Schôdza č.: 19
Dátum: 23. júna 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády SR Miriam Fiťmová:
... pohľad na vládu SR, lebo už druhýkrát čakáte. Ďakujem, pani Kaliská, že ma upozorňujete na to. Žiaľbohu, dnes sa prerokováva viacero dôležitých bodov a zvyčajne je potrebné, aby všetci členovia vlády boli prítomní, takže preto tlačová konferencia tak ešte mešká. Budem rada, ak sa mi ešte podarí doviesť vám pána vicepremiéra Fogaša, ktorý by vám povedal pár slov o dnes schválenom návrhu zákona o jazykoch menšín, ale v tejto chvíli vedie schôdzu. V tejto chvíli by sme vás radi informovali o tom, že vláda dnes schválila návrh na vyslanie jednotky do Kosova. Viac vám o tom povie pán minister obrany. Nech sa páči.

Minister obrany SR Pavol Kanis:
Ctené dámy, vážení páni, ja by som vás chcel informovať o dvoch veciach, ktoré boli rozhodnuté na vláde. Prvá informácia je o tom, že vláda SR schválila finančný príspevok SR na úhradu časti vstupného kapitálu Albánska do Fondu sociálneho rozvoja Rady Európy vo výške 10.000,-- EURO z prostriedkov rezervy vlády - to je prvá informácia. V súvislosti s tým by som chcel vás informovať o tom, že tá naša časť, ktorá bude vyslaná do Albánska, je to schválené v Národnej rade, bude súčasťou skupiny Belsa, budú tam vojaci z Belgicka, Litvy, Slovinska a Slovenska. Hlavnou úlohou tejto operácie je zabezpečiť sprevádzanie konvojov, mobilitu a ochranu humanitnej pomoci, zdravotnícke zabezpečenie tejto operácie je riešené prostredníctvom Českej poľnej nemocnice, logistické zabezpečenie bude v plnom rozsahu zabezpečené skupinou Belsa, ako je stanovené v návrhu memoranda o porozumení a technickej dohody medzi Belgickom a SR. Úlohou našej ženijnej jednotky v Albánsku je po prvé: upraviť a udržiavať zásobovaciu cestu medzi mestami /nezrozumiteľné/ na úrovni triedy 30, upraviť skladové priestory v prístave Dures pre humanitárnu pomoc, podieľať sa na budovaní a údržbe ciest k táborom pre utečencov. Túto informáciu Vám dávam len preto, aby bolo jasné, že sa na tom pracuje a je otázkou krátkeho času, aby odišli do Albánska. Dnes vláda schválila návrh na vyslanie ďalšej ženijnej jednotky armády SR do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova. Ide o iniciatívny návrh ministerstva obrany (MO) a ministerstva zahraničných vecí (MZV). Naša jednotka by v KFOR mala pôsobiť v rámci rakúskeho kontigentu, aspoň tak to ukazujú doterajšie rokovania a táto štruktúra vojenská by mala byť zložená z vojakov Rakúska, Švajčiarska a Slovenska. Problémy obyčajne bývajú vždy s financovaním týchto operácií - tak to bolo aj v prípade vyslania jednotky do /nezrozumiteľné/, tak to je aj v prípade vyslania jednotiek do KFOR-u. Predpokladá sa, že je na to potrebné mať 39 mil. Sk, z toho bude 20 mil. z rezervy vlády SR a ostatok bude z viazaných prostriedkov kapitoly MO. Pri rokovaní o tomto bode minister spravodlivosti podal návrh, či by nebolo možné, aby táto jednotka ochraňovala chrámy v Kosove, vláda prijala uznesenie a uložila ministrovi zahraničných vecí preskúmať túto možnosť.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, nech sa páči, Vaše otázky. Dana Jancová.

Otázka: Dana Jancová, SITA
Chcem sa len spýtať, že teda či navrhol pán Čarnogurský aj to rozšírenie na 200 mužov oproti tým 40 ženistom z tých elitných jednotiek a či má ísť o ochranu len pravoslávných cirkevných objektov. To je všetko.

Pavol Kanis:
Akcia KFOR je asi najväčšia akcia v histórii, ktorá sa robila so súhlasom OSN. Celkovo počet tých jednotiek má byť 50000 55000 vojakov, z toho hľadiska účasť Slovenska je skutočne iba symbolická, a preto táto jednotka musí byť poslaná tam a musí to byť taký druh jednotky, ktorý potrebuje riadiaca centrála celej tejto operácie. Čiže minister Čarnogurský, ktorý minulý týždeň hovoril o rozšírení prípadne na, tuším na 300 ľudí, myslím, že je to názor, avšak čo by bolo aj pozoruhodné keby to Slovensko dosiahlo, ale vzhľadom na hospodársku a finančnú situáciu tohto štátu a zdroje, ktoré má k dispozícii ministerstvo financií (MF), to nie je možné.

Doplnenie otázky: Dana Jancová, SITA
/nezrozumiteľné/

Pavol Kanis:
Nenavrhol.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, ďalšie otázky. Richard Filipko.

Otázka: Richard Filipko, denník SME
Pán minister, môžte nám povedať počty tých ľudí, koľkí pôjdu do Kosova a tých 39 mil., to je len na tento rok?

Pavol Kanis:
To je 40 ľudí do konca roka.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, ďalšie otázky.

Doplnenie odpovede: Pavol Kanis
Čo sa týka ešte Kosova aby ste mali taký celkový prehľad, že asi KFOR ako bude fungovať, doterajšie úvahy sú také, že treba, aby spoločnosť v Kosove prešla štyrmi fázami zmien: prvá tá fáza trvá niekoľko týždňov a začína vytváraním orgánov moci a správy pod dohľadom medzinárodných jendotiek. Postupne by sa mali pomery usporiadať tak, aby sa v Kosove konali voľby a celý tento proces v štyroch fázach sa predpokladá, že bude trvať asi päť rokov - minimálne päť rokov. To znamená, kto posiela do Kosova jednotky, ich neposiela tam iba tak povediac do zimy, ale posiela ich tam na dlhé obdobie a ak si to vynásobíte tými rokmi a tým, koľko to je na rok, tak sú to pomerne veľmi silné zaťaženia. Treba povedať, že aj keď rozhodla Rada bezpečnosti, o celej tejto operácii dosiaľ nie sú vyjasnené otázky, ako to bude financované. Je dosť možné, že to budú financovať v štáte na vlastné náklady. Ak by sa pokračovalo tak ako v iných mierových operáciách, tak preberá na seba financovanie OSN to sa potom robí takým spôsobom, že štát si hradí náklady a v istom čase OSN refunduje tieto náklady, k dnešnému dňu OSN nám dĺži asi okolo 20 mil. Sk. Záujem o účasť v týchto jednotkách je v slovenskej armáde veľmi vysoká je to možnosť prirodzene si aj zarobiť dostávajú tu plat 10.000,-- Sk a vonku na mesiac majú 1.000 1.300 USD podľa toho, ako sú zaradení a aká tam je funkcia. Čiže záujem je o to veľký, vyberajú sa samozrejme podľa fyzických a psychických schopností s tým, že je to vždy na dobrovoľnom princípe. Každý sa rozhoduje dobrovoľne, či do tej jednotky pôjde alebo nepôjde. Je veľký záujem profesionálnych vojakov, ako aj vojakov v zálohe.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, Andrea Snyders. Nech sa páči.

Otázka: Andrea Snyders, Bloomberg News
/nezrozumiteľné/

Miriam Fiťmová:
K IRB? Áno, predpokladám, že k IRB Vás príde informovať pán štátny tajomník MF. Ja ho dovediem, len teraz je momentálne potrebný na rokovanie vlády. Ale ten materiál, podľa toho, čo viem, je dôverný. Nech sa páči, ďalšie otázky. Pani Krajačičová.

Otázka: Dobroslava Krajačičová, denník Slovenská Republika:
/nezrozumiteľné/..., či vláda dnes rokovala o situácii v Nafte Gbely a s akým výsledkom, či nás môžte informovať.

Pavol Kanis:
Vláda rokovala dnes o situácii v Nafte Gbely tak, že pán predseda FNM Kaník informoval o doterajšej genéze vzťahov s Naftou Gbely a s pánom Poórom. Absolvoval dnes pán predseda FNM rozhovor so zástupcami tej skupiny, ktorá to mala kúpiť. Predmetom toho rozhovoru boli prirodzene aj otázky vieryhodnosti tej informácie, ktorá bola, ako aj dôkazu toho, že to predané. Vláda mala o celej tejto záležitosti veľkú diskusiu a kloní sa k istému názoru a riešeniu, o ktorom bude informovať verejnosť.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, Rádio Koliba.

Otázka: Rádio Koliba
/nezrozumiteľné/..., aby som mohol také súhrnné informácie ohľadne toho vyslania vojakov a ohľadne tých platieb - takže do Albánska idú nejakí vojaci a do Kosova idú nejakí.

Pavol Kanis:
40 a 40.

Doplnenie otázky: Rádio Koliba
40 a 40 -- 80 a obidve budú stáť dokopy 40 mil., teda tých 39 mil.

Pavol Kanis:
Nie, každá stojí asi 40 mil.

Doplnenie otázky: Rádio Koliba
Ďakujem veľmi pekne.

Miriam Fiťmová:
Ešte tam niekde - pani Gottweisová som videla otázku.

Otázka: Alena Gottweisová, denník Hospodárske noviny
V tejto súvislosti s Naftou Gbely by som sa chcela opýtať, či nepadla náhodou otázka rezignácie pána predsedu FNM, pána Kaníka.

Pavol Kanis:
Nepadla.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, pani Krajačičová.

Otázka: Dobroslava Krajačičová, Slovenská republika
Ešte doplňujúcu otázku: to znamená, že vláda si stojí za tým pôvodným stanoviskom, ktoré prezentovala?

Pavol Kanis:
Áno, stojí si za týmto stanoviskom a vláda podľa výmeny názorov, ktorá prebehla na vláde, vláda je odhodlaná spraviť razantné kroky k náprave veci.

Miriam Fiťmová:
SITA mala ďalšiu otázku.

Otázka: Dana Jancová, SITA
Hej. Chcem sa spýtať, ako vyzerala na vláde očakávaná avizovaná premiérom, avizovaná diskusia o vyhláseniach pána Koncoša a keďže je to Váš stranícky kolega, zaujíma ma, ako bude otázku pána Koncoša a jeho vyhlásenia, že odíde prípadne aj z SDĽ, alebo z klubu SDĽ, riešiť SDĽ.

Pavol Kanis:
O vyhlásení pána Koncoša nebola žiadna diskusia na vláde. Ja si myslím, že každý minister má niekedy slabšie chvíľky, takže treba to tak brať. Viete, každému ministrovi je pri tých finančných zdrojoch, ktoré sú k dispozícii, sem-tam do plaču, ale niektorí to vydržia viac, iní menej, takže je to vecou otvorenej budúcnosti.

Doplnenie otázky: Dana Jancová
Koľko slabších chvíľ môže mať tak jeden minister za pol roka?

Pavol Kanis:
Keby ste spravili anketu medzi ministrami.

Miriam Fiťmová:
Nevidím žiadne ďalšie otázky. Nech sa páči.

Otázka: Monika Ďurčenková, denník Pravda
Rokovala dnes vláda aj o železniciach, teda o reštrukturalizácii železníc?

Pavol Kanis:
Rokovala aj o železniciach. Bol to bod, ktorý bol medzi tými poslednými a keďže sa jedná o veľmi zložitú problematiku a o veľmi veľké peniaze, ktoré železnica dĺži, tak bolo rozhodnuté, že tento materiál musí byť pripravený kvalitnejšie a bude na rokovaní vlády o týždeň.

Miriam Fiťmová:
Myslím, že STV som videla otázku. Nech sa páči.

Otázka: Andrea Lőrinczová, STV
Áno, ja som sa chcela spýtať, či sa dnes vláda zaoberala kandidátom na post guvernéra NBS a či padli zo strany ministrov nejaké návrhy.

Pavol Kanis:
Vláda sa týmto nezaoberala. Včera zasadala koaličná rada, kde sa vymenili názory na to, kto by to mohol byť, ale tie návrhy boli takpovediac, ako ktorá strana by si predstavovala riešenie tej otázky, ale boli iba tak /nezrozumiteľné/ vyslovené.

Doplnenie otázky: Andrea Lőrinczová
/nezrozumiteľné/

Pavol Kanis:
Vzhľadom na to, že to bolo dôverné rokovanie, mám povinnosť byť aj ja disciplinovaný, takže nepoviem žiadnu informáciu.

Doplnenie otázky: Andrea Lőrinczová
/nezrozumiteľné/

Pavol Kanis:
Viete, že guvernér NBS - jeho doba končí koncom júla, tuším 27. júla, ak sa nemýlim, takže je možné, že na ďalšom zasadnutí vlády už táto otázka bude otvorená aj čo sa týka mien. Je to možné, ale prosím, berte to ako relatívnu informáciu.

Otázka: Dana Jancová
/nezrozumiteľné/... má dostať na rokovanie vlády stratégia decentralizácie a reformy verejnej správy, lebo opäť Váš stranícky kolega pán Ftáčnik hovoril, že to malo byť už na minulotýždňovom rokovaní vlády.

Pavol Kanis:
Viete, bolo spoločné zasadnutie koaličnej rady, bolo tam zastúpenie vlády, boli tam nielen členovia vlády, štátni tajomníci, konalo sa to na /nezrozumiteľné/ tam boli prediskutované niektoré veci, z toho všetkého už vidieť, že v čom je istý konsenzus a v čom treba niečo upraviť, takže v najbližších týždňoch - predpokladám, že to bude tak isto.

Miriam Fiťmová:
Slovenská republika mala ešte otázku.

Otázka: Dobroslava Krajačičová
Ešte jednu otázku: aj keď ste spomínali, že by ste priviedli pána podpredsedu Fogaša, chcem sa opýtať na margo toho prijatého zákona o používaní jazykov menšín, či vláda ho prijala v takej podobe, ako odporúčila legislatívna rada vlády, alebo či mala nejaké zásadnejšie pripomienky k tomu.

Pavol Kanis:
Pán podpredseda vlády tu príde ešte, ale prijala ho v takej podobe, ako opustil legislatívnu radu s tým, že bolo tam ešte vyjasňovanie pri istých formuláciách a tam došlo pri úprave týchto formulácií došlo k dohode, ale nie sú to žiadne rozhodujúce ... nejaké rozhodujúce posuny v tom obsahu, ako bol z legislatívnej rady. Zatiaľ zástupcovia SMK vo vláde tento návrh nepodporujú, zdržali sa hlasovania.

Miriam Fiťmová:
V tejto chvíli ďakujem za Vaše otázky, ešte sa pokúsim doviesť pána podpredsedu vlády Fogaša.

Hovorkyňa vlády SR Miriam Fiťmová:
...ďalší sľub ešte som Vám sľúbila dnes aj niekoho z ekonomických ministrov vlády. Pán minister Černák predkladal dnes materiál, ktorý súvisí s reštrukturalizáciou podnikového sektora. Ešte kým mu odovzdám slovo, Vás všetkých poprosím, všetkých Vás poprosím, aby ste si vypli mobilné telefóny. Myslela som si, že je to zbytočné, zrejme nie. Nech sa páči, pán minister.

Minister hospodárstva SR Ľudovít Černák:
Ďakujem pekne. Milé dámy a páni, aby som spresnil, dnes som miesto neprítomného pána podpredsedu vlády Ivana Miklóša predkladal materiál, v rámci ktorého boli rozpracované opatrenia v oblasti ozdravenia, reštrukturalizácie a privatizácie podnikového sektora bánk. Návrh, ktorý vznikol na základe úlohy z programu ozdravenia, rozpracováva konkrétne tie časti, kde sa začínajú formovať predstavy vlády o tom, ako realizovať boj proti korupcii, klientelizmu, zneužívaniu postavenia prirodzených monopolov, ako dať na papier predbežné návrhy o harmonograme privatizácie prirodzených monopolov a bankovej sféry, ako dať na papier konkrétne údaje o niektorých kritických spoločnostiach, v ktorých by mohlo dôjsť k realizácii záruky štátneho rozpočtu. Budem Vás informovať z prílohy už prijatého uznesenia vlády. Príslušní rezortní ministri majú za úlohu do konca júna vymedziť okruh podnikov so strategickým významom, pre ktoré by sa mali vybrať renomovaní manažéri, navrhnúť mechanizmus riadenia vybraných podnikov so strategickým významom na zmluvnom základe s cieľom zvýšiť efektívnosť hospodárenia týchto podnikov, to by malo byť do konca júla. Potom v častiach predkladacej správy a zdôvodnenia sa bližšie popisujú mechanizmy, ako vybrať renomované spoločnosti, ako zabezpečiť transparentnosť a ako zveriť riadenie vytipovaných prirodzených monopolov, ktoré vytipujú rezortní ministri najatým manažérom, pravdepodobne najatým na báze medzinárodného tendra. Z ďalších úloh, ktoré by Vás mohli zaujímať, sme skrátili termín pre predloženie zákona o regulácii prirodzených monopolov, spoločne s Protimonopolným úradom máme predložiť na rokovanie vlády koncepciu do konca augusta, mali by sme vytvoriť nezávislý monitorovací orgán pre poskytovanie štátnej pomoci, mali by sme vypracovať harmonogram postupu pri privatizácii bánk s majetkovou účasťou FNM a predložiť ho na rokovanie vlády do konca júla, navrhnúť spôsob privatizácie Slovenskej Poisťovne do konca októbra, zodpovedá ministerstvo financií (MF), identifikovať majetkové podiely štátnych a kvázištátnych inštitúcií v bankách a poisťovniach a navrhnúť spôsob a harmonogram postupu pri predaji uvedených podielov a predložiť ho na rokovanie vlády. Následne by sme mali konzultovať strategický postup urýchlenia reforiem, ktorý bude konkretizovaný v programe ozdravenia so zástupcami medzinárodných inštitúcií a domácich inštitúcií. Jedna veľká séria úloh šiestich je prijatá pre zvýšenie účinnosti jestvujúcich foriem financovania a úverovania v oblasti malého a stredného podnikania. Konkrétne môj rezort má za úlohu v spolupráci so zástupcami a záujmovými združeniami reprezentujúcimi malé a stredné podnikanie vyhodnotiť doterajšie spôsoby, navrhnúť nové. Čiastočne sme už úlohu plnili, pretože Európska investičná banka otvára ďalšie úverové linky, ale podpredseda vlády Hamžík, ministerstvo hospodárstva (MH), MF ma žiada prehľadať ďalšie možnosti. No a z tých ďalších úloh potom konkrétne sú úlohy vo vzťahu k VSŽ, ŽSR, k vodohosp. výstavbe, Nafte Gbely a SE skontrolovať, ako sa plnili doterajšie uznesenia. Takže toľko prosím z materiálu, ktorý vláda prijala a kde teda vyplývajú jednotlivé konkrétne úlohy pre konkrétne rezorty. Väčšina tých úloh bola skrátená tak, aby ... teda termín bol skrátený tak, aby rýchlo a mobilizačne sa riešili problémy, ktoré sa tam objavujú. Dovoľte mi ešte informovať Vás aj o tom, že na základe mojej požiadavky dnes vláda bola pripravená zaradiť na rokovanie materiál, ktorý definitívnym spôsobom upravoval predstavu vlády o usporiadaní pomerov v Nafte Gbely aj v úvode toho materiálu, aj v závere bolo konštatovanie, že mimosúdna dohoda predpokladá súčinnosť vlastníka. Správa, ktorú sme zachytili a o ktorej nás ráno informoval pán prezident FNM, bola veľmi prekvapivá, údajne prekvapila aj FNM. Pán Kaník o 11. rokoval so všetkými zástupcami a priniesol naspäť na rokovanie vlády písomný zápis z toho rokovania. Predseda vlády a vláda vyslovila nesúhlas s takýmto postupom. O tom, kto bude prípadne spoluvlastníkom Nafty Gbely, nerozhodne pán Poór, o tom rozhodne transparentný medzinárodný tender, a pokiaľ nedodržal dohody, ktoré mal s FNM, dostal som konkrétne ja za úlohu do budúceho týždňa navrhnúť najradikálnejšie riešenia, aby štát sa ujal taktovky a keď nie je možné urobiť mimosúdnu dohodu, ktorá by tak povediac mala základ v rokovaní vlády a uznesení, ktoré bolo prijaté, tak je vláda pripravená siahnuť k razantným krokom. Zároveň dnes budem oznamovať spoločnostiam zúčastneným, že táto transakcia je transakcia, ktorú slovenská vláda neuznáva, pretože je verejne známe, že Nafta Gbely bola kauza storočia a že musí byť vysporiadaná tak, ako rozhodne vláda SR, a to je jediný možný spôsob mimosúdnej dohody. My plne rešpektujeme to, že je to privátny vlastník - vlastník, s ktorým je FNM v spore, ale znovu opakujem: akékoľvek kroky, ktoré boli urobené z jeho strany vo vzťahu k zahraničným partnerom, sú netransparentné, sú to kroky, ktoré neuznávame a sme pripravení samozrejme po splnení všetkých právnych predpokladov a legislatívnych zmien, ktoré budú potrebné urýchlene zjednať nápravu.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Dámy a páni, ako ste si zrejme všimli, skôr, ako dám priestor na Vaše otázky, prišiel medzi nás aj predkladateľ návrhu zákona o používaní jazykov menšín a rovnako človek, ktorý vie možno z legislatívneho hľadiska najviac o tomto zákone, a to pán podpredseda vlády Fogaš a pán minister kultúry Kňažko. Poprosila by som teraz ich o krátke expozé k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.

Podpredseda vlády SR pre legislatívu Ľubomír Fogaš:
Ctené dámy, vážení páni, chcem Vám povedať, že vláda SR dnes schválila a možno už teda hovoriť o vládnej predlohe návrhu zákona o používaní jazykov menšín. Ide o návrh, ktorého filozofiu odobrila včera Legislatívna rada vlády, v podstate založená na tom, že na Slovensku platia určité právne úpravy, ktoré aj doteraz umožňovali používanie jazykov menšín v úradnom styku a povedal by som i v kultúre, rozhlase, médiách, školstve. Tieto zákony tak, ako boli, rešpektuje novonavrhnovaný zákon s tým, že v určitých častiach sa na ne odvoláva. Zásadná úprava spočíva iba v tom, že v obciach, kde počet príslušníkov národnostných menšín dosahuje viac ako 20 %, bude možné používať jazyk národnostných menšín aj v úradnom styku. Okrem toho zákon obsahuje i úpravu, podľa ktorých obce budú môcť rozhodnúť o tom, že bude dvojité značenie bezpečnostných či zdravotníckych výstražných zariadení, že bude môcť byť dvojjazyčne zverejnená aj iná dôležitá informácia, ak o tom príslušné zastupiteľstvo rozhodne. Rovnako obecné zastupiteľstvo bude môcť rozhodnúť o dvojjazyčnom označení ulíc, aj keď si to pri menách napríklad nevieme celkom dobre predstaviť, ale takáto možnosť tu bude. V ostatných častiach zákon vám už myslím bol známy. Predpokladám, že v NR SR bude prijatý ešte v rámci tohto zasadnutia. Tým vlastne naplníme - to je podstatné - článok 34, ods. 2 Ústavy SR, rovnako ako článok 6 toho istého právneho dokumentu a § 1, ods. 4 zákona o štátnom jazyku, ktorý sa vlastne dovolával toho, že zákon o štátnom jazyku neupravuje používanie jazykov národnostných menšín. Ďakujem.

Minister kultúry SR Milan Kňažko:
Ja, ak dovolíte, by som dodal niekoľko viet, pretože v poslednom čase sa vyskytlo viacero protirečivých informácií. Chcel by som potvrdiť, že tento zákon dodržiava všetky odporúčania, na ktorých sme sa dohodli v Haagu s predstaviteľmi tak Rady Európy ako OBSE, ako aj Európskej komisie. Tento zákon má preambulu, i keď ako právnici odborníci vedia, že takýto zákon nevyžaduje, či dokonca nemal by mať preambulu, z hľadiska legislatívneho a odborného je to výsledok politického kompromisu, pretože takisto zákon o štátnom jazyku z legislatívneho hľadiska nemal mať preambulu. Chcel by som Vás tak isto uistiť, že dodržiava všetky medzinárodné normy, ľudské práva a v konečnom dôsledku všetko to, čo sa nepodarilo vyriešiť v tomto zákone, ktorý hovorí o komunikácii v úradnom styku, zostáva naďalej priestor v zákonoch, na ktoré sa odvolávame, takže v budúcnosti zostaneme naďalej otvorení spolupráci a rozvoju medzinárodných noriem.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Poprosím Vás jednu otázku na úvod na pána ministra Černáka, ktorý odchádza na rokovanie. Takže, pán Sýkora sa dnes ešte nepýtal.

Otázka: Maroš Sýkora, denník Pravda
Chcem sa spýtať, na základe čoho vláda neuznala /nezrozumiteľné/ realizácii tejto transakcie a akým spôsobom chcete naplniť to, čo ste teraz hovorili.

Ľudovít Černák:
Predložím konkrétny návrh na rokovanie vlády. Dovoľte mi povedať, že kauza Nafta Gbely, častokrát skloňovaná, má jedno jediné riešenie: že ukradnutý majetok sa vráti späť do rúk štátu a že na tom nebude zarábať súkromná osoba, ale že priehľadným transparentným tendrom za najvyššiu cenu na tom zarobí štát. Takže sú možnosti, ako tieto zámery realizovať poviem Vám len toľko, že budem veľmi úzko spolupracovať s tu prítomným pánom podpredsedom vlády Fogašom pri rýchlom riešení tejto kauzy. Každý, kto sa o túto spoločnosť zaujímal, každý zahraničný investor, ktorý rokoval s predtaviteľmi vlády SR, s predstaviteľmi fondu a s predstaviteľmi SPP vedel, že vláda hľadá riešenie, že hľadá mimosúdnu dohodu, všetci záujemcovia boli informovaní, že majú počkať, kým vláda nájde spôsob, ako vytvoriť spoločný podnik a že majú šancu uchádzať sa v medzinárodnom tendri o polovičku tohto spoločného podniku. Ktokoľvek urobil krok, nesie si za to plnú zodpovednosť.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Nech sa páči, ďalšie otázky. Stíhame? Nech sa páči, tak ešte Markíza.

Otázka: Helena Tomková, TV Markíza
... pán premiér Dzurinda vyhlásil, že sa našlo 3 5 právnych dôvodov, pre ktoré má byť vrátená Nafta Gbely do rúk štátu. Ako informoval, tak to bude zopár dní alebo zopár týždňov. Prešlo niekoľko mesiacov, stále Nafta Gbely sa nevrátila. Kto je na vine, že Nafta Gbely je v tých rukách, v ktorých je.

Ľudovít Černák:
Ťažko sa hľadalo riešenie - právne čisté riešenie, ako realizovať predstavy vlády o vytvorení spoločného podniku. Ja som už aj verejne povedal, že hodiny a hodiny rokovali právnici, aby našli právne čisté, prijateľné a veriteľskými bankami akceptované riešenie. Toto riešenie minulý týždeň odišlo na všetky rezorty, aby mohlo po riadnom pripomienkovom konaní dnes vo vláde prejsť. Ja nepovažujem za náhodu, že to, čo sa udialo, sa udialo práve včera a bol pri tom porušený nielen predpoklad, ako sa dá mimosúdnou dohodou táto kauza vyriešiť, ale zrejme tam boli urobené aj iné prešľapy. Ak budem citovať presne zo záznamu dnešného rokovania - mám napr. poznamenané, že pán Ernest Valko jediné, čo požadoval, tak požadoval preukázať obhajobu práv fondu a takisto aj ďalšie konštatovania, ktoré sú v zápise uvedené. A preto aj za cenu, že prijmeme ústavný zákon, ktorý bude túto problematiku riešiť, sme pripravení to riešiť čisto a transparentne. O tomto budú dnes informovaní všetci, ktorí prichádzajú do úvahy - aj tí, ktorí prejavili snahu obísť tender a dostať sa pred partnerov neférovo takýmto spôsobom, že sa dohodli s vlastníkom, ktorý je vlastník na papieri a ktorý bol roky, mesiace - ešte ako v opozícii a teraz vo vláde označovaný za najväčšiu privatizačnú kauzu tejto republiky. Takže kto bol na vine? Ťažko teraz hľadať vinníka, pretože z pohľadu rozdelenia kompetencií o týchto akciách, ktoré mali sa vrátiť na FNM, bol poverený rokovať fond. Ja som si prečítal v pondelok vo veľkom rozhovore s prezidentom, že všetko je s pánom Poórom dohodnuté, že už len čaká na to, ak to zrealizovať, no a zrealizoval to presne opačne. Odpoveď si nájdete sama, ale bude to mať veľmi vážne dohry.

Otázka: (pýtajúci sa nepredstavil)
Pán Ernest Valko dnes v rozhovore pre - myslím, že tlačovú agentúru uviedol, že z právneho hľadiska sa voči tejto transakcii nedá absolútne nič namietať.

Ľudovít Černák:
Právnym expertom je tu sediaci vedľa mňa pán podpredseda vlády Fogaš. Môže odpovedať na Vašu otázku.

Otázka: Helena Tomková
/nezrozumiteľné/... FNM niesť za to zodpovednosť, že sa to stalo, že sa to vlieklo toľko mesiacov, až sa nakoniec stalo to, čo sa stalo? Predpokladá sa nejaká demisia?

Ľudovít Černák:
Ja budem osobne trvať na tom, aby ten, kto toto spôsobil, niesol za to zodpovednosť.

Miriam Fiťmová:
Pán Deván.

Otázka: Dušan Deván, denník SME
Ja by som sa pána Fogaša teda opýtal, že aké právne nezrovnalosti boli v tom predaji a pána Černáka by som sa opýtal, či sa neobáva, že ak jedného zahraničného investora takýmto spôsobom vyhodíme zo Slovenska, že už nám sem nikto nikdy nepríde.

Ľubomír Fogaš:
Do rokovaní ohľadne Nafty Gbely som ja sám osobne nevstupoval, preto v tejto chvíli nechcem dať žiadne hodnotenie. Myslím, že tak ako aj ostatní, ja som sa dozvedel o tom, čo sa stalo, až včera.

Ľudovít Černák:
A na druhú otázku odpovedám: jednoznačne práve naopak. Keby sme tolerovali takýto spôsob, tak odradíme zahraničných investorov, pretože by videli, že napriek deklaráciám vlády, napriek tomu, že sa hľadalo riešenie, tu zrazu niekto porušil transparentnosť a snažil sa získať výhodu pred ostatnými. Zahraniční investori majú jednu základnú požiadavku: rovnaké príležitosti a transparentnosť. A znovu opakujem, hoci pán Poór figuroval zatiaľ ako vlastník z právneho hľadiska, nemôže pán Poór rozhodovať o tom, kto bude strategickým investorom v tomto podniku.

Miriam Fiťmová:
Maroš Sýkora, Pravda.

Otázka: Maroš Sýkora, denník Pravda
/nezrozumiteľné/... Na základe čoho vláda túto transakciu neuznala, čo je na tejto transakcii pochybné, čo je netransparentné?

Ľudovít Černák:
Dovoľte mi povedať na záver len to, že niektoré Vaše otázky teraz ma trošku prekvapujú. Sami viete, že to bol podfuk, že to bol podvod storočia, že dnes, keď vláda mala rozhodnúť o tom, ako sa to definitívne vyrieši, keď mala zohľadniť niektoré Poórové rozhadzovania peňazí povedzme v Kazachstane a v /nezrozumiteľné/ a platiť to zo štátnych prostriedkov, aby dosiahla revitalizáciu podniku a aby nakoniec ukázala zahraničným investorom, že chce postupovať transparentne, tak otázky niektorých z Vás ma kladú do polohy, ako keby Poór bol ten, ktorému sa ublížilo. Ja som za právny štát aj za dodržiavanie zákonov, ale nedá sa zneužiť vákuum alebo neexistencia ustanovení o reprivatizácii, o náprave škôd takýmto spôsobom. A dovoľte mi povedať staré heslo, ktoré hovorievala moja stará mama: na každú opicu má pán boh truhlicu. Nenecháme sa jednoducho takto dobehnúť. Ďakujem pekne.

Miriam Fiťmová:
Pani Grosmannová. Danka, prosím ťa, mohla by si rešpektovať? Pani Grosmannová, nech sa páči.

Otázka: Klára Grosmannová, denník Práca
Ja by som sa k jazykovému zákonu chcela spýtať. Pán vicepremiér, pán minister, vieme už, že členovia vlády za SMK nehlasovali za jazykový zákon. Chcela by som vedieť, či napriek tomu boli nejaké pripomienky z ich strany ešte počas rokovania a koľko trvala táto problematika časovo?

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči.

Ľubomír Fogaš:
O zákone sme rokovali zhruba hodinu. Myslím si, že pripomienky, ktoré boli prednesené zo strany podpredsedu vlády Csákyho, smerovali k zmenám 3 či 4 ustanovení zákona. Pán podpredseda vlády sa včera zúčastnil rokovania legislatívnej rady vlády, k tomuto návrhu zákona včera tieto pripomienky už znesené neboli. Myslím si, že zákon textovo plne rešpektuje všetky medzinárodné dohody, legislatívne zámery, ktoré vyplývajú z našej útavy a následne priajtých právnych predpisov. Myslím si, že tá diskusia bola veľmi vecná, veľmi kľudná, ja sa domnievam, že tak, ako je rozhodnuté, je už na veci NR SR, aby posúdila samotný text a zvážila jeho jednotlivé ustanovenia. Ja Vám poviem úprimne ako podpredseda vlády pre legislatívu, že jednoduchší zákon by bol ešte lepší, žiaľ, musíme rešpektovať samozrejme aj isté povedzme želania, predstavy a rešpektovali medzinárodné formulácie aj preto niektoré veci očakávam, že NR bude mať tendencie upraviť tak, aby boli presnejšie.

Miriam Fiťmová:
Pani Nagyová, nech sa páči.

Otázka: Ildikó Nagyová, Maďarský Rozhlas
Ja by som sa chcela spýtať obidvoch pánov, že ako chcete obhájiť tento zákon alebo návrh zákona, keď s ním nesúhlasí dosť veľká, alebo značná časť slovenského spoločenstva, resp. uvidíme po petičnej akcii, že koľkí ho odmietajú a nesúhlasia s ním ani reprezentanti národnostnej menšiny. Ako to obhájite doma alebo v zahraničí.

Ľubomír Fogaš:
Petičná akcia, ktorá prebieha, pokiaľ by mala smerovať k vypísaniu referenda, ja iba konštatujem, že referendum nie je možné vypísať zo základných právach a slobodách to po prvé. Ja som presvedčený o tom, že Slovensko má múdrych občanov, ktorí pochopia zmysel tejto úpravy a pochopia predovšetkým to, že tak, ako tu je zákon o štátnom jazyku, ktorý zostáva v plnom rozsahu základným úradným jazykom a ktorý vytvára priestor pre uplatnenie základného úradného jazyka, že tak je na mieste, aby sme dali možnosť v plnom rozsahu kultúrne používať jazyk menšín v prípadoch, kde to teda zákon umožňuje. Dá sa povedať teda, že zákon o štátnom jazyku je predpisom, popri ktorom môže existovať aj tento zákon. Myslím si, že máme ešte niekoľko dní do rozhodovania v Národnej rade a budeme sa usilovať diskutovať i naďalej so SMK a takéto vyjadrenie odznelo i dnes vo vláde z úst ministrov, ktorí sa rozhodli pre iný názor.

Milan Kňažko:
Ja by som rád doplnil, že sa pohybujeme na Slovensku medzi dvomi extrémami vo vzťahu k tomuto zákonu: na jednej strane sú tí, ktorí ho zakotvili do medzinárodnej zmluvy, ktorí ho verejne na medzinárodnom fóre ústami svojich vysokých ústavných činiteľov, napr. bývalého premiéra sľúbili, neprijali ho počas obdobia, kedy ho mohli prijať a dnes dokonca organizujú petíciu - to po prvé. Na druhej strane sa objavujú návrhy k tomuto zákonu, ktorí by zaviedli bilingválnosť na Slovensku - na celom území, čo je absolútne neprijateľné. Za ďalší extrém, aj keď podstatne by som povedal miernejší, považujem, keď sa do tohto zákona snaží ktosi vložiť to, čo by nemalo byť jeho obsahom. Tento zákon nehovorí o problematike školskej, kultúrnej, problematike vysielania atď... Tento zákon výlučne hovorí o komunikácii národnostných menšín v úradnom styku. To znamená a po tejto stránke plne spľňa svoj účel, dodržiava medzinárodné normy, ide ďaleko, ďaleko nad úroveň rámcového dohovoru, ktorý sme podpísali, je plne akceptovateľný, som presvedčený, že v ďalšej diskusii v parlamente ho podporia aj poslanci maďarskej koalície, pretože mnoho z ich požiadaviek - vlastne všetky, ktoré smerovali len ku komunikácii, o čom je ten zákon, boli a sú prakticky zohľadnené. Takže myslím si, že tak, ako väčšina na Slovensku sa vo voľbách rozhodla správne, tak aj väčšina na Slovensku bude vedieť pochopiť potrebnosť a dôležitosť tohto zákona a pred nimi ho celkom určite obhájime.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani Kaliská.

Otázka: p. Kaliská, denník Pravda
/nezrozumiteľné/... vyšla v tlačovej agentúre správa, ja to presne odcitujem, čo povedal pán Csáky, že aká pripomienka bola prijatá, len ja neviem z toho vyrozumieť aká, tak by som poprosila o vysvetlenie: Bola akceptovaná naša pripomienka, aby sme uvoľnili možnosť používania menšinového jazyka úradníkmi s tým, že táto povinnosť bude platiť len pre vedúcich úradov. Príslušný vedúci úradu si má zariadiť, koľko bude mať k dispozícii pre občanov zamestnancov, ktorí budú ovládať aj menšinový jazyk, alebo akým spôsobom bude komunikovať s obyvateľmi. Môžete nám vysvetliť, teda aká pripomienka sa dostala do zákona a čoho sa týka?

Ľubomír Fogaš:
No musím povedať, že tomuto vyhláseniu nerozumiem ani ja. Zákon v žiadnom prípade nepredpokladal ani nepredpokladá bilingválnu znalosť pracovníkov jednotlivých obecných či mestských úradov. Obce sa budú musieť snažiť vyriešiť tento problém v rámci svojich možností, pretože zákon zakotvuje dokonca možnosť použiť tlmočníka a to nebude môcť byť hocijaký sused, ale mal by to byť oficiálny tlmočník, takže z tohto pohľadu vzniknú aj určité náklady na rozpočty obcí. Myslím si, že tak, ako ste to prečítali, pani redaktorka, žiadna taká pripomienka nebola prijatá do návrhu zákona.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči.

Doplnenie otázky: p. Kaliská
/nezrozumiteľné/... , ale aj orgány štátnej správy, teda ktoré patria pod jednotlivé rezorty.

Ľubomír Fogaš:
Zákon sa vzťahuje na obce, v ktorých žije viac ako 20 % obyvateľstva, samozrejme aj na mestá, v ktorých žije viac ako 20 % obyvateľstva národnostných menšín.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, sú ešte ďalšie otázky? Nech sa páči, pani Nagyová poslednú.

Otázka: Ildikó Nagyová:
Krátku otázku: že čo si myslí vláda alebo páni ministri o tom protestnom zhromaždení, ktoré sa teraz koná tuto pred vládou - pred budovou vlády.

Milan Kňažko:
Trošku oneskorene prebieha. Bolo by príhodnejšie niekedy na sklonku roku `95, keď premiér podpísal, že bude prijatý zákon o národnostných menšinách, keď bol spolutvorcom tej ústavy, ako rád hrdo o sebe vyhlasoval, takže na túto demonštráciu by som povedal len toľko, že im to hodne neskoro zapálilo.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem za Vaše otázky.