Schôdza č.: 37
Dátum: 4. júna 1999, 10:45 hod.
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády SR Miriam Fiťmová:
Dámy a páni, dobrý deň, ak dovolíte, ešte využijem situáciu, kým sa nastavíte a posadíte, aby som Vám povedala o dvoch doplnených bodoch do dnešného programu rokovania vlády -- ide o informáciu o riešení pracovnoprávneho sporu zamestnancov a. s. Pratex Čadca v likvidácii, ktorú práve v týchto chvíľach predkladá minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši a rovnako zrejme návrh, na ktorý viacerí z Vás čakajú, a síce návrh opatrení na zabezpečenie zásobovania liekmi, ktorý predkladá pán minister zdravotníctva. Urobím všetko preto, aby sa títo páni ministri dostavili, aby prišli Vám povedať, keď budú tieto body prerokované. V tejto chvíli by som chcela privítať na tlačovej konferencii pani ministerku privatizácie Machovú, aby Vám povedala pár slov k návrhu zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorý dnes vláda schválila, rovnako sa vyjadrila súhlasne so skráteným legislatívnym konaním. Hneď na úvod Vás ale upozoňujem, že rokovanie vlády pokračuje a pani ministerka je potrebná aj hore, takže budeme trošku struční. Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR Mária Machová:
Ďakujem pekne za slovo, ja chcem v úvode povedať, že tlačovú konferenciu k tomuto zákonu urobíme podrobnú na Ministerstve privatizácie v utorok, dneska by som podala také základné charakteristiky tejto novely, samozrejme s tým, že nevylučujem otázky, ale podrobne sa vrátime osobitným spôsobom. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon 92 z roku `91 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov bol predložený na rokovanie vlády v súlade s plánom práce vlády na rok `99 a v súlade aj s úlohami, ktoré sme si stanovili na Ministerstve pre správu a privatizáciu. Potreba tejto novely vyplýva z nutnosti riešiť viaceré závažné problémy, ktoré sa vyskytli v predchádzajúcom procese privatizácie, presnejšie vymedziť kompetencie jednotlivých zúčastnených strán na procese privatizácie, teda štátu -- počnúc vládou, zakladateľským rezortom, ministerstvom a FNM, zvýšiť transparentnosť a možnosť kontroly budúcej privatizácie. Viaceré úpravy zákona vyplývajú z nutnosti riešiť problém dlhopisov FNM. Veľmi dôležitou súčasťou novely Zákona 92 z roku 1991 je skutočnosť, že touto novelou sa ruší Zákon 191 z roku 1995 známy ako Zákon o strategických podnikoch. Zároveň zákon -- novela Zákona 92 definuje spôsob, akým bude možná privatizácia - čiastočná či úplná - u tých podnikov, ktoré majú charakter prirodzených monopolov, alebo podnikov, ktoré majú charakter verejnoprospešných služieb alebo podnikov, kde si štát -- teda podnikov, ktoré majú charakter akciovej spoločnosti, nie u štátnych podnikov, ale kde štát má 100 %-nú účasť. Ak by som trošku podrobnejšie k tým jednotlivým cieľom, ktoré sledovala novela: teda na prvom mieste naozaj z hľadiska toho významu by som hovorila o tom, že novela zákona umožňuje čiastočnú privatizáciu týchto podnikov s charakterom prirodzeného monopolu, ale predovšetkým aj tú skutočnosť, že závažnosť rozhodovania o privatizácii týchto podnikov a podnikov - teda akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu si vyžiada vždy rozhodnutie vlády. Teda ak aj napríklad návrh o privatizácii bude návrhom, ktorý bude znamenať spôsob privatizácie verejnou súťažou, čo doteraz znamenalo, že verejnú súťaž poriadal FNM, tak v tomto prípade všetky skutočnosti, ktoré súvisia -- budú súvisieť s privatizáciou, o všetkých rozhoduje vláda. Tak isto súčasťou tejto novely je návrh, ako určiť orgány, ktoré budú vykonávať akcionárske práva v podnikoch so štátnou účasťou. Akcionárske práva štátu bude vykonávať príslušný ústredný orgán, v súvislosti so zachovaním majetkovej účasti štátu je potrebné v rozsahu tejto účasti zachovať aj vlastnícke právo štátu k tomuto majetku, aby štát ako vlastník, respektíve spoluvlastník, mal právo rozhodovať o zásadných veciach spoločnosti,€prípadne, aby mala vláda právo rozhodovať o majetkovej účasti štátu. Toto právo je späté výlučne s vlastníckym právom, a preto štát si toto právo musí zachovať. Jednoduchšie povedané -- v podstate doteraz -- alebo v prípadoch štátnych podnikov, ktoré nemajú charakter a ktoré teda nie sú vymenované v príslušnom paragrafe, pri privatizácii -- teda Ministerstvo pre správu a privatizáciu urobilo určité kroky, ktoré v podstate znamenali odštátnenie a tým druhým krokom bol prechod majetku vlastne na FNM, ktorý sa stával vlastníkom, v prípade podnikov vymenovaných v § 10, ktoré teda majú charakter prirodzených monopolov, verejnoprospešných služieb, v tomto prípade sa zachová vlastníctvo štátu, aby v prípade, keď dajme tomu ten podiel ostane 51 % a bude potrebné zmeniť alebo bude možnosť na 34 %, aby skutočne o tomto mohol rozhodovať štát ako o štátnom vlastníctve. Čiže rieši sa v tomto prípade, alebo navrhuje sa riešiť problém toho vlastníctva. Jednoznačne -- či je to vlastníctvo Fondu alebo vlastníctvo štátu. Tak isto novela umožňuje riešiť právo nakladania s majetkom Fondu alebo jeho majetkovými účasťami na podnikaní iných právnických osôb, ktoré nebolo možné privatizovať podľa schváleného privatizačného projektu alebo podľa rozhodnutia o privatizácii a doriešiť právo nakladania s majetkom Fondu alebo jeho majetkovými účasťami po odstúpení od zmluvy, ktoré sa navrhuje upraviť tak, že s takýmto majetkom Fondu naloží spôsobom, o ktorom rozhodne prezídium Fondu, pričom sa vyžaduje na platnosť takéhoto právneho úkonu aj vyjadrenie Ministerstva pre správu a privatizáciu. Čiže v tom prípade, ak nebolo možé privatizovať podľa rozhodnutia o privatizácii - napríklad že to rozhodnutie hovorilo o zaradení príslušného podielu do kupónovej privatizácie, ktorá sa nerealizovala, alebo v tých iných prípadoch, a ak bude, tak bude potrebné hľadať riešenie prostredníctvom vlastne vrátenia sa k príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy, ministerstvu, ktoré vydá vlastne rozhodnutie, ktorým tento akt bude možný. Ďalšími ustanoveniami sa upravujú kontrolné systémy pri budúcej privatizácii, nemenej dôležitými ustanoveniami alebo teda návrhmi, ktoré sme predložili dneska, ktoré vláda schválila, sú ustanovenia vzťahujúce sa k dlhopisom. Ambíciou novely je predovšetkým teda oživiť trh s dlhopismi a ďalšie tie ustanovenia sa týkajú úpravy povinnosti likvidátora v súlade s novelou Zákona č. 111 o štátnom podniku, podľa tejto novely nie je možné realizovať priamy predaj bez toho, aby sa aspoň raz neopakovala verejná dražba. No a nemenej nepodstatným je aj zosúladiť ustanovenia dotknuté nálezom ústavného súdu 221 z roku `98 a Zákonom č. 211 z roku `97. To sú také hlavné okruhy, ktoré sme predložili a ktoré vláda SR schválila.

Miriam Fiťmová:
Ak dovolíte, ja ešte dodám jeden dodatok a síce ten, že ten návrh zákona samozrejme máte k dispozícii, ale boli v ňom ešte nejaké - dá sa povedať kozmetické úpravy, takže budúci týždeň na rezorte dostanete ten úplne upravený. Teraz navrhujem priestor pre skutočne dve stručné otázky na pani ministerku - Paľo Pavlík, Dano Krajcer. Takže Paľo Pavlík prvý, nech sa páči.

Otázka: Pavol Pavlík, rádio Twist:
Ja by som chcel poprosiť, keby pani ministerka mohla vymenovať, ktoré podniky sú dnes považované za strategické, plus keby spomenula časový horizont a zámer ich privatizácie aj s tým, aký podiel má zostať v majetku štátu. Čiže kedy a v akej podobe majú byť sprivatizované. Ďakujem.

Mária Machová:
Pokiaľ sa týka tej prvej časti otázky, tak zoznam týchto podnikov bude v zákone, teda v § 10 a sú to tieto: SPP, Západoslovenské energetické závody, Stredoslovenské energetické závody, Východoslovenské energetické závody, Slovenská pošta, Železnice SR, pričom predmetom privatizácie v ŽSR nemôže byť železničná dopravná cesta a Východoslovenské prekladiská Čierna nad Tisou a Maťovce, ďalej je to Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica, ďalej sú to Lesy Bratislava, š. p., Lesy Trenčín, ďalej Stredoslovenské lesy Banská Bystrica, Severoslovenské lesy, š. p. Žilina, Lesy Košice, čiže všetky štátne podniky lesného hospodárstva, pričom predmetom privatizácie nemôže byť Lesný pôdny fond, ktorý majú v správe uvedené podniky, ak nepôjde o vysporiadanie nárokov podľa osobitného predpisu, a ďalej sú to ešte akciové spoločnosti -- čiže toto čo som hovorila, to sú všetko štátne podniky -- akciové spoločnosti Transpetrol, SE a Slovenské Telekomunikácie. To je tá prvá časť otázky, ktorú rieši návrh zákona. Druhá časť otázky je samozrejme trošku širšia, ktorú zákon nerieši. V zákone nie je žiadne ustanovenie, ktoré by hovorilo o povinnosti zo zákona zachovať taký či oný percentuálny podiel majetku štátu, teda napríklad že vo všetkých prípadoch ak príde k privatizácii, že by si štát musel zachovať napr. 51 % alebo nejaké iné percento. Čiže zákon nerieši túto otázku, bude závisieť vždy od konkrétnej situácie, od konkrétnych návrhov a od toho teda vlastne aká je objektívna potreba privatizácie v tom-ktorom štátnom podniku resp. a. s. A tretia časť otázky sa vlastne týkala nejakých časových horizontov, tak keďže sa jedná o podniky, ktoré sú také aké sú sú to monopoly, sú to veľké podniky, privatizácii určite musí predchádzať tá etapa transformácie, ktorá je nevyhnutná, ktorá určitým spôsobom bude zrejme znamenať aj oddelenie majetkové, organizačné - tých častí dnešných celkov, ktoré teda budú môcť, alebo musieť zostať, alebo mali by zostať dajme tomu ako 100 %-né majetkové účasti štátu, ak to takto môžem povedať a tá ďalšia časť, ktorá bude možná privatizovať a skúsenosti, ktoré my zatiaľ síce nemáme, ale keď si zoberieme skúsenosti len z okolitých transformujúcich krajín, tá etapa tej prípravy - v zásade cez - ja predpokladám že privatizácia vo väčšine týchto podnikov bude znamenať zrejme vstup zahraničného kapitálu, forma privatizácie bude znamenať určite, alebo budú prevládať formy, ktoré si vyžiadajú oveľa väčší rozsah poradenstva ako doterajšie etapy privatizácie. Ja predpokladám, že reálne je to rok 2000 a ďalej, určite nie tento rok. Poznáte časový harmonogram napríklad čiastočnej privatizácie Slovenských Telekomunikácií a zrejme tá ročná hranica je asi taká, aby bolo možné zvládnuť všetky tie predprivatizačné kroky a ďalej. Ale to už je nad rámec zákona. Samozrejme, to zákon nemôže riešiť.

Miriam Fiťmová:
Posledná otázka - Dano Krajcer.

Otázka: Daniel Krajcer, TV Markíza:
Moja otázka bola v podstate zodpovedaná, ale predsa len - mám jednu doplňujúcu: z toho, čo ste povedali, pani ministerka, tak v podstate tie podniky rozpísané v §10 jednoducho je možné privatizovať, ale napriek tomu predpokladám, že existuje určitá predstava vlády, ktoré minimálne časti podnikov, tak ako ste to uviedli v prípade železníc, jednoducho nebudú dané k dispozícii do možnej privatizácie, takže či by ste mohli sformulovať túto predstavu. Predpokladám, že pôjde aj o rozvodné siete v prípade energetiky a tak ďalej. Takže mohli by ste to konkretizovať?

Mária Machová:
Ja sa síce trošku pokúsim, ale podľa uznesenia vlády SR by predstava napríklad rezortu energetiky o transformácii a teda o tom, čo konkrétne bude možné a čo rezort považuje za nutné zachovať vo vlastníctve štátu, predložená v mesiaci júli. Ten termín bol posunutý, skrátený teda smerom k tomuto letnému mesiacu práve z toho dôvodu, že naozaj je jasné, že ten proces transformácie je veľmi dlhý a my si musíme vyriešiť mnohé závažné otázky, ktoré súvisia vôbec s mnohými podnikmi, ktoré doteraz majú stále ten štatút strategických podnikov vzhľadom na ich ekonomickú situáciu, čiže je potrebné, aby bola tá predstava rezortu daná ako odborného garanta za aj vecnú problematiku. Častokrát rezonuje aj v tých diskusiách, ktoré sa týkajú napríklad rezortu energetiky to, že rozhodne tá hlavná rozvodná sieť, tá vysokonapäťová určite by mala zostať spolu s dispečingom v rukách štátu, ale určite sú možnosti čiastočnej privatizácie pri výrobcoch elektrickej energie tam, kde to je možné - napríklad určite nebude v najbližšom období možné privatizovať - ja neviem - elektráreň v sústave vodných diel Gabčíkovo, pretože je tam nejaká medzištátna zmluva s Maďarskou republikou a podobne. Čiže určité predstavy sa črtajú aj s tým, že naozaj ten podiel, ktorý by si štát mal zachovať, nemusí byť 51 %-ný. Sú úvahy o 34, 49 %-ných podieloch. Podľa toho naozaj, o aký konkrétny podnik sa bude jednať. Takže podrobnejšia predstava predovšetkým musí vychádzať samozrejme z rezortu, Ministerstvo privatizácie môže oponovať názorom na určité modelové riešenie problémov napr. v Maďarsku, v ČR alebo v okolí, akým spôsobom, ale naozaj to gro tých predstáv by malo vychádzať z jednotlivých rezortov, a preto by som v tejto súvislosti ďalej nejako nehovorila.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne za Vaše otázky, chcem Vás poprosiť, v prípade, že máte ďalšie otázky na pani ministerku Machovú, aby ste si dohodli s jej hovorcom - pánom Ľuptákom, ktorý je tu medzi nami. Ďakujem Vám pekne, dovidenia.

Mária Machová:
Takže aj ja ďakujem a pozývam Vás na ten utorok k nám.

Miriam Fiťmová:
Samozrejme, otázky na pána Šagáta a ďalších pánov ministrov, ktorí dnes predkladali materiály, budete môcť sprostredkovať hneď, ako ich dovediem na tlačovku po rokovaní.