Schôdza č.: 22
Dátum: 17. marca 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády Miriam Fiťmová:
Chcem ešte hneď na úvod zopakovať, že ako iste mnohí z vás vedia, všetky materiály, ktoré sú prerokované a schválené, sú vám prístupné, pokiaľ nie sú výslovne utajené, ktorých je minimum, takže už od rána prakticky od nejakej 9.00 h je možné aby ste tu fyzicky boli a tie materiály si študovali. Hovorím to práve preto, lebo viacerí z vás sa pýtajú na materiály, ktoré boli dnes prerokované. Prioritne by som vašu pozornosť dnes upriamila na materiál, ktorý bol prerokovaný a síce na Analýzu priebehu privatizácie a uplatňovania verejného záujmu, ktorú predkladala pani ministerka pre správu a privatizáciu pani Mária Machová, ktorú týmto samozrejme vítam. Okrem nej by medzi nás mal prísť aj prezident Prezídia Fondu národného majetku, ktorý teraz ešte diskutuje so študentami Ekonomickej univerzity, ale je na ceste. Takže skôr, ako odovzdám našim hosťom slovo, ešte upozornenie na jeden materiál, o ktorom dnes vláda rokovala a to síce v bode Rôzne. Bol to materiál, ktorý súvisí s vývojom zamestnanosti na Orave a v Turci. Viac vám o ňom povie hovorca premiéra Martin Lengyel. Nech sa páči.

Hovorca predsedu vlády Martin Lengyel:
Dámy a páni, vláda sa dnes zaoberala informáciou ministra Magvašiho o situácii v tomto regióne, najmä v oblasti Martinu. Ako isto viete pán premiér dostal otvorený list od martinských odborárov, odborového zväzu KOVO, v ktorom majú niekoľko konkrétnych požiadaviek smerom na viaceré rezorty. Premiér preto požiada príslušných ministrov, aby mu čo najskôr oznámili v akom rozsahu je možné týmto požiadavkám prípadne vyhovieť. Hneď ako pán premiér dostane potrebné informácie od ministrov, tak odpovie priamo odborárskemu predákovi.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem a ešte jedno malé upresnenie, dá sa povedať, že aj upozornenie vás na jeden materiál. Na materiál, ktorý možno zdanlivo vyzerá ako marginálny, ale určite marginálny nie je a to síce, ako iste viete, pred nami všetkými a samozrejme pred počítačmi v tejto krajine stojí problém roku 2000. Ide o to, ako vlastne budeme vedieť tento problém dátumu roku 2000 zvládnuť, takže aj o tom je materiál, ktorý máte k dispozícii a ktorý predkladal pán predseda Štatistického úradu SR. Takže nech sa páči, teraz už k Analýze privatizácie.

Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Mária Machová:
Ďakujem pekne, dámy a páni, dovoľte, aby som v stručnosti uviedla materiál, ktorý bol dneska predmetom rokovania vlády a prešiel predtým aj rokovaním porady ekonomických ministrov. Tento materiál vlastne vychádza z úloh,ktoré pre náš rezort predstavuje Programové vyhlásenie vlády, kde jeden z tých cieľov, ktoré sme si dali, je aj pozrieť sa vlastne spätne na celý proces privatizácie od jeho počiatku vlastne do súčasných dní, z rôznych pohľadov. Jedným z tých pohľadov je vlastne proces privatizácie a zákonnosť, či nezákonnosť, ktoré ho eventuálne sprevádzali, ako aj kritérium privatizácie a rešpektovanie verejného záujmu. Tento materiál, ktorý bol predložený, predstavuje taký prvý materiál analytického charakteru, ktorý v dvoch častiach v podstate sleduje tento proces. V tej prvej časti skôr z hľadiska určitej histórie tých jednotlivých známych krokov, ako je malá privatizácia, veľká privatizácia. A tá druhá časť vlastne pojednáva o tom, ako v jednotlivých rokoch v súvislosti či s novelou zákona 92, respektíve s inými zákonmi, je možné určitým spôsobom sledovať možné porušenia zákona, respektíve úpravy zákonov, ktoré smerovali k tomu, že proces verejnej kontroly, proces určitej vyváženosti medzi jednotlivými článkami procesu privatizácie počnúc od zakladateľských rezortov, cez Ministerstvo privatizácie, vládu a Fond národného majetku, v určitom období sa teda začína vychyľovať na jednu stranu a celý rad týchto dôležitých článkov v podstate z tohto procesu vypadá je skôr nejakým administratívnym článkom. O tom všetkom pojednáva tá druhá časť. Zároveň v tej analytickej časti je poukázané na celý rad problémov, ktoré budú predmetom samostatných materiálov predkladaných na vládu v zmysle Plánu práce, práce vlády. A zároveň súčasťou materiálu sú aj uznesenia, ktoré na jednej strane kladú úlohu, aby skutočne sme v takých analytických krokoch pokračovali a aby sme išli po tých vecných problémoch, aby sme sa pokúsili v zmysle Programového vyhlásenia vlády naozaj hľadať odpovede na otázky, čo proces privatizácie priniesol pre Slovensko, kde sme zaváhali, kde sme využili, či naopak nevyužili ekonomický potenciál, ktorý teda pred privatizáciou Slovensko malo. Toľko asi do úvodu. Ďakujem pekne.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, nech sa páči vaše otázky. Paľo Pavlík, Twist, ako obvykle prvý.

Otázka: Pavol Pavlík, rádio TWIST
Pani ministerka nám povedala, že o čom ten materiál je, ale mohla by nám povedať, aký je jeho zmysel a aký bude zmysel Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku krátkodobo aj dlhodobo v budúcnosti, povedzme v kontexte toho, že v podstave jeho význam v podstate na privatizáciu je minimálny, aj na revíziu toho čo sa v minulosti stalo? Ďakujem pekne.

Mária Machová:
Ten význam ja si myslím, že som sa ho pokúsila charakterizovať, tohto materiálu aj v tej úvodnej správe je pozrieť sa trošku komplexnejšie na jednotlivé problémy, ktoré s procesom privatizácie viac, či menej vnímame. Zároveň teda vytvoriť určité ďalšie predpoklady, že ak áno, ak teda vláda dneska posúdila, že sme asi na tie najzákladnejšie body v tej analýze narazili, že áno asi toto sú kľúčové veci, od ktorých treba odvíjať ďalej analytické práce, resp. teda rozvíjať myšlienky nad zákonnosť, či nezákonnosťou pri tých jednotlivých prípadoch, tak asi splnil svoju úlohu. Pokiaľ sa týka tej druhej časti otázky. Mnohé problémy, ktoré sú tu naznačené v zmysle teda kompetencií a postavenia Ministerstva pre správu a privatizáciu, ako orgánu štátnej správy, ktorý ja stále tvrdím, že má svoje opodstatnenie a má svoje miesto v tomto procese, sa dostalo tam, kde sa dostalo, tá správa o tom hovorí a východisko riešenia týchto problémov vidíme napríklad aj v tom, že v novele, ktorú onedlho budete mať k dipozícii, ktorú Ministerstvo pre správu a privatizáciu pripravuje, budeme riešiť alebo navrhujeme niektoré riešenia, ktoré naozaj budú viesť k posilneniu kompetencií, ale nemyslím to tak, len kompetencie pre kompetencie, ale skutočne domnievam sa, že Ministerstvo pre správu a privatizáciu má svoj význam v tomto procese. Problém privatizácie budúcej bol tak isto dneska predmetom určitej časti diskusie nad týmto materiálom. Okrem tých uznesení, ktoré tam máte uvedené bolo prijaté ešte ďalšie, ktoré zaväzuje Ministerstvo pre správu a privatizáciu pripraviť materiál do konca mája, ktorý by naznačoval kompetencie, ktorý by naznačoval koncepcie privatizácie v jednotlivých sektoroch a to na základe úloh, ktoré dostali jednotlivé rezorty. Určite ste informovaní o tom, že na stole jednotlivých rezortov je novela zákona 192 o strategických podnikoch, ktorý teda tým, že je koncipovaný tak ako je. Zase teda vytvára určitý priestor pre privatizáciu v režime zákona 92, kde Ministerstvo má svoje miesto.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, ďalšie otázky. Nech sa páči.

Otázka: Ladislav Matuška, denník Národná obroda
Ja by som tú otázku doplnil. Okrem analýz a hlbších analýz bude Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku robiť čo?

Mária Machová:
Privatizácia, ktorá už dneska je, povedala by som na spadnutie, je teda privatizácia v tých odvetiach, o ktorých sme už informovali, zdravotníctvo, sú do SAD-ky, Slovenská automobilová doprava, Vodárne a kanalizácie, ale aj ďalšie. Tak ako som povedala, viaceré podniky, ktoré boli uvedené ako strategické v zákone 192 prestanú fungovať, keď to tak môžem nazvať, v tomto režime, tak časť týchto podnikov budú prechádzať vlastne tým tradičným režimom, čiže to miesto tu je. Ale úloha Ministerstva pre správu a privatizáciu by sa mala prejaviť aj v tom, že vlastne dnes je na stole veľa zmlúv z predchádzajúceho obdobia privatizácie, ktoré noví nadobúdatelia majetku vlastne neplnia a sú úplne objektívne dôvody od odstúpenia od zmluvy a v tom prípade, ak napríklad rozhodnutie o privatizácii v tom čase, keď bolo vydané bolo vydané spôsobom, že sa jednalo o priamy predaj vopred určenému vlastníkovi a vlastne takáto zmluva prestáva byť aktuálna, práve v tej novele toho zákona 92, ktorú predkladáme je teda určitá snaha, aby v tomto prípade sa vlastne aj ten rozhodovací proces neponechával len na ten výstupný článok Fond národného majetku, ale aby znovu aspoň primerane, ako je uvedené primerane podľa § 10 tohto zákona, aby doňho vstupoval aj štát aj prostredníctvom Ministerstva pre správu a privatizáciu. Druhou takou, druhým okruhom práce, ak sa teda pýtate, čo budeme robiť ďalej, sú úlohy, ktoré vyplývajú zo zákona 92, ktoré sa týkajú problematiky likvidácie štátnych podnikov. Tento proces, aj keď možno na prvý pohľad nevyzerá, že je nejaký významný v rámci transformácie, je a ešte aj dnes má svoj význam a predstavuje značné penzum práce, ktoré prechádza práve cez ministerstvo. A tak isto ešte existuje značná časť majetku, ktorá na základe osvedčenia, na základe toho, že vlastne z určitých dôvodov, dajme tomu, pri privatizácii podniku nebola zahrnutá do tej špecifikácie majetku, ktorý prechádza, teda ostáva správe štátu a Ministerstvo pre správu a privatizáciu narába s týmto majetkom. Okrem toho je tu ešte celý rad problémov spojených s reštitúciami, spojených s malou privatizáciou, kde je celý rad nedotiahnutých súdnych sporov a vlastne v týchto činnostiach je nezastupiteľná úloha ministerstva.

Miriam Fiťmová:
Poprosím, dáme teraz na prestriedanie, aby sa mohli všetci opýtať. Nech sa páči denník SME. Tak nech sa páči doplniť.

Doplnenie otázky: Ladislav Matuška
Ja by som to chcel len doplniť. Ja by som položil konkrétnu otázku, či je podľa vás je vylúčené v priebehu tohto volebného obdobia, aby došlo k akejsi fúzii Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetka a medzi Fondom národného majetku?

Mária Machová:
Ja nevylučujeme žiadne konanie alebo žiadne také kroky, ktoré majú svoj zmysel a svoj efekt. Ako zachovávať ministerstvo také či oné, len preto, aby existovalo, aby nás bol určitý počet tak ako to nepovažujem za racionálne. Ale ak tu budú naozaj také úlohy, ako som hovorila, ak sa nám ten proces privatizácie nepodarí realizovať v tých zámeroch aké máme, ja neviem v priebehu najbližších dvoch rokov, ale pretiahnu sa určité činnosti a ďalej a ak teda je tam tá úloha v zmysle zákona ministerstva, možno v redukovanej podobe v počte pracovníkov, ale.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, takže nech sa páči denník SME.

Otázka: denník SME
Prosím vás, na čo ste na základe analýzy prišli a druhá otázka je: vláda prerokovala a schválila nové zloženie Licenčnej komisie pre posudzovanie žiadostí o udeľovanie licencií na obchodovanie so špeciálom. Mňa zaujíma či išlo len čisto o zloženie Licenčnej komisie alebo sa hovorilo aj niečo konkrétnejšie o konkrétnych obchodoch napríklad o tých Migoch, ktoré teraz boli medializované.

Miriam Fiťmová:
Ak dovolíte ja začnem. Nehovorilo sa o tých konkrétnych veciach, ktoré spomínate. Na minulej vláde bol schválený Štatút tejto komisie, čiže tentoraz sa hovorilo už čiste o zložení, čo sa týka ľudí, ktorí budú vlastne obsadení v tejto komisii, ale respektíve ľudí vo funkciách, nie mien, ani tak ako ľudí, ktorí sú v istých funkciách. Nech sa páči.

Mária Machová:
Domnievam sa, že som sa snažila vysvetliť zmysel toho materiálu, podrobné tie závery sú a opakovala by som to, čo som povedala.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči ďalšie otázky.Nech sa páči.

Otázka: Ivo Rozsýpal, denník Práca
Ja som sa chcel opýtať, akým spôsobom sa bude riešiť IRB, konkrétnejšie údaje, aký splátkový kalendár je navrhnutý o aké finančné objemy sa jedná? Keby ste mohli bližie k tomu povedať.

Miriam Fiťmová:
Ako iste viete dnes boli prijaté viaceré veci, ktoré sa týkali IRB, ale išlo skôr o rušenie uznesení technického charakteru. Čiže obávam sa, že táto otázka, ktorú dávate momentálne, splátkový kalendár atď., mali by ste ju momentálne skôr smerovať na Ministerstvo financií, ale dnes sa na vláde o konkrétnom splátkovom kalendári atď. nehovorilo.

Martin Lengyel:
Pokiaľ ide o materiál týkajúci sa IRB, ten materiál bol odložený z dnešného rokovnia vlády, takže mal by byť na programe rokovania opäť o týždeň. Pôvodný desiaty bod, ten harmonogram.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči ďalšie otázky. Jana Žitňanská, STV.

Otázka: Jana Žitňanská, Slovenská televízia
Dnes sa malo rokovať aj o tom, že kto bude delegovaný z vlády do Bankovej rady NBS, takže chcem sa opýtať či sa teda rozhodlo, či to bude ministerka financií alebo vicepremiér? Ďakujem.

Martin Lengyel:
O tejto otázke sa nerozhodlo. Ako viete tento materiál predkladal predseda vlády na dnešné rokovanie, z dnešného rokovania ten materiál bol stiahnutý, respektíve nebol zaradený do programu. Ešte nebola dosiahnutá definitívna dohoda v tejto veci, bude to o týždeň na programe rokovania.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči ďalšie otázky.

Martin Lengyel:
Slovenská Republika.

Otázka: Dobroslava Krajačičová, denník Slovenská Republika
Chcela by som sa opýtať pani ministerky Machovej. Vy ste spomínali, že ten materiál, ktorý ste dnes predkladali je spätnou analýzou, takže zaujímalo by ma, či to je aj za roky vlády pána Čarnogurského a pána Moravčíka alebo či sa to týka len obdobia vlád pána Mečiara? Potom by som mala otázku na pána hovorcu. Iste dobre viete čo sa tu deje pred Úradom vlády. Údajne ochrankári mali také inštrukcie, že nemôžu vpustiť do areálu Úradu vlády zástupcov petičného výboru, ktorí prišli odovzdať premiérovi Dzurindovi petičné hárky s takmer 60 tisícimi podpismi občanov Slovenskej republiky. Takže keby ste to mohli nejako vysvetliť. Ďakujem.

Mária Machová:
Veľmi jednoduchá odpoveď. Celé obdobie od začiatku privatizácie, nielen posledné štyri roky.

Martin Lengyel:
Budem tiež stručný. Pokiaľ viem, žiadny takýto pokyn nebol vydaný a myslím si, že každý má právo odovzdať petíciu v súlade so zákonom, tak ako to zákon upravuje.

Doplnenie otázky: Dobroslava Krajačičová
Pán premiér Dzurinda bude nejako reagovať.

Martin Lengyel:
Ako hovorím, každý môže odovzdať petíciu, ešte sme petíciu nedostali.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči ďalšie otázky. Jana Žitňanská, STV.

Otázka: Monika Voleková, denník Roľnícke noviny:
Pani ministerka, povedali ste doslova, je na spadnutie okrem iného privatizácia vodární a kanalizácií. Táto privatizácia zasiahne určite hospodárenie miest a obcí, životné prostredie občanov. Mohli by ste bližšie povedať, ako si to predstavujete?

Mária Machová:
K tejto otázke by som asi povedala toľko. Ministerstvo pre správu a privatizáciu nepripravuje koncepciu, nie je povolané ani zo zákona mu nevyplýva povinnosť urobiť koncepciu privatizácie určitého rezortu. Na túto otázku si musí odpovedať predovšetkým rezort a ministerstvo je na to, aby realizovalo vlastne tú stránku, ktorý predstavuje samotný proces transformácie. To znamená, že otázky o tom, ako, akým spôsobom, niektoré veci, niektoré privatizačné projekty sú na ministerstve už dlhšiu dobu a znamenajú vlastne zdokladovať majetok, ktorý bude prevedený bezpatným spôsobom na obce. Ale tu ešte zostáva majetok v rozsahu skoro 30 mld. korún, ktoré predstavujú vodárne a kanalizácie, kde skutočne, máte pravdu, je potrebná teda súčinnosť aj názorová aj vecná zainteresovaných inštitúcií, predovšetkým obcí a musíme si uvedomiť aj to, že koncepcia privatizácie v takomto dôležitom odvetví, z ktorého časť vlastne predstavujú verejné služby, ktoré musí každý štát zabezpečovať, že táto koncepcia by mala byť v súlade a teda aj tak je tvorená, aby zodpovedala určitým kritériám pre verejné služby, ktoré sú štandardné v krajinách Európskej únie, kde sú určité kritériá, určité požiadavky, ktoré teda aj tento typ verejných služieb má zabezpečovať. A teda čo zostáva nevyhnutne záležitosťou štátu respektíve obce, čo musí v tejto oblasti zabezpečovať a kde je možné aj v súlade s koncepciami, ktoré sú v Európskej únii realizované, kde je možné aby vstúpili iné podnikateľské subjekty, pretože musíme si uvedomiť, že vlastne takýto typ služieb a takýto typ činností je nesmierne náročný na investície, ktoré tak isto, ako v iných odvetviach v našej krajine chýbajú a bude potrebné naozaj pristupovať veľmi citlivo a veľmi zodpovedne z pohľadu toho, ako pripraviť vlastne podklady pre to, alebo kroky k tomu, aby aj tento ty verejných služieb a tento typ infraštruktúry vlastne zodpovedal určitým požiadavkám doby.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem. Ak dovolíte ja teraz na malú chvíľu preruším toto kolo otázok, aby som privítala medzi nami prezidenta Prezídia Fondu národného majetku pána Kaníka, ktorého by som poprosila, aby nám povedal zopár slov o včera ohlásenom pohybe súviasiacom s akciami Nafty Gbely.

Prezident prezídia Fondu národného majetku SR Ľudovít Kaník:
Ďakujem ja vás asi nepoteším veľmi, lebo nepoviem o mnoho viac, ako viete alebo nepoviem vlastne nič viac, lebo nič viac sa ani povedať nedá ešte dneska. Uvediem to tak, že nám prípadnú vašu nespokojnosť s tým, že nie sú známe detaily, ale nie sú známe preto, lebo ani my sami ich nevieme. Asi toľko, že mali sme v zásade dve možnosti, keď sme po ukončení rokovania sa rozhodovali či dáme tú informáciu alebo nedáme. Že žiadnu informáciu neuvedieme a mesiac možno vám budeme na vaše otázky okolo Nafty Gbely odpovedať, že ešte sa rokuje a počkajte alebo vám povieme, že sme si dohodli rámec, ktorý poznáte, ale tu nás zas musíte, alebo prosím vás o pochopenie, že to čo sme dohodli, to znamená, aby som to zopakoval, že 40,9 % akcií sa vráti FNM a 5 % akcií si vlastne kúpila Druhá obchodná za tú sumu, ktorú zaplatila, pred tým časom, keď sa realizovala, alebo v tom čase, keď sa realizovala privatizácia Nafty Gbely. To ešte znamená, že hlavne právnici musia vykonať kus práce, aby túto dohodu dali do právnych súvislostí a vecných súvislostí a aby ju pripravili tak, aby mohla byť po právne stránke realizovaná. Ja síce nie som právnik, ale oni tvrdia, že to nebude ani jednoduché ani ľahké, ale verím, že sú dostatočne kvalifikovaní na to, aby to zvládli. Takže nič ďalšie, podrobnejšie, neexistuje zatiaľ len to, čo sme vám povedali a dnes ani viac nebudem vedieť povedať.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, takže nech sa páči VTV.

Otázka: Juraj Martiny, VTV
Pán Kaník, napriek tomu, že ste tých informácií naozaj poskytli málo, je tu informácia, že tento prevod akcií z Druhej obchodnej na Fond národného majetku ide bez finančného vyrovnania. Aký bol teda dôvod, že sa k tejto transakcii pristupuje bez finančného vyrovnania a ďalej by som sa zaujímal o tie tri zásobníky, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti ARAD, ktorej 75 % majiteľom je pán Poór, či aj o týchto zásobníkoch mieni nejak FNM ich získať? Sebe.

Ľudovít Kaník:
Ja som povedal, už pred časom alebo pred týždňom, že prijateľná dohoda pre Fond národného majetku a myslím si, že aj pre túto krajinu môže vychádzať z predpokladu, že za 500 mil., ktoré zaplatila Druhá obchodná, získa taký objem akcií, akých by získalala za túto cenu na vtedajšom trhu, to myslím že je 8 %, dohodli sme 5. Ako myslím, že nemôžme byť nespokojní, prečo je to tak, lebo je to tak. Neni dôležité, ako sme k tomu dospeli, nikoho sme nenútili do ničoho, jednoducho sme sa takto dohodli. A čo sa týka zásobníkov, v Nafte za tie roky samozrejme sa hospodárilo niejako, ako sa hospodárilo, o tom my dokonalý prehľad nemáme, pretože nie sme majitelia, ani čiastoční, ani nijakí a zistíme to až následne. A vykonávali sa aj samozrejme operácie, ktoré vlastník mal právo vykonať a tie tiež už dneska my nemôžme našim rozhodnutím meniť. Ale uvedomujeme si túto záležitosť a dnes by som to nazval, ako otvorenou otázkou, či sa s tým bude dať alebo nebude dať niečo robiť. Ja by som bol rád, keby sa s tým dalo niečo robiť. Faktom však je, že my máme predovšetkým vzťah Fond národného majetku s Druhou obchodnou, ktorej predal akcie Nafty Gbely.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, nech sa páči pán Nedavaška, TA SR.

Otázka: Peter Nedavaška, TA SR
Pán prezident v prípade, že sa ukážu tieto akcie v portfóliu na účte FNM, budú dané znovu na predaj alebo v rámci niejakej tej kupónovej privatizácie, ako sa s nimi naloží? Alebo zas vybranému záujemcovi?

Ľudovít Kaník:
My sme neustále podozrievaní, že chystáme ďalšie nekalosti a neviem z čoho vyplýva toto podozrenie, že sa nám tak nenápadne podsúva, že zasa niečo spravíme. Nič zasa nebude. Keď sa nám akcie vrátia na účet, bude sa hľadať najvhodnejší spôsob, ako s nimi naložiť. Môj osobný názor, ale osobný názor je, že treba ich privatizovať, pretože Nafta Gbely naliehavo potrebuje investície a tie predpokladám sa najrýchlešie k nej dostanú cez strategického partnera. Ale o tom, ako to bude, ako som už stokrát zopakoval, bude rozhodovať vláda. Takže nemusíte mať obavu, že si fond za nejakej noci tajomnej niečo tam spytlikuje.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, tak teraz Palo Pavlík, rádio TWIST.

Otázka: Pavol Pavlík, rádio TWIST
Pán Kaník, podľa informácií, ktoré sú už známe na tom rokovaní bol prítomný pán Poór, avšak nevedel sa preukázať konkrétnymi akciami, keby ste nejak komentovali túto skutočnosť a kto tam ešte bol s ním. Druhá časť, do akej miery táto dohoda rieši vzťah FNM k jednej z dcérskych spoločností Nafty Gbely, konkrétne Nafta Trade, kde má, to asi mal na mysli kolega, kde má ARAD 75 % a Nafta Gbely len 25 %, čiže sprostredkovane cez Druhú obchodnú tam je minimálny vplyv. A ešte jedna drobnosť, údajne súčasťou tej dohody boli aj informácie, ktoré sa týkajú rozsiahleho úverového zaťaženia, alebo rôznych zmlúv uzatvorených na Naftu Gbely a mali by toto nejak akceptovať. Ďakujem.

Ľudovít Kaník:
My sme nežiadali od pána Poóra, aby sa preukazoval akciami ani vôbec sme takúto otázku nepoložili. Vychádzali sme z predpokladu, že rokujeme s tými správnymi. A pán Poór tam mal svoj právno-ekonomický tím, nazvime to. Takže toľko na tú prvú časť otázky. Ako som povedal Nafta Trade je otvorený problém, ktorý neviem ako sa bude alebo nebude dať riešiť. Takže na to nemusíme byť ani nejakí právni špecialisti, ale jednoducho sa dá pochopiť, že Fond národného majetku môže rekonštruovať len to, čo urobil a urobil predaj akcií Nafty Gbely. Môžme my ako samozrejme hľadať spôsoby a vymýšľať alebo premýšľať, ako by sa to dalo vylepšiť a ako by sa dal do toho zatiahnuť Nafta Trade, čo sa samozrejme aj deje, ale neviem vám odpovedať na túto otázku a znovu len opakujem, je to otvorené.
Úverové zaťaženie, áno, Nafta Gbely mimo iného mimo toho, že časť majetku je v dcérskych spoločnostich je značne úverovo zaťažená od rôznych bánk. Na to nemôžem opäť nič iné dpovedať, to je daň, ktorú budeme všetci platiť,nielen Fond národného majetku, ale celá táto krajina za to, akým spôsobom sa privatizovalo. A nech sa tu aj rozkrájame a budeme rekonštruovať alebo vylepšovať alebo odstupovať alebo čokoľvek robiť, proste tú ekonomickú situáciu v tých daných spoločnostiach nevrátime žiadnym časostrojom ani ničím do pôvodného stavu. Je taká, aká je. A kto za ňu nesie zodpovednosť samozrejme tie otázky treba klásť, aj sa budú klásť a budú sa skúmať, ale opäť sa z nich bude dať len vyvodzovať zodpovednosť v zmysle platných zákonov a práva, čo sa s tým dá robiť.

Doplnenie otázky: Pavol Pavlík
/Začiatok nezrozumiteľný/ ...významnej kanadskej spoločnosti, kde hrozia nejaké veľké sankcie, keby ste toto mohli nejak komentovať. A ešte prepáčte jednu drobnosť, špecifikovať postavenie alebo fungovanie pána Majského v celej tejto transakcii ?

Ľudovít Kaník:
Na tú otázku okolo kanadskej spoločnosti úprimne vám poviem, že nepoznám túto informáciu, alebo je pre mňa nová,takže za ňu svojim spôsobom ďakujem, ale neviem na ňu vôbec reagovať. O tomto sme sa včera nebavili, ani neviem o tom, respektíve takáto informácia tam nepadla.
Čo sa týka pána Majského, jeho sa treba spýtať, ako som tiež mnohokrát povedal, to nie sú pre nás podstatné náležitosti, aký vzťah má pán Majský s pánom Pórom.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, nech sa páči dáme posledné otázky, pán Martiny.

Otázka: Juraj Martiny, VTV
Ešte sa chcem jednu otázku spýtať, vy ste včera uviedli, že Fond národného majetku v súvislosti s týmto navrátením akcií zoberie späť žaloby, ktoré podal na Druhú obchodnú. Kedy sa to bude realizovať, či už sa to formálne realizovalo?

Ľudovít Kaník:
Keď budeme mať akcie na účte, to je logické.

Doplnenie otázky: Juraj Martiny
/nezrozumiteľné/

Ľudovít Kaník:
Získa takú istú, ako by získal žalobou. Ako, tá sa nezmení, či vyhráme súdny spor alebo sa dohodneme, tá spoločnosť je proste taká, aká je a ju už nikto nezmení, len nový vlastník.

Miriam Fiťmová:
Janík, SME, posledná otázka.

Otázka: p. Janík, denník SME
Premiér Dzurinda povedal jednoznačne, že sa porušil pri privatizácii Nafty Gbely zákon. Je teda možné,že namiesto nejakých súdnych rozhodnutí sa tu budú na Slovensku robiť nejaké dohody? Má to byť nejaký nový trend v práve? Proste raz sa porušil zákon, tak sa to bude riešiť, myslím si, súdnou cestou.

Ľudovít Kaník:
Porušenie zákona má, zákon, alebo zložky zákona, aj keď nie som právnik, majú niekoľko zákonníkov. Nevyjadrujem sa správne z právneho hľadiska, ale nezamieňajme si, nepremiešavajme Obchodný zákonník a Zákon o veľkej privatizácii s Tresným zákonom. Ako, pokiaľ sa to, čo hovoril pán premiér, hovoril na základe právnej analýzy, ktorá bola vykonaná, a tam hovoril o porušení Zákona o veľkej privatizácii a ďalších zákonov, ale nie o Trestnom zákone. A pokiaľ sa ukáže, že boli porušené Trestné zákony a bude sa dať konkrétne alebo aj na neznámeho páchateľa podať oznámenie o spáchaní nejakého trestného činu, treba to vykonať a vykonáme to alebo každý by to mal vykonať, kto o tom vie, to je povinnosť každého občana. My ale hovoríme o náprave nezákonnosti a náprava nezákonnosti dohodou nespočíva v tom, lebo existuje aj mimosúdne vyrovnanie myslím, že v celom svete, to neni nový trend na Slovensku, nespočíva v tom, že sa dohodneme a bez toho, že by sa čokoľvek zmenilo v zmluvnom vzťahu, ako zažmúrime oči a budeme sa tváriť, že to čo včera bolo porušením zákona, dnes nie je zákon. Samozrejme, že zmluva, ktorá porušovala zákon musí byť zrušená a nahradená novou zmluvou, ktorá zákon nebude porušovať. A to je tá práca pre právnikov.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne za vaše otázky.