Schôdza č.: 46
Dátum: 4. augusta 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády SR Miriam Fiťmová:
Vítam vás na tlačovej konferencii z dnešnej 46. schôdze vlády, ktorá napokon ešte beží. Dnes by sme vás radi informovali o dvoch materiáloch, o dvoch zásadných materiáloch, ktoré vláda prerokovala a to síce jednak o odpovedi vlády na 20 požiadaviek konfederácie odborových zväzov. O tom vám viac povie pán vicepremiér Mikloš a rovnako aj o stave plnenia legislatívnych úloh vlády, o ktorých bude informovať pán vicepremiér Fogaš.

Podpredseda vlády SR Ivan Mikloš:
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi informovať vás o stanovisku vlády SR k požiadavkám snemu konfederácie odborových zväzov. Tento materiál vláda prerokovala na základe uznesenia číslo 631 zo 14. 7., tesne predtým - myslím, že dvanásteho, prebehlo to rokovanie, na ktorom konfederácia požiadala vládu o stanovisko, na to bol pripravený postup, technika, ktorou sa toto stanovisko vypracovávalo, a to tým uznesením, ktoré som citoval, kde vláda požiadala jednotlivé rezorty, aby vypracovali stanoviská k týmto jednotlivým požiadavkám, potom tieto stanoviská boli analyzované aj z hľadiska nárokov na štátny rozpočet a na základe takto vypracovaných stanovísk potom bol zostavený návrh odpovede, ktorý dnes bol vládou prerokovaný a schválený. Ak dovolíte, keďže považujeme za korektné najskôr odoslať a prediskutovať toto stanovisko s adrestátom, teda s konfederáciou odborových zväzov, tak nebudem hovoriť nejaké konkrétne podrobnosti, naviac ten materiál, tá odpoveď je dosť rozsiahla - má asi 21 strán. Spomeniem možno len taký súhrn: vláda sa snažila vo svojom stanovisku byť ústretová, vyjsť v ústrety všade tam, kde to umožňujú dve veci po prvé: platný legislatívny stav a ústavný stav, a po druhé: ekonomické možnosti krajiny a ekonomiky ako takej. Tých požiadaviek v skutočnosti nie je 20, ale 59, keďže mnohé z nich sa členia na jednotlivé čiastkové požiadavky, takže ja by som snáď spomenul len to, aká je zhruba štruktúra vlastne toho stanoviska vlády z hľadiska miery, možnej miery akceptovania tých požiadaviek konfederácie odborových zväzov. Z tých 59 požiadaviek v tom stanovisku je úplne alebo čiastočne akceptovaných 41, 13 požiadaviek si vyžaduje podrobnejšiu analýzu a špecifikáciu aj z hľadiska toho, že sa netýkajú len vlády, ale aj ďalších inštitúcií, najmä týkajú sa mnohé z týchto požiadaviek asociácie zamestnávateľských zväzov a mnohé z týchto požiadaviek vyžadujú prípadne podrobnejšiu analýzu, ktorú nebolo možné uskutočniť v takto krátkom čase. Jedna požiadavka nie je podľa názoru vlády v kompetencii vlády a štyri z týchto 59 požiadaviek sú také požiadavky, ktoré vláda nemôže akceptovať, či už z hľadiska platného právneho stavu alebo z hľadiska vlastne tých ekonomických možností. Takže toto je zhruba také zhrňujúce stanovisko. Chcel by som ešte vyjadriť ľútosť nad tým, že vznikol akýsi informačný šum a nedorozumenie ohľadom plnenia akýchsi termínov. My sme na rokovaní s odborármi pôvodne uviedli, že ak to bude možné, tak tú odpoveď zašleme ešte v mesiaci júli, potom sme sa ale zhodli na tom, že práve kvôli tomu, aby tá odpoveď bola podrobná, úplná, aby mohli v tej odpovedi zapracované všetky odborné stanoviská ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy, tak sme zvolili tento postup. Medzitým sme samozrejme túto vec aj konzultovali a spojili sa s predstaviteľmi konfederácie odborových zväzov, ktorí sú informovaní o tom, že vláda dnes túto odpoveď prerokovávala a po zapracovaní drobných pripomienok, ktoré na rokovaní vlády boli ešte prednesené predpokladám, že premiér zajtra ráno odošle toto stanovisko, túto odpoveď konfederácii odborových zväzov, a že z iniciatívy premiéra sa uskutoční rokovani s konfederáciou odborových zväzov, ale aj s asociáciou zamestnávateľských zväzov, a na týchto rokovaniach sa vlastne preberie, prediskutuje aj táto problematika, ale aj tá deklarácia sociálneho zmieru.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Správu o plnení legislatívnych úloh vlády predkladal pán vicepremiér Fogaš. Nech sa páči.

Podpredseda vlády SR Ľubomír Fogaš:
Ďakujem za slovo. Vláda SR považuje plán legislatívnych úloh za dôležitý nástroj istej sebakontroly, aj naplnenia samozrejme programového vyhlásenia vlády. Dnes sme mohli konštatovať, že malo byť na Úrad vlády predložených 122 návrhov právnych predpisov, bolo predložených podľa plánu 87, odložených, teda ministri požiadali o odloženie v 16 prípadoch a v 19 prípadoch ide o právne predpisy, ktoré neboli predložené v termínoch, ktoré sú uvedené v pláne legislatívnych úloh. Treba konštatovať, že naviac bolo prerokovaných celkom 24 návrhov právnych predpisov, takže celkové skóre, keď to tak voľne môžem nazvať, je 125 podľa plánu, ako malo byť, a sutočnosť je 127, to znamená, že bolo prerokovaných v legislatívnej rade vlády ešte o niečo viac, než sa pôvodne predpokladalo. Fakt je, že v mnohých prípadoch sme sa predloženými návrhmi z ministerstiev museli zaoberať v legislatívnej rade niekedy dva, niekedy až trikrát, čo znamená, že kvalita prípravy legislatívnych predlôh zo strany ministerstiev nebola na náležitej úrovni. Vláda sebakriticky hodnotila túto skutočnosť a nakoniec skutočnosť je taká, že len v deviatich prípadoch legislatívna rada vlády mohla konštatovať, že právny predpis je po prvom rokovaní v takom stave, že môže ísť rovno na rokovanie vlády. Súc si vedomý takejto situácie, som predložil v priebehu druhého štvrťroku návrh opatrení, ktoré súvisia s legislatívnym a technickým zabezpečením legislatívnych odborov na jednotlivých ministerstvách, myslím si, že riešenie je v realizácii opatrení obsiahnutých v tomto dokumente. Okrem toho legislatívna rada zorganizovala pracovnú poradu, na ktorej sme diskutovali problém kvality prípravy právnych predpisov, táto pracovná porada sa uskutočnila za účasti šéfov legislatívy, prípadne pracovníkov legislatívy z jednotlivých rezortov a tieto opatrenia bolo nutné urobiť predovšetkým preto, lebo na druhý polrok je vlastne podľa plánu treba predložiť 58 návrhov právnych predpisov, ak k tomu pripočítam sklz v tej podobe 19 nepredložených právnych návrhov plus povedzme 16, ktoré boli odložené, z nich niektoré budú predkladané i v súvislosti s návhrom rozpočtu SR, tak na budúci polrok je potrebné skutočne podstatne zintenzívniť prácu predovšetkým v rezortoch. Myslím si, že bolo na mieste, že sa vláda zaoberala i ďalšou skutočnosťou, ktorá je predmetom diskusií, a to i v NR SR, t. j. predkladanie návrhov na skrátené legislatívne konanie, cekove tak vláda urobila v 30 prípadoch, ak sa teda uvádzajú iné čísla, tak tie súvisia s tým, že nešlo o návrhy právnych predpisov, ktoré sa prejednali v nejakom skrátenom procese. Pokiaľ išlo o právne predpisy, tak bolo ich 30. Monžo konštatovať, že 10 z nich sa dotýkalo základných ľudských práv a slobôd, čo je v súlade s § 89, ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady (NR), v 20 prípadoch išlo o návrhy na skrátené legislatívne konanie, ktorých neprijatím by mohla štátu hroziť určitá škoda, ktorá vlastne by znamenala, že sa naďalej bude zhoršovať naša ekonomická situácia. Sebakriticky treba povedať, že v niektorých prípadoch išlo o predloženie návrhov v skrátenom legislatívnom konaní i v dôsledku toho, že v minulosti boli prijaté určité záväzky vo vzťahu k EÚ a omeškanie procesu prípravy legislatívy spôsobovalo nebezpečenstvo, že tieto návrhy nebudú predložené včas, nebudú včas schválené. Myslím si, že tieto predkladanie návrhov v takomto strese treba odstrániť, musia to urobiť rezorty. Ja by som rád v tejto chvíli konštatoval, že tá diskusia ukázala, že rezorty sú si vedomé svojej zodpovednosti za plnenie plánu legislatívnych úloh vlády a chcem vyjadriť presvedčenie, že v budúcom polroku sa plnenie tohto plánu aj zlepší. Je to nutné aj z hľadiska toho, aby sme zabezpečili riadne fungovanie mechanizmov, ktoré majú podporiť stabilizáciu ekonomiky, harmonizáciu nášho právneho poriadku a predovšetkým jeho systemizáciu.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Nech sa páči, priestor na Vaše otázky. Helena Tomková.

Otázka: Helena Tomková, TV Markíza
Chcem sa spýtať, či vláda stiahne návrh na odvolanie viceprezidenta a prezidenta FNM v parlamente.

Ľubomír Fogaš:
Vláda o takomto ničom nerokovala.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, ďalšie otázky. Pani Krajačičová.

Otázka: Dobroslava Krajačičová, denník Slovenská Republika
Mám otázku aj na pána vicepremiéra Mikloša, aj na pána vicepremiéra Fogaša. Pán Mikloš, keby ste mohli konkretizovať, ktorá jedna požiadavka nie je v kompetencii vlády a ktoré štyri požiadavky nemôže vláda akceptovať, a pán vicepremiér Fogaš - keby ste mohli pomenovať jendotlivé ministerstvá, ktoré si nesplnili povinnosť v tom časovom harmonograme odovzdať prípravy zákonov. A druhá otázka by sa týkala - tento týždeň sa predseda SMK pán Bugár vyjadril, že v návrhu na rekonštrukciu vlády, resp. odvolanie niektorých ministrov, by malo rezonovať aj Vaše meno. Aké stanovisko k tomu zaujímate?

Ivan Mikloš:
K tej prvej otázke - ja by som nerád šiel do detailov kvôli tomu, že som spomínal, že nepovažujem za korektné, aby sme najskôr médiám poskytli informáciu z tejto odpovede a až potom adresátovi. Takže ak dovolíte, odpoviem na tú otázku, ktorá z tých požiadaviek nie je v kompetencii, a potom možno len naznačiť, akého typu sú tie požiadavky, ktoré nie sú vládou akceptovateľné. To, čo nie je v kompetencii vlády, je požiadavka, aby aj nečlenovia odborov museli platiť odborovej organizácii za zastupovanie vlastne práv zamestnancov, aj nečlenov odborovou organizáciou. Toto je vec, ktorá podľa názoru vlády je problematická z toho dôvodu, že by išlo zrejme o protiústavné obmedzovanie práv občanov, nečlenov odborov, ktorí by napriek tomu museli platiť, čiže obligatórnosť takejto požiadavky považujeme za vec, ku ktorej ani vláda nemá kompetencie a právo sa vyjadrovať. Čo sa týka tých požiadaviek, ktoré sú neakceptovateľné, alebo ktoré vláda nemôže akceptovať, ide napr. o požiadavku zabezpečenia práva na to prvé zamestnanie jednoducho z toho dôvodu, že išlo by o diskrimináciu ostatných občanov, že takéto niečo je teda aj z hľadiska právneho, ale aj z hľadiska vykonateľnosti, tej realizovateľnosti takejto požiadavky, proste neuskutočniteľné a veľmi problematické, pričom zároveň ale vláda považuje samozrejme túto vec - to sa týka vytváranie príležitostí na prvé zamestnanie absolventov - za vec veľmi dôležitú a hľadá spôsoby a metódy, ako tento problém riešiť, ale nedá sa to riešiť takýmto spôsobom. Ďalej iný príklad, ako snáď aby som možno uviedol, je požiadavka, aby sa novelizoval zákon o sociálnom fonde tak, aby sa zvýšila spodná hranica jeho tvorby z 1,5 % na 2 %, aby sa umožnilo odvod časti sociálneho fondu aj v prospech odborovej organizácii. Toto považujeme po prvé - aj z ekonomického hľadiska, z hľadiska zaťaženosti štátneho rozpočtu, pretože by to malo priamy vplyv na štátny rozpočet 420 mil. korún ročne, ale aj peto, že by sa zásadným spôsobom zmenila filozofia toho sociálneho fondu, pretože doteraz vlastne tieto prostriedky soc. fondu bolo možné použiť len v prospech zamestnancov, rodinných príslušníkov, poberateľov starobného a invalidného dôchodku, tu by išlo o zásadne iný spôsob použitia. Tak ako príklad poviem tieto dve požiadavky a zopakujem ale len z hľadiska toho číselného, že tých 41 z 59 je buď úplne alebo čiastočne akceptovateľných, pričom možno to ešte teda skonkretizujem: v plnom rozsahu je vláda schopná akceptovať 17 tých požiadaviek, 10 je možné akceptovať s tým, že realizácia je podmienená prijatím -- vypracovaním a prijatím noviel zákonov, na ktorých mnohých z nich sa už pracuje a čiastočne je akceptovaných 14 požiadaviek v tom zmysle, že ich plná akceptácia je znemožnená ekonomickými možnosťami alebo platným legislatívnym vzťahom.

Miriam Fiťmová:
Pán Fogaš, nech sa páči.

Ľubomír Fogaš:
Tá otázka znela, ktoré sú to tie rezorty, ktoré meškajú. No musím povedať, že nemešká ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR), nemešká ministerstvo životného prostredia (MŽP), prokuratúra a protimonopolný úrad, ostatné rezorty - každý z nich nejaký rest má. Z tých, ktoré majú rest viac ako ... alebo ktoré majú 50 % a viac restov, spomeniem len tri alebo štyri. To je ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT), ministerstvo spravodlivost (MS), ministerstvo financií (MF), ministerstvo výstavby a verejných prác (MVVP), ale treba rozlíšiť množstvo právnych predpisov, ktoré mali jednotlivé ministerstvá predkladať. Kým MF malo predkladať až 25 právnych noriem, právnych predpisov, 4 sú z nich napríklad odložené z objektívnych príčin, pretože sa uskutočnil napr. screening v EÚ, ktorý si vyžiadal ďalšie práce na už pripravenej predlohe, ale sú aj také, ktoré mali len 6 právnych predpisov - to je to prvé, napr. MDPT predložilo len tri, pritom požiadalo o preloženie termínu v ďalších troch prípadoch. Myslím si, že niekedy to odloženie môže slúžiť i v prospech kvality, takže to nechcem hodnotiť všetko nejakým spôsobom negatívne. Môže prispieť predovšetkým k tomu, že tá právna norma bude naozaj harmonizovaná a bude pripravená k tomu, aby mohla byť aj uvedená veľmi rýchlo do života, a vtedy si myslím, že to odloženie má svoje opodstatnenie. Konečne, pokiaľ ide o finálny výsledok, tak možno konštatovať, že kvalita celkove predložených návrhov do NR SR sa zlepšila napriek tomu, že k tomuto zlepšeniu vedie veľmi zložitá tortúra tak, ako som ju to popísal, to znamená prerokovanie niektorých návrhov aj dvakrát, aj trikrát. Pokiaľ ide o tú druhú otázku, so mnou o tejto veci do tejto chvíle nikto nerokoval, nie som spojený so žiadnou kauzou. Myslím si, že mám čistý stôl, takže by som rád počul skôr zdôvodnenia, ak taký návrh vôbec existuje.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, pani Buchmanová.

Otázka: p. Buchmanová:
Ak dovolíte, pán vicepremiér Mikloš, by som Vás chcela poprosiť o Váš komentár k momentálnej situácii vývoja v kauze Nafty Gbely, a potom by som oboch pánov vicepremiérov chcela poprosiť o ich názory na prípadnú situáciu, ak by návrh na odvolanie pána Kaníka, pána Sklenára, bol opätovne zaradený do vlády. Či by ste hlasovali za stiahnutie tohto návrhu vlády, a či považujete v tejto situácii za správne, že by vláda naopak nechala tento návrh v parlamente. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči.

Ivan Mikloš:
Situácia okolo Nafty Gbely sa vyvinula tak, ako sa vyvinula, najmä ako dôsledok spôsobu, akým bola privatizovaná a nekorektného a falošného prístupu privatizéra pána Poóra. Dnes zdá sa, vláda našla, resp. SPP a FNM v spolupráci s vládou - s MH, s vládou, našli spôsob, ako tento problém riešiť. Vláda, ako zrejme viete, odporúčila toto riešenie, ktoré bolo technicky pripravované v posledných dňoch, takže ja to vnímam pozitívne a verím, že tento proces bude úspešne zavŕšený, lebo on ešte vyžaduje isté predpoklady. Čo sa týka môjho hodnotenia, resp. toho, ako by som ja hlasoval ja som sa netajil tým, že som nehlasoval za ten návrhl na odvolanie prezidenta, viceprezidenta Fondu, zároveň samozrejme som viazaný tým rozhodnutím vlády, pretože vláda prijala isté rozhodnutie, takže ak by sa o tom hlasovalo znovu, ja nemám prečo meniť toto svoje stanovisko, čiže ja osobne by som takýto návrh podporil myslím návrh na zrušenie toho uznesenia.

Doplnenie otázky: p. Buchmanová
/nezrozumiteľné/

Ivan Mikloš:
To nebudem komentovať, ja som svoj postoj povedal.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, pán Fogaš.

Ľubomír Fogaš:
Ja si myslím, že je potrebné vo veci predovšetkým poskytnúť viac informácií, nie je možné, aby vláda rozhodovala len na základe povrchných informácií, je potrebné zmeniť metodiku rozhodovania a v tomto kontexte posúdiť rozhodnutie vlády, ktoré bolo prijaté.

Doplnenie otázky: p. Buchmanová
/nezrozumiteľné/

Ľubomír Fogaš:
Pán minister Magvaši povedal svoj názor a ja ako by som hlasoval, je hypotetická otázka. Ak dovolíte, ak by sa o tom rokovalo, nepochybne zaujmem obdobné stanovisko, aké som zaujímal naposledy, pokiaľ by neboli nové skutočnosti. To znamená uznesenie vlády viazalo dve osoby, ktoré mali vykonať určité kroky, doteraz ma nepresvedčili, že je treba do toho zatiahnuť aj nejaké ďalšie subjekty a ďalšie osoby. Ja si myslím, že ak by sa bolo postupovalo od začiatku jasne, zrozumiteľne, transparentne, ako sa to stalo v iných prípadoch, nemuselo k celej kauze dôjsť.

Miriam Fiťmová:
Vlado Šedivý.

Otázka: Vladimír Šedivý, agentúra SITA
Pán vicepremiér Fogaš, vy ste kritizovaný za ten sklz pri prijímaní legislatívy. Cítite nejakú vlastnú osobnú zodpovednosť za ten sklz?

Ľubomír Fogaš:
No, myslím, že je treba veľmi presne rozlišovať, plán legislatívnych úloh je Vám k dispozícii - tam máte uvedených, bol dokonca publikovaný, sú uvedené osoby, ktoré sú zodpovedné za jednotlivé rezorty pri predkladaní návrhov. Legislatívna rada vlády, ako som už uviedol, prerokovala celkove 127 predlôh na 27 zasadnutiach. Zdá sa mi, že fyzicky nebolo možné vykonať viac. To, čo som musel robiť a musím robiť je aj koordinácia stanovísk jednotlivých ministrov a ministerstiev, pretože sa nepostupuje v súlade so zažitými legislatívnymi pravidlami, to znamená, že ministri nie raz neodstránili svoje rozpory predtým, než bol návrh predložený do legislatívnej rady, a potom je treba koordinovať určitý postup. V tejto chvíli sa tak deje napr. v súvislosti s možnou prípravou zákona o štátnej službe, kde - ako viete - sa ozvali dokonca hlasy, ktoré podľa mojej mienky boli falošné, ktoré mali smerovať k tomu, že sa má znížiť zabezpečenie povedzme vojakov, policajtov, čo nie je vôbec pravda - o tom sa nikde a nikdy nerokovalo. Samozrejme, že cítim za to zodpovednosť, ako sa napĺňa plán, aj preto som vykonal celý rad krokov, aby sa zlepšilo plnenie tohto plánu. Treba vedieť, že podpredseda vlády nemá žiadne nástroje na to, aby prinútil príslušné rezorty predložiť návrh a legislatívna rada môže rokovať len o tých návrhoch, ktoré sa predložia. V konečnom dôsledku si myslím, že v tomto období, teda v období prípravy rozpočtu, bude potrebné metodicky na rezortoch predovšetkým pristúpiť k inej technike vypracovania právnych noriem a k prekladaniu vecne čistých vecí už do legislatívnej rady, aby sa nemuseli mnohé veci opakovať. Takže myslím, že zodpovednosť je uvedená v pláne legislatívných úloh a od toho je treba rozumne aj odvíjať.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, ďalšie otázky. Denník SME.

Otázka: denník SME
Pán vicepremiér Mikloš, chcel by som sa spýtať, či predseda vlády informoval vládu o stretnutí, neformálnom stretnutí s Milošom Zemanom, na ktorom sa jednalo o delení majetku federácie a že či jeho piatočná cesta - či bol zaviazaný nejakými rozhodnutiami vlády k jeho piatočnej, alebo sobotnej cesty do Prahy v tomto smere.

Ivan Mikloš:
Nie som si teraz istý, či informoval vládu, ale informoval celkom určite na stretnutí s podpredsedami včera ráno, takže členovia vlády boli informovaní o výsledkoch tohto rokovania, išlo o neformálne rokovanie - pokiaľ viem na žiadosť českého premiéra, takže -- a predmetom bolo aj -- boli aj otázky delenia majetku. Táto viec, ako viete, je preberaná pravidelne aj na komisii spoločnej, ktorá bola vytvorená na riešenie otázok delenia majetku, najbližšie zasadnutie tejto komisie by malo byť koncom tohto mesiaca v Bratislave.

Miriam Fiťmová:
Pani Gottweisová.

Otázka: Alena Gottweisová, denník Hospodárske noviny
Ja by som sa chcela opýtať tak trochu bokom - do rokovania bolo zaradené, čiže návrh na zabezpečenie zisťovania dioxínov. Či sa s tým niečo urobilo a aké približne to je - to riešenie. Či môže niekto odpovedať.

Ľubomír Fogaš:
Tento materiál bol prerokovaný, boli uvoľnené prostriedky v celkovej výške 10 mil. korún na nákup prístrojovej časti na zabezpečenie kontroly dioxínov.

Miriam Fiťmová:
Posledná otázka, nech sa páči. Pani Grosmannová.

Otázka: Klára Grosmannová, denník Práca
Pána vicepremiéra Fogaša by som sa chcela spýtať, či k legislatívnym úlohám a ich kontrole bola predložená len písomná správa, alebo či ste podali zhruba takéto vysvetlenie členom vlády, či bola k tomu diskusia a či podľa Vás stačí, aby takýto vážny dokument vzala vláda len na vedomie.

Ľubomír Fogaš:
Predložil som tento materiál možno so širším úvodným slovom, podstatne širším, než som to predviedol tu. Myslím si, že tá diskusia bola dostatočne kritická, predovšetkým vláda si je vedomá toho, že je potrebné zintenzívniť a skvalitniť aj prácu v tejto oblasti, v tejto chvíli neexistujú také právne predpisy, ktoré by boli predložené a neboli by zaradené na rokovanie príslušných grémií vrátane legislatívnej rady, takže som bol veľmi rád, že sa ozvalo aj z úst príslušných zodpovedných ministrov predovšetkým sebakritické slovo. Opakujem, niekedy to odloženie zákona je spojené s jeho kvalitnou prípravou a vtedy to aj chápem a myslím si, že tých odložených 16 právnych predpisov bolo do značnej miery aj preto, lebo jednoducho v tom čase, ktorý si sami ministerstvá naplánovali pri schvaľovaní plánu legislatívnych úloh, neboli schopné kvalitne ten návrh pripraviť.

Miriam Fiťmová:
Ďakujeme za otázky, dovidenia.