Príhovor predsedu vlády SR k výročiu nežnej revolúcie

17.11.2022

17. november si pripomíname ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Deň, kedy sa ľudia, ktorí mali slobodu hlboko zakorenenú v srdci, jasne a odhodlane postavili totalitnému režimu. Odvážne ženy a odvážni muži Novembra 89 svojimi pokojnými a nenásilnými činmi odštartovali udalosti vedúce k pádu komunizmu a ďalším generáciám otvorili možnosti, aké oni sami k dispozícii nemali.

Po dvoch totalitách, ktoré šliapali po ľudských právach, sa tak na naše územie vrátila vytúžená sloboda. Po štyridsiatich rokoch sa konali slobodné a demokratické voľby. Občania nadobudli práva, ktoré im boli roky odopierané. Ľudia mohli verejne prejaviť svoj názor, mohli podnikať či bez obmedzení vycestovať. A tí, ktorých režim donútil emigrovať, sa mohli slobodne vrátiť domov.

Prechod našej krajiny k vyspelej demokracii však nebol taký rýchly a jednoduchý, ako sme si spočiatku predstavovali. Naivne sme dúfali, že solidarita a nadšenie, ktoré panovali na námestiach, sa automaticky prenesú do všetkých oblastí života. Vôbec sme si neuvedomovali, že nadobudnutie demokracie je len začiatok dlhej a náročnej cesty.

Dnes, o 33 rokov neskôr už vieme, že na správne fungovanie demokracie a jej inštitúcií potrebujeme zodpovedných občanov, zodpovedných politikov a aktívne zapojenie celej spoločnosti. Pretože najväčšími nepriateľmi slobody a demokracie sú ľahostajnosť a pohodlnosť.

Pokiaľ v rozvoji demokracie poľavíme, budeme pasívni, rezignujeme, otvoríme dvere lákavému populizmu. Ten ponúka naoko ľahkú, ale hlavne nereálnu a nebezpečnú skratku na ceste k blahobytu a prosperite. Dôkazom sú krízy, ktorým teraz čelíme ktoré môžu vážne poškodiť dôveru občanov v demokraciu a jej ideály.

Je prirodzené, že pokiaľ sa ľudia cítia ohrození, pokiaľ sa boja o vlastné živobytie, hľadajú rýchle a jednoduché riešenia, obracajú sa na politikov, ktorí im sľúbia, že problémy vyriešia za nich.

Aj u nás silnejú názory, podľa ktorých je autoritársky režim pevnej ruky lepší ako demokracia. To je však omyl, ktorému sme v minulosti už podľahli. A čo bolo výsledkom? Strata ľudských a občianskych práv, strata slobody, obmedzovanie občianskej spoločnosti.

Sociálne istoty, o ktorých sa aj dnes v rámci spomienkového optimizmu často hovorí, boli len neudržateľnou ilúziou, za ktorú sme pri ekonomickej transformácii našej krajiny museli draho zaplatiť. Preto, prosím, nezabúdajme, že slobodu je ľahšie stratiť ako získať.

Aby sme aj naďalej mohli fungovať v demokratickom systéme, musíme si vyberať zodpovedných zástupcov, ktorí si skutočne, nie len formálne ctia zásady právneho štátu. Mali by sme chcieť, aby Slovensko viedli také politické strany, ktorých cieľom je budovať vzdelanú, modernú a spravodlivú spoločnosť.

A musíme raz a navždy odmietnuť také politické sily, ktoré zneužívajú moc na vlastné obohacovanie sa, ktoré sa neštítia použiť svoju moc. Aj na únos vlastného občana do zahraničia či na ohýbanie spravodlivosti.

Demokracia nie je dokonalá. Dáva nám však slobodu, ktorá je kľúčovou ingredienciou tak pre rozvoj osobnosti ako aj celej krajiny. Sloboda nás učí, že byť slobodným neznamená sebecky presadzovať len vlastný záujem. Práve naopak. Sloboda nás učí byť tolerantným a otvoreným voči tým, ktorí majú iný názor ako ja. Demokracia nám tiež dáva právo slobodne sa rozhodovať, ale aj prijímať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia.

Naša demokracia je ešte mladá a stále sa máme čo učiť. Keď si ale všetci osvojíme základné princípy demokracie a budeme sa nimi riadiť v každej oblasti nášho života, dávame našej krajine priestor na politický, sociálny aj ekonomický rozmach.

29587