|
Tlačová konferencia počas rokovania vlády.
Schôdza č.: 60
Dátum: 13. októbra 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky
Hovorca vlády SR Martin Lengyel:
Dnes bol na programe tak dôležitý bod, ako je návrh štátneho rozpočtu žiaľ, nedalo sa skôr skončiť rokovanie a dovoľte, aby som na úvod odovzdal slovo ministerke financií. Nech sa páči.
Ministerka financií Brigita Schmőgnerová:
Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, dneska sme vlastne prvýkrát na rokovaní vlády prerokovali pracovný návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 a návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000. Myslím, že nikto zvás nepredpokladal, že po prvom rokovaní vláda SR prijme aj uznesenia a že uzavrieme vlastne toto rokovanie. Nebolo to možné ani ztoho dôvodu, že na rokovaní tripartity sociálni partneri predovšetkým Konfederácia odborových zväzov, nesúhlasila snávrhom zákona, takže budeme ho eše raz prerokúvať aj na tripartite a predpokladáme, že na vláde sa knemu vrátime minimálne jedenkrát, budúci týždeň budeme znovu o zákone o štátnom rozpočte a o návrhu rozpočtu na rok 2000 rokovať, nedá sa vylúčiť, že sa knemu nevrátim ešte aj o dva týždne. Toto kolo rokovania bolo dôležité zviacerých dôvodov. Po prvé bolo potrebné si ujasniť aj určitý harmonogram, ktorý musíme dodržať tak, aby sme dodržali termín predloženia návrhu zákona o štátnom rozpočte do Národnej rady. Ako je vám známe, tento termín je 15. novembra, našou ambíciou je, aby sme skutočne nedodali konečnú verziu návrhu zákona a návrhu rozpočtu na rok 2000 na poslednú chvíľu. Napokon poslanci, podaktoré poslanecké kluby, už začali aj pracovať stýmto pracovným návrhom, doručili sme viacerým predsedom poslaneckých klubov, ktorí prejavili záujem o tento návrh zákona, takže už aj včera na výbore pre rozpočet, financie a menu, sa prvýkrát rokovalo o návrhu rozpočtu na rok 2000. Myslím si, že je to určitý pokrok, pretože je to vlastne mesiac pred tým hraničným termínom na odovzdanie a tí, ktorí už majú záujem sa oboznámiť snávrhom zákona o štátnom rozpočte, majú knemu už aj prístup. Zrejme viete o tom, že zároveň so zákonom o štátnom rozpočte bude potrebné prijať niekoľko ďalších zákonov, ktoré by mali vlastne predchádzať definitívnemu schváleniu zákona o štátnom rozpočte. Budú to daňové zákony je to zákon o dani zpríjmov, zákon o cestnej dani, vtejto chvíli beží legislatívny proces aj kzákonu o dani zdopravných prostriedkov. Ďalej by mal byť prijatý aj zákon o lotériách, je to novela zákona o lotériách, pretože na ňu nadväzuje vjednej položke aj príjmová čas štátneho rozpočtu. Okrem toho musí byť pred prijatím zákona o štátnom rozpočte prijatá aj novelizácia zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá je veľmi dôležitá. Je prísľub zo strany podpredsedu vlády a predsedu legislatívnej rady vlády, že budúci týžeň na Legislatívnej rade vlády by sa mala prevažná časť práve týchto tzv. sprievodných zákonov prerokovať, čím by sme vlastne pomerne ešte vdostatočnom čase dostali tieto zákony na vládu a zvlády potom aj do NR. Toľko kprocedúre prerokovávania zákona o štátnom rozpočte a zároveň návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000.
Dovoľte niekoľko slov kobsahu návrhu zákona a hlavne knávrhu rozpočtu na rok 2000. Vláda schválila východiská štátneho rozpočtu na rok 2000. Predložený návrh rozpočtu na rok 2000 vychádza ztrošku odlišných východísk. Je to ztoho dôvodu, že medzitým máme už kdispozícii vývoj HDP za prvý polrok, predikciu HDP, ktorú urobil Štatistický úrad SR do konca roka. Na základe toho sme aj my korigovali našu predikciu rastu HDP. Kým vo východiskách sme počítali s 0%-ným rastom, vtomto návrhu už počítame s 2,5 %-ným rastom. Predpokladáme, že ten odhad nie je ani veľmi nadnesený a predpokladáme, že ani nie je veľmi podhodnotený. Ďalej sme vychádzali z 10 %-nej inflácie, zo 16, prípadne 17 %-nej miery nezamestnanosti. Chcem podotknúť, že Ministerstvo práce a sociálnych vecí má určité výhrady voči tomuto poslednému indikátoru a predpokladá, že je možné, že miera rastu bude odlišná, že bude o niečo vyššia, takže sme požiadali, aby nám tento rezort upresnil predikciu miery nezamestnanosti na rok 2000. Vychádzame zpredpokladu, že schodok štátneho rozpočtu bude na úrovni 18 mld. korún tak, ako to schválili východiská pre štátny rozpočet na rok 2000. Pri predpokladanom raste HDP vpercentuálnom vyjadrení by teda schodok štátneho rozpočtu predstavoval menej ako 2 % - asi 1,8 1,9 %. Schodok celého okruhu verejných financií po určitých korekciách sme upravili na 3,3 %. Chcem však povedať, že toto číslo nemusíme ešte vtejto chvíli brať za konečné číslo, boli by sme radi, keby sa nám podarili lepšie výsledky, ale uvedomujeme si na druhej strane, že je potrebné prijať ešte aj určité politické rozhodnutia, ktoré by eliminovali aj určité riziká, ktoré sú spojené predovšetkým svýdavkovou časťou štátneho rozpočtu a sniektorými zložkami verejných financií, osobitne svývojom v Sociálnej poisťovni a v zdravotnej poisťovni. Ďalej by som rada uviesť, že naplnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu predpokladá, že sa príjmu daňové zákony tak, ako boli pripravené. Vprípade, že by došlo kurčitým zmenám vtýchto daňových zákonoch a chceme zároveň udržať schodok na tej úrovni, ako je aj vtomto návrhu, bolo by potrebné buď urobiť ďalšie korekcie vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu alebo novelizovať iné daňové zákony, ktorými by sa zabezpečili výpadky príjmov ztoho dôvodu, že by sa prijali niektoré zákony vinej podobe, resp. by sa niektorý zákon zpripravených zákonov neprijal. Veľká časť diskusie sa dotýkala toho, že sa porovnávali výdavky jednotlivých rezortov stzv. obvyklými výdavkami vštátoch EÚ alebo dokonca vtransformujúcich sa štátoch, kde sa obvykle argumentovalo tým, že napríklad na rezort obrany sa nemôže dať menej ako 2 % zHDP, že analogicky treba na určitej percentuálnej úrovni zHDP udržať výdavky do zdravotníctva, školstva, životného prostredia, atď, atď. Ja chcem uviesť, že vtomto smere si treba uvedomiť, že slovenské hospodárstvo vbudúcom, ale i vnasledujúcich rokoch, bude musieť riešiť náklady minulých období, ktoré sa preniesli do budúcnosti. Len vbudúcom roku to bude znamenať dohromady 45 mld. korún. Je to 25 mld. štátny dlh, to znamená úhrada úrokov za dlhy centrálnej vlády alebo za štátny dlh, ďalej je to zhruba asi 9 -10 mld. korún ročných výdavkov na finančnú reštrukturalizáciu. Ďalej je to povedala by som, že pomerne poddimenzovaný odhad výdavkov na štátne záruky, keďže vbudúcom roku by sa mali vcelom rozsahu realizovať výdavky na úhradu istín a úrokov zpodnikov, kde sú poskytnuté štátne záruky a vo výške 19 mld. korún a sú tu značné riziká, že tých 10 mld. korún, ktoré sme alokovali vo všeobecnej pokladničnej správe, na realizáciu štátnych záruk nebudú postačovať. Dohromady je to skutočne čiastka 45 mld. korún, ktorú keby sme nemuseli uhrádzať a je to dedičstvo minulého obdobia, by sme mohli použiť napríklad na to, aby sme sa viacej priblížili ktým - povedzme istým zafixovaným podielom jednotlivých rezortov na HDP tak, ako je to povedzme vštátoch EÚ alebo prípadne viných štátoch. Vláda SR pri ďalšom rokovaní bude musieť uskutočniť niektoré závažné rozhodnutia, ktoré sa budú dotýkať predovšetkým eliminácie rizík nie len vštátnom rozpočte, ale vcelom okruhu verejných financií. Ďalej bude musieť rozhodnúť o rozvojových prioritách, ktoré sme počas prípravy zákona o štátnom rozpočte a rozpočte na rok 2000 pri rokovaniach sjednotlivými rezortami zhrnuli a tieto priority predstavujú vtejto chvíli zhruba 22,4 mld. korún. Bude potrebné rozhodnúť, vakom rozsahu sa tieto zdroje budú pokrývať ztzv. mimorozpočtových zdrojov, to znamená zpríjmov, zprivatizácie a ako budú tieto jednotlivé priority usporiadané. Bude potrebné rovnako aj rozhodnúť o riešení záväzkov FNM voči držiteľom dlhopisov, ktoré sú splatné k 1. 1. 2001. Prirodzene, že budeme musieť urobiť aj definitívne rozhodnutia o tom, ako budú vyzerať daňové zákony, ktoré majú zabezpečiť príjmovú časť štátneho rozpočtu. Snažili sme sa presvedčiť rezortných ministrov, že skutočne je prvou prioritou, aby sme dodržali zámery, ktoré sa týkajú výšky deficitu, aj štátneho rozpočtu, aj verejných financií. SR usiluje o vstup do NATO, usiluje aj o vstup do EÚ. Preradenie SR medzi tie štáty, u ktorých sa urýchľujú rokovania o vstupe do EÚ, je podmienené aj výsledkami vhospodárstve SR, medzi iným alebo by som povedala, že najdôležitejšou požiadavkou je, aby sa slovenské hospodárstvo stabilizovalo, aby sa dosiahla makroekonomická stabilita a medzi krátkodobými, ale i strednodobými úlohami, ktoré zEÚ boli sformulované, patrí aj nutnosť reštrukturalizácie finančného sektora, pokračovanie reštrukturalizácie vpodnikovej sfére. Môžem len zhrnúť, že požiadavky rezortov pri príprave návrhu rozpočtu na rok 2000 sa rozdelili do troch blokov, prvé boli požiadavky na priame navýšenie výdavkov vjednotlivých kapitolách, ktoré predstavovali 55 mld., ďalej to boli požiadavky na rozvojové priority, ktoré som už uviedla vo výške 22,3 mld. a ďalší balík zjednotlivých rezortov boli požiadavky na finančné prostriedky zfondov EÚ. Časť týchto požiadaviek sme zohľadnili priamo vjednotlivých kapitolách, časť vo všeobecnej pokladničnej správe. Nad to sú ešte požiadavky vo výške asi, aby som to upresnila, asi niečo cez 6 mld. korún. Vdiskusii knávrhu štátneho rozpočtu sa vyjadrili všetci predstavitelia rezortov, členovia vlády, nečlenovia vlády, ktorí sú prizívaní na rokovanie vlády, každý znich samozrejme konkretizoval aj svoje vlastné požiadavky. Zrizík, o ktorých sme hovorili, by som chcela uviesť aspoň tie najdôležitejšie. Je to vzťah štátneho rozpočtu ksociálnej poisťovni, kde po prvýkrát v histórii sociálnej poisťovne vbudúcom roku sa očakáva schodok vhospodárení
Sociálnej poisťovne, ktorý zo zákona by mal pokrývať štát formou prechodnej finančnej výpomoci. Ďalšie riziko, o ktorom by som chcela povedať, je riziko zvýšených výdavkov na sociálne dávky, dávky sociálnej pomoci, ktoré odhadujeme ov výške asi 3,5 mld. korún. Potrebné bude doriešiť aj staré záväzky voči SR, týkajúcich sa výkonov vo verejnom záujme a takisto aj ďalšie požiadavky spojené so zmluvou výkonu o verejnom záujme, kde pokiaľ budeme mať kdispozícii záverečný audit Medzinárodnej auditorskej spoločnosti, ktorá uskutočnila audit vSR, budeme presne vedieť, o čo sa navyšujú nad to, čo sme boli zatiaľ schopní alokovať vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. To sú asi tie základné informácie zdnešného rokovania o návrhu zákona o štátnom rozpočte a o rozpočte na rok 2000.
Martin Lengyel:
Ďakujem, pani ministerka. Ešte predtým, ako dám priestor na vaše otázky, veľmi stručne vám budem tlmočiť stanovisko predsedu vlády krozhodnutiu európskej komisie. Podľa jeho názoru je toto rozhodnutie novou motiváciou pre SR a povzbudením pre všetkých občanov. Podľa premiéra rozhodnutie komisie by nás malo motivovať, aby sme nepolavili najmä vtransformácii hospodárstva. Chcem vás upozorniť, že zajtra o 11. hodine je tlačová konferencia predsedu vlády ktejto veci. Takže ste všetci vítaní zajtra o jedenástej na Úrade vlády. Nech sa páči, vaše otázky. Maroš.
TV Luna:
Pani ministerka, už pred časom ste informovali o tom, aké nároky mali jednotlivé rezorty, vyčíslili ste ich požiadavky na navýšenie výdavkov na 55 mld. plus ďalších 77 mld. štátnej záruky, dnes ste o štátnom rozpočte rokovali sministrami, ako ste povedali, vyjadrili sa knemu všetci členovia vlády. Zaujímalo by ma teda, ako dopadla táto diskusia a koľko ztých 55 mld. ste uznali. Pred časom to bolo číslo 2 mld., či sa nejakým spôsobom korigovali tieto požiadavky?
Brigita Schmőgnerová:
Zámerom dnešnej diskusie nebolo ukončiť rokovanie o požiadavkách jednotlivých kapitol, bolo potrebné asi toto kolo absolvovať, aby sme si vydiskutovali základné smerovanie štátneho rozpočtu, ale zároveň si aj vypočuli niektoré postoje zjednotlivých rezortov. Takže vtejto chvíli sa nezvýšili výdavky štátneho rozpočtu ani o jednu korunu, ale je potrebné skutočne urobiť niektoré závažné rozhodnutia, ktoré majú skôr hospodársko - politický a politický charakter, ktoré nemohlo urobiť MF samé. To nás čaká práve na budúcom rokovaní vlády. Tam sa rozhodne aj o tom, či niektoré ztých požiadaviek rezortu, vakom rozsahu sa budú rešpektovať, ale oveľa závažnejšie je, aby sa rozhodlo o jednotlivých rozvojových prioritách a o tom, vakom rozsahu sa tieto rozvojové priority budú realizovať ziných zdrojov, ako zbežne rozpočtovaných zdrojov.
Martin Lengyel:
Braňo, nech sa páči.
Braňo Dobšinský, STV:
Pani ministerka, premiér nám včera prezradil, že vsúvislosti sotázkou o daniach zmotorových vozidiel, že by privítal akúsi osobitnú daň pre privatizérov, ktorá sa viaže na uplynulé obdobie, jednoducho pre tých, ktorí privatizovali a nevýhodne pre štát. Mňa by zaujímalo, či premiér stouto iniciatívou prišiel aj na vláde a zaujímalo by ma, aký je váš názor na takúto iniciatívu, či by ste ju privítali, resp. či ju považujete za štandardnú. Ďakujem.
Brigita Schmőgnerová:
Na dnešnom rokovaní vlády sme o tomto nehovorili. Pravdepodobne sa tam pán predseda vlády odvolával na časť programového vyhlásenia, ktoré naznačuje vtomto smere určitú možnú iniciatívu vlády, ani vtejto časti programového vyhlásenia nebolo to však konkretizované, čo sa konkrétne má na mysli. Ale chcela by som povedať, že už vtejto chvíli existujúca legislatíva umožňuje dodanenie vtom prípade, ak sa preukáže, že niektorí vlastníci nie sú schopní vlastne vykázať, zakých príjmov sa dostali povedzme ksvojim vilám, atď, atď. Je to trošku iná poloha, ako poloha týkajúca sa len privatizérov, pretože títo sa mohli dostať ksvojmu majetku, ktorý dneska pokladajú za svoj individuálny súkromný majetok, nie len cez privatizáciu, ale aj prostredníctvom možno rôzneho obchádzania zákonov, atď. Budeme uvažovať, ako rezort, aj o možnostiach zavedenia ďalších majetkových daní, ale nie sme schopní dneska to konkretizovať.
Martin Lengyel:
Pani Grosmannová, nech sa páči.
Klára Grosmannová, Práca:
Chcela by som sa spýtať, kedy bude vláda posudzovať bilanciu plnenia vlastného programu či je už určený termín, aký to bude mať scenár, či sa tým bude zaoberať parlament ktomu?
Brigita Schmőgnerová:
Neviem odpovedať, či sa tým bude zaoberať parlament, ale pán premiér oslovil všetkých členov vlády, aby za svoje rezorty pripravili odpočet za prvý rok splnenia programového vyhlásenia vlády. Termín je tam myslím, že za rezorty asi 15, 15. október, to znamená, že po spracovaní týchto rezortných podkladov sa evidentne stým vláda SR zaoberať bude. Je to možné, že to pôjde aj do NR, ale ktomu sa nechcem vyjadriť.
Martin Lengyel:
Nech sa páči, ďalšie otázky. Agentúra SITA.
Agentúra SITA
Pani ministerka, ja sa chcem opýtať vprípade, že nebudú prijaté zákony vtakej podobe, ako ich navrhujete, myslím daňové zákony, povedali ste, že bude potrebné znížiť výdavky, alebo novelizovať iné daňové zákony. Máte predstavu, ktoré iné daňové zákony by ste mohli novelizovať, vakom smere?
Brigita Schmőgnerová:
Ja by som bola veľmi nerada tá, ktorá bude vždy ohlasovať zmeny daňových zákonov, chcem však povedať, že potom by sme museli zrejme novelizovať niektoré zexistujúcich zákonov. Tá možnosť, každý zvás to poznáte, o ktoré zákony ide, ide o zákony, ktoré sú zákonmi o spotrebných daniach, čiže niektoré ztých zákonov o spotrebných daniach.
Martin Lengyel:
Ďalšia otázka, mám pocit, že STV sa hlási. Nech sa páči.
STV
Ja by som predsa len, pani ministerka, vrátila ktej diskusii. Dozvedeli sme sa, že tá diskusia bola búrlivá. Ja by som vás poprosila, keby ste nám aspoň trošku mohli priblížiť tú atmosféru a keby ste aspoň mohli vymenovať pár ministrov, ktorí mali najväčšie výhrady kpracovnému návrhu zákona.
Martin Lengyel:
Diskusia bola vecná.
Brigita Schmőgnerová:
Ja myslím, že áno, že bola vecná tá diskusia. Dôležité je, že sme si povedali, kde budeme pokračovať o týždeň, aby nedochádzalo vlastne kopakovaniu toho, čo odznelo na vláde dnes. Myslím, že je veľmi dôležité tento posun uskutočniť. Medzi tými, ktorí sa postavili možno najpríkrejšie voči tomuto návrhu, by sa dalo tak trošku aj diferencovať, pretože niektorí sa odvolávali, že tradične dochádza ku kráteniu rozpočtových kapitol pri viazaniach. Je to pravda, že viazanie tak, ako sa urobilo aj vminulom roku, ako sa urobilo aj vtomto polroku, obvykle postihuje tie isté kapitoly a prostriedky, ktoré sa viazaním uvoľnia, sa zase použijú vprospech tých istých kapitol, čiže vprospech kapitoly školstva, zdravotníctva, sme to už urobili minulý rok, urobili sme to aj tento rok a boli postihované takmer plošne aj iné kapitoly, ale zhľadiska povedzme rozsahu toho postihnutia zvyčajne sa to najviac dotýka ministerstva obrany. Takže môžem povedať, že najtvrdšie presadzoval si svoje požiadavky minister obrany.
Martin Lengyel:
Pán Fillin, tlačová agentúra.
Juraj Fillin, TASR
Ja sa chcem spýtať ešte ktomu, čo kolegyňa pred druhou kolegyňou konkretizovať. Poprosím v zmysle takom, že na veľký odpor vposlednom čase narazil hlavne navrhovaný zákon o dani zdopravných prostriedkov, a či to možno dať do súvislosti stým vaším vyjadrením o možných výpadkoch príjmov štátneho rozpočtu a teda nadväzných zmenách viných daňových zákonoch. Čiže, ako vidíte zpohľadu, teda po tejto diskusii, priechodnosť tohto, tohto proste ... zavedenia tohto zákona, tejto novej dane. A druhá otázka možno na doplnenie tej poznámky o ministrovi obrany, že teda či môžete konkretizovať, nakoľko boli jeho nároky uspokojené alebo neuspokojené počas dnešnej diskusie.
Brigita Schmőgnerová:
Áno ktej druhej otázke moja odpoveď znie, že dneska sme nezvýšili ani jednu korunu výdavkov štátneho rozpočtu, každý zrezortných ministrov vyjadril svoj postoj, požiadavka pána ministra obrany je, aby výdavky jeho kapitoly predstavovali 2% zHDP, čo by znamenalo asi 18,6 mld. korún. Vtejto chvíli je priamo vjeho kapitole asi 12,4 mld., ale aj vo VPS-ke má ešte niekoľko stomiliónov korún osobitne účelovo viazaných. Kvašej prvej otázke ja len zopakujem to, čo som už povedala, aj pri inej príležitosti: návrh zákona o dani zdopravných prostriedkov pripravilo MF na základe uznesenia vlády z 31. mája 1999. Ja som aj vtejto chvíli upozornila členov vlády, že sme všetci viazaní týmto uznesením a že pre mňa je veľmi ťažké postupovať inak a musím dodržať uznesenie vlády. Zároveň si skutočne musia všetci členovia vlády uvedomiť, ak sa nesplní táto časť uznesenia vlády, bude potrebné dodatočne získať zdroje do rozpočtu, resp. znížiť výdavky vpredpokladanom rozsahu. Vuznesení vlády myslím, že to bolo číslo 446, je aj presne povedané, aký je predpoklad príjmov ztohto druhu dane je to 2,5 mld., tak, ako sme aj nastavili tento návrh zákona.
Martin Lengyel:
Slovenská republika ďalšia otázka, Dobrotka, nech sa páči.
Dobroslava Krajačičová, Slovenská republika
Pani ministerka, keďže sociálni partneri, ako ste aj sama spomenuli, aj sa vyjadrili na mimoriadnom rokovaní RHSD, nesúhlasili stýmto návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok, považujete teda za postačujúce, že budete o návrhu so sociálnymi partnermi rokovať už iba raz? A druhá otázka, to asi bude na teba, Martin: prečo vláda stiahla zrokovania ten návrh na uvoľnenie viazania výdavkov vysokých škôl vtomto roku?
Martin Lengyel:
To je vpodstate aj na pani ministerku financií.
Brigita Schmőgnerová:
Áno, ja môžem hneď odpovedať aj na druhú otázku. My sme to prerokovali a dohodli sme sa, že sa stretnú ministri školstva, ďalej spravodlivosti, neviem, či nie vnútra, alebo ešte ...
Martin Lengyel:
Ešte vnútra, áno.
Brigita Schmőgnerová:
Na nedeľňajšom, takom krátkom, rokovaní na Ministerstve financií, pretože vznikajú tu určité akútne požiadavky nie len zrezortu školstva a nielen na riešenie akútnych požiadaviek vysokých škôl. Takže prerokujeme aj ďalšie tieto požiadavky a podľa toho rozhodneme, vakom rozsahu sa uvoľní viazanie pre vysoké školy. Kvašej prvej otázke zákon o tripartite hovorí o tom, že je potrebné, ak sa nedospeje kdohode sociálnych partnerov na prvom prerokovaní, vrátiť sa kprerokovaniu na Rade hospodáskej a sociálnej dohody ešte raz. Takže samozrejme, že dodržíme literu zákona. Chcem ešte dodať, že 22. októbra bude osobitné rokovanie krozpočtu na rok 2000, ktorého sa zúčastnia aj sociálni partneri. Bude tam veľký časový alebo značný časový priestor, aby sme si aj podrobnejšie rozdebatovali niektoré požiadavky sociálnych partnerov. Hlavná požiadavka Konfederácie odborových zväzov smeruje ktakej novelizácii zákona o dani zpríjmov, ja podotýkam, že my pripravujeme nový zákon, ich návrh smeroval knovelizácii zákona, ktorá by znamenala podstatnejšie zníženie daňového zaťaženia fyzických osôb. Treba si však uvedomiť, že táto požiadavka bola realizovateľná vroku 1995, kedy po jedinýkrát vhistórii SR hospodárila sfiškálnym prebytkom. Vtedy vtedajšia vládna koalícia nebola ochotná ktomuto pristúpiť, naopak my sme dneska vsituácii, keď sme zdedili vysoký deficit verejných financií a musíme ich stabilizovať. Inými slovami, rezervy na nejaké radikálnejšie znižovanie daňového zaťaženia fyzických osôb nie sú.
Martin Lengyel:
Maroš, nech sa páči. Asi posledná otázka, zrejme už vás tlačia uzávierky, takže nech sa páči.
Otázka:
Pani ministerka, neberte to, akože to obraciam na nejaký humor, ale chcem sa spýtať, či náhodou niekto zministrov keď ste hovorili teda, že sa výdavková stránka nezvýšila, či náhodou niekto zministrov neprišiel siniciatívou na zníženie výdavkou vo svojom rezorte, konkrétne napríklad vhodnými kandidátmi by boli ministri, ktorí navrhovali radikálnejšie zníženie daňového zaťaženia, prípadne zrušenie zákona o zdaňovaní motorových vozidiel.
Brigita Schmőgnerová:
Jediný zministrov, ktorý prišiel sistým návrhom, ako zvýšiť príjmovú časť, bol minister dopravy, ktorý musím povedať, nerozporoval daň zdopravných prostriedkov, pretože jeho rezort ešte v 97. roku snávrhom tohto druhu dane prišiel. Pán minister, ale navrhol, že bude pravdepodobne potrebné zvažovať aj možnosť zvýšenia spotrebnej dane zuhľovodíkových palív a mazív. Žiaden zministrov neprišiel snávrhom na redukciu výdavkov svojej kapitoly.
Martin Lengyel:
Ďakujem Vám za pozornosť a ešte raz sa ospravedlňujeme za to meškanie. Ďakujeme.
|
