Práva a povinnosti štátnych zamestnancov

Štátny zamestnanec má napríklad právo

• právo na vytvorenie podmienok nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,
• právo na plat,
• právo na kontinuálne vzdelávanie,
• právo podávať sťažnosti vo veciach štátnej služby služobnému úradu,
• ďalšie práva vyplývajúce zo kolektívnych zmlúv alebo zo súvisiacich právnych predpisov.

Štátny zamestnanec je napríklad povinný

• dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky, služobné predpisy a ostatné vnútorné predpisy pri vykonávaní štátnej služby,
• vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne, plniť služobné úlohy osobne, riadne, svedomite, čestne a včas,
• zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nie je možné oznamovať iným osobám, ak zákon o štátnej službe neustanovuje inak,
• zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného,
• dodržiavať určený služobný čas alebo inak dohodnutý služobný čas,
• vzdelávať sa v systéme kontinuálneho vzdelávania a zhodnotiť absolvovanú vzdelávaciu aktivitu, okrem samoštúdia.

Vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť, ktorej predmet je zhodný alebo obdobný s činnosťou, ktorú štátny zamestnanec vykonáva v štátnej službe, môže štátny zamestnanec len za podmienok ustanovených zákonom o štátnej službe.

Do 30. septembra 2025 platí pre štátnych zamestnancov generálny zákaz podnikať a  vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opisoch ich štátnozamestnaneckých miest (okrem výnimiek uvedených v zákone o štátnej službe). 

S účinnosťou od 1. októbra 2025:

• Štátny zamestnanec (okrem tzv. politických pozícií v štátnej službe) nesmie
  • podnikať, ak ide o predmet podnikania zhodný alebo obdobný s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnej službe,
  • vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnej službe, bez písomného súhlasu služobného úradu.
• Štátny zamestnanec v súvislosti s podnikateľskou činnosťou je povinný oznámiť služobnému úradu bez zbytočného odkladu vykonávanie, začatie, pozastavenie, prerušenia alebo skončenie podnikania.
• Štátny zamestnanec je povinný písomne požiadať služobný úrad o súhlas s vykonávaním inej zárobkovej činnosti a služobný úrad je povinný vyjadriť sa k žiadosti do 30 dní od jej doručenia. Ak služobný úrad nesúhlasí s vykonávaním zárobkovej činnosti, poskytne štátnemu zamestnancovi odôvodnené písomné stanovisko. Neposkytnutie vyjadrenia v uvedenej lehote sa považuje za súhlas služobného úradu s vykonávaním inej zárobkovej činnosti podľa zákona o štátnej službe.
• Štátny zamestnanec je povinný do 60 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru alebo od preloženia skončiť členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo v dozornom orgáne právnickej osoby, ktoré je v rozpore so znením zákona o štátnej službe, skončiť, prerušiť alebo pozastaviť podnikanie, ktoré je v rozpore so znením zákona o štátnej službe, skončiť vykonávanie inej zárobkovej činnosti, ktoré je v rozpore so znením zákona o štátnej službe.

Všeobecne sa obmedzenia štátneho zamestnanca sa nevzťahujú napríklad na

• vedeckú, pedagogickú, lektorskú, prednášateľskú, publikačnú, literárnu, umeleckú, športovú, znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť,
• činnosť v poradnom orgáne vlády Slovenskej republiky, činnosť člena poradného orgánu služobného úradu alebo komisie zriadenej služobným úradom,
• vykonávanie funkcie člena volebnej komisie, komisie na vyhlásenie referenda, alebo komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, alebo na činnosť zapisovateľa volebnej komisie,
• činnosť poslanca obecného zastupiteľstva alebo poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorí nie sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
• činnosť hlavného kontrolóra obce alebo hlavného kontrolóra samosprávneho kraja,
• činnosť člena poradného orgánu obce alebo vyššieho územného celku.

Vedúci štátny zamestnanec je okrem uvedených povinností a obmedzení napríklad povinný

• organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,
• ukladať podriadeným štátnym zamestnancom služobné úlohy a dávať im na tento účel pokyny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so služobnými predpismi,
• pripravovať podklady pre služobné hodnotenie podriadených štátnych zamestnancov,
• vytvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,
• pristupovať k podriadeným štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a zdržať sa konania, ktoré by mohlo byť považované za diskriminačné,
• viesť štátnych zamestnancov k dodržiavaniu služobnej disciplíny.

Niektoré obmedzenia štátneho zamestnanca

Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorý je do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vyslaný vládou Slovenskej republiky alebo služobným úradom, alebo s ktorého členstvom v riadiacom, kontrolnom alebo v dozornom orgáne právnickej osoby vysloví služobný úrad písomný súhlas; súhlas možno odvolať, ak je členstvo prekážkou riadneho plnenia povinností štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec, ktorý je členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, nesmie od tejto právnickej osoby poberať odmenu.

Majetkové priznanie

Povinným podávať majetkové priznanie za podmienok ustanovených v zákone o štátnej službe je

• vedúci štátny zamestnanec,
• štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti,
• štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom vykonáva činnosť spojenú s nakladaním s verejnými finančnými prostriedkami a ktoré služobný úrad určí v služobnom predpise [§ 38 ods. 8 písm. b) zákona o štátnej službe],
• štátny zamestnanec, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť a
• štátny zamestnanec, ktorý vykonáva inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnej službe. 

Disciplinárne konanie/disciplinárne zodpovednosť

Štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorým je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo obmedzenia štátneho zamestnanca podľa zákona o štátnej službe alebo podľa iného právneho predpisu. Podľa miery závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa rozlišuje menej závažné porušenie služobnej disciplíny a závažné porušenie služobnej disciplíny.

Porušenie služobnej disciplíny posudzuje generálny tajomník. Na účely preskúmania porušenia služobnej disciplíny generálny tajomník zriadi v služobnom úrade poradnú komisiu. Poradná komisia je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Záverom poradnej komisie vo veci je stanovisko, v ktorom komisia uvedie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny a v akej miere závažnosti. Generálny tajomník nie je stanoviskom viazaný. Ak prišlo k porušeniu služobnej disciplíny, generálny tajomník vydá štátnemu zamestnancovi upozornenie. Ak štátny zamestnanec neporušil služobnú disciplínu, generálny tajomník ho o tom písomne upovedomí.

Náhrada škody

Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu. Náhrada škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec z nedbanlivosti, nesmie u jednotlivého štátneho zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti alebo obmedzenia, ktorým spôsobil škodu. Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú štátny zamestnanec zodpovedá.

Sťažnosť vo veciach štátnej služby

Štátny zamestnanec môže podať vo veciach štátnej služby sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa zákona o štátnej službe, iných právnych predpisov alebo služobných predpisov boli porušené. Sťažnosť vo veciach štátnej služby možno podať aj počas dvoch mesiacov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručuje ju služobnému úradu. Na vybavenie sťažnosti je príslušný generálny tajomník. Uchádzač o štátnu službu môže podať sťažnosť v súvislosti s výberovým konaním do jedného mesiaca od vyhlásenia jeho výsledku.

---