sedemnásť rokov. Takže po tomto inštrumente, ktorý zruší anonymné vlastníctvo predpokladám, vo všetkých sporných prípadoch a tam, kde sa nájde oprávnený podnet, budú konať orgány za to zodpovedné: finančná polícia, daňové úrady, dokonca aj orgány činné v trestnom konaní.

Pavol Hamžík:
Ja len dúfam, že im to nebude toľko trvať, koľko /nezrozumiteľné/. Ja by som chcel povedať, že príslušné orgány už konajú aj v tých veciach, ktoré /nezrozumiteľné/.

Ľudovít Černák:
Mnoho výsledkov už je konkrétnych, a pokiaľ ja som informovaný, tak už niekoľko desiatok potentátov z minulého obdobia má odňaté cestovné pasy. A dokonca, ak sa nemýlim, dvaja už aj sedia vo vyšetrovacej väzbe, jeden vysoko postavený činiteľ -- možno jeden z najvyšších v štátnej finančnej inštitúcii. Ale rešpektujeme prezumpciu neviny -- až po náleze, po výroku súdu, budeme publikovať príslušné zistenia, ale orgány konajú, pán minister vnútra vládu informuje každý deň, každý týždeň v tom rannom kolečku, o niekedy až niekoľkých desiatkach zistení, ktoré finančná polícia za ten týždeň zistila, objavila, alebo prišli nové podania.

Miriam Fiťmová:
Ja teda už malý dodatok na tú tretiu otázku v poradí, že dnes pani ministerka Schmögnerová poskytla Markíze rozhovor, nahrával ho Daniel Krajcer. Nech sa páči, pani Grosmannová.

Otázka: Klára Grosmannová, denník Práca
Pán vicepremiér, keďže je jasný a konkrétny termín, kedy vláda mimoriadne prerokuje jeden zo šestice tých dôležitých zákonov -- Zákona o jazyku menšín, chcela by som sa spýtať, pretože tomu by malo predchádzať prerokovanie v legislatívnej rade, v rade vlády pre národnosti, ako pán vicepremiér Csáky spomenul, prípadne ešte aj v koaličnej rade, aké sú tieto tri záväzné termíny?

Pavol Hamžík:
Politické rokovania zajtra, rada vlády pre národnostné menšiny v piatok, legislatívna rada vlády ráno v pondelok, o druhej hodine v pondelok zasadnutie vlády.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, nech sa páči, Vaša otázka.

Otázka: Peter Goliaš, agentúra SITA
Ja sa chcem opýtať ešte -- vrátiť sa k tomu zákonu o cenných papieroch, k novele. Pokiaľ som to ja dobre pochopil, tam sa ukladá emitentovi cenných papierov povinnosť vyzvať majiteľov akcií na doručiteľa, listinných, k tomu, aby zmenili tieto akcie na zaknihované, respektíve na listinné na meno. Čo v prípade, ak ten emitent akcií nenájde týchto majiteľov akcií na doručiteľa, čiže vlastne, že sa mu nepriznajú, bude aj tak niesť zodpovednosť za to a bude mu hroziť zánik, ako to vyplýva z tohto zákona do tých šiestich mesiacov?

Miriam Fiťmová:
Obávam sa, že Vaša otázka je skutočne pre pani ministerku Schmögnerovú, ja Vám poskytnem ten materiál, ale myslím, že ste boli aj na tej rannej tlačovke. Ja Vám v tejto chvíli neviem odpovedať.

Ľudovít Černák:
Myslím, že je aj dobre informovaný, ak do šiestich mesiacov to neprebehne, tak sa môže zrušiť ten právny subjekt.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, nech sa páči, pán Fillin.

Otázka: Juraj Fillin, TA SR:
Ja by som sa chcel spýtať pána ministra Černáka -- dneska nám predseda, pardon prezident FNM, povedal svoju predstavu o vyriešení problému dlhopisov asi tak, že chcel by, aby sa ponúkli za dlhopisy občanom akcie niektorých bonitných podnikov, medzi ktorými by mali byť napríklad aj Plynárenský priemysel, energetické podniky, kde spomínal, že asi 20 % akcií by mohlo takto sa predať a podmienil vlastne toto riešenie alebo úspech vôbec vyriešenia dlhopisov ochotou rezortných ministrov spolupracovať na tomto riešení. Takže by som sa chcel spýtať, či vy ste v tomto smere pripravení ponúknuť tieto akcie týchto podnikov.

Ľudovít Černák:
Na takú jednoduchú odpoveď by som mohol dať jednoduchú odpoveď a odpovedal by som: áno. Ja by som ale rád upozornil, že je to problém, ktorý sme zdedili, ktorý budeme musieť riešiť v budúcom roku a ktorý teda môže spôsobiť pohromu, pokiaľ by 35 miliárd korún bolo vrhnutých priamo do spotreby -- a preto napríklad my na ministerstve sa zaoberáme takými formami a takými úvahami, ktoré by všetkým pomohli. Ja Vám poviem len jeden príklad, aby ste vedeli, ako asi uvažujeme, ale prosím, berte to ako veľmi pracovnú hypotézu: za zdroje, ktoré sa získajú časťou odpredaja lukratívnych podnikov, povedzme vrhnúť ich do bytovej výstavby a majitelia dlhopisov by sa mohli rozhodnúť, či si povedzme vyplatia svoj podiel tými dlhopismi, alebo či si ich budú nejakým iným spôsobom kapitalizovať, alebo prípadne, či vymenia za akcie. Jednoducho, tento krok sprevádzať aj tým, aby nastalo oživenie domácej ekonomiky, aby to neboli jednoducho len stroje, ktoré by išli do spotreby. Tým, že by išli na kapitálový trh, samozrejme, dá sa predpokladať, že to bude znamenať prílev portfóliových investorov a podporujem takéto riešenie. Samozrejme, som viazaný rozhodnutím vlády a príslušných zákonov. Deväťdesiatdvojka novelizovaná, ktorá budúci týždeň ide do vlády, predpokladám, že otvorí dvere tomu, aby časť týchto podnikov mohla byť použitá na splácanie záväzkov z dlhopisovej metódy, ale o forme ešte sa diskutuje, ale moja odpoveď je áno.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Pani Gottweisová.

Otázka: Alena Gottweisová, denník SME
Ja by som sa chcela opýtať jednu vec. Vy ste, pán minister, povedali, že sa spriehľadní vlastníctvo, že nebude anonymného vlastníka. Problém je v tom, pre koho nebude anonymného vlastníka. v tejto súvislosti sa pýtam, či sa vytvorí, alebo či sa uvažuje s vytvorením nejakého registra vlastníkov, teda -- alebo kto vlastní - čo vlastní a či to bude verejne prístupné, trebárs na internete, alebo či to zostane len v SCP.

Ľudovít Černák:
Pani Alenka, je to už otázka, ktorá by viac príslušala predkladateľom tejto novely, pokiaľ ja som čítal zákon a pripravoval sa na dnešné zasadnutie, bude to len na SCP, ale bude to prístupné všetkým tým, ktorí budú mať oprávnený dôvod zistiť pravých vlastníkov. Či to pôjde aj na internet, o tom môžu rozhodnúť poslanci, návrh vlády, ktorý horko-ťažko prešiel legislatívnou radou vlády je takýto, ale možnože ešte poslanci ho vylepšia, to riešenie, že by to išlo na internet, sa mi veľmi pozdáva. Keď budem diskutovať s našimi poslancami, budem ich k tomu povzbudzovať.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, denník SME.

Otázka: Richard Filipko, denník SME:
Tak prosím Vás, prečo neboli dnes na vláde prerokované ďalšie opatrenia avizované opatrenia, ktoré majú ozdraviť ekonomiku. Čaká sa na niečo, alebo skončili ste dnes o pol štvrtej rokovanie vlády? Čaká sa ešte na niečo, alebo sa čaká iba na voľbu prezidenta? Je potrebné vôbec na niečo ešte čakať v tej situácii, v akej je ekonomika?

Ľudovít Černák:
Takto, je politická dohoda, že tieto opatrenia budú prerokované naraz, ich príprava potrebuje určitý čas, dohodli sme sa na mimoriadnom zasadnutí v pondelok, nemá to s ničím iným súvis, len s tým, že minulý týždeň prudko klesala koruna a jedine tieto opatrenia -- ktoré sa stále pripravujú a budú finalizované do pondelka. Avizovanie týchto opatrení pád koruny zastavil. Čiže ostaňme v tejto polohe a ja by som rád sa vyhol nejakým špekuláciám.

Miriam Fiťmová:
Doplnková ešte jedna, nech sa páči.

Doplnenie otázky: Richard Filipko
Môžem ešte raz?

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči.

Doplnenie otázky: Richard Filipko
Pán premiér hovoril, že čo sa stihne, to sa stihne do júna, čo nie, bude v júli. Čo chcete stihnúť do júna?

Ľudovít Černák:
Pán redaktor, zďaleka to nebolo tak, že sa na niečo čaká, že vláda si tu veselo zasadala a hovorila o dopyte po domácich výrobkoch a pritom vonku zúri kríza. Materiály, ktoré bolo potrebné prerokovať -- vyjednávači potrebovali mandát -- sme prerokovali, rokuje sa intenzívne štvrtok, piatok, sobotu, nedeľu, pretože mnohé rozhodnutia nemôžu byť len rozhodnutím slovenskej vlády, v pondelok sa prijmú záverečné rozhodnutia na zasadnutí vlády, po ktorej budete informovaní o konkrétnych číslach a konkrétnych krokoch.

Miriam Fiťmová:
Pani Růžičková, ČTK.

Otázka: Marta Růžičková, ČTK:
Ja by som ešte poprosila -- vláda prerokovala, s pripomienkami vzala na vedomie, schválila štátny záverečný účet. Mohli by ste nám niekoľkými číslami priblížiť, ako skončilo hospodárenie za minulý rok?

Miriam Fiťmová:
Pani Růžičková, ja ak dovolíte trošku to zjednoduším. Celý ten materiál je Vám k dispozícii aj s predkladacou správou. Ja Vám samozrejme môžem teraz z nej čítať, ale nepredpokladám, že by to bolo zaujímavé. Nech sa páči, tam vzadu ešte Dana Jancová, SITA.

Otázka: Dana Jancová, SITA:
Chcem sa spýtať, pán Hamžík, Vás, kto a kedy rozhodne do pondelka, ktorý je už o pár dní, kedy má rokovať o Zákone o jazykoch menšín vláda, kto a kedy rozhodne, ktoré z tých alternatív, ktoré ste vypracovali v tej pracovnej skupine, budú vlastne súčasťou toho zákona, keďže už vyše pol roka, alebo pol roka vlastne, experti koalície nie sú schopní sa dohodnúť, ako zosumarizovať tie jednotivé alternatívy do konkrétnej podoby návrhu zákona. Čiže proste: kedy a kto o tom rozhodne, lebo zostáva už len pár dní.

Pavol Hamžík:
Existuje len jedna alternatíva, teda existuje jeden návrh, ale pri niektorých paragrafoch má alternatívne riešenia, ktoré treba rozseknúť na politickej úrovni. My sme nič nezmeškali, nebol dôvod sa ponáhľať, proste tá politická dohoda niekedy musí dozrieť a niekedy dozrieva aj niekoľko mesiacov, čiže zajtra na politickej úrovni -- myslím si, že je tam šesť alternatív k jednotlivým paragrafom, ale nie sú to už zásadné otázky, možno v jednom, v dvoch bodoch -- bude rozhodnuté na politickej úrovni; materiál, ktorý vzíde zo zajtrajšieho rokovania bude na Rade vlády pre národnostné menšiny a v pondelok v Legislatívnej rade vlády a vo vláde. Čiže neposúval by som to do dramatickej polohy, snáď len to by som pripomenul, že ide o politicky mimoriadne citlivý dokument a tento dokument -- my sme vždy vychádzali z toho, že potrebuje podporu všetkých štyroch koaličných partnerov, a vychádzali sme z toho, že by mal mať podporu - a budeme sa o to snažiť - v prevažnej väčšine našich občanov, a to bez ohľadu na to, akej sú národnosti.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Priestor na poslednú otázku. Nech sa páči.

Ľudovít Černák:
Ja by som len jednou vetou doplnil, že skutočne bežia teraz rokovania na politickej úrovni, napríklad na predsedníctve SDK sme veľmi podrobne prebrali všetky ustanovenia, zvolili sme dva jednoduché princípy, ktoré hovoria o tom, že riešiť zákon je všetko, čo je štandardné a nikde nenahrádzať povedzme súčastnú diskrimináciu nejakou ďalšou diskrimináciou, poviem príklad: keby bolo vysielanie len v jednom jazyku, tak potom by zase tá druhá menšina bola diskriminovaná, pretože by nerozumela, keby vyhlasovali miestnym rozhlasom poplach napríklad. Takže my to máme už jasne pripravené, na politických úrovniach dobehnú rokovania a tým procesom, o ktorom hovoril pán podpredseda vlády Hamžík, myslím, že dospejeme k zhode. Je to zákon, z ktorého opätovne by sa nemal vytĺkať politický kapitál. My sme mali tú odvahu a podpísali sme vzájomné vyhlásenie ďaleko pred voľbami, kde sme veľmi presne definovali, ktoré sú naše mantinely, odkiaľ-pokiaľ a to dodržíme aj pri zákone o použivaní jazyka národnostných menšín.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, takže ak je nevyhnutné, tak poskytneme priestor na poslednú otázku, ale zdá sa, že nikto sa nehlási. Takže v tejto chvíli Vám ďakujem všetkým za pozornosť.