Infoservis
Zasadania vlády


Hore

Brífing počas rokovania vlády

Schôdza č.: 44
Dátum: 14. júla 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády SR Miriam Fiťmová:
Vítam vás na brífingu z rokovania vlády SR, ktorá sa dnes na relatívne rozsiahlej ploche zaoberala aj materiálom Strednodobá koncepcia hosp. a soc. rozvoja SR, ktorý predkladal pán vicepremiér Ivan Mikloš, ktorému teraz odovzdávam slovo.

Podpredseda vlády SR Ivan Mikloš:
Ďakujem pekne. Vláda dnes diskutovala o strednodobej koncepcii hosp. a soc. rozvoja - to je materiál, ktorý vznikal v priebehu prvého polroka tohoto roka. Vznikal tak, že bola uznesením vlády ustanovená medzirezortná komisia, ktorú som viedol a ktorej členmi boli väčšinou štátni tajomníci ekonomických ministerstiev. Táto koncepcia bola vypracovaná v úzkej spolupráci s Európskou komisiou, kde teda expert Európskej komisie pán /nezrozumiteľné/ sa podieľal na jej vypracovaní a konzultoval sa s ním vlastne obsah tejto koncepcie. Následne bola koncepcia prerokovaná dvakrát v hosp. rade, bola dopracovaná o pripomienky členov hosp. rady, to druhé rokovanie bolo 28. júna. Tento týždeň v pondelok sme diskutovali túto koncepciu so sociálnymi partnermi v Rade hosp. a soc. dohody a dnes bola prvýkrát prerokovaná tá diskusia podrobnejšie aj vo vláde. Prvýkrát hovorím preto, že na základe už platného zákona o tripartite, ak niektorý zo soc. partnerov vyjadrí nesúhlas s akýmkoľvek materiálom, tento materiál sa má prerokovať znovu na rokovaní tripartity. Takže vláda neuzavrela diskusiu k tomuto materiál z toho dôvodu, že bude potrebné ešte raz prerokovať tento materiál v tripartite, takže ďalší postup by mal byť taký, že my - teda ja a moji kolegovia zapracujeme niektoré pripomienky, tie pripomienky samozrejme, ktoré sú v súlade s tým základným smerovaním tohoto materiálu a tie pripomienky, ktoré je možné z hľadiska časového a z hľadiska kapacitných a časových obmedzení zapracovať, tie zapracujeme v najbližších dňoch do tohto materiálu s tým, že by mal byť znovu prerokovaný v Rade hosp. a soc. dohody začiatkom augusta - myslím, že 6. augusta - a potom na najbližšom rokovaní vlády 11. augusta by mal byť prerokovaný a predpokladám, že aj schválený vo vláde. Z hľadiska obsahu toho materiálu - ja predpokladám, že ten materiál budete mať k dispozícii. Ten materiál stručne analyzuje aj doterajší ekonomický, teda terajší stav ekonomiky, ale najmä z hľadiska príčin, ktoré k tomuto stavu viedli, čo považujem za veľmi dôležité, pretože identifkovanie tých príčin je nevyhnutným predpokladom stanovenia reálnej a efektívnej terapie a ďalej ten materiál načrtáva priority v takých oblastiach, ako je fiškálna politika, menová politika, politika trhu práce; za základnú prioritu považuje ten materiál makroekonomickú stabilizáciu a zároveň vytváranie predpokladov na oživenie, reštrukturalizáciu podnikového sektora tak, aby sa vytvorili potrebné predpoklady pre dlhodobý a udržateľný ekonomický rast. Materiál rozlišuje dve etapy v rámci toho strednodobého horizontu: to je etapa stabilizácie -- základnej stabilizácie, to je obdobie rokov `99 a 2000, a potom etapa zrýchlenia ekonomického rastu od roku 2001. Z hľadiska kvantifikácie sú tam urobené aj dva také základné scenáre, ktoré boli vypracované Infostatom a Ústavom slovenskej a svetovej ekonomiky, ktoré kvantifikujú predpokladané makroekonomické dáta, alebo predpokladaný makroekonomický vývoj v tom horizonte do roku 2004 2005. Predpokladá sa, že zhruba v horizonte toho roku 2004 2005 by mohlo vďaka tej stabilizácii a tomu očakávanému ekonomickému rastu Slovensko prekročiť hranicu 50 % ekonomickej úrovne priemeru krajín EÚ, čo je aj jeden z predpokladov potom vstupu do EÚ v tom ďalšom horizonte. Z hľadiska možno ešte tej diskusie tých pripomienok, pripomienky mnohé z nich viedli k spresneniam niektorých formulácii, alebo k aktualizácii, napr. z hľadiska ďalšieho postupu v oblasti privatizácie, alebo viedli k tomu -- naznačovali potrebu zvýraznenia niektorých vecí - ktoré materiály sú uvedené, len z hľadiska ich dôležitosti je potrebné výraznejšie ich uviesť. Potom samozrejme boli aj niektoré návrhy alebo požiadavky, ktoré sú diskutabilné z hľadiska tej základnej filozofie tohoto materiálu -- základného zamerania tohoto materiálu.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Nech sa páči, Vaše otázky. Helena Tomková

Otázka: Helena Tomková, TV Markíza
Ja by som mala viacero otázok. Prvá otázka, že či dnes vláda prediskutovala záruky na poľnohospodárov na úvery, či poskytne tieto záruky. Druhá otázka je - aké boli tie pripomienky konkrétne a či môžete povedať konkrétne veci, ktoré sú v tomto materiáli, ktoré by mali oživiť hospodárstvo. Alebo je to stále len analýza nejaká a nejaké domienky?

Ivan Mikloš:
Áno. K zárukam - tie ešte neboli prerokované, ten materiál bude prerokovaný poobede. Čo sa týka konkrétnych pripomienok, môžem samozrejme uviesť konkrétne pripomienky, napr. zvýrazniť, že stabilita vlády je nevyhnutným predpokladom úspechu v oblasti makroekonomickej stabilizácie, napr. že viacerí požadovali hlbšie a podrobnejšie rozpracovať niektoré čiastkové politiky, čo ale v takomto type materiálu nie je dosť možné, takýto typ materiálu určuje tie základné priority a základný rámec, v rámci ktorého musia potom byť podrobne vypracované také politiky, ako je regionálna politika energetická politika, priemyselná politika. Všetky tieto konkrétne čiastkové politiky alebo väčšina z nich, sú už rozpracovávané na jednotlivých rezortoch, tento materiál by mal dať základný rámec, základné smerovanie a mal by predurčiť to smerovanie konkrétnych politík tak, aby neboli navzájom protichodné, aby nevylučovali jedna druhú a aby tá celková politika vlády bola konzistentná. Čo sa týka konkrétnych stimulov alebo konkrétnych opatrení - samozrejme, mohol by som hovoriť a budete si to môcť prečítať o tom, ako konkrétne je predpokladaný ekonomický rast, že je predpoklad podľa tých odhadov, že v období tej stabilizácie by malo dôjsť k čiastočnému poklesu, malo by to byť okolo 0,7 až 2 %, v roku 2001 3 - 4 a po roku 2001 4 - 5. Mohol by som hovoriť konkrétne o fiškálnej politike, menovej politike, kde vo fiškálnej politke takým základným cieľom alebo tými prioritami sú zníženie daňového zaťaženia, zníženie podielu verejných výdavkov na HDP z dnešnej úrovne vyše 50 % na úroveň 35 - 40 %, mohli by sme hovoriť o prioritách menovej politiky, ktorá podľa toho navrhovaného materiálu v tom prvom stabilizačnom období bude spočívať najmä na stabilizovaní vzťahu kurz a úroková miera, samozrejme, aj vo vzťahu k inflácii, ale v priebehu toho stabilizačného obdobia podľa toho materiálu je dôležité za prioritné považovať stabilizáciu úrokových mier a kurzu, čo samozrejme bude možné ďalej vytvárať predpoklady na zníženie úrokových mier len za predpokladu zníženia fiškálneho deficitu. Hovorí sa tam o prioritách v oblasti trhu práce z hľadiska pružnosti trhu práce, z hľadiska efektívnosti soc. systému, hovorí sa o ďalších opatreniach v ďalších oblastiach, ako je regionálna politika, poľnohospodárstvo, ale hovorí sa aj o rozvojových stimuloch a prioritách, ktorými sú podľa tohto materiálu a aj podľa východísk št. rozpočtu na budúci rok také oblasti, ako je podpora malého, stredného podnikania, rozvoj vedy a výskumu, proexportná politika, bytová výstavba. Toto je aj vo východiskách už reflektované, a to v tom zmysle, že na tieto oblasti sa pre rok 2000 napriek tej celkovej nedostatkovosti zdrojov vyčleňuje viac prostriedkov ako v roku 1999. Alebo predpokladá sa vyčleniť zatiaľ vo východiskách.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem. Nech sa páči, ďalšie otázky. Peter Laca. Prepáčte, vy nie ste Peter Laca, ale aj tak Vám dávam slovo. Nech sa páči.

Otázka: Andrej Salner, agentúra REUTERS
Ja by som sa chcel spýtať, že v ktorom roku očakáva ten materiál, že by došlo k vyrovnaniu rozpočtu a po prvé teda: kedy by to bolo pri rozpočte normálnom vlády a kedy by to bolo pri celkovom, teda verejných financií fiškálneho okruhu.

Ivan Mikloš:
Ten materiál neobsahuje prioritu vyrovnaného št. rozpočtu, ten materiál obsahuje prioritu zásadného zníženia fiškálneho deficitu, vnútornej a vonkajšej nerovnováhy a zároveň vytvorenia predpokladu celkového zníženia podielu verejných výdavkov na HDP. Čiže toto nie je nejak explicitne povedané, že by malo dôjsť k vyrovnanému št. rozpočtu, ale každopádne je z toho evidentné, že tento cieľ nemožno naplniť bez zásadného zníženia fiškálneho deficitu - ako všeobecnej vlády, tak aj št. rozpočtu.

Miriam Fiťmová:
Pán Fillin, nech sa páči, TA SR.

Otázka: Juraj Fillin, TA SR
Ja by som chcel poprosiť, pán podpredseda vlády, či by ste nám na margo tých vlastne rozvojových stimulov a priorít mohli povedať aspoň 1, 2 také úplne konkrétne, alebo také konkrétne ciele, napr. ako sa v predvolebných proste prísľuboch hovorilo, že toľko a toľko bytov, alebo také zvýšenie proste príjmov. Či vláda má určitú takú filozofiu, kde by mohla povedať povedzme v tých oblastiach pre malých a stredných podnikateľov, alebo v bytovej výstavbe, alebo proste v tom, čo ste spomínali, nejaké už konkrétnejšie také predstavy, že asi akým spôsobom by sa malo znížiť daňové zaťaženie, alebo postupovať bytová výstavba, proste niečo také aj, čo sa dá vyjadriť nejakými číslami.

Ivan Mikloš:
No, ja k tým musím dodať -- najprv všeobecnejšie k tým neustálym požiadavkám na konkrétne opatrenia, že toto je materiál, ktorý určuje základný rámec a základnú filozofiu, čo je veľmi dôležité, pretože keď ju nemáme určenú, tak sa potom aj veľmi konkrétne opatrenia, ktoré sú nekonzistentné, míňjú účinkom. Keď hovoríme o konkrétnych číslach -- aj preto tie základné ciele sú tam dané aj kvantitatívne, ale nie v tom zmysle, koľko to bude bytov, ale v tom zmysle napr. -- ani nie v tom zmysle, aká bude daň zo zisku právnických, zo zisku -- alebo z príjmu právnických osôb alebo fyzických osôb, ale v tom zmysle, ako sa má znížiť podiel verejných výdavkov na HDP v zmysle v tom, že sa má zásadne znížiť fiškálny deficit všeobecnej vlády. Na to samozrejme, aby sa to dalo naplniť, je nevyhnutné robiť kroky aj na strane výdavkov št. rozpočtu napríklad, ale aj v oblasti znižovania daňového zaťaženia. A keby sme hovorili o znížení daňového zaťaženia, je tu jednoznačne povedané, že predpokladom naplnenia tých cieľov je zásadné zníženie daňového zaťaženia ako u právnických osôb, tak u fyzických osôb, že je to napr. u fyzických osôb potieranie, alebo zníženie soc. funkcie daňového systému na prerozdeľovanie, že tým ďalším cieľom je oveľa jednoznačnejší daňový systém, menej komplikovaný daňový systém a aj to je nevyhnutným predpokladom rastu konkurencieschopnosti ekonomiky, konkurencieschopnosti podnikovej sféry. Pretože my napr. aj v tejto oblasti musíme byť konkurencieschopní voči okolitým krajinám, ktoré neustále znižujú daňové zaťaženie, či už pre fyzické osoby alebo právnické osoby. Takže tento materiál zároveň ale je otvoreným materiálom v tom zmysle, že sa bude ďalej dopracovávať a konkretizovať, najbižší termín väčšej konkretizácie, ktorá ale nebude -- ak niekto očakáva, že bude v tom zmysle, že sa tu dozvie, koľko bytov sa postaví, tak to sú očakávania, ktoré od takéhoto materiálu jednoducho očakávať nemožno. Tá konkretizácia a kvantifikácia ďalšia by mala spočívať v tom, že aj na základe východísk št. rozpočtu na budúci rok, aj na základe strednodobého výhľadu fiškálnej politiky rozpočtu - rozpočtového strednodobého odhadu, budeme vedieť presnejšie odhadnúť, do akej miery sme schopní znižiť fiškálny deficit, do akej miery sme schopní reštrukturalizovať zahraničné dlhy, do akej miery sme schopní znížiť výdavky štátu, a napríklad až toto nám vytvorí potom istú predstavu o tom, koľko vieme dať na verejné investície. Koľko vieme dať na verejné investície, aby sme zároveň dosiahli to znižovanie fiškálneho deficitu, a potom môže nastať diskusia o tom, čo sú priority verejných investícií z hľadiska toho, či to pôjde viac do infraštruktúry, alebo viac do podpory malého stredného podnikania, alebo do ktorých oblastí.

Miriam Fiťmová:
Andrea Snyders.

Otázka: Andrea Snyders, agentúra Bloomberg News
Já by sem se ráda opýtala, zda ste tento materiál pripravovali aj za účasti slovenskej centrálnej banky, zvláště čo se týče menovej politiky. A za druhé sem se chtěla spýtat, či je tu dneska pán Jusko pri rokovaní o tomto materiáli.

Ivan Mikloš:
Áno, pán Jusko -- tam neboli zastúpené len rezorty, boli zastúpené aj NBS, Štatistický úrad, Protimonopolný úrad, teda všetky relevantné inštitúcie, osobne pán Jusko bol členom tej pracovnej skupiny, keďže v tom čase bol viceguvernérom a dnes je aj na rokovaní vlády prítomný.

Miriam Fiťmová:
Pani Gottweisová sa hlásila.

Otázka: Alena Gottweisová, Hospodárske noviny
Ja by som sa chcela opýtať, ako sa bude posudzovať, či sa jednotlivé tie koncepcie potom rezortné zhodujú s týmto materiálom alebo nie; to je taký drobný technický detail a druhú vec: či sa uvažuje o vypracovaní nejakej dlhodobej koncepcie - naväzujem tým na včerajšie rokovanie pani ministerky financií s predsedom SOPK, ktorý viac razy vyslovil ideu, že by mala byť pripravená dlhodobá koncepcia, ktorá by po prerokovaní v parlamente mala byť vlastne ústavne zakotvená nejakých 10, 20 rokov dopredu. Ako ... či sa na tomto bude pracovať alebo nebude pracovať a čo s tým ďalej.

Ivan Mikloš:
No, dovoľte mi povedať jednu vec: ja som absolventom národohospodárskej fakulty, špecializácie dlhodobé plánovanie, katedra národohospodárske plánovanie. Neustále v diskusiách s mnohými inštitúciami, jednotlivcami, cítim obrovský dopyt po pláne. Cítim obrovský dopyt po selektívnej hospodárskej politike; potom povedzte, ktoré odvetvia teda budeme viac, ktoré menej. Ktoré budeme rozvíjať, ktoré budeme utlmovať, čo budeme robiť, kto to kedy bude robiť, koľko peňazí to bude stáť. Chcem povedať, že preto je tento materiál dôležitý, aby sme si jasne povedali, aká má byť filozofia hosp. politiky, čo štát v ekonomike má robiť a čo nemá robiť. K tej selektívnej hosp. politike, k tomu vecnému usmerňovaniu toho, čo sa bude v ekonomike vyrábať alebo nie, musím povedať, že napriek tomu, že som absolventom národohosp. plánovania, alebo možno práve preto tomu neverím. A je tu istý dopyt po tom, že by sme to mali takto robiť. Na margo toho poviem len pár vecí. Prvá je tá: posledné štyri roky sa to takto robil revitalizačný plán, spôsob, akým sa robili verejné investície do infraštruktúry, spôsob, akým sa zasahovalo z hľadiska podpory niektorých podnikov cez to, že nemuseli splácať úvery, atď; to mäkké rozpočtové obmedzenie, toto všetko je selektívna hosp. politika. Kam to viedlo -- a je to zároveň hosp. politika, ktorá podceňuje ten efektívny inštitucionálny rámec, ktorá podcenila makroekonomickú stabilitu a stabilizáciu, doviedla nás do nestability a zároveň ktorá podceňovala pravidlá hry -- vynucovanie dodržiavania pravidiel hry a štandardné podmienky, ktoré by sem napr. pritiahli investorov. Výsledok je tento: minulá vláda každý rok schvaľovala priemyselnú politiku, v ktorej bolo napísané, ktoré odvetvia, ktoré výrobné odbory sa budú podporovať a rozvíjať. Táto hosp. politika, táto priemyselná politika každý rok schvaľovaná si zároveň už v roku `95 dala za cieľ zvýšiť podiel sofistikovanej produkcie na slovenskom exporte zo 16 % na 40 %. To bol cieľ, ktorý si dala v roku `95. Každý rok prijímala selektívne programy. Keď sa pozriete, aký je dnes ten podiel sofistikovanej produkcie, je presne tých istých 16 %, ako to bolo v minulosti, pričom ďalším problémom je, že aj keby sme sa zhodli na tom, že selektívnu politiku treba robiť, tak sa musíme opýtať, z čoho ju zaplatíme, lebo selektívna politika znamená nielen ak niekto tomu verí, že identifikuje, že teda tieto výrobné odbory budeme rozvíjať a podporovať, ale potom sa ešte musíme opýtať - z čoho? Najmä v situácii, v ktorej sme dnes, kedy tá nerovnováha, zadĺženosť vnútorná aj vonkajšia, je taká, aká je. Takže možno sa Vám niekedy a možno mnohým aj iným sa zdá, že -- povedať, že chceme makroekonomickú stabilizáciu, zníženie fiškálneho deficitu a vytvorenie predpokladov pre mikroreštrukturalizáciu takú, akú je, vynútiteľnosť práva, ako je tvrdé rozpočtové obmedzenie, ako sú ďalšie veci, je príliš všeobecné, ale ak sa Vám to zdá byť príliš všeobecné, je to možné, ale zároveň musím povedať - je to tak, a nič iné sa neosvedčilo a nič iné fungovať nebude a nemôže. K dlhodobej koncepcii chcem povedať - je to aj výhrada Konfederácie odborových zväzov, ktoré tvrdia, že absentuje vízia, na čo nemôžem odpovedať inak ako tak, že základná vízia je obsiahnutá v programovom vyhlásení a tou základnou víziou je smerovanie Slovenska do integračných zoskupení - ekonomických, politických a bezpečnostných. Na to, aby sa Slovensko do týchto štruktúr dostalo, musí splniť základné hodnotové kritériá, pretože tie inštitúcie sú založené na istých hodnotách a tou víziou -- ten vstup je tam nie samoúčelný, ale je tam preto, aby bola SR prosperujúcou a demokratickou a konkurencioschopnou krajinou v ťažkých medzinárodných podmienkach. To je základná vízia a súčasťou tejtou vízie, alebo v súlade s touto víziou je aj táto strednodobá koncepcia hosp. politiky.

Miriam Fiťmová:
Slečna vedľa Vlada Šedivého, neviem jej meno

Otázka: Tatiana Lichnerová, SITA
Chcem sa spýtať, či sa vláda už zaoberala materiálom pána Černáka o krokoch Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) v kauze Nafta.

Ivan Mikloš:
Nie, ešte nie.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, pani Růžičková.

Otázka: Mária Růžičková, agentúra ČTK
Spomenuli ste, že odborári mali výhrady vo vzťahu k tej vízii. A ešte k niečomu mali?

Ivan Mikloš:
No, tých výhrad konfederácie bolo viac. Ja ich teraz nebudem vymenovávať, ani tu nemám to stanovisko, ale poviem, že sú tam niektoré veci, ktoré nie je problém splniť a ktoré zapracujeme, napr. možno tá špecifikácia tej vízie - čo si predstavujeme pod víziou alebo požiadavka, aby sa popri koncepcie hosp. politiky pripravila aj podrobná koncepcia soc. rozvoja alebo soc. politiky vlády - to sú veci, ktoré sa dajú akceptovať, ale potom je tam množstvo pripomienok, ktoré sú v rozpore s tým základným chápaním, s tým základným smerovaním tohto materiálu a tejto ekonomickej politiky. Typický príklad je selektívna hosp. politika, alebo druhý prípad je - druhý príklad je kritika reštriktívnosti, alebo vraj reštriktívnosti tohto prístupu a navrhovanie expanzívnej politiky. Expanzívnej politiky, ktorá by omnoho viac prostriedkov dávala do investícii štátnych, do rozvoja, atď. Toto je ale proti základnému smerovaniu tohto materiálu, pretože -- nechcem tu robiť ekonomickú prednášku, ale jednoducho znamenalo by to, že fiškálny deficit sa nebude znižovať, čo znamená takmer so 100 %-nou istototou, že skôr či neskôr sa to prejaví najskôr v raste úrokových mier, ale potom aj v nestabilite kurzu a spontánnom vývoji aj v kurzovej oblasti s veľmi negatívnymi dôsledkami aj na stabilizáciu ekonomiky, aj na budúcu výkonnosť ekonomiky. Jednoducho naším cieľom a cieľom tejto hospodárskej politiky je udržať ten vývoj tak, aby výkonnosť ekonomiky neklesla do absolútneho poklesu, teda aby bol udržaný síce nižší ekonomický rast, ale pozitívny ekonomický rast. Ak by sa ale neznížil zásadným spôsobom fiškálny deficit, celkom určite sa dá predpokladať, že v konečnom dôsledku by to viedlo k omnoho hlbšej a dlhšej recesii a k odloženiu vlastne -- alebo k predĺženiu toho času, ktorý by bol potrebný potom na stabilizáciu a rozvoj. Čiže v konečnom dôsledku - to, čo sa môže na prvý pohľad javiť ako populárne, proste neškrtiť tak, dať viac peňazí aj ľuďom cez sociálny systém, aj do - ja neviem - výstavby diaľnic a do iných vecí. V konečnom dôsledku práve takáto politiky by bola aj z hľadiska sociálneho omnoho, omnoho dlhšia.

Miriam Fiťmová:
Zuzka Revayová, pardon prerušila som Vás?

Ivan Mikloš:
Čiže toto sú tie dva typy nezhôd, alebo rozdielnych názorov, ktoré sa nedajú dosť dobre zapracovať do toho materiálu, pretože by išli proti základnej filozofii materiálu.

Miriam Fiťmová:
Zuzka Revayová.

Otázka: Zuzana Révayová, rádio Twist
Materiál ministra Černáka bol údajne už distribuovaný členom vlády včera, takže pán podpredseda, čo je v tom materiáli - ak viete, a ešte sa vrátim k pripomienkam ku koncepcii: vy ste hovorili o stabilite vlády. Mňa zaujíma, čo členovia vlády rozumejú pod stabilitou vlády, alebo resp. chápu členovia vlády vyvodenie zodpovednosti voči konkrétnemu ministrovi za Naftu Gbely ako porušenie stability vlády?

Ivan Mikloš:
Po prvé: ten materiál, na ktorý sa pýtate ak sa pýtate teda na Naftu Gbely a SPP, ten bol distribuovaný dnes na rokovanie vlády, čiže zatiaľ ani ja a predpokladám, že ani kolegovia si ho prečítať nemali kedy - pokiaľ ho nečítali pri prerokovaní iných bodov, a čo sa týka tej stability - no my by sme nemali chápať stabilitu ako niečo bezkonfliktné, ako nejakú úplnú názorovú jednotu. Stabilita nie je v tom. Stabilita je v tom a aj v tom, že sú rôzne názory, ale že sa nakoniec darí držať to základné, zásadné smerovanie, ktoré tu je. A v tom aj táto hosp. politika bude určite taká, že to bude určite vec, na ktorú budú rôzne názory, len problém je, že keď to prekročí tie rámce, keď tá miera zmien napr., ktoré by v tomto materiáli boli, by prekročila určitú kritickú hranicu, keď by tá miera zmien viedla k zmene celkovej filozofie, tak potom zrejme by to bola vec, kde by musela byť zásadná diskusia o tom, či to má zmysel a či sa dá takto pokračovať. Ale z hľadiska toho, že sú rôzne názory, aj z hľadiska toho, že dovoľte mi povedať to, čo sa už objavilo aj v médiách a čo ja veľmi kvitujem: nie je stabilita to, keď vláda funguje tak, ako v minulom funkčnom období, že čo predseda vlády rozhodne, to všetci zrazia opätky a odhlasujú v parlamente to nie je stabilita. To, že existuje možno aj rozdielny názor medzi vládou alebo väčšinou vlády a niektorými členmi vlády, a potom poslaneckým klubom, to samo o sebe nepovažujem za nestabilitu, to je, povedal by som, veľmi prirodzená súčasť demokracie a parlamentnej demokracie v každej krajine. Dôležité je, či sa drží ten základný smer a či to má napríklad očistné účinky - to, čo sa deje okolo tých rôznych káuz, alebo kvázi káuz.

Otázka: Zuzana Révayová
/nezrozumiteľné/ ... krátka odpoveď.

Ivan Mikloš:
Ešte raz by ste museli zopakovať tú konkrétnu otázku.

Otázka: Zuzana Révayová
Či členovia vlády chápu vo všeobecnosti vyvodenie zodpovednosti voči konkrétnemu ministrovi ako narušenie stability vlády.

Ivan Mikloš:
Na takú otázku sa nedá odpovedať inak, ako neviem. Vy ste sa pýtali či členovia vlády. Keď sa spýtate mňa, ja Vám poviem.

Doplnenie otázky: Zuzana Révayová
/nezrozumiteľné/. Aké boli názory na stabilitu vlády, alebo dajme tomu, aký je Váš názor?

Ivan Mikloš:
Nie, nie, nie. Diskutovalo sa -- ja som hovoril o tomto materiáli, bola zhoda v tom, že politická stabilita, sociálna stabilita, ale hovorím, treba ju zadefinovať, je nevyhnutným predpokladom úspešného prekonania toho ťažkého obdobia aj realizácie tejto hosp. politiky, pretože táto hosp. politika nie je ľahkou. Tu sa proste pomenováva ten stav, aký je, a on nie je ľahký. Tu sa navrhujú metódy, ktoré nie sú ľahké, ktoré mnohé z nich nie sú populárne. Za tým znížením -- ja keď len zníženie fiškálneho deficitu, ale za tým treba vidieť všetky tie opatrenia na príjmovej a na výdavkovej stránke, všetky tie škrty v št. administratíve, v soc. systéme, atď. Čiže v tomto zmysle je zhoda samozrejme v tom, že politická stabilita je nevyhnutným predpokladom uskutočnenia tejto hosp. politiky.

Miriam Fiťmová:
Posledná otázka Lucia Lörinczová, STV.

Otázka: Lucia Lőrinczová, STV
Pán podpredseda, ja som sa chcela spýtať len: ministerka financií včera potvrdila, že v priebehu budúceho polroka sa očakáva taký vývoj slovenskej koruny, že by mala posilniť, čiže ako to vidíte vy?

Ivan Mikloš:
Posilniť slovenská koruna?

Doplnenie otázky: Lucia Lőrinczová
Áno, kedy by mohla posilniť /nezrozumiteľné/?

Ivan Mikloš:
No, slovenská koruna posilnila od konca mája, keď si pozriete vývoj kurzu, len vždy sa treba potom opýtať, vo vzťahu k čomu, prečo a čím je to dané. Takže vo vzťahu k EURO my sme viazaní, teda máme v menovom koši EURO, alebo máme naviazanú menu na EURO. K EURU posilnila, ale aj preto, že EURO oslabilo voči doláru, k doláru neposilnila. Celkove sa dá povedať ale, že je ten kurz stabilizovaný. Zase - treba rozlíšiť aj krátkodobé, dlhodobé hľadisko. Z krátkodobého hľadiska je kurz závislý od dopytu a ponuky, aj od turbulencie možno na peňažnom trhu, od očakávaní, od toho, či trhy oceňujú politiku vlády, alebo považujú politiku vlády za takú, že nebude mať destabilizačné účinky na kurz, z dlhodobejšieho hľadiska kurz je ovplyvnený predovšetkým konkurencieschopnosťou ekonomiky. Konkurencieschopnosť ekonomiky je daná konkurencieschopnosťou podnikovej sféry a tá je daná tým, či sa podarí realizovať túto hosp. politiku. O tom som presvedčený. Teda tým, či sa podarí uskutočniť makroekonomická stabilizácia, vytvoriť predpoklady na prílev investícií, na lepšie vynucovanie práva, na efektívny bankrotový systém, reštrukturalizáciu, privatizáciu bánk, reformu kapitálového trhu, atď.

Miriam Fiťmová:
Ďakujeme za Vaše otázky.