Schôdza č.: 43
Dátum: 7. júla 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorca predsedu vlády Martin Lengyel:
Dámy a páni, vítam vás na dnešnom brífingu, ospravedlňujem sa za meškanie oproti plánu, kedy sme chceli urobiť pôvodne tlačovú konferenciu. Témou tohoto brífingu bude situácia slovenských Rómov vo Fínsku, informovať Vás bude minister zahraničných vecí a štátny tajomník ministerstva vnútra. Pán minister, nech sa páči.

Minister zahraničných vecí Eduard Kukan:
Vláda na svojom dnešnom zasadnutí prerokovala informáciu k otázke žiadosti Rómov - občanov SR o politický azyl vo Fínskej republike a zavedeniu vízového režimu pre občanov SR. Všetci už viete, že fínska vláda na svojom včerajšom odpoludnajšom zasadnutí prijala výnimočné rozhodnutie, citujem z vyhlásenia fínskej strany, ktorým na štyri mesiace prerušila platnosť dohody so Slovenskom o zrušení vízovej povinnosti, platí odo dneška do 6. novembra tohto roku. Na území Fínska k 5. júlu bolo 1069 slovenských Rómov a v niektorých predchádzajúcich dňoch narastal počet žiadateľov o politický azyl, za dobu 24 hodín najvyšší počet bol 119 žiadateľov o azyl. Chcel by som zdôrazniť to, že vo fínskom vyhlásení sa hovorí o rokovaniach štátneho tajomníka /nezrozumiteľné/ k tejto otázke a chcel by som predsa len v tomto úvodnom odcitovať jednu vetu, kde fínske vyhlásenie hovorí, že napriek slabinám v životných podmienkach Rómov je Slovensko demokratickou európskou krajinou. Myslím si, že toto je veta, ktorá je veľmi dôležitá. Slovenské MZV reagovalo na fínske vyhlásenie tým, že aj chápeme dôvody, ktoré fínsku stranu viedli k zavedeniu, ale prijali sme túto informáciu s poľutovaním a chceme spolupracovať s finskymi inštitúciami tak, aby naozaj to zavedenie vyzeralo, že bolo dočasné a aby toho 6. novembra tohto roku fínska vláda proste toto dočasné výnimočné opatrenie zrušila. Chcel by som povedať, teda chcel by som zdôrazniť toto rozhodnutie, vláda na dnešnom rokovaní prijala rozhodnutie, ktoré ukladá podpredsedovi vlády Csákymu, aby v spolupráci s MZV proste preskúmal možnosť návratu tých Rómov, ktorí sú vo Fínsku nespokojní a vyjadrili želanie vrátiť sa naspäť, proste nájsť taký spôsob riešenia, aby k tomu došlo čo najrýchlejšie. Viete, že je to tak, že fínska strana tým žiadateľom odobrala pasy, oni teraz nemajú cestovné doklady, ale na našich zastupiteľských úradoch v zahraničí je taká prax, že môžu vydávať tzv. náhradný cestovný doklad, ktorý oprávňuje osoby k jednej ceste, to znamená k návratu na Slovensko a my by sme chceli proste reagovať na túto situáciu tým, že tí Rómovia ... a vieme máme informácie autentické, že ich je mnoho, ... aby proste sa mohli urýchlene vrátiť naspäť domov. Pán štátny tajomník sa zrejme vyjadrí podrobnejšie k tým otázkam, všetko nasvedčuje tomu, že tento exodus je organizovaný, ide nie o chudobných Rómov, ale zrejme dobre situovaných, ktorí sú veľmi dobre oblečení, majú značkové obleky, košele a zlaté retiazky, ktoré sú viditeľné, takže sú to - znovu opakujem - dobre situovaní Rómovia. Slovenská vláda bude mať záujem, aby permanentne spolupracovala s Fínskom, aby prezentovala situáciu na Slovensku takú, aká je - objektívne, prídu sem fínski experti, ktorí sa na mieste budú môcť presvedčiť, aká je skutočná situácia. Chcel by som ešte povedať asi toľko, že hodne sa hovorí o tom, či toto zavedenie vízového režimu bude mať dopad aj na ďalšie krajiny. Tu by som chcel povedať asi toľko, že vzhľadom na členstvo Fínska v /nezrozumiteľné/ bude ďalší postup Fínska a krajín /nezrozumiteľné/ závislý na opatreniach tohto režimu. Ustanovenia /nezrozumiteľné/ nezaväzujú automaticky zmluvné štáty k prijatiu rovnakých, resp. obdobných opatrení, dávajú signatárom priestor pre posúdenie, či pre vstup a voľný pohyb cudzincov tretích krajín na ich územie - či zavedú obdobné alebo identické opatrenia. V prípade dočasného pozastavenia vykonávania bezvízovej dohody medzi SR a Fínskom nejde o komplexné riešenie vízovej problematiky vo vzťahu k Slovensku, pokiaľ by bol takýto krok vykonaný, išlo by o vypovedanie dohody o zrušení vízovej povinnosti z 31. januára 1975 - vtedy túto dohodu podpísala vtedajšia ČSSR a Fínska republika, takže nešlo o vypovedanie tejto dohody, ale o zrušenie vízovej povinnosti v zmysle článku 6 tejto dohody. Čiže je na ďalších členoch /nezrozumiteľné/, aký spôsob, alebo aký postup voči Slovensku dohodnú a chcel by som ešte povedať toľko, že prirodzene slovenská vláda bude mať záujem na tom, aby sa táto otázka riešila tak, aby veci sa riešili preventívne a aby sa táto situácia neopakovala, pretože bolo to už v prípade Veľkej Británie, v prípade Belgicka, kde sa podarilo vtedy riešiť tú otázku tak, že nebolo potrebné, aby belgická vláda sa uchýlila k zavedeniu vízového režimu a že ďalšie škandinávske krajiny - zatiaľ sme nezaznamenali tohto roku nejaké žiadosti politického azylu vo Švédsku, ale v Dánsku áno - tam už bolo podaných 85 žiadostí a 55 z nich bolo už udelených tým žiadateľom. Takže prirodzene že chceme v týchto otázkach jednať s príslušnými vládami, ale aj tu u nás doma, aby sa tieto veci riešili prirodzene v súlade so zákonom, ale aj v súlade s tým, aby nemohlo dochádzať k nejakému zámernému porušovaniu obrazu Slovenska v zahraničí a jeho integračných ambícií do EÚ.

Martin Lengyel:
Ďakujem pekne. Pán štátny tajomník, nech sa páči.

Štátny tajomník ministerstva vnútra SR Ivan Budiak:
Len na doplnenie - z pohľadu MV. MV sa v predchádzajúcich dňoch veľmi podrobne zaoberalo touto problematikou a robilo kroky, ktoré viedli k tomu, že sa podrobne šetrili celý postup tohoto exodu Rómov, že sa šetrili smery, ktoré by viedli k získaniu poznatkov k prípadným iniciátorom exodu Rómov. Máme zistené určité cestovné kancelárie, cez ktoré sa rezervovali letenky do Fínska. Nerád by som, ani nechcem hovoriť dneska o konkrétnych názvoch týchto cestovných kancelárií. Ďalej je veľmi podrobne v súčasnej dobe vykonávaná previerka zo strany prezídia policajného zboru so zameraním na zistenie žiadateľov o cestovný pas zo strany Rómov, ktorí tvrdia, že ho stratili, pretože za týmito sa môže skrývať ich účasť na obdobnej emirgácii, ktorá smerovala do Veľkej Británie. Všetky tieto kroky, ktoré MV robilo, sú v zmysle zákona a len v zmysle zákona teda pokračujeme aj naďalej. Ja by som ale Vás informoval, čo je nové a čo smeruje do budúcna. Už na základe celého vývoja situácie v predchádzajúcich dňoch sme sa spojili cez naše príslušné odbory prezídia policajného zboru s partnermi vo Fínske republike a aj dneska prebehlo síce len telefonicky, ale veľmi závažné rokovanie, ktoré viedol riaditeľ odboru hraničnej a cudzineckej polície prezídia PZ SR so svojím partnerom z Fínskej republiky. Na základe ich rozhovoru boli dohodnuté tri také okruhy, ktoré sa budú riešiť v nasledujúcich dňoch spoločne. Dovolím si ich teda povedať - za prvé: slovenská strana bude naďalej, alebo teda bude poskytovať fínskej strane pomoc pri zisťovaní totožnosti osôb, ktoré požiadajú o azyl. Čiže budeme dávať informácie, kto sú tieto osoby, ako u nás žili, aké máme s nimi skúsenosti. Za druhé: budeme ďalej monitorovať situáciu a poskytovať informácie o predpokladanom počte slovenských občanov, osobitne teda rómskeho pôvodu, ktorí majú záujem odcestovať do Fínska. Ale tuná rozširujeme svoje pole pôsobnosti aj o potencionálne ďalšie krajiny, ako tuná spomínal pán minister Kukan, osobitne škandinávske krajiny Dánsko, Švédsko, prípadne Nórsko. A tretia vec, ktorá bola dohodnutá že slovenská strana účinne bude spolupracovať pri návrate slovenských občanov, ktorým nebol poskytnutý azyl a ktorí prejavia o tento návrat záujem.

Martin Lengyel:
Ďakujem pekne. Nech sa páči, Vaše otázky. Nech sa páči.

Otázka:
Ja by som sa chcela opýtať: /nezrozumiteľné/ pán minister, vy ste povedali, že naznačuje sa, že to bolo organizované. Sú nejaké poznatky, kto to organizoval, proste či je to naša nejaká organizácia, zahraničná nejaká organizácia. Kto za tým môže byť?

Eduard Kukan:
To je otázka na pána štátneho tajomníka, ktorý v svojom úvodnom slove sa vyjadril, že už aj vie, ... cestovné organizácie, ale nechce ich dnes ešte konkretizovať.

Ivan Budiak
Máme určité indície, máme určité zistenia po línii kriminálnej služby v spolupráci so spravodajskou službou, na osoby, na CK, ale nie je v tomto momente vhodné, aby som ich menovite tu hovoril.

Martin Lengyel:
Ďalej, kto sa chce spýtať? Na ľavej strane -- na pravej strane. Pani Grosmannová.

Otázka: Klára Grosmannová, Práca
Pán minister, chcela by som sa spýtať, či vlastne nie je neskoro, že vláda sa až dnes zaoberala touto problematikou, tie signály boli už oveľa skôr, kabinet sa neraz schádza aj kvôli iným záležitostiam mimoriadne. Nebolo by to pomohlo skôr?

Eduard Kukan:
Na to by som odpovedal asi tak, že hneď, ako sme dostali zo zastupiteľského úradu v Helsinkách, že sa zvyšuje počet slovenských Rómov, ktorí prichádzajú do Fínska a žiadajú o politický azyl, tak prvá vec, čo bola že som zodvihol telefón a zavolal som svojej fínskej kolegyni /nezrozumiteľné/ a hovorili sme o tejto záležitosti, veľmi pekne som ju požiadal o to, aby fínska vláda proste nerobila nejaké predčasné kroky rázne, že si mysíme, že si myslíme, že je možné tejto otázke čeliť, že posielam štátneho tajomníka Figeľa, ktorý bude rokovať s fínskou stranou a prinesie všetky potrebné informácie. Dohodli sme sa, že príde hneď v pondelok ráno, aj tam bol a rokoval, no výsledkom jeho rokovania bolo to, keď bol vo Fínsku v Helsinkách, že fínska vláda teda uvažuje o zavedení takéhoto opatrenia, pretože má obavy, že nejako inak sa nedá riešiť táto otázka, ale ešte vtedy bola vyjadrená ochota zvážiť to rozhodnutie až potom, keď budú sledovať vývoj v ďalších dňoch, či vlastne bude pokračovať počet žiadateľov o azyl v takomto vysokom počte, ale zrejme proste sa rozhodli, že to nebudú robiť, že to zavedú hneď. Zrejme sa zistili ďalšie informácie, pretože vie sa, že všetky lety z Budapešti a z Prahy do Helsínk na celý júl a na celý august sú už rezervované a bolo vážne podozrenie, že ide o týchto občanov, preto fínska vláda proste aby tomuto zamedzila, tak prikročila k takémuto opatreniu okamžite. Neviem, čo ďalšieho by bola vláda mohla robiť v tejto záležitosti. Môžem Vám povedať, že teraz sa tieto veci riešia tak, že riaditeľ medzinárodno-právneho odboru asi trikrát telefonoval svojmu kolegovi na fínskom MZV, že sme komunikovali s fínskym veľvyslanectvom v Prahe a problém je v tom, že -- nie problém je v tom, ale tak, ako štátny tajomník povedal, jednoducho všetko to treba riešiť v súlade so zákonom. U nás keď niekto požiada o pas, no tak sa tá žiadosť musí normálne vybaviť a pokiaľ sa nenájdu nejaké príčiny, pre ktoré by mu nebolo možné vystaviť ten pas, tak sa mu ten pas vystaví, letenku si môže kúpiť každý, takže ťažko bolo možné niečo urobiť rýchlejšie, pretože zrejme tie počty boli už dopredu zorganizované takým spôsobom, že sa nedalo tomu už zabrániť.

Martin Lengyel:
Klára, doplňujúca otázka.

Doplnenie otázky: Klára Grosmannová
... otázku pán minister, minimálne dve veci sa mohli urobiť, ktoré by neboli protizákonne, domnievam sa: navštíviť tie lokality, tie obce, lebo boli známe, odkiaľ odchádzajú. Spomenul to aj pán štátny tajomník, že vlastne vedeli všeličo a ja si myslím, že by zabral aj nejaký príhovor vo verejnoprávnej televízii.

Eduard Kukan:
Ja som teda o tých obciach, priznám sa, nevedel a príhovor vo verejnoprávnej televízii by možno zabral. Myslím si, že teraz sú už niektoré dôkazy, alebo niektoré skutočnosti, ktoré bude treba využívať a hlavne tých, ktorí sa vracajú, lebo boli neuspokojení a povedali, že boli sklamaní a že boli podvedení, pretože im sľúbili byt a zamestnanie, tak ja predpokladám, že teraz keď máme takéto informácie, že boli podvedení a sklamaní, že bude možné zistiť, kto ich podviedol a kto ich sklamal.

Martin Lengyel:
Iveta Duchoňová.

Otázka: Iveta Duchoňová, rádio Twist
Pán minister, vy ste povedali, že vláda má preskúmať možnosti návratu Rómov na Slovensko. Viete predpokladaný termín, že kedy by sa mala tá prvá skupinka vrátiť? Koľko záujemcov teda je, že by sa vrátili na Slovensko?

Eduard Kukan:
Neviem Vám povedať, kedy to bude a koľko presne záujemcov je. Vláda sa rozhodla k takémuto kroku, pretože ak by sa to ponechalo na normálny úradný postup alebo proces zo strany fínskej vlády, tak by to trvalo dlho. My chceme urobiť proste jednoducho netradičný spôsob, že požiadame fínsku stranu, proste aby sme mohli - ja neviem - teraz špekulujem, aj na naše vlastné náklady alebo nájsť taký spôsob, aby tí nespokojní Rómovia, ktorí sú tam, aby sa mohli vrátiť. Ale kedy to presne bude a koľko ich je, to Vám nepoviem.

Martin Lengyel:
Nech sa páči, ďalšia otázka.

Otázka: Táňa Veselá, Plus 7 dní
Pán minister, predpokladá vláda, že z tohto problému by mohol vyrásť vzísť ďalší problém, a to rasový problém, a to v prípade, že naši rómski spoluobčania si budú dávať žiadosti o víza, a nebude im vyhovené. Či niekto to nemôže využiť zase tak, že povie, že je to rasová otázka, že Rómom sa nedávajú víza do Fínska, alebo si budú určite uvádzať, že tam chcú ísť na turistiku, atď.

Eduard Kukan:
Aby sme boli presní - ide o žiadosť o poskytnutie politického azylu, nie o vízum -- cez vízum -- no pozrite sa, niet to, že fínska strana - ja som to zámerne zvýrazňoval v svojom úvodnom vystúpení - že fínska strana vo svojom vyhlásení povedala, že Slovensko je demokratická európska krajina. Ja si to voľne interpretujem tak, že žiadosti Rómov o politický azyl jednoducho nemajú opodstatnenie. A to ak niekto bude takto čítať a vysvetľovať, tak to by už mohol samozrejme aj takto jednoducho takýmto spôsobom túto informáciu rozširovať. A pokiaľ bude niekto chcieť fínsku vládu obviňovať z rasizmu, to je problém fínskej vlády, pri všetkej úcte.

Martin Lengyel:
Vlado Šedivý, ďalšia otázka.

Otázka: Vladimír Šedivý, agentúra SITA
Pán minister, máte už reakcie Dánska, Švédska a Nórska, ak by sa tam tá vlna azylantov z Fínska presunula, že ako by oni reagovali a či máte informácie aj o nejakých iných krajinách ako severských, kam by títo azylanti chceli ísť.

Eduard Kukan:
Nemáme zatiaľ informácie, ale veď viete, že to sa zomlelo včera popoludní. Samozrejme, že naše veľvyslanectvá dostali pokyny, proste ako sa táto situácia riešila tu doma a pokyny, ako postupovať ďalej, čo som hovoril o preventívnom prístupe, takže zatiaľ nemáme reakciu týchto krajín a nemáme zatiaľ ani nejaké informácie, že by počet tých žiadaiteľov o politický azyl narastal. Spomenul som Dánsko, ktoré má takisto veľmi benevolentný azylový režim. Viete, že niektorí čierni športovci závodia a vyhrávajú zlaté medaile pre Dánsko, tak toto Dánsko v tomto roku požiadalo 88 slovenských Rómov o politický azyl, vlani v roku `98 ich bolo 55 a 15 z nich dostalo politický azyl. Čiže to je krajina, kde o týchto otázkach rokujeme. Vo Švédsku zatiaľ vlani požiadalo 11, nikto nedostal - ani jeden nedostal a tohto roku nedostal nikto. A o ďalších krajinách v Škandinávii jednoducho nemáme informácie. Ešte Nórsko treba monitorovať, pretože tam je ešte možné, že to budú skúšať. A chcel by som ešte povedať, keď som hovoril o tom /nezrozumiteľné/, že okrem /nezrozumiteľné/ dohody Škandinávske krajiny majú ešte jednu ďalšiu dohodu medzi sebou o voľnom pohybe osôb a tam bude samozrejme ešte dôležité, aby sme s nimi hovorili o týchto otázkach a snažili sa vyhnúť tomu, aby bol voči slovenským občanom zavedený vízový režim.

Martin Lengyel:
Dámy a páni, ďakujem Vám za pozornosť. Ešte na záver by som Vám snáď povedal informáciu o ďalšom programe -- pokúsim sa zorganizovať v priebehu niekoľkých minút brífing s ministerkou financií - pani Schmögnerovou k hypotekárnym úverom a potom o 16. hod. bude tlačová konferencia, na ktorú príde predseda vlády, kde bude téma, ktorá Vás nepochybne zaujíma, a to je Nafta Gbely. Ešte predtým by som Vám rozdal jeden materiál - nazvali sme to Fakty o Nafte Gbely, môžete si ho preštudovať, do tlačovej konferencii je Vám k dispozícii. Ďakujem pekne.