Mám aj ja povinnosť oznámiť korupciu?

Neoznámenie trestného činu (§ 340 Trestného zákona)

Akýkoľvek prejav korupcie je na Slovensku trestným činom. Trestné stíhanie majú v rukách výlučne štátne orgány. Preto občania nemôžu priamo podávať na páchateľov obžalobu, ale môžu polícii a prokuratúre oznamovať svoje podozrenia.

Povinnosť oznamovať korupciu je uložená v ustanovení § 340 ods. 1 Trestného zákona, ktorý upravuje trestnú zodpovednosť za neoznámenie trestného činu. Podmienkou je, aby sa občan hodnoverným spôsobom dozvedel o tom, že bol spáchaný niektorý z trestných činov korupcie.

Urobiť tak môže ústne na ktoromkoľvek útvare polície alebo na prokuratúre, alebo písomne. Pri ústnom oznámení musí príslušný pracovník spísať zápisnicu. Písomné oznámenie nemá presne určenú formu. Stačí pravdivo a čo najpresnejšie opísať skutok  vrátane označenia páchateľa – ak je oznamovateľovi známy – a ďalších svedkov. K podaniu tiež môžu občania pripojiť rôzne listinné dôkazy (ich fotokópie), audio alebo videokazety s nahrávkami a pod. Takéto podanie možno nazvať „Podnet na začatie trestného konania“ alebo „Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin“.

Oznamovateľ trestného činu by mal v podaní uviesť aj svoje identifikačné údaje pre prípad, že by ho chceli vyšetrujúce orgány ešte vypočuť. Ak však má obavy, že by bol oznámením jeho totožnosti ohrozený jeho život alebo zdravie, nemusia sa jeho údaje v spise uvádzať. O tom, či sú tieto obavy opodstatnené, rozhodne prokurátor. Ak z oznámenia vyplývajú aj nejaké konkrétne poznatky, je polícia povinná vybavovať aj anonymné podania.

Žiadne obavy, ale buďme seriózni

Časť oznamovateľov má obavy z prípadných právnych následkov, ak sa podozrivému nepodarí preukázať vinu. Ak si oznamovateľ preukázateľne vymýšľal a klamal, môže skutočne na súde skončiť on. Aj krivé obvinenie je totiž trestné. Ak boli uvedené iba pravdivé skutočnosti, nemá sa oznamovateľ čoho báť. Je dôležité  vedieť, že trestnoprávnu zodpovednosť má aj ten, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní niektorého z trestných činov korupcie a neoznámil to orgánom činným v trestnom konaní (polícia, prokuratúra, vyšetrovatelia).

Naopak, pri trestných činoch nepriamej korupcie a podplácania je možné vyhnúť sa trestnosti, ak páchateľ úplatok poskytol alebo sľúbil len preto, že bol o to požiadaný a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru (§ 86 ods. 1 písm. f) = účinná ľútosť.
 

Neprekazenie trestného činu (§ 341 Trestného zákona)

V súčasnosti je trestné nielen neoznámenie trestného činu korupcie, ale aj jeho neprekazenie. Ustanovenie §341 ods. 1 Trestného zákona ukladá povinnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní prípravu niektorého z trestných činov korupcie.


Aký trest je možné uložiť za nesplnenie uvedených povinností?

Za nesplnenie povinností týkajúcich sa neoznámenia trestného činu (§ 340) a neprekazenia trestného činu (§ 341) je možné uložiť trest odňatia slobody až na tri roky.
8977