Robert Fico: V záujme krajiny

Na úvod pár slov k tomu, kto hovorí o absurdnostiach zmeny vlastníckych pomerov v SPP: Človek, ktorý organizoval privatizáciu, pri ktorej Slovensko za svoj najstrategickejší podnik, v „súťaži“ s jedným uchádzačom a dodatočne dopísanou kúpnou sumou, získalo zhruba toľko peňazí, koľko kupujúci zarobili za približne 10-ročné pôsobenie v podniku. Takto absurdne predávať zlaté vajce krajiny naozaj nevie každý. Aby bol obchod dokonalý, získali kupujúci aj manažérsku kontrolu podniku. Tá im umožňovala okrem viacnásobného zvýšenia cien plynu aj vyciciavať podnik cez rôzne konzultačné a iné fiktívne služby. „Klondajk“ pre kupujúcich, stámiliónové straty pre krajinu. Asi toľko k absurdnostiam operácie SPP, ale tej z roku 2002.

Menšinoví vlastníci po rokoch hojnosti odchádzajú a predávajú svoj podiel súkromnému partnerovi. Nie vláda predáva či kupuje, preto má obmedzené možnosti ovplyvniť transakciu.

Čo sa nám napriek tomu podarilo dosiahnuť? Rokovaniami s novým spoluvlastníkom sme výrazne posilnili kontrolné mechanizmy štátu v rámci podniku, ako aj vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam. Rovnako štát získal možnosť stopercentného majetkového ovládnutia materskej spoločnosti, čo by znamenalo bezvýhradnú kontrolu nad cenovými návrhmi pre domácnosti a firmy, čo má samozrejme zásadný dosah na životné náklady ľudí a konkurencieschopnosť podnikov. Znamená to zažehnanie arbitráží so súkromným spolumajiteľom. A súčasne týmto posilňujeme pozíciu štátu pri rokovaniach o nákupných cenách plynu v Rusku.

Čo je nemenej podstatné, podarilo sa nám dosiahnuť garanciu budúcich príjmov z dividend. Počas prvých troch rokov 400 miliónov eur ročne, a ďalšie dva roky po 300 miliónov. To sú peniaze, ktoré v dnešnej dobe životne potrebujeme, či už na konsolidáciu, alebo rozvojové investície. Taktiež sme získali garanciu, že nový spoluvlastník bude svoje vybrané aktivity v oblasti energetiky v regióne strednej Európy rozvíjať primárne prostredníctvom SPP. Súčasťou dohody je zachovanie stavu vlastníckeho podielu a manažérskej kontroly v dcérskych spoločnostiach.

Teda – aby sme to zhrnuli: Kým pravica v roku 2001 predala zlaté vajce krajiny za babku a odovzdala nad ním kontrolu, my sme napriek obmedzeným možnostiam kontrolu a pozíciu štátu v najstrategickejšom podniku krajiny výrazne posilnili. To sa nevolá absurdistan, ale obhajoba záujmov krajiny.

Zdroj: http://hnonline.sk/ekonomika/c1-58987580-v-zaujme-krajiny