29.10.2025
Aktualizácie textu
30.6.2025
Zverejnený dokument "Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. na obdobie 01.07.2025-31.12.2025"
Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Aktualizované 29.10.2025 - zobraziť aktualizácie
Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa ako hmotnoprávny predpis vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“). Odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa riadi zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon „č. 553/2003 Z. z.“). Tieto právne predpisy nadobudli účinnosť v roku 2004 a nahradili zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.
Verejný záujem je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov.
Pracovnoprávne vzťahy pri výkone práce vo verejnom záujme sú špecifické a odlišné od súkromnoprávnych vzťahov. Táto špecifickosť, ktorá je determinovaná hlavným cieľom právnej úpravy pri výkone práce vo verejnom záujme – zabezpečiť ochranu verejného záujmu - spočíva predovšetkým v tom, že podmienky odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sú upravené zákonom č. 553/2003 Z. z., títo zamestnanci majú ďalej okrem povinností stanovených v Zákonníku práce aj povinnosti určené v zákone č. 552/2003 Z. z. Odchýlky sú zrejmé taktiež pri obsadzovaní miest vedúcich zamestnancov výberovým konaním, ale napríklad aj v tom, že osoby blízke nie je možné zaradiť do priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden z nich podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole toho druhého. Prostriedkom takejto ochrany je v neposlednom rade aj povinnosť podávať majetkové priznanie, ktorá sa viaže na vedúcich zamestnancov.
Zákon č. 552/2003 Z. z. vytvára podmienky zamestnávania vo verejnom sektore tak, aby zohľadňovali sledovaný cieľ, ktorým je ochrana verejného záujmu pri vykonávaní a zabezpečovaní vecí vo verejnom záujme, profesionalita a efektívne vykonávanie práce vo verejnom záujme za účelom skvalitnenia verejnej správy. Tento zákon ustanovuje práva, povinnosti a obmedzenia zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zákon č. 552/2003 Z. z. ďalej upravuje predpoklady, ktoré musí fyzická osoba splniť, ak sa má stať zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme. Uvedený zákon sa neuplatní u zamestnancov, ktorí vykonávajú remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, aj napriek tomu, že by boli zamestnancami zamestnávateľov uvedených v pôsobnosti tohto zákona.
Zákon č. 553/2003 Z. z. upravuje podmienky odmeňovania niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a určuje pôsobnosť tohto zákona. Tento zákon vymedzuje záväzné kvalifikačné predpoklady, plat zamestnanca a jeho zložky (tarifný plat a jednotlivé príplatky vrátane ich výpočtu), platové triedy a platové stupne, zaraďovanie zamestnancov do platových tried. Kvalifikačné predpoklady na vykonávanie pracovných činností sú jednak uvedené v prílohách č. 1 a č. 2 k tomuto zákonu v rámci charakteristík platových tried a pre jednotlivé pracovné činnosti taktiež v katalógoch pracovných činností. Tieto katalógy sú ustanovené nariadením vlády SR č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov.
Prácu vo verejnom záujme vykonávajú zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú:
Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj štatutárny orgán, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi.
Pravidlá výkonu práce vo verejnom záujme zavedené zákonom č. 552/2003 Z. z. sa nevzťahujú na zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce.
V prípade, ak má fyzická osoba záujem vykonávať prácu vo verejnom záujme, zákon predpokladá splnenie niekoľkých predpokladov, a to:
Predpoklady ustanovené zákonom musí spĺňať zamestnanec po celý čas výkonu práce vo verejnom záujme. Výnimku z predpokladu spôsobilosti na právne úkony predstavuje zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru vykonávajúci prácu v oblasti sociálnych vecí a rodiny (ak to povaha práce dovoľuje). Takýto zamestnanec nemusí uvedený predpoklad spĺňať.
Na účely výkonu práce vo verejnom záujme sa bezúhonnosť preukazuje výpisom alebo odpisom z registra trestov. Pred uzavretím pracovnoprávneho vzťahu poskytuje štátny občan SR zamestnávateľovi na účel preukázania bezúhonnosti údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Fyzická osoba, ktorá nie je štátnym občanom SR predkladá za účelom preukázania bezúhonnosti zamestnávateľovi výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom.
Štátni občania Ukrajiny/rodinní príslušníci štátneho občana Ukrajiny, ktorý je odídencom môžu preukázať bezúhonnosť aj čestným vyhlásením. Uvedené sa vzťahuje výlučne na obdobie trvanie mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie SR spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny (pozn. povinnosť preukázať bezúhonnosť výpisom z registra trestov/obdobným dokladom vydaným príslušným ukrajinským orgánom do dvoch mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie).
Kvalifikačnými predpokladmi pre výkon práce vo verejnom záujme sú vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu, pričom zamestnanec ich musí spĺňať po celý čas výkonu práce vo verejnom záujme. Kvalifikačný predpoklad sa určuje s prihliadnutím na najnáročnejšiu pracovnú činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
Na vykonávanie niektorých pracovných činností môže zamestnávateľ v pracovnom poriadku určiť ďalšie kvalifikačné požiadavky, ako napr. zameranie/odbor vzdelania, absolvovanie odborného kurzu...).
Pri výkone práce vo verejnom záujme sa výberovým konaním obsadzuje obligatórne iba miesto vedúceho zamestnanca vykonávajúceho funkciu štatutárneho orgánu. Miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania iba v prípade, ak to určí pracovný poriadok. Osobitný predpis môže určiť aj iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca, prípadne sa miesto obsadzuje zvolením/vymenovaním vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom.
Výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie (televízia, rozhlas, internet). Výberové konanie na miesto štatutárneho orgánu vyhlasuje zriaďovateľ alebo zakladateľ alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ, u ktorého bude funkciu štatutárneho orgánu vykonávať, patrí.
Zamestnávateľ informuje o voľných pracovných miestach na takom mieste, ktoré je uchádzačom prístupné.
Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej tri týždne pred jeho začatím, pričom samotné oznámenie o vyhlásení výberového konania obsahuje nasledovné náležitosti
Výberová komisia pozve uchádzača spĺňajúceho zákonom vymedzené predpoklady na výberové konanie najneskôr 7 dní pred jeho začatím. Pozvanie musí obsahovať dátum, miesto a hodinu výberového konania.
Po výberovom konaní komisia zhodnotí výsledok výberového konania a záväzne určí poradie uchádzačov (pri uzatváraní pracovného pomeru je poradie záväzné). Pri obsadzovaní voľného miesta zamestnávateľ zohľadňuje aj vhodnosť jednotlivých uchádzačov z hľadiska ich znalostí a schopností na výkon práce vo verejnom záujme. Výsledky výberového konania sa zverejňujú, a to spôsobom, aby bol každý uchádzač s výsledkom výberového konania oboznámený. Súčasne výberová komisia do 10 dní od skončenia výberového konania písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania.
Uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom vykonaní výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na šesť mesiacov.
Výberovým konaním sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca.
Výberové konanie sa uskutočňuje písomnou formou alebo pohovorom, alebo písomnou formou a pohovorom.
V rámci výkonu práce vo verejnom záujme je možné uzatvoriť so zamestnancom pracovný pomer na určitú dobu, pričom takýto pracovný pomer je možné dohodnúť najdlhšie na dva roky s možnosťou opätovného predĺženia v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Ak v pracovnej zmluve nie je exaktne určená doba trvania pracovného pomeru, taktiež ak v pracovnej zmluve/pri jej zmene nie sú splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú, alebo ak pracovný pomer na dobu určitú nebol písomne dohodnutý, má sa za to, že ide o pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas.
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, má právo obrátiť sa na súd a domáhať sa právnej ochrany.
Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa aplikuje subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce. Subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce znamená, že Zákonník práce sa použije vtedy, ak určitá otázka nie je upravená v právnych predpisoch upravujúcich právne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Pracovný pomer za zakladá písomnou pracovnou zmluvou. Ak je ustanovená potreba voľby alebo vymenovania ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac 3 mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac 6 mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. U zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.
Za organizačnú zmenu sa považuje zrušenie zamestnávateľa lebo jeho časti a premiestnenie zamestnávateľa, ak zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
Za organizačnú zmenu sa ďalej považuje písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z organizačných dôvodov, alebo z dôvodu zdravotného stavu na základe lekárskeho posudku.
Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, teda napr. v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia; v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. 3 Zákonníka práce zamestnancom, najskôr však šesť týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu, do skončenia otcovskej dovolenky, v dobe keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky; v dobe, keď je zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie a pod.
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo keď porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke, so zamestnancom na otcovskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas.
V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, a zamestnancov a fyzické osoby vykonávajúce verejnú funkciu, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého, okrem zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí a zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jeden vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Zamestnávateľ je povinný informovať o voľných pracovných miestach na výkon práce vo verejnom záujme na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancom prístupné, a umožniť zamestnancom a iným fyzickým osobám uchádzať sa o tieto voľné pracovné miesta.
Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume:
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume:
Zvýšenie odstupného možno dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve aj v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
V podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť zvýšenie odstupného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku. Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.
Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
Zvýšenie odchodného možno dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve aj v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
V podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť zvýšenie odchodného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku.
Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne.
Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov.
Dovolenka je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, ak ide o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca podľa osobitného predpisu, vysokoškolského učiteľa, výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy, zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.
Priaznivejšie podmienky výkonu práce vo verejnom záujme možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa alebo v podnikovej kolektívnej zmluve.
Ak zamestnanec vykonáva prácu dlhšie ako 6 hodín, zamestnávateľ mu povinne poskytne prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút – prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času.
Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Za hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi hodinová sadzba jeho funkčného platu zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 % hodinovej sadzby funkčného platu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí mu za každú hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna. Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi funkčný plat, ktorý sa zúčtuje za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas; zvýšenie podľa prvej vety za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas dvoch kalendárnych mesiacov alebo v inom dohodnutom čase po vykonaní práce nadčas, patrí zamestnancovi zvýšenie podľa prvej vety.
Vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom, má funkčný plat určený s prihliadnutím na prácu nadčas.
Zamestnanec má nárok na zabezpečenie stravovania alebo na poskytnutie finančného príspevku na stravovanie, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. V prípade, že pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo svojom vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.
Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie prostredníctvom vlastného stravovacieho zariadenia ani stravovacieho zariadenia iného zamestnávateľa, musí umožniť zamestnancovi vybrať si medzi zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky alebo medzi poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zvolená forma je pre zamestnanca záväzná, a to počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.
Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, má sa za to, že si zamestnanec zabezpečuje stravovanie sám, a teda, zo strany zamestnávateľa nie je potrebné zabezpečovať stravovanie zamestnanca žiadnym ďalším spôsobom. V tomto kontexte je zároveň potrebné zabezpečiť, aby mal zamestnanec peňažné prostriedky za účelom zabezpečenia stravy k dispozícii od prvého dňa trvania pracovného pomeru.
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu (opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sumách stravného). Ak sa stravovanie zabezpečuje prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky. Táto hodnota musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa vyššie uvedeného osobitného predpisu.
Zamestnávateľ môže v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov prispievať zamestnancom na stravovanie aj z prostriedkov sociálneho fondu.
Zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorého odmeňovanie sa spravuje ustanoveniami zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, patrí za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom plat, ktorým je:
Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie.
Zamestnancovi zaradenému do platovej triedy patrí tarifný plat v sume platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový stupeň, do ktorých je zaradený.
Valorizácia (zvyšovanie) platových taríf sa spravidla dohaduje v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. V nadväznosti na výsledok kolektívneho vyjednávania vláda Slovenskej republiky ustanovuje nariadením zvýšené platové tarify zamestnancov. Ak sa zvýšenie platových taríf nedohodne v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, rozsah ich zvýšenia a termín účinnosti sa ustanoví v zákone o štátnom rozpočte.
Funkčný plat je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu, zákonom ustanoveného rozdielu a príplatkov určených mesačnou sumou.
Zamestnancovi možno namiesto funkčného platu priznať osobný plat počas vykonávania osobitne významných pracovných činností alebo mimoriadne náročných pracovných úloh na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca
Zamestnanec je povinný:
Zamestnanec nesmie:
Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu nesmie:
Vyššie uvedené zákazy sa nevzťahujú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych/neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, umeleckú činnosť alebo športovú činnosť, činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní a na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na činnosť v poradnom orgáne vlády, na činnosť člena v rozkladovej komisii a na činnosť, ktorá vyplýva z projektov financovaných z programov Európskej únie.
Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, môže vykonávať činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec alebo pre vyšší územný celok.
Vedúci zamestnanec je povinný deklarovať svoje majetkové pomery do 30 dní od ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca a do 31. marca každého kalendárneho roka.
Vedúci zamestnanec oznamuje údaje o svojich majetkových pomeroch v rozsahu podľa osobitného predpisu (zákon o štátnej službe) štatutárnemu orgánu.
Zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže zamestnávateľ určiť nižšou sumou, ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak skutočná škoda spôsobená z nedbanlivosti je nižšia ako jeden funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok zamestnanca, suma náhrady škody musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody. Ak skutočná škoda spôsobená z nedbanlivosti je vyššia ako štvornásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku zamestnanca, suma náhrady škody musí byť najmenej jeden funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok zamestnanca.
Ak zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej sumy náhrady škody, môže zamestnávateľ upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To neplatí, ak ide o zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a o zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov, alebo ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky.
Kolektívne vyjednávanie u zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. sa realizuje na centrálnej (celoštátnej) úrovni a na tzv. podnikovej úrovni, teda na úrovni zamestnávateľa.
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa (centrálna úroveň):
Podniková kolektívna zmluva (na úrovni zamestnávateľa):
Aktualizované 29.10.2025 + zobraziť aktualizácie
29.10.2025
Aktualizácie textu
30.6.2025
Zverejnený dokument "Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. na obdobie 01.07.2025-31.12.2025"