Základné informácie o štátnej službe
Čo je štátna služba?
Štátnu službu možno stručne opísať ako prácu pre štát, ktorú vykonáva štátny zamestnanec v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade. Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru sa uplatňujú medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom.
Štátna služba podľa zákona o štátnej službe predstavuje tzv. civilnú („úradnícku“) štátnu službu. Nejde o štátnu službu policajtov, profesionálnych vojakov, hasičov, príslušníkov finančnej správy, a pod., ktorú upravujú osobitné predpisy.
Štátni zamestnanci plnia špecifické odborné úlohy pre orgány štátnej správy, súdy, prokuratúru, ako aj pre Národnú radu Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad alebo pre verejného ochrancu práv. Štátna služba sa teda vykonáva napr. na ministerstvách, miestnych orgánoch štátnej správy, okresných súdoch, krajských prokuratúrach, v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky a pod.
Príkladom typickej činnosti v štátnej službe je odborná príprava návrhov právnych predpisov, koncepčných a strategických dokumentov, kontrolná, dozorná alebo inšpekčná činnosť, právne zastupovanie služobného úradu, odborná príprava rozhodnutí a rozhodovanie v správnom konaní.
Čo je odbor štátnej služby?
Odbor štátnej služby je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Odbory štátnej služby ustanovuje vykonávací právny predpis (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 113/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú odbory štátnej služby).
Odbory štátnej služby sa delia na:
- všeobecné (napr. legislatíva, právne služby, informatika, ...) a
- špeciálne, tzv. rezortné (napr. financie, justícia, kultúra, školstvo, ...).
Na štátnozamestnaneckom mieste sa spravidla určuje jeden odbor štátnej služby.
Opis štátnozamestnaneckého miesta
Služobný úrad vypracuje opis každého štátnozamestnaneckého miesta okrem štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec, ktorému patrí funkčný plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky alebo podľa osobitného predpisu. To znamená, že pre štátnozamestnanecké miesta štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii (napr. generálneho tajomníka, vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, štátneho tajomníka a pod.) sa opis štátnozamestnaneckého miesta nevypracúva.
Štandardizovaná záväzná forma opisu štátnozamestnaneckého miesta je prílohou vyhlášky č. 110/2024 Z. z. o systemizácii štátnozamestnaneckých miest. Opis štátnozamestnaneckého miesta obsahuje základnú charakteristiku tohto miesta – napr. jeho zaradenie v organizačnej štruktúre služobného úradu; kód miesta; informáciu, či ide o miesto vedúceho štátneho zamestnanca, odborníka ústavného činiteľa, prípadne odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby; činnosti vykonávané na danom štátnozamestnaneckom mieste (najnáročnejšie činnosti, bližšie určené najnáročnejšie činnosti, ďalšie činnosti, bližšie určené ďalšie činnosti a ostatné činnosti, ktoré súvisia so zaradením v organizačnej štruktúre), ale aj napr. kvalifikačné predpoklady a požiadavky, ktoré musí spĺňať štátny zamestnanec na danom štátnozamestnaneckom mieste.
Kto je štátny zamestnanec?
Štátnym zamestnancom je fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v konkrétnom služobnom úrade.
Kto sa môže zamestnať v štátnej službe – podmienka občianstva
Právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby má
- občan Slovenskej republiky,
- občan iného členského štátu Európskej únie,
- občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo
- občan Švajčiarskej konfederácie.
Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len štátny občan Slovenskej republiky, ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 114/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len štátny občan Slovenskej republiky.
Kto je bývalý štátny zamestnanec?
Kto spĺňa ustanovené podmienky (§ 8 zákona o štátnej službe), môže požiadať o zaradenie do registra bývalých štátnych zamestnancov, ktorý je súčasťou CISŠS. Bývalý štátny zamestnanec evidovaný v registri sa môže prihlasovať do užšieho (prípadne do širšieho) vnútorného výberového konania.
Kto je absolvent?
Absolventom je občan (fyzická osoba), ktorý dosiahol vek najmenej 18 rokov a nedovŕšil 30 rokov veku a od skončenia jeho prípravy na povolanie neuplynuli viac ako dva roky. Väčšie služobné úrady (ktoré majú viac ako 150 štátnozamestnaneckých miest) majú povinnosť vytvárať pozície vhodné pre absolventov a obsadzovať tieto pozície absolventmi.
Kto je vedúci štátny zamestnanec?
Vedúci štátny zamestnanec organizuje, riadi, kontroluje a hodnotí vykonávanie štátnej služby podriadených štátnych zamestnancov, určuje a ukladá im konkrétne úlohy a pokyny.
Čo je služobný úrad?
Služobný úrad je subjekt, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu; má postavenie „zamestnávateľa“ v štátnozamestnaneckého pomere.
Aktuálne je v Slovenskej republike viac ako 200 služobných úradov. Sústavu služobných úradov tvoria ústredné orgány štátnej správy (ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy), iné orgány štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou a orgány miestnej štátnej správy. Niektoré miestne orgány štátnej správy nie sú samostatnými služobnými úradmi, ale sú organizačne začlenené do nadriadeného orgánu štátnej správy. Služobnými úradmi sú aj Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdnej rady Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, ale aj špecializovaný trestný súd, krajské, okresné, mestské a správne súdy, generálna prokuratúra a krajské prokuratúry, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.
Kto je generálny tajomník služobného úradu?
Generálnym tajomníkom služobného úradu (generálny tajomník) je služobne najvyšší vedúci štátny zamestnanec v príslušnom služobnom úrade. Generálny tajomník je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov (napr. uzatvára služobné zmluvy so štátnymi zamestnancami, rozhoduje o výške a zložení ich funkčných platov, vymenúva mentorov a realizuje ďalšie úkony v štátnozamestnaneckých vzťahoch).
Obsadzovanie pozície generálneho tajomníka závisí od typu služobného úradu. Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy (okrem Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku), vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh príslušného ministra/vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Predpokladom vymenovania do funkcie generálneho tajomníka na ústrednom orgáne štátnej správy je bezúhonnosť, dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a päť rokov praxe v riadiacej funkcii.
V prípadoch iných služobných úradov (napr. orgánov miestnej štátnej správy a pod.) je funkcia generálneho tajomníka spravidla zhodná s funkciou ich štatutárneho orgánu (ide o tzv. personálnu úniu).
Čo je osobný úrad?
Osobný úrad je organizačný útvar, ktorý zabezpečuje plnenie úloh služobného úradu v štátnozamestnaneckých veciach. V bežnom prípade ide o samostatný organizačný útvar v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka.
Rovnaké zaobchádzanie v štátnej službe
Princíp rovnakého zaobchádzania patrí medzi princípy štátnej služby.
Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom, najmä ak ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa zakazuje diskriminácia z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, politického zmýšľania, členstva v odborovej organizácii alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom združení, z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže ochrany domáhať občan (fyzická osoba), ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.
Etický kódex štátneho zamestnanca
Etický kódex štátneho zamestnanca upravuje zásady etického správania štátneho zamestnanca v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a postup štátneho zamestnanca, služobného úradu a úradu vlády pri ich dodržiavaní a uplatňovaní. Etický kódex štátneho zamestnanca bol vydaný právnym predpisom – vyhláškou Úradu vlády Slovenskej republiky č. 400/2019 Z. z., ktorou sa vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca.
Vzťah zákona o štátnej službe a Zákonníka práce
Na štátnozamestnanecké vzťahy (t. j. na štátnu službu) sa aplikuje podstatná časť Zákonníka práce. Ide o tzv. delegovanú pôsobnosť právnej úpravy – zákon o štátnej službe (§ 171) výslovne upravuje, ktoré ustanovenia Zákonníka práce sa primerane aplikujú na štátnozamestnanecké vzťahy.