Stanovisko splnomocnenca vlády SR Martina Kováča k správe TASR zo dňa 6. októbra 2011 pod titulkom: J.Božik: „Negatívom projektu protipovodňových opatrení je fluktuácia zamestnancov“

V správe TASR J. Božik: „Negatívom projektu protipovodňových opatrení je fluktuácia zamestnancov“ vydanej vo štvrtok 6. októbra 2011 o 11:51 hod., sa píše o meste Partizánske, kde pracujú uchádzači o zamestnanie vďaka príspevku z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bol určený na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a riešenie následkov mimoriadnej situácie cez § 50j zákona o službách zamestnanosti. V meste zapojení uchádzači o zamestnanie vykonávajú práce na čistení priepustov a hrádzí pre Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Išlo o aktivity mimo projektov programu revitalizácie krajiny, ktoré sú realizované a kontrolované priamo z Úradu vlády SR.

Problémy pri realizácii takýchto prác môžu nastať najmä tam, kde je slabé vedenie pracovných tímov a nedostatočná organizácia práce, napr. keď pracovníkom chýba majster, ktorý s nimi pracuje a motivuje ich. Z našich skúseností z terénu vyplýva, že robiť aktívne revitalizačné opatrenia v krajine je zmysluplnejšie a efektívnejšie ako len samostatné zabezpečovanie základnej údržby vodných tokov (vysekávanie drevín, kosenie, prečisťovanie priepustov a tokov od nánosov). V praxi sú však potrebné oba prístupy, ale úspech závisí - popri výbere a preškolení pracovníkov - aj od vedenia pracovníkov v pracovných tímoch, zmysluplnosti prác, technickej podpory prác a dobrej organizácie práce vrátane ocenenia významu týchto prác v danej komunite. Postupne zaškolení a zabehnutí pracovníci dokážu práce realizovať oveľa efektívnejšie, v požadovanej kvalite a dlhodobo. 

V pravidelnej komunikácii s obcami a mestami sme si všimli, že väčšia fluktuácia a problémy so zamestnancami zamestnanými cez § 50j zákona o službách zamestnanosti môžu nastať skôr v mestách - teda väčších sídlach. V mestách alebo ekonomicky prosperujúcejších lokalitách je výber ľudí zložitejší, rovnako ako aj ich vedenie a udržanie motivácie. V stredne veľkých a malých obciach si ľudia prácu vážia viac, je väčší výber uchádzačov o zamestnanie a k problémom s fluktuáciou tam dochádza v podstatne menšej resp. minimálnej miere.   

Naša skúsenosť s fluktuáciou zamestnancov v Prvom realizačnom projekte Programu revitalizácie krajiny pre rok 2011 je opačná, je veľmi nízka. Pokiaľ sú robotníci dobre vedení vodným majstrom, sú motivovaní a zanietení do práce a nechcú vynechať ani jeden pracovný deň. Mnohí pracovníci, z radov pôvodných uchádzačov o zamestnanie, našli zmysel svojho uplatnenia v tejto práci a práca na revitalizácii krajiny vytvorila pre nich po dlhých mesiacoch, prvú príležitosť na uplatnenie, obnovu a rozšírenie ich pracovných zručností a skúseností. Táto naša skúsenosť z terénu sa týka veľkej väčšiny obcí zapojených do Prvého realizačného projektu Programu revitalizácie krajiny pre rok 2011, ktoré sme doteraz osobne navštívili kvôli kontrole realizácie prác, ale potvrdzujú nám to aj monitorovacie správy o priebehu prác v ostatných obciach. Zároveň sme v týchto obciach zaznamenali mnohé pozitívne a významné sociálne dôsledky zamestnania uchádzačov o zamestnanie – vďaka zmysluplnej a spoločensky hodnotnej práci v krajine sa znížili negatívne spoločenské prejavy v komunitách a zlepšila sa ich sociálna a ekonomická situácia. Program revitalizácie krajiny vytvára priestor pre zamestnanie priemerne 10 pracovníkov z radov uchádzačov o zamestnanie po dobu zhruba troch rokov v každej obci na Slovensku. 
 

 

Ing. Martin Kováč,
splnomocnenec vlády SR pre územnú samosprávu,
integrovaný manažment povodí a krajiny