Druhý realizačný projekt programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR pre rok 2011


Úvod

Druhý realizačný projekt (ďalej 2. RP) Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR na rok 2011 je naplnením bodu B.2. uznesenia vlády SR č. 744/2010 zo dňa 27.10. 2010. Financovanie druhého realizačného projektu je zabezpečené v rámci schválených limitov štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole Úradu vlády SR a Európskeho sociálneho fondu, spravovaného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Revitalizácia poškodených častí krajiny v rámci 2. RP vytvára príležitosť zamestnať viac ako 3500 uchádzačov o zamestnanie priamo z obcí. Prvý realizačný projekt Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR na rok 2011 (ďalej 1. RP) potvrdil, že vytvorením podmienok vzniku pracovných príležitostí priamo v obciach je možné významne pokročiť v revitalizácii poškodených častí krajiny a tým zmierniť riziká povodní, sucha i klimatickej zmeny. Preto aj zámerom 2.RP je vytvoriť podmienky pre vznik 4200 sezónnych pracovných príležitostí v ďalších takmer 350 obciach Slovenska.

Skúsenosti s implementáciou 1. RP.

1. RP schválený uznesením vlády SR č. 183 z 9. marca 2011 vyvolal veľký záujem obcí o revitalizáciu krajiny a prevenciu pred lokálnymi záplavami. Do 1. RP sa prihlásilo 833 obcí, z ktorých na základe stanovených kritérií a priorít bolo vybraných 200 obcí. Zmluvy boli uzavreté so 190 obcami. Podľa predbežného monitoringu v týchto obciach už prebieha realizácia projektov, pričom práce sú zrealizované na zhruba 55%. Na projektoch pracuje prostredníctvom § 50j zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti viac ako 2500 uchádzačov o zamestnanie a ďalšia tisícka pracovníkov najmä na strane zhotoviteľov, ale aj obcí. Väčšina z nich očakáva, že projekty budú naďalej pokračovať a že sa na prácach obnovy poškodených častí krajiny vo svojej obci opäť zamestnajú a budú mať príležitosť chrániť svoju obec pred povodňami. Treba zdôrazniť, že v obciach, ktoré sa rozhodli realizovať revitalizačné projekty vznikajú významné sociálne zmeny. Uchádzači o zamestnanie, ktorí našli takýto typ zamestnania, sa zbavujú frustrácie zo spoločenskej nepotrebnosti, vylepšujú sa rodinné vzťahy v obciach a komunity sú viac súdržné, pretože vo vzájomných diskusiách sústreďujú svoju pozornosť na riešenie ochrany svojej obce pred povodňami a nie na traumatizovanie z neistoty a strachu, kedy príde ďalšia povodňová vlna.
Z uskutočneného predbežného monitoringu vyplývajú aj ďalšie pozitíva 1. RP. Samosprávy vnímajú, že za celú históriu ich fungovania je spôsob financovania navrhovaných opatrení nastavený transparentnejšie ako všetky ostatné schémy a to z toho dôvodu, že boli stanovené presné kritériá, ktoré poskytujú samosprávam priestor na efektívne vynakladanie finančných prostriedkov a nie ich zbytočné vynakladanie na prípravu neúspešných projektov. Ak by boli kritériá nastavené tak ako doteraz, 633 samospráv, ktoré sa prihlásili do projektu a boli neúspešné, by vynaložilo viac ako 1,5 mil. eur na projekty, ktoré v danej chvíli nebolo možné podporiť. Efektívne vynakladanie prostriedkov je dôležité najmä pre ekonomicky slabšie obce, v ktorých je vysoká nezamestnanosť, nedostatok finančných prostriedkov a častý výskyt povodní. Z pohľadu regionálneho členenia sa projekty v rámci 1. RP realizujú v 86 obciach Prešovského kraja, v 40 obciach v Žilinskom kraji, v 32 obciach v Banskobystrickom kraji, v 17 obciach Košického kraja, v 7 obciach Trenčianskeho kraja, v 5 obciach Nitrianskeho kraja a v 4 obciach Trnavského kraja.
Ďalším významným prínosom 1.RP je, že sa obciam umožnilo začať realizovať projekty už pred letným dažďovým obdobím. Zrealizované opatrenia už počas tohtoročných búrok významne prispeli k ochrane obcí pred lokálnymi povodňami a k zníženiu povodňových rizík. Množstvo sedimentov z plošnej vodnej erózie pôdy a podložia, ktoré v minulosti zaplavovali obce, ostáva vo vybudovaných objektoch ďaleko od obcí, do ktorých teraz priteká voda čistejšia a s menším objemom bahna i štrkov ako v minulosti. V mnohých prípadoch pre obyvateľov obcí väčšie obavy spôsobuje naplavené bahno ako voda, pretože pritečená voda odtečie, ale bahno ostáva a znehodnocuje zaplavený majetok.
Úrad vlády SR uzavrel zmluvy so 190 obcami na realizáciu 6,097 mil. m3 vodozádržných zariadení s finančným objemom 17 552 665 eur. Znamená to, že zo štátneho rozpočtu bolo vynaložených 2,88 eur na 1 m3. Každá obec zároveň získala príspevok na vytvorenie pracovných miest pre nezamestnaných podľa § 50j zákona o službách zamestnanosti od miestne príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z uvedeného vyplýva, že náklady na zhotovenie 1 m3 vodozádržného opatrenia predstavujú 3,85 eur, čo je o 0,15 eur menej ako navrhuje Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR. Zo 190 obcí 20 obcí realizuje projekt svojpomocne a 170 obcí prostredníctvom zhotoviteľa. Každá z obcí vytvára vo svojom katastrálnom území v priemere 32 089 m3 vodozádržných opatrení. Veľa obcí pritom v rámci realizácie projektu revitalizácie krajiny dosahuje aj ďalšiu pridanú hodnotu. Okrem opravy poškodených častí krajiny sa likvidujú čierne skládky, vytvárajú sa atraktívne zóny pre rozvoj cestovného ruchu v obciach, aj s potenciálnou možnosťou rozvoja rybnikárstva. Veľký záujem obcí zapojiť sa do realizácie 1.RP, ako aj doteraz dosiahnuté výsledky, organizácia práce a zapájanie miestnych uchádzačov o zamestnanie, potvrdzuje vhodne vybranú stratégiu implementácie projektu a dobrý základ pre použitie získaných skúseností a ich technologické rozvinutie v 2.RP.

1. Cieľ druhého realizačného projektu

Cieľom 2. RP je zrealizovať projekty revitalizácie krajiny v poškodených častiach lesnej, poľnohospodárskej a urbánnej krajiny, ktoré zvýšia jednorazové cyklické zadržanie a zdržanie min. 3,5 mil. m3 dažďovej vody a tým sa prispeje k eliminácii povodňových rizík, naštartuje sa proces obnovy poškodených častí krajiny i vodných zdrojov s ozdravovaním klímy v tých lokalitách, kde sa budú realizovať revitalizačné opatrenia.

A. Revitalizácia poškodených častí krajiny v extravilánoch obcí sa bude realizovať maximálne v 350 obciach za týchto podmienok:
  1. Obec sa zaviaže zrealizovať projekt revitalizácie poškodenej časti krajiny, ktorá dokáže zvýšiť jednorazové cyklické zadržanie alebo spomalenie odtoku 10.000 m3 dažďovej vody v ucelených úsekoch poškodenej časti katastra obce.
  2. Obec sa zaviaže vytvoriť minimálne 10 sezónnych pracovných príležitostí.
  3. Obec získa na realizáciu projektu finančnú podporu z Úradu vlády SR vo výške maximálne 20000 eur a z Európskeho sociálneho fondu na každé vytvorené pracovné miesto na obdobie 6 mesiacov cca 3000 eur prostredníctvom § 50j zákona o službách zamestnanosti.

B. Revitalizácia poškodených častí intravilánov obcí sa bude realizovať v 20 obciach zaradených do 2. RP za týchto podmienok:
  • 10 obcí, v ktorých bola v roku 2010 a 2011 povodňami poškodená dopravná infraštruktúra a pri ich obnove sa použijú technologické riešenia manažmentu dažďových vôd na princípe Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, získajú za každý vytvorený m3 vodozádržného prvku 4 eurá, maximálne však 100 000 eur.
  • 10 obcí, ktoré plánujú rekonštruovať strechy verejných budov a pri ich rekonštrukcii použijú technologické riešenia manažmentu dažďových vôd na princípe Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, získajú za každý vytvorený m3 vodozádržného prvku 4 eurá, maximálne však 20 000 eur.

2. Kritériá výberu obcí a ich zaradenie do 2. RP

Po schválení 2.RP vládou SR budú všetky obce na Slovensku vyzvané prihlásiť sa do tohto projektu, a to nasledovne:
  1. obec sa v prihláške zaviaže, že vo svojom katastrálnom území zrealizuje so súhlasom vlastníka, resp. správcu, či užívateľa pozemkov revitalizačný projekt
  2. obec sa prihláškou zaviaže vytvoriť minimálne 10 sezónnych pracovných miest pri realizácii vodozádržných opatrení

Výber obcí a ich zaradenie do 2. RP v kategórii zameranej na riešenie revitalizácie extravilánu obce sa uskutoční na základe týchto kritérií:
  • jeden bod za každý vyhlásený stupeň povodňovej aktivity v rokoch 2010 a 2011 (napríklad ak mala obec vyhlásený 2. alebo 3. stupeň povodňovej aktivity, obec získa 2 alebo 3 body).
  • jeden bod za každý drobný vodný tok (lokálneho významu) prameniaci v katastri obce (napríklad ak v katastri obce pramení 6 potokov, obec získa 6 bodov)
  • jeden bod za každých začatých 5% evidovanej miery nezamestnanosti v okrese (napríklad ak je v okrese evidovaná miera nezamestnanosti 14,8%, obec získa 3 body)
  • jeden bod ak obec súčasne s podaním prihlášky doloží pripravenú vhodnú projektovú dokumentáciu pre opatrenia revitalizácie krajiny
  • jeden bod ak obec súčasne s podaním prihlášky doloží projekt pozemkových úprav
  • jeden bod ak obec súčasne s podaním prihlášky doloží rozhodnutie o využití územia, ktoré je potrebné pre realizáciu projektu

Výber obcí a ich zaradenie do 2. RP v kategórii zameranej na revitalizáciu intravilánu obce bude prebiehať na základe týchto kritérií:
  • výška spôsobených povodňových škôd na majetku obce v rokoch 2010 a 2011 (s osobitným uvedením škôd na dopravnej infraštruktúre)
  • prehlásenie, že obec má záujem v rámci 2. RP obnovovať dopravnú infraštruktúru, respektíve rekonštruovať strechy verejných budov

Na základe definovaných kritérií vznikne zoznam obcí, ktoré budú realizovať projekty revitalizácie krajiny vo svojich extravilánoch i zoznam obcí, ktoré projekty revitalizácie krajiny zamerajú na svoje intravilány. Prvých 348 obcí s najväčším počtom bodov bude zaradených do 2.RP (348 obcí kvôli výške disponibilných zdrojov). Tieto obce budú mať záväzok spracovať projekt revitalizácie krajiny, ktorý bude obsahovať predovšetkým lokálne revitalizačné, rekultivačné, protierózne a vodozádržné opatrenia v ucelenom úseku (úsekoch) katastra obce. Obce spolu s odborným garantom projektu v potrebnom rozsahu uplatnia pri návrhu revitalizačných opatrení príslušné zákonné ustanovenia (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách, zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch, zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy, zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, prípadne i ďalšie zákony) a projekt odkonzultujú s odborne spôsobilou osobou oprávnenou na vykonávanie geologických prác. Takto spracovaný projekt obec predloží na Úrad vlády SR na prípravu zmluvy.

3. Časová a vecná postupnosť realizácie 2.RP

  1. Obec sa prihlási elektronickým formulárom po zverejnení výzvy, ktorý vyplní na webovom sídle Úradu vlády SR (ÚV SR). Súčasne obec písomne potvrdí, že sa zaväzuje splniť kritériá vyplývajúce z účasti v 2. RP (Výzva bude vyhlásená po schválení 2. RP vládou SR a bude trvať týždeň);
  2. ÚV SR obratom po ukončení prihlasovania a spracovaní prihlášok informuje obce o ich zaradení do 2.RP; ak niektorá obec odstúpi alebo bude vyradená z 2. RP (napríklad na vlastnú žiadosť, alebo pre nedodanie podkladov v stanovenom termíne a ani v náhradnom termíne) bude oslovená ďalšia obec podľa získaného poradia v zozname; v prípade obcí s rovnakým počtom bodov ich poradie bude určovať súhrnná výška verifikovaných povodňových škôd na majetku obce z rokov 2010 a 2011;
  3. Obec požiada príslušné subjekty (zdravotné poisťovne, daňový úrad a pod.) o vydanie potvrdení pre účely prípravy zmluvy medzi ÚV SR a obcou;
  4. Obec požiada územne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na podporu zamestnania minimálne 10 uchádzačov o zamestnanie podľa § 50j zákona o službách zamestnanosti;
  5. Obec určí odborného garanta projektu a vhodného kandidáta na pozíciu vodného majstra;
  6. Odborný garant spracuje pre obec projekt revitalizácie krajiny, na ktorého základe požiada stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o využití územia; podľa charakteru projektu sa primerane uplatnia aj ďalšie zákonné ustanovenia;
  7. Odporúča sa realizovať revitalizačné projekty na pozemkoch obce. Ak sa bude projekt realizovať na pozemkoch iných vlastníkov, je potrebný písomný súhlas vlastníka alebo správcu pozemku;
  8. Obec predloží Úradu vlády SR požadované doklady podľa § 6 ods. 2 a 3) zákona č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ÚV SR, projektovú dokumentáciu, kópiu podanej žiadosti o vydanie rozhodnutia o využití územia príslušného stavebného úradu a tiež rozpočet o využití finančných prostriedkov z dotácie;
  9. Úrad vlády SR po predložení všetkých dokladov pripraví návrh zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov a podpíše zmluvu s obcou. S obcami budú uzatvárané zmluvy o poskytovaní finančných prostriedkov priebežne, a to až do vyčerpania alokácie finančných prostriedkov pre 2. RP;
  10. Po uzavretí zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na realizáciu prác 2.RP prevedie Úrad vlády SR finančné prostriedky na účet obce po vydaní rozhodnutia o využití územia. Poskytnuté finančné prostriedky budú účelovo viazané pre obec v zmysle § 19 ods. 1 a 3) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy);
  11. Prebehne realizácia projektu revitalizácie poškodených častí krajiny;
  12. Po ukončení prác obec predloží Úradu vlády SR finančné vyúčtovanie vypracované v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov s predložením písomného prehľadu a čitateľných fotokópií dokladov preukazujúcich použitie finančných prostriedkov v súlade s projektom. Obec v rámci vyúčtovania a vyhodnotenia projektu predloží Úradu vlády SR projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia a záverečnú správu o realizácii prác;

Termín ukončenia prác a použitia finančných prostriedkov je 31. marec 2012. Úrad vlády SR bude robiť priebežné kontroly stavu zrealizovaných prác (v priebehu i po ukončení prác), metodické a koordinačné stretnutia. Vyúčtovanie finančných prostriedkov obec predloží do 15 dní od stanoveného termínu ukončenia prác a použitia finančných prostriedkov, t.j. do 15. apríla 2012.

4. Predmet projektov revitalizácie krajiny

Typy poškodenej krajiny, ktoré sú predmetom revitalizácie, ako aj záväzná metodika, sú zdokumentované v prílohách č. 3 a č. 4, ktoré sú súčasťou 1. RP schváleného 9.marca 2011 uznesením vlády č. 183/2011 a sú záväzné aj pre 2. RP. V týchto prílohách sú zdokumentované tiež odporúčania a vhodné druhy revitalizačných opatrení na jednotlivých typoch poškodenej krajiny, ako sú:
  • približovacie linky a zvážnice v lesoch;
  • zerodované cesty v lesoch a v poľnohospodárskej krajine;
  • erózne ryhy, strže a rokliny v lesnej a poľnohospodárskej krajine a v sídlach;
  • zle obhospodarované trvalé trávnaté porasty a lúky, pustnúce a opustené plochy;
  • monokultúrna poľnohospodárska pôda bez členenia a vhodnej krajinnej štruktúry;
  • poškodené bezmenné bystriny, drobné vodné toky a systémy meliorácií;
  • zastavané územia na ktorých sa nevhodne nakladá s dažďovou vodou a vegetáciou;
  • povodňou poškodená dopravná infraštruktúra v intravilánoch obcí;
  • strechy verejných budov, ktoré vyžadujú rekonštrukciu alebo opravu;

V jednotlivých katastroch obcí budú zrealizované nasledovné revitalizačné opatrenia, za podmienky vytvorenia príslušnej minimálnej kapacity vodozádržných opatrení:

V lesných lokalitách najmä:
  1. odrážky na zvážniciach, približovacích linkách a lesných cestách;
  2. zasakovacie jamy a pásy pri cestách;
  3. priečne nakyprovanie eróznych línií po vrstevnici;
  4. zádržné jazierka v priekopách ciest;
  5. zábrany z drevoodpadov na svahoch;
  6. zavodňovacie pásy na rozhraní lesnej a poľnohospodárskej pôdy;
  7. zvyšovanie lesnatosti územia;
  8. zaceľovanie a prehrádzanie strží;
  9. kombinácia vyššie uvedených opatrení;

Na poľnohospodárskej pôde, ktorá je mimo systému priamych platieb, najmä:
  1. vŕbové záplety, obnova medzí, zakladanie pásov rýchlorastúcich drevín;
  2. vrstevnicové zavodňovacie ryhy, jamy, zádržné jazierka, obnova mokradí;
  3. zaceľovanie a prehrádzanie strží, vegetačné opatrenia;
  4. uplatnenie vhodných plodín a bezorbových metód;
  5. revitalizácia nevhodne navrhnutých umelých odvodňovacích kanálov;
  6. kombinácia vyššie uvedených opatrení;

V zastavanom území pôjde najmä o:
  1. budovanie dažďových záhrad (depresné plochy na pozemkoch s vegetáciou na vsakovanie dažďovej vody);
  2. zbieranie dažďovej vody zo spevnených plôch do zelene;
  3. budovanie zelených striech, zachytávanie a využívanie dažďových vôd na strechách;

Po vzájomnej dohode obcí a správcov drobných vodných tokov môžu byť realizované aj opatrenia formou budovania priečnych objektov na drobných vodných tokoch, napr.:
  1. prahy (výška do 30 cm - zabezpečujúce niveletu dna potrebnú proti vymieľaniu);
  2. stupne (do výšky 100 cm - vyrovnanie nivelety, záchyt splavenín);
  3. prehrádzky (do výšky 3 m - ako suché poldre, prípadne čiastočne naplnené vodou alebo nádrže s vodou);
  4. obnova starých ramien, tajchov, meandrov;

5. Riadenie a monitoring 2. RP

Riadenie 2.RP bude zabezpečené výkonným manažérom Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR a jeho tímom v spolupráci so splnomocnencom vlády SR pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny a ostatnými zainteresovanými útvarmi Úradu vlády SR:
  • koordinácia, monitoring a kontrola projektov 2. RP;
  • vytváranie databázy technologických riešení revitalizácie poškodených časti krajiny;
  • šírenie informácii a výmena skúseností o technologických postupoch revitalizácie krajiny;
  • vytváranie podmienok pre spoločenskú diskusiu zainteresovaných subjektov;
  • budovanie kapacity, vzdelávanie a metodické usmerňovanie pre realizáciu projektov;
  • rozvíjanie rámcov programu revitalizácie krajiny;
  • vytváranie legislatívnych, finančných a inštitucionálnych rámcov pre implementáciu projektov revitalizácie krajiny;

Informácie z priebehu realizácie revitalizačných prác a opatrení budú zverejňované na webovom portáli Úradu vlády SR a splnomocnenca vlády SR pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny. Webový portál bude plniť nasledovné funkcie:
  • vytvárať podmienky pre informovanie, propagovanie a vymieňanie skúseností z realizácie projektov;
  • podporovať komunikáciu medzi zainteresovanými subjektmi (verejná správa, odborníci, občania, podnikatelia);
  • vytvárať spätnú väzbu od zainteresovaných na realizácii projektov;
  • šíriť, zbierať a ukladať informácie o projektoch;

Pre podporu a popularizáciu programu revitalizácie krajiny bude výkonný manažér programu so svojim tímom podporovať, presadzovať a vytvárať priestor pre organizovanie pracovných stretnutí, kontrolných dní i spoločné obhliadky projektov pre väčšie zapojenie odbornej, občianskej i podnikateľskej verejnosti do procesov revitalizácie krajiny. Medzi sledované indikátory dopadov zrealizovaných opatrení v území budú patriť:
  1. typy a počet zrealizovaných projektov revitalizácie krajiny;
  2. vodozádržný objem revitalizačných projektov;
  3. počet zapojených ľudí do projektov revitalizácie;
  4. sledovanie vplyvu zrealizovaných projektov na sociálne, ekonomické a kultúrne prostredie obcí;
  5. technologická a ekonomická efektívnosť a životnosť zrealizovaných projektov;

Zapojenie verejných odborných inštitúcií v oblasti monitoringu, výskumu a vývoja

Súčasťou realizácie 2.RP je aj rozvíjanie kapacít celého programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí prostredníctvom spracovania viacerých metodických nástrojov, ktoré rozšíria možnosti technologických riešení revitalizácie poškodených častí krajiny vo všetkých typoch krajiny, ako aj postupy sledovania vplyvu revitalizácie krajiny na ochranu vodných zdrojov, prírodného produkčného potenciálu, biodiverzity i klímy. Ide najmä o spracovanie:
1. metodiky monitoringu a vedeckej spolupráce pri poznávaní vplyvu revitalizácie poškodených častí krajiny na vodu, vegetáciu a klímu;
2. technologických riešení revitalizácie poškodených častí lesnej a poľnohospodárskej krajiny;
3. technologických riešení manažmentu dažďových vôd v urbánnej krajine, dopravnej a vodnej infraštruktúry;
Na spracúvaní týchto metodických nástrojov sa môžu zúčastniť rôzne rezortné odborné inštitúcie, ako aj akademické inštitúcie a experti príslušného odborného zamerania.

6. Rozpočet, finančné zdroje a formy zadania riešených úloh

2. RP na rok 2011 bude zabezpečený z prostriedkov štátneho rozpočtu schváleného zákonom č. 498/2010 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2011, príloha č. 3 - Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011, kapitola Úrad vlády SR program: 06P020H Program revitalizácie krajiny a uznesením vlády SR č. 667/2010 bod C.1. a rozpisu záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu č. 06/05/2011-EO z 12. 1. 2011. Z 26 310 000 eur v rozpočtovej kapitole Úradu vlády bolo použitých na 1.RP 17 552 665 eur a transferom na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 495 000 eur. Všetky finančné zdroje v rámci 1.RP sú použité na zrealizovanie projektov v 190 obciach s vodozádržným objemom 6,097 mil. m3, okrem finančných zdrojov transferovaných na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
1.RP bol nastavený aj na vytváranie pracovných príležitostí a bol podporovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a financovaný z prostriedkov ESF. Tiež vhodným nastavením pravidiel verejného obstarávania pre výber zhotoviteľov sa dosiahlo, že náklady na zrealizovanie 1m3 vodozádržného opatrenia sú o 0,15 eur nižšie ako navrhuje Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR (úspora 3,75%).
Disponibilné zdroje umožňovali Úradu vlády SR v roku 2011 podporiť vytvorenie len 6,45 mil. m3 vodozádržných opatrení, ale s prispením zdrojov ESF sa podarí prostredníctvom 1. RP a 2. RP zvýšiť objem vytvorených vodozádržných opatrení až na úroveň 9,597 mil. m3, čo je 149% pôvodného plánu. Celkovo sa tak realizačnými projektmi v roku 2011 vytvorí 3,8% vodozádržných opatrení z celkového plánu programu revitalizácie krajiny (250 mil. m3). Uvádzané parametre 1.RP a 2.RP sa dosiahnu iba dôslednejšou systémovou kontrolou a monitoringom, a to tak, aby sa práce dohodnuté v zmluvách medzi obcami, ako aj v zmluvách medzi obcami a zhotoviteľmi skutočne naplnili a bola dodržaná ich kvalita a technologický postup realizácie revitalizačných projektov. Na tento účel je preto potrebné rozvinúť kapacitu dôslednej kontroly, ktorá nebude vykonávaná na úkor štátneho rozpočtu, ale z ušetrených finančných zdrojov získaných verejným obstarávaním. V rámci 1.RP sa ušetrilo 658.225 eur, ktorých časť navrhujeme využiť na rozvinutie kapacity dôslednej systémovej kontroly projektov 1.RP a 2.RP (kontrola a monitoring cca 540 projektov). Na podporu projektov v 348 obciach bude vyčlenených 8 161 035 eur.

Tab.č.1: Prehľad čerpania výdavkov Programu revitalizácie krajiny
Finančný objem Použitie prostriedkov
26 310 000 eur Celková alokácia na program č. 06P020H pre rok 2011
495 000 eur Transfer na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
17 552 665 eur Podpora projektov obcí zapojených do 1. RP (190 obcí)
8 161 035 eur Podpora projektov obcí zapojených do 2. RP (max. 348 obcí)
101 300 eur Kontrola realizácie prác na lokalitách zaradených do 1. a 2. RP,
komunikačné aktivity, vydanie publikácie, koordinácia

K oprávneným výdavkom patria výdavky, ktoré vzniknú počas realizácie projektu v termíne september 2011 až marec 2012, t.j. výdavky na nákup materiálu, zapožičanie strojov, výdavky súvisiace so spracovaním projektovej dokumentácie, ostatné mzdové náklady (napr. odmena pre vodného majstra, odmena pre odborného garanta projektu), 5% spolufinancovanie celkovej ceny práce na stanovený počet vytvorených sezónnych pracovných miest podľa § 50j zákona o službách zamestnanosti, výdavky na cestovné, školenia, prezentačné materiály o zrealizovanom projekte, ostatné výdavky súvisiace so zamestnaním uchádzačov o zamestnanie.
Obec bude pri nákupe tovarov a služieb postupovať podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Obce zaradené do 2. RP môžu z poskytnutého príspevku na realizáciu vodozádržných opatrení vo výške 20.000 eur použiť paušálne 300 eur na výdavky spojené so zamestnaním jedného zamestnaného uchádzača o zamestnanie (napr. výdavky na nákup ochranných pracovných pomôcok - ošatenie, obuv, výdavky za vstupnú zdravotnú prehliadku, pracovné pomôcky, stravovanie a pod.).

7. Prínosy druhého realizačného projektu

Projekty zrealizované v 2.RP spomalia odtok dažďovej vody z územia; znížia eróziu pôdy a jej podložia; zvýšia podiel trvalého vegetačného krytu v území; zvýšia vsakovanie dažďovej vody do pôdy a podložia; zvýšia výpar vody z prostredia najmä prostredníctvom vegetácie a podporia odvádzanie iba prirodzených prebytkov vody z prostredia do riečnej siete. Zrealizované projekty prispejú k znižovaniu povodňových rizík a rizík sucha aj v obciach ležiacich nižšie v povodí. Plošné zvýšenie vodozádržnej schopnosti sa pozitívne prejaví pri obnove ekosystémových funkcií krajiny, obnove biodiverzity územia a znížení zanášania vodných tokov a vodných diel sedimentmi a naplaveninami. 2. RP synergicky prispieva k implementácii stratégie zeleného rastu (OECD), stratégie Európa 2020 (EÚ) a stratégie EÚ pre dunajský región, ako aj viacerých environmentálnych, hospodárskych a sociálnych cieľov, riešeniu miestnych potrieb a potrieb rozvoja lokálnej ekonomiky súčasne na území Slovenska. Do spolupráce budú zapojené aj zahraničné subjekty Antwerpen University, Getidos - Greifswald University a Natural Sequence Farming bez nároku na finančnú pomoc zo zdrojov 2. RP. Prebiehajú tiež rokovania o získanie nezávislého experta UN University, ktorý zhodnotí nastavenie, reálnosť i efektivitu Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR i jeho realizačné projekty.
Počas realizácie 2.RP sa vytvorí dostatočný časový priestor pre prípravu projektov, ich prerokovanie a realizáciu dohodnutej potrebnej časti opatrení. Doterajšie skúsenosti so zamestnávaním uchádzačov o zamestnanie, ako aj vytváraním sezónnych pracovných príležitostí, v rámci realizačných projektov programu revitalizácie krajiny vrátane zamestnávania rómskych spoluobčanov sú významným prínosom i výzvou prepájať environmentálne so sociálnymi programami, čo môže byť významnou inovatívnou črtou vytvárania synergických efektov v dnešnej zložitej hospodárskej situácii, keď na trhu práce prevyšuje dopyt nad ponukou. Zamestnávanie ľudí na príprave, realizácii a údržbe protieróznych a vodozádržných opatrení v území a vo vlastných katastroch vytvorí nový štandard posilňovania zodpovednosti komunít na Slovensku v starostlivosti o životné prostredie. Už počas realizácie projektov v 1.RP sa tento fenomén ukázal ako veľmi silná stránka programu. To významným spôsobom podporí zvyšenie konkurencieschopnosti obcí, v ktorých sa budú realizovať projekty. Realizáciou opatrení obsiahnutých v 2.RP bude v predmetných obciach a oblastiach počas obdobia jeho realizácie vytvorených viac ako 4 200 nových sezónnych pracovných príležitostí (cca 3500 zamestnaných uchádzačov o zamestnanie, 350 vodných majstrov, 350 projektantov a odborných garantov). 2. RP umožní vytvoriť sezónne pracovné príležitosti v ekonomicky slabších a povodňami často poškodzovaných obciach Slovenska pri revitalizácii krajiny a jej ekologickej obnove.

Materiál z rokovania vlády - Návrh druhého realizačného projektu Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí Slovenskej republiky 2011