Schôdza č.: 27
Dátum: 14. apríla 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády Miriam Fiťmová:
Vítam vás na tlačovej konferencii po rokovaní vládneho kabinetu. Dnes azda najzávažnejším materiálom bolo posúdenie alternatívnych možností opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia v roku 1999. Z komuniké viete, na čom sa vláda dohodla, čo odsúhlasila. O podrobnejší výklad poprosím vicepremiéra pána Ivana Mikloša. Nech sa páči.

Podpredseda vlády Ivan Mikloš:
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ako zrejme viete, vláda mi uložila v spolupráci s niektorými ekonomickými ministrami vypracovať návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia a na prípadné hľadanie možných dodatočných zdrojov na financovanie niektorých oblastí verejných financií. Tento materiál bol pripravovaný pomerne dlho. Viac krát o ňom rokovala aj porada ekonomických ministrov, naposledy porada ekonomických ministrov 30. marca odsúhlasila odporúčania pre vládu Slovenskej republiky. V tých odporúčaniach, vlastne boli navrhnuté, boli schválené poradou ekonomických ministrov, vtedy 30. marca odporúčanie na zvýšenie dolnej hranice sadzby z pridanej hodnoty zo 6 na 10 %, ďalej zvýšenie sadzby spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív o 1000 korún na tonu. Ďalej zavedenie cestnej dane aj pre fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi a zvýšenie správnych poplatkov a súdnych poplatkov. Na to boli tieto opatrenia prerokovávané aj na koaličnej rade. Nesúhlas s jedným z týchto opatrení - so zvýšením spodnej hranice dane z pridanej hodnoty - vyslovila Strana demokratickej ľavice a Strana občianskeho porozumenia, na koaličnej rade na základe aj tohto záveru dnes vláda rokovala o týchto navrhnutých opatreniach, ale aj o niektorých dodatočných opatreniach. Vláda na základe toho rozhodnutia koaličnej rady rozhodla uznesením o schválení zvýšenia sadzby spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív o tých tisíc korún na tonu, čiže o korunu na liter, ďalej o zavedení cestnej dane aj pre fyzické osoby a o zvýšení správnych poplatkov a súdnych poplatkov, teda vo všetkých tých ostatných opatreniach. Keďže vlastne to zvýšenie spodnej hranice dane z pridanej hodnoty malo byť najvýznamnejším opatrením z hľadiska možných dodatočných príjmov, tak vlastne sme iniciovali na vláde rokovanie o dodatočných opatreniach na strane výdavkov teda a opatreniach na zníženie výdavkov. Na základe tej diskusie vláda nakoniec schválila svojim uznesením návrhy na ďalšie dodatočné opatrenia, ktoré teda stručne odcitujem. Ide o úlohu pre ministerku financií predložiť návrh opatrení na zvýšenie fiančnej a daňovej disciplíny a na zníženie vývavkov na dlhovú službu, ale predovšetkým, a to považujem za najdôležitejšie rozhodnutie vlády vlastne z hľadiska dnešného dňa, vláda uložila mne v spolupráci s ministrom vnútra a splnomocnencom vlády pre reformu verejnej správy predložiť návrh opatrení na zásadné zníženie výdavkov štátneho rozpočtu v oblasti štátnej správy, v termíne máj tohoto roka a ďalej vláda uložila ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť návrh opatrení na zásadné zníženie, alebo zefektívnenie výdavkov v oblasti sociálneho zabezpečenia. K týmto dvom úlohám by som chcel povedať, že vláda vidí zásadný priestor, preto aj tie úlohy sú formulované tak, ako sú formulované na zníženie výdavkov v oblasti verejenej správy ako takej, ale najmä v oblasti štátnej správy a vidí aj priestor na zefektívnenie a zníženie výdavkov v oblasti dnešného sociálneho zabezpečenia, najmä preto, že dnešný systém sociálneho zabezpečenia je drahý, je neefektívny, je nemotivujúci, je neadresný a je veľmi často zneužívaný a nie je odolný voči zneužívaniu, čo vyvoláva viaceré problémy, aj v oblasti verejných financií, ale aj v oblasti vytvárania predpokladov na efektívne fungovanie ekonomiky.
Takže, aby som to zhrnul, keďže sa nepodarilo nájsť politickú zhodu na dostatočné dodatočné opatrenia na zvýšenie príjmov, tak vláda pristúpila, čo považujem za veľmi pozitívne, na hľadanie opatrení na úsporu v týchto dvoch základných oblastiach, kde ten priestor značný je. Zároveň samozrejme z časového hľadiska ja chcem povedať, že kým u tých príjmov je z časového hľadiska pomerne jednoduchšie ich mobilizovanie z hľadiska ešte tohtoročného štátneho rozpočtu, u efektov opatrení na strane výdavkov sú tie efekty v istom zmysle oneskorené.
To je zhruba všetko, ešte možno taká veľmi stručná kvantifikácia z titulu toho zvýšenia spotrebnej dane z benzínu sa predpokladá zvýšený príjem do štátneho rozpočtu asi o 1 mld. korún, z titulu zavedenia cestnej dane pre fyzické osoby, nepodnikateľov, ten objem nemožno ešte presne vyčísliť, pretože stanovenie výšky tejto dane bude predmetom rokovania Ministerstva dopravy a Ministerstva financií. Hrubý odhad môžme urobiť zhruba v tom zmysle, že je u nás okolo milióna áut, ktoré by mali podliehať tejto dani pri priemernej uvažovanej hodnote dane 2500 korún ročne by to znamenalo zhruba 2,5 mld. korún. S tým, ale, že vláda prijala záver, že tá daň by mala byť diferencovaná, mala by byť diferencovaná podľa kubatúry, teda v tom zmysle, že tie slabšie autá by mali byť zaťažené, alebo ich vlastníci, majitelia, by mali byť zaťažení nižšou daňou, tak aby sa zohľadnil aj ten sociálny aspekt. U tých správnych poplakoch ten objem zvýšeného príjmu sa odhaduje na asi 250 mil. korún u súdnych poplatkoch to ešte nie je presne špecifikované, to je úloha vlastne pre zainteresované rezorty presne to špecifikovať, ale tam tiež sa ten odhad zvýšených príjmov dá zhruba odhadnúť na úrovni niekoľko sto miliónov korún. Ešte je dôležité smerovanie tých peňazí, vlastne len prostriedky, alebo v zásade len prostriedky zo zvýšenia dane z uhľovodíkových palív by mali byť priamo príjmom štátneho rozpočtu. Tie príjmy z dane za motorové vozidlá fyzických osôb, nepodnikateľov, tie by mali byť predmetom, alebo príjmom Cestného fondu a mali by byť používané teda na opravy a rozvoj cestnej siete. A príjmy z tých poplatkov právnych by mali byť zase zrejme, ale to ešte bude došpecifikované príjmom Ministerstva vnútra.
Takže toľko zhruba k tomu materiálu, ešte snáď jednu informáciu. Na vláde sa dohodlo, že keďže ide o závažné tie programy, alebo opatrenia na znižovanie výdavkov, že sa k tejto problematike uskutočnia aj také mimoriadne výjazdové zasadnutia vlády, kde vláda bude mať dostatok času, zrejme mimo Bratislavy, o týchto veciach meditórne diskutovať.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Nech sa páči vaše otázky. Dušan Deván.

Otázka: Dušan Deván, denník SME
Fakticky dosah na rozpočet je plus 1 mld., môžte nejako kvantifikovať koľko by malo priniesť to šetrenie výdavkov?

Ivan Mikloš:
Nie to zatiaľ kvantifikovať neviem, pretože to bude aj tá kvantifikácia predbežná bude výsledkom vlastne tých prác, tých návrhov. Na tom návrhu tých zásadných úspor v oblasti štátnej správy sa intenzívne pracuje a v priebehu mája by malo byť viac z tohto hľadiska.

Miriam Fiťmová:
Poprosím na mikrofón.

Otázka: /pýtajúci sa nepredstavil/
Chcel by som sa teda opýtať, predpokladám, že analýza sa práve robila preto, aby sme vedeli, koľko potrebujeme, tak či nám aspoň môžte povedať, že keď nevieme koľko sa z toho urobí, tak koľko potrebujeme znížiť výdavky, aby sme dodržali plánovaný deficit?

Ivan Mikloš:
Analýza sa robila preto, najskôr to uznesenie bolo prijímané preto, aby sa hľadali dodatočné príjmy na financovanie potrieb niektorých rezortov. Z hľadiska reálne vývoja aj ekonomiky, aj rozpočtového hospodárenia sa ukázalo, a to sa píše aj v tom materiáli, ktorý predpokladám máte, alebo budete mať k dispozícii, že z hľadiska vývoja v reálnej ekonomike, z hľadiska zložitejšieho vývoja aj čo sa týka očakávaného ekonomického rastu, aj čo sa týka napríklad miery nezamestnanosti sa ukázalo, že tie dodatočné zdroje je potrebné mobilizovať, ale nie je zároveň z dôvodu toho vývoja ekonomiky priestor na použitie týchto prípadných dodatočných príjmov na použitie na dodatočné výdavky v niektorých odvetviach, alebo rezortoch.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem. Táňa Lesajová, STV.

Otázka: Táňa Lesajová, STV
Môžete povedať, že či sa vláda zaoberala aj tým, či prípadne sa znovu nepristúpi ku prehodnoteniu ďalších nejakých opatrení na zvýšenie príjmov do rozpočtu, ktoré, či už tých, o ktorých sa diskutovalo, ako napríklad dovozná prirážka, alebo nejakých ďalších a viete povedať aj bližšie k tej sociálnej sfére, ako by asi, v akom časovom horizonte nejako reformovať táto oblasť?

Ivan Mikloš:
Čo sa týka ďalších opatrení, samozrejme diskutovala sa aj otázka dovoznej prirážky, ale otázka dovoznej prirážky nenašla politickú podporu. Vlastne jediná Strana demokratickej ľavice na koaličných rozhovoroch podporila zavedenie dovoznej prirážky. Dovozná prirážka je opatrenie, ktoré by, o tom som presvedčený, skomplikovalo naše integračné ambície, ktoré považujem najmä z hľadiska tohto roku a z hľadiska našich ambícií byť prizvaní do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii, za vec kľúčovú. Okrem toho dovozná prirážka má aj cenové dôsledky a okrem toho má dôsledky na značnú časť podnikateľského sektoru, ktorý používa dovozy, ako vstupy vo svojej výrobe. Takže diskutoval sa aj tento problém, ani toto opatrenie nenašlo podporu. Druhá otázka bola, samozrejme vždy v prípade potreby treba hľadať opatrenia. Budeme múdrejší po vyhodnotení prvých mesiacov reálneho vývoja rozpočtového hospodárenia. Zároveň chcem povedať, že na strane príjmovej už veľký priestor neexistuje a naozaj aj preto je veľmi dôležité a pozitívne, že vláda tak jednoznačne deklarovala v tých dvoch oblastiach tú vôľu, ochotu a politickú vôľu hľadať úspory.

Miriam Fiťmová:
Poprosím, ale na mikrofón. My to všetko prepisujeme, totiž, aby ste si to mohli prečítať na internete a po čase.

Doplnenie otázky: Táňa Lesajová
V oblasti sociálnej, kedy by sa mala začať tá reforma, čím, či teda v príspevkoch nezamestnanosti, alebo čím ďalším?

Ivan Mikloš:
Toto, v oblasti sociálnej, chcem zdôrazniť, že ten dnešný systém je naozaj neefektívny, ale aj sociálne nespravodlivý, pretože tie prostriedky často využívajú ľúdia, ktorí zároveň pracujú, ľudia ktorí nie sú v skutočnosti sociálne odkázaní a potom ten systém nemôže efektíve fungovať, pre tých, ktorí ho naozaj potrebujú a sú naozaj sociálne odkázaní. Čiže priestor vidíme napríklad v omnoho efektívnejšom a dôraznejšom systéme kontroly a systéme adresnosti poskytovaných dávok, systéme zužovania priestoru pre zneužívanie, keď napríklad z analýzy Národného ústavu práce vyplýva, že vyše, alebo okolo jednej štvrtiny tých, ktorí poberajú príspevky v nezamestnanosti zároveň pracujú. Keď dochádza k takému javu, že síce rastie pomerne rýchlo miera nezamestnosti, ale súčasne rastie počet zamestnaných v národnom hospodárstve, čo jednoznačne svedčí tiež o tom, že ten systém je zneužívaný a že tie dávky poberajú aj takí, ktorí zároveň pracujú a majú iné príjmy. Zároveň je treba sa zaoberať aj problematikou rozdielu medzi sociálnymi dávkami, v rámci toho najmä dávkami v nezamestnanosti a priemernými platmi, pretože dnešný systém, ako som už spomenul je problematický nielen z hľadiska neudržateľnosti financovania, ale je problematický, že napriek vysokej nezamestnanosti sa objavujú, čím ďalej, tým častejšie prípady, keď vzniká ponuka nových pracovných miest, zo strany napríklad podnikateľských subjektov, alebo nových investorov, a napriek vysokej nezamestnanosti v tom ktorom konkrétnom regióne je problém získať pracovnú silu na tieto nové pracovné miesta. Takže toto sú tie hlavné oblasti.

Miriam Fiťmová:
Markíza, Helena Tomková.

Otázka: Helena Tomková, TV Markíza
Chcem sa spýtať teda konkrétne k týmto, k tejto sociálnej správe, či uvažujete o tom, že budete znižovať tú sociálnu dávku pre občanov, alebo či uvažujete nad tým, že tá sociálna dávka nepôjde vo forme peňazí, ale pôjde napríklad tak, ako niekde, ako je to napríklad v západnej Európe v niektorých krajinách, že by sa dajme tomu dávali lístky na jedlo atď.?

Ivan Mikloš:
Konkrétne budeme uvažovať o viacerých a všetkých možných formách, ktoré môžu zefektívniť tento systém. Dnes sa schválil zámer, vyjadila sa politická vôľa a zámer vstúpiť do tejto oblasti, vstúpiť do nej pomerne razantne a hladať efektívne opatrenia.

Miriam Fiťmová:
Monika Voleková.

Otázka: Monika Voleková, denník Roľnícke noviny:
Pán podpredseda vlády, využijem túto príležťitosť, že ste tu, ako člen vlády. V piatok naši poľnohospodári chcú blokovať hranice, čo si o tom myslíte?

Ivan Mikloš:
O protestoch poľnohospodárov? Po prvé si myslím, že samozrejme problematikou poľnohospodárstva je potrebné sa seriózne zaoberať. Ja som už aj v spolupráci s ďalšími rezortnými ministrami, ktorých sa táto problematika dotýka, si dohodol termín rokovania so zástupcami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, chceme veľmi seriózne ten problém prebrať. Zároveň, ale chcem povedať, že aj situácia vo verejných financiách v štátnom rozpočte, ale aj situácia v oblasti miery, akou sa poľnohospodárstvo dotuje na Slovensku nevytvára takmer žiaden priestor na zvyšovanie týchto dotácií do poľnohospodárstva. Chcem veľmi jasne, jednoznačne povedať, že miera dotovania slovenského poľnoshospodárstva v porovnaní s ostatným krajinami Vyšegradskej štvorky je jednoznačne najvyššia. Že dotácie zo štátneho rozpočtu a z verejných financií na jedného pracovníka v poľnohospodárstve sú na Slovensku jednoznačne najvyššie, preto je potrebné, aby sa hľadali a aby najmä Ministerstvo pôdohospodárstva hľadalo vnútorné mechanizmy zefektívnenia poľnohospodárskej produkcie a poľnohospodárskej výroby. Zároveň samozrejme vláda prijíma všetky tie opatrenia, ktoré je možné prijímať z hľadiska našich medzinárodných záväzkov, či už z hľadiska WTO, Colnej únie, alebo iných, aj dnes schválila kvóty na dovoz bravčového mäsa a zároveň ja som a každý vo vláde je otvorený k využívaniu celého toho priestoru, ktorý existuje, ale ktorý opakujem v tomto ohľade nie je veľmi široký, ale predovšetkým ja vidím rezervy vnútri v poľnohospodárstve v zvýšení efektívnosti fungovania v poľnohospodárstve.

Miriam Fiťmová:
Atila Lovász, Slobodná Európa.

Otázka: Atila Lovász, rádio Slobodná Európa:
Pán vicepremiér, neraz ste sa vyjadrovali v tom zmysle, že prípadné zvýšenie dolnej sadzby DPH by v ročnom ponímaní mohlo priniesť približne 5 - 6 mld. korún do štátneho rozpočtu. Akokoľvek počítam tieto čísla dnes vami prezentované, to vychádza asi na polovicu, pričom 2,5 mld. z cestnej dane ani nebude patriť do takzvanej kapitoly všeobecnej vlády, ale Cestnému fondu. Nie je takto ohrozený fiskálny schodok plánovaný v štátnom rozpočte? Máte na to analýzy? Existuje na to niečo?

Ivan Mikloš:
Chcem vás poopraviť, na ročnej báze by to zvýšenie spodnej hranice DPH zo 6 na 10 % prinieslo nie 5, ale okolo 10 mld. korún. Na polročnej báze zhruba tých, teda v tomto roku vlastne už ani teoreticky by nebolo možné mať tú bázu dlhšiu, ako polročnú, ale áno, pravdou je, že neschválenie tohto opatrenia znamená to, že tieto dodatočné zdroje v hodnote zhruba 4 - 5 mld., pretože tam by boli aj dodatočné výdavky, proste neprídu a ako som povedal tým boli motivované aj tie opatrenia na strane výdavkov. Čiže z tohto hľadiska tie zámery na zníženie fiškálneho deficitu v tomto roku vyzerajú menej reálne, ako by to bolo v prípade, keby tieto opatrenia boli prijaté. Na predokladané zníženie fiškálneho deficitu, na to plánované.

Miriam Fiťmová:
Pavol Pavlík, Twist.

Otázka: Pavol Pavlík, rádio Twist
Dnes predpoludním na tlačovej besede predseda SDĽ a predseda parlamentu Jozef Migaš na otázku, či je vláda, alebo vládna koalícia presnejšie, odhodlaná na prepustenie niekoľkotisíc štátnych úradníkov v tomto roku v rámci tých úsporných opatrení, odpovedal, že takéto kroky podnikne. Chcel by som sa teda spýtať, či je možné kvantifikovať tie tisíce zamestnancov štátnej správy, respektíve štátnych úradníkov, ktorými sa v rámci úsporných opatrení počíta? A druhá otázka, ak dovolíte, tá sa netýka priamo tohto materiálu, ale ekonomiky áno. Ide o komentár pána Migaša, vyjadrení pána Černáka, ktorý vlastne len reprodukoval rozhodnutie hospodárskej rady vlády, v tom zmysle, že by sa cena plynu mala zvýšiť o 80 %, toto vyjadrenie dnes Migaš označil za predčasné a zároveň vyhlásil, že je SDĽ zásadne proti tomu. Takže to dosť pripomína situáciu pri elektrickej energii, pri diskusii o cene.

Ivan Mikloš:
Čo sa týka kvantifikácie, opakujem dnes bol schválený zámer. Síce už začali prebiehať práce, už prebiehajú práce na tom programe, ale nechcite odo mňa, my máme istý predbežný odhad, koľko by to mohlo byť, je to zásadné zníženie, ale nerád by som hovoril čísla. To súvisí aj s tou druhou otázkou. Ja nechcem komentovať ani výroky pána predsedu Migaša, ani vyjadrenie pána ministra hospodárstva. Faktom je, že hospodárska rada o tomto rokovala a dala odporúčanie vláde, ktoré je verejnosti známe. Ide o odporúčanie, samozrejme vláda musí rozhodnúť o tom, aká miera toho zvýšenia to bude. Zároveň, ale chcem povedať, že keď sa hospodárska rada rozhoduje o tom, aké stanovisko odporučí, tak zvažuje všetky dôsledky, ako dôsledky ekonomické, tak dôsledky sociálne a chcem povedať, že ako dôsledky prijatia návrhu na zvýšenie, tak aj dôsledky neprijatia tohoto návrhu. Takže ja by som len rád upozornil, že a to platí všeobecne, dôsledky neprijímania opatrení, aj nepopulárnych opatrení, alebo prijímania nedostatnočných opatrení sú práve z hľadiska sociálneho v konečnom dôsledku omnoho horšie, tažšie a antisociálnejšie, takže tak situácia stojí.

Doplnenie otázky: Pavol Pavlík, rádio Twist
Pán Mikloš môžete aspoň orientačne vyjadriť proste bude to viac ako 20 tisíc prepustených zamestnancov štátnej správy, alebo viac ako 30 tisíc?

Ivan Mikloš:
Bude to značná úspora. Nebude to viac, ako tie sumy o ktorých ste hovorili, ale nemali by to byť o veľa menej, tá prvá suma, aby sme išli ďalej.

Miriam Fiťmová:
Janka Žitňanská, Slovenská televízia.

Otázka: Jana Žitňanská, STV
V tom predkladanom materiáli, v tej analýze, sa spomínalo aj zvýšenie DPH zo 6 na 23 % pri elektrickej energii. Teraz teda hospodárska rada vlády odporučila zvýšiť plyn o 80 %. Takže či sa už definitívne odložila možnosť zvýšenia elektrickej energie? Lebo tam v tom materiáli nebolo napísané, že sa to zamietlo.

Ivan Mikloš:
Čo sa týka cien, tých regulovaných cien, hospodárska rada, vlastne vláda uložila zodpovedným ministrom, teda ministerke financií a tým ministrom, v ktorých gescii sú podniky, ktoré vyrábajú výrobky s regulovanými cenami, alebo poskytujú služby s regulovanými cenami, aby navrhli nielen tie jednorázové úpravy týchto cien, ale aj kalendár týchto úprav a mechanizmus týchto úprav vo väzbe na rast nákladov, alebo vo väzbe na rast inflácie. Toto je mechanizmus, ktorý je omnoho lepší, štandardnejší, z viacerých dôvodov. Takýto mechanizmus už existuje v cene telekomunikačných služieb a takýto mechanizmu jednoducho umožní aj podnikateľským subjektom, ktoré používajú ako vstupy tieto výrobky a služby, ale aj potenciálnym veriteľom, ktorí poskytujú úvery týmto podnikateľským subjektom, aby sa orientovali aj v očakávaných cenách, ale aj v očakávaných výnosoch a ziskovosti úverovaných subjektov. Takže tento systém by mal byť, tento kalendár úprav cien a aj mechanizmus väzby ceny na rast nákladov alebo inflácie by mal byť predložený.

Miriam Fiťmová:
Pani Grosmannová, Práca.

Otázka: Klára Grosmannová, denník Práca
V komuniké na začiatku máme uvedené, že pán minister hospodárstva pán Černák nebol prítomný, zrejme len hádam na začiatku schôdze vlády, lebo som ho tu videla. Dokonca poskytol interwiev televízii. A druhá otázka by sa týkala toho, čo zatiaľ v komuniké nemáme. To je konštituovanie Rady pre národnosti a etniká. Chcela by som vedieť koľkočlenná je rada, národnosti a etniká sú v prevahe počtom a či pán vicepremiér Csáky nespomenul prečo sa táto rada tak oneskorene konštituovala? V podstate skoro pol roka.

Miriam Fiťmová:
Samozrejme ja vám môžem poskytnúť informáciu rovnako vám môžeme poskytnúť aj štatút tejto rady. Neviem odpovedať na vašu otázku, prečo sa tak dlho konštituovala. Vláda dnes poverila Pála Csákyho, predsedu Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny, aby vystavil a odovzdal dekréty členom vlády Slovenskej republiky, navrhujem, aby sme ich všetkých nečítali, ale samozrejme ten materiál, rovnako ako štatút je vám k dipozícii, ako materiál.

Martin Lengyel:
Ak počkáte chvíľu dáme vám odpoveď na to, koľko má rada členov.

Miriam Fiťmová:
Ďalšiu otázku má Dušan Deván. Navrhujem, aby to bola posledná otázka a smerovali sme ku koncu. Nech sa páči.

Otázka: Dušan Deván, denník SME
Chcel by som sa spýtať, či brala vláda dnes do úvahy aj sociálne dopady týchto škrtov. Či si teda vláda myslí, že prepustenie povedzme 15 tisíc ľudí zo štátnej správy a zníženie sociálnych dávok bude mať menší sociálny dopad, ako zvýšenie dolnej sadzby DPH o 4 %?

Ivan Mikloš:
Ja som spomínal, že tie dopady z hľadiska rozpočtového roka 1999, že je rozdiel v efektoch dodatočných opatrení na strane príjmov a opatrení na strane výdavkov, takže toto samozrejme bolo na vláde deklarované, ale jednoducho tie stanoviská, politické stanoviská dvoch z koaličných partnerov proste a rozhodnutie koaličnej rady umožnili to rozhodnúť inak. Aj keď teoreticky samozrejme vláda mohla dať, alebo premiér mohol dať o tomto probléme hlasovať, o napríklad zvýšení dolnej hranice DPH a je kľudne možné, že na vláde by to prešlo, ale keďže tento krok sa nedá urobiť bez zmeny zákona o dani z pridanej hodnoty a zrejme by nebol priechodný v parlamente, tak sa vláda zhodla na tom, že to nemá v tejto situácii zmysel. A čo sa týka tých opatrení na strane výdavkov, áno oni z podstatnej časti z hľadiska verejných financií prinesú efekty zrejme až v rozpočte pre rok 2000.

Martin Lengyel:
Pani Grosmannová odpoviem na vašu otázku. Rada sa skladá z predsedu, podpredsedu, tajomníka a ďalších členov rady. Teraz vám vymenujem ďalších členov rady: jeden zástupca za Csemadok, jeden zástupca za Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, jeden zástupca za Český spolok na Slovensku, ďalej zástupca za Rómsku inteligenciu za spolunažívanie, zástupca za Rómsku občiansku iniciatívu SR, zástupca za Fórum maďarskej inteligencie, zástupca za Zväz Rusínov, Ukrajincov, zástupca za Rusínsku obrodu, ďalej zástupca za Chorvátsky kultúrny zväz, za Karpatsko-nemecký spolok na Slovensku, za Kultúrny spolok židovských občanov na Slovensku, za Kultúrny spolok Bulharov a ich priateľov na Slovensku, za Spolok Poliakov a ich priateľov na Slovensku a za Spolok Moravanov na Slovensku. Bolo ich 8 plus 6, 14.

Miriam Fiťmová:
A ešte ako doplnenie. Predsedom Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny je vicepremiér Pál Csáky, podpredsedom tejto rady vlády je minister kultúry Milan Kňažko. Takže 14 plus 2, 16. Navrhujem poslednú otázku, ak nie, tak vám všetkým ďakujem za účasť.

Martin Lengyel:
Ak vás zaujímajú iné materiály prípadne, sme k dispozícii po tlačovke. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Ďakujeme, dovidenia.