Kalendár udalostí
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |
| 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 |
Anketa
Odber noviniek
Informačná spoločnosť - digitálna agenda
Informačnou spoločnosťou nazvala Európska komisia v polovici 90-tych rokov svoju politiku cieľavedomého (nie náhodilého) prerodu hospodársky orientovanej spoločnosti na spoločnosť informačnú. Prvýkrát sa prerokovaním tejto témy zaoberal summit EÚ na Korfe (r.1994) schválením tzv. Bangemannovej správy (Martin Bangemann - vtedajší komisár EÚ pre telekomunikácie a priemysel). Hospodársky najvyspelejšie krajiny sveta na summite G7 vo februári 1995 v Bruseli potvrdili trend vývoja spoločnosti smerom k informačnej orientácii a prijali politiku Globálnej informačnej spoločnosti ako najdôležitejšieho nástroja na zabezpečenie ďalšej celospoločenskej prosperity a nezadržateľného vývoja spoločnosti. USA prijali podobne zameraný dokument ešte začiatkom roka 1994 pod názvom Globálna informačná infraštruktúra – bol to jeden z významných dokumentov vtedajšej vlády USA. Vtedajší viceprezident USA Al Gore osobne predstavil princípy tohto dokumentu prvýkrát na medzinárodnej scéne na celosvetovej rozvojovej konferencii WTDC (v rámci OSN/ITU) v marci 1994 v Buenos Aires, kde vízia globálnej informačnej spoločnosti začala ovplyvňovať smerovanie rozvojových aktivít na celosvetovej úrovni.
Cieľom politiky informačnej spoločnosti je skvalitnenie, zjednodušenie a aj spríjemnenie spôsobu života spoločnosti ako celku a v oblasti podnikania zrýchlenie a zefektívnenie podnikateľských činností prostredníctvom moderných informačných a komunikačných technológií. Rozvoj moderných technológií už zasahuje všetky sféry spoločnosti (štát – podnikateľský sektor – občania) nezávisle od toho, či sa dotýka každodenných alebo len občasných potrieb a v celom spektre rôznych činností ako sú práca, podnikanie, obchodovanie, vzdelávanie, výskum a inovácie, poznávanie nového - cestovanie, ale aj zábava. V EÚ sa politika informačnej spoločnosti od marca 2000 stala integrálnou súčasťou a dôležitou prioritou ďalšieho veľkého procesu – budovania vyššej konkurencieschopnosti krajín založenej na báze tzv. poznatkovej alebo vedomostnej ekonomiky (Lisabonská stratégia).
Informačná spoločnosť dnes nie je problémom technickým – trh hardvérových aj softvérových produktov a jeho globalizácia už dlhodobejšie umožňuje rôznorodé poskytovanie, nasadzovanie či využívanie elektronických služieb. Záleží len na používateľovi, čo môže, chce či vie využiť. Aj preto informačná spoločnosť nie je technický problém ale problém ekonomický (cenová dostupnosť produktov a služieb, pokrytie a dostupnosť elektronických služieb na čo najväčšom teritóriu štátu), sociálny (najmä problém digitálnej priepasti/rozdielu na úrovni niektorých sociálnych skupín spoločnosti alebo na úrovni jednotlivých regionálnych oblastí), legislatívny (vybalansovanie práv a povinností medzi poskytovateľmi a užívateľmi), regulačný (obmedzenia zamerané na minimalizovanie zneužívania dominantného postavenia niektorých účastníkov na trhu služieb a produktov) a etický (nabúranie súkromia a zneužívanie citlivých osobných údajov). Orgány činné v trestnom konaní sú aj preto čím ďalej tým viac nútené riešiť rôzne formy tzv. počítačovej kriminality (cyber-crime).
Hneď od začiatku otvorenia témy informačnej spoločnosti na úrovni EÚ zainteresované inštitúcie vedeli, že sa otvára tématicky široká a multi-sektorová téma, ktorá si vyžadovala zmeniť mnohé dovtedy zabehnuté procesy. Oblasti telekomunikácií, informatiky ako aj priemyselného odvetvia informačno-komunikačných technológií sa stali hneď úvodnými predmetmi debát, analýz bariér a problémov a hľadaní riešení informačnej infraštruktúry tak, aby sa začala radikálnejšie a prakticky napĺňať vízia informačnej spoločnosti. Postupom času sa začali otvárať ďalšie dielčie témy informačnej spoločnosti – vzdelávanie (eLearning), zdravotníctvo (eHealth), kultúra (eCulture), doprava (eTransport), verejná správa (eGovernment), ochrana súkromia (ePrivacy), justícia (eJustice), turistika (eTourist), aktívnejšie začlenenie najmä znevýhodnených občanov do života spoločnosti (eInclusion) a pod.