Na povodne má ísť miliarda eur
Poznámka: TB vláda rokovanie Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí povodne protipovodňové opatrenia manažment povodní Kováč splnomocnenec PVLka.
Pôda má zadržiavať vodu. Takýto recept zvolila na povodne nová vláda. Projekt má stáť miliardu eur a vytvoriť pracovné miesta. Niektorí pochybujú, či sa tentoraz slová naplnia skutkami.
BRATISLAVA. Prevencia. To je cesta, ktorá má podľa premiérky Ivety Radičovej chrániť pred povodňami. "Bola zanedbávaná dlhé roky a som rada, že program prevencie prestal byť v rovine sľubov, je realitou," povedala včera Radičová. V praxi to znamená, že protipovodňová ochrana sa má viac zameriavať na schopnosť pôdy zachytávať vodu, aby tá potom nezalievala obydlia.
"Chýbajú prirodzené brázdy, štruktúry, ktoré znížia nával vody," povedal Martin Kováč, splnomocnenec vlády pre integrovaný manažment povodí a krajiny.
Na niekoľko rokov
Radičovej plány môžu vyjsť aj na jednu miliardu eur. Celý program je podľa splnomocnenca stavaný na horizont šesť až desať rokov. "Jeho hlavným merateľným kritériom bude vybudovanie vodu zádržných štruktúr v objeme 250 miliónov kubických metrov. Zhruba štyri eurá by stál jeden kubický meter, tak môžeme hovoriť o programe v hodnote zhruba jednej miliardy eur," povedal Kováč.
Odkiaľ sa na prevenciu zoberú peniaze, zatiaľ nie je celkom jasné. Tento rok sa majú rozbehnúť pilotné projekty v 23 obciach. Budú stáť 580-tisíc eur. Zaplatiť sa majú z rezervy premiérky. Neskôr sa má vraj zapojiť rozpočet a eurofondy. Radičová tvrdí, že okrem nákladov vytvorí protipovodňová prevencia aj množstvo pracovných miest.
"V tomto roku je to 300 pracovných miest, 5000 na budúci rok a v roku 2012 to bude 15-tisíc," povedala Radičová.
Starostovia obcí zmeny vítajú. V Hornom Hričove majú od vlády dostať na prevenciu 20-tisíc eur. V obci už v roku 2008 vybudovali protipovodňové zábrany za dnešných zhruba 80-tisíc eur. Na jeseň majú systém dobudovať.
V Hranovnici bude vládny pilotný projekt znamenať na jeseň zhruba 20 pracovných miest. Starosta obce Martin Benko (KDH) hovorí, že spomedzi 2780 občanov obce je 1400 nezamestnaných Rómov. Zvyšovanie schopnosti pôdy vsakovať vodu však víta aj preto, že spád vody dolu kopcami pred pár rokmi urýchlila kalamita. Ďalšia ťažba dreva situáciu len zhoršuje.
Ako orať
Aj občianske združenie Sosna, ktoré sa venuje problematike povodní, víta iniciatívu vlády. "Určite je to krok dobrým smerom, otázkou je, samozrejme, opäť aplikácia v praxi, čiže nakoľko bude dôsledná," povedal predseda združenia Štefan Szabó.
Podobne to vidia aj poľnohospodári. Stanislav Nemec zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory tvrdí, že úspešné zvládnutie povodní závisí od toho, či sa urobí a zladí všetko, čo je potrebné. Bolo by zbytočné, keby poľnohospodári prispôsobili svoju činnosť, ale nič iné by sa nezmenilo. Zmeniť by mali zrejme spôsob, akým sa často orie.
"Nie je možné rúbať rozsiahlejšie plochy lesov, ktoré sú v okolí povodia. Rovnako poľnohospodárska krajina nemôže byť spravovaná tak ako doteraz, že sa všetko orie dolu kopcom," povedal Szabó. Poľnohospodári podľa Nemca nemajú problém prispôsobiť sa. Ak by im mali prípadné zmeny na poľnohospodárskych pozemkoch priniesť ujmu, má ju štát vykompenzovať. Pripomína, že ešte stále neboli poľnohospodári odškodnení ani za povodne.
SME