Schôdza č.: 29
Dátum: 21. apríla 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády Miriam Fiťmová:
Vítam Vás na tlačovej konferencii po rokovaní vlády. Hneď na úvod Vás chcem poprosiť, aby ste si vypli mobilné telefóny, aby sme všetci v pokoji mohli hovoriť o dôležitých informáciách. Ako iste viete, dnes sa prerokovalo viacero závažných bodov. Pán minister zahraničných vecí Eduard Kukan Vás bude informovať o materiáli, ktorý bol prerokovaný, a to síce o Návrhu riešenia prechodu tranzitu personálu a techniky NATO cez územie Slovenskej republiky a pán minister hospodárstva Ľudovít Černák má pre vás pripravené informácie v súvislosti s jadrovou elektrárňou Jaslovské Bohunice. Takže nech sa páči, pán minister zahraničných vecí, máte slovo.

Minister zahraničných vecí Eduard Kukan:
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som využil, alebo zneužil tú pôdu Úradu vlády, aby som spomenul asi dve alebo tri veci krátko, o ktorých som chcel hovoriť na tlačovej konferencii, ktorá bola zvolaná na Ministerstve zahraničných vecí a z toho dôvodu, že sa to spojilo aj s touto tlačovou konferenciou tak nechcel by som, aby tie slová tu dnes nezazneli. Chcel som na tej tlačovke hovoriť o nadchádzajúcom Washingtonskom summite hláv štátov a vlád členských krajín Severoatlantickej aliancie a euroatlantickej partnerskej rady. Tak dovoľte, aby som stručne k tomu niečo povedal a zaradil do toho vlastne aj to uznesenie, ktoré dnes prijala na svojom zasadnutí slovenská vláda. Washingtonský summit očakávajú mnohé štáty s určitými nádejami, že vlastne prijme nejaké rozhodnutie, alebo vytýči ďalšie smerovanie, hlavne pokiaľ ide o rozširovanie Aliancie. Tohtoročný summit by sa mal konať v znamení 50. výročia podpisu Washingtonskej zmluvy, tohto základného dokumentu Aliancie a bude to vlastne prvý summit, ktorého sa zúčastnia noví traja členovia NATO - Česká republika, Maďarsko a Poľsko, ktoré boli vlastne do Aliancie prizvané na predchádzajúcom summite v Madride. Slovenská republika v Madride nielenže nebola prizvaná stať sa členom Aliancie, ale jednoducho tam na tomto summite nebola ani spomenutá. Na summite sa neočakávajú dramatické rozhodnutia, ak používam slovo dramatické mám na mysli neočakáva sa, že budú rozoslané pozvania ďalším krajinám na vstup do Aliancie, ale čaká sa, že bude potvrdený proces jej rozširovania v budúcnosti. Pokiaľ ide o Slovensko my očakávame, že v porovnaní s madridským summitom, kde Slovensko bolo jednoducho vynechané a ignorované, jeho meno tam nezaznelo, že na tomto summite bude Slovensko spomenuté v dokumentoch, alebo zaradené do skupiny siedmich kandidátskych krajín na členstvo v Aliancii. To znamená, že je to zásadný posun v tom, čo bolo v minulosti. Nemožno ešte považovať znenie dokumentu, ktorý prijme summit za definitívne, ale naše očakávanie sa dá chrakterizovať asi tak, že Slovensko bude zaradené do skupiny krajín, ktoré sa uchádzajú o členstvo v NATO. Poradie, ako budú tieto krajiny vymenované, nebude rozhodujúce pre ich budúci proces prijímania, pretože predsa len pri diskusii o tom, ako bude vyzerať záverečný dokument, zvíťazil, povedal by som tak, madridský pohľad, alebo madridská koncepcia, že vlastne to bude formulované tak, že sa odrazí od rozhodnutí madridského summitu, a v tomto historickom, povedal by som, vývoji budú spomenuté všetky ďalšie krajiny a Slovensko tak isto a očakávame, že teda bude aj veľmi stručné vyhodnotenie tých zmien, ku ktorým na Slovensku v porovnaní s Madridom došlo. Určite ste si všimli, že slovenská diplomacia a predstavitelia vlády v ostatných týždňoch vyvinuli veľkú diplomatickú ofenzívu, aktivity, aby tá nová skutočnosť, ktorá na Slovensku dnes jestvuje, našla odraz, aby bola reflektovaná v dokumentoch washingtonského summitu. Veľmi intenzívne sme rokovali s našimi susedmi, s novými členmi NATO , u ktorých predpokladáme, že budú mať veľmi vážne slovo pri diskusiách o tom, akým spôsobom by malo pokračovať rozširovanie Aliancie, pretože nás Slovensko veľmi dobre poznajú a teda by mali mať ich slová veľkú váhu. Samozrejme, že okrem otázok rozširovania NATO, ktoré sú pre nás najzaujímavejšie, a ktoré budeme najpozornejšie sledovať summit bude hovoriť aj o základných otázkach, hlavne pokiaľ ide o budúci koncept pôsobenia NATO a to hlavne pokiaľ ide o "out area operation", t.z. operácie mimo územia NATO podľa článku 5/ Washingtonskej zmluvy. Toto samozrejme bude tiež veľmi dôležité, pretože bude zaujímavé, či sa Aliancii podarí definovať vlastne budúce základné princípy, ktorými sa bude riadiť pri svojich aktivitách, či už s ohľadom na kompatibilitu týchto akcií s medzinárodným právom a Chartou OSN s úlohou OSN v budúcnosti a podobne. Slovenská delegácia na summit, oficiálna delegácia je vedená predsedom vlády a jej členmi sú minister zahraničných vecí, minister obrany a náčelník generálneho štábu. To je, tieto osoby boli pozvané oficiálne na tento summit a zúčastnia sa akcií, ktoré budú v sobotu a v nedeľu tento týždeň vo Washingtone. Predtým ešte ale slovenská delegácia sa zastaví v New Yorku, kde sa zúčastní niektorých aktivít, pokiaľ ide o hospodársku konferenciu o investíciách a pokiaľ ide o stretnutie s predstaviteľmi médií a niektorých dôležitých spoločností. Takisto sa predseda vlády stretne aj so slovenskou komunitou počas jeho pobytu vo Washingtone. Počas týchto dní budú v Amerike aj niektorí ostatní členovia vlády, ktorí budú mať program so svojimi partnermi. Takže toľko hádam pokiaľ ide o nadchádzajúce zasadnutie washingtonského summitu. Slovensko v tých diplomatických aktivitách, o ktorých som hovoril, sa snažilo prezentovať ako dôveryhodný kandidát na budúce členstvo v Aliancii. Do tohto rámca patria aj niektoré politické rozhodnutia, ktoré prijala vláda v nedávnej minulosti. Mám na mysli povolenie používať vzdušný priestor Slovenskej republiky pre prelety lietadiel NATO a do tejto kategórie rozhodnutí patrí aj dnešné rozhodnutie vlády o riešení tranzitu personálu a techniky NATO pre operáciu Spojenecká sila. Toto rozhodnutie rieši otázku tranzitov personálu a techniky Severoatlantickej aliancie cez územie Slovenskej republiky v súvislosti s operáciou Spojenecká sila. Ja by som tu chcel na Vás apelovať asi tromi alebo štyrmi vetami asi takto, že vláda v svojej činnosti niekedy prijíma rozhodnutia, ktoré v tom okamihu vo verejnosti nie sú populárne, alebo sa nestretávajú s pochopením. Ale zo strednodobého, alebo možno z dlhodobého hľadiska sa ukáže, že takéto rozhodnutia sú pre obyvateľov krajiny výhodnejšie a prijateľnejšie. Do takýchto rozhodunutí patria aj tie dve uznesenia vlády o ktorých som hovoril, preto ich treba chápať nie izolovane, oddelene, ale ako súčasť viacerých súvislostí. Chcel by som povedať, že tieto rozhodnutia sú naozaj v súlade s dlohodobými strategickými, bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky, koniec koncov členstvo v Aliancii ako prioritu svojej zahrničnej politiky deklarovali doteraz všetky vlády ktoré boli na Slovensku po 1. januári 1993 a tieto rozhodnutia sú v súlade s takýmito zásadnými strategickými budúcimi cieľmi Slovenskej republiky. Chcel by som povedať aj z tohto dôvodu ja osobne nepovažujem toto rozhodnutie za strategické, ale skôr za operatívno-technické, ktoré je v súlade s tou strategickou budúcnosťou a postavením Slovenska v medzinárodných vzťahoch, hlavne v súvislosti so zaistením jeho bezpečnosti. Keď sa pozeráme na celú tú operáciu, ktorá dnes prebieha v Juhoslávii, musíme povedať, že Severoatlantická aliancia je pri jej výkone jednotná. Bez ohľadu na to, že občas zaznievajú vo verejnosti a v niektorých aj v niektorých štátoch NATO určité výhrady, dá sa povedať, že jej postup je jednoznačný. A v tejto súvislosti, ak sa pozrieme na situáciu z druhej strany, povedzme slovenská vláda by za tejto situácie lavírovala, alebo že by mala nejaké nedôsledné stanoviská, som presvedčený, že práve s ohľadom na tie dlhodobé ciele, že by to bolo kontraproduktívne a že by to bolo pre budúcnosť Slovenska veľmi negatívne. Fakt je ten, že ešte nedávno s ohľadom práve na vývoj na Slovensku počas posledných štyroch rokov Slovensko bolo považované za spochybňovaného partnera, alebo spochybňovaného kandidáta na budúce členstvo v NATO. Práve aj z tohto dôvodu, aj preto treba, aby dnešná vláda príjmala rozhodnutia jasné, transparentné, ktoré teda svedčia to tom, že my sa chceme stať členom Aliancie a že sa takto správame. Z tohto pohľadu treba teda chápať tie rozhodnutia, ktoré slovenská vláda v tejto súvislosti prijala. Pokiaľ ide o to dnešné rozhodnutie, určite ste už boli informovaní o tom, že vlastne dnes vláda vyslovil súhlas s tým tranzitom personálu a techiky NATO ako som to povedal a tak isto s uzavretím dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou severoatlantickej zmluvy o pôsobnosti dohody medzi slovenskou vládou a NATO o vykonávacích dohodách o prechode ozbrojených síl podpísanej v Bruseli 18.12.1995, aj na operáciu NATO Spojenecká sila v JZR, dojednanej výmenou listov. Aby som hovoril trochu zrozumiteľnejšie na základe tej nóty, ktorú dostalo Ministerstvo zahraničných vecí tento raz od vlády Spojených štátov a ktorá požiadala o tranzit cestných a železničných konvojov, personálu a vojenskej techniky Spojených šátov sa dá predpokladať a potvrdili to aj rokovania v Bruseli, že s podobnými žiadosťami sa budú na nás členské štáty NATO ešte v budúcnosti obracať, že toto nie je jediná požiadavka. A preto, aby sa táto otázka riešila systémovo, vláda rozhodla, že použije tú dohodu, ktorá bola podpísaná pri podobnej príležitosti v roku 1995, vtedy išlo o SFOR, o operáciu v Bosne a Hercegovine, že vlastne podmienky tejto dohody sa budú aplikovať aj na operáciu Spojenecká sila. Pritom treba ešte povedať, že základom pre túto spoluprácu je dohoda Partnership for peace, SOFA, to je dohoda, ktorá bola podpísaná v roku 1995 medzi členskými štátmi NATO a účastníkmi projektu Partnerstvo za mier, ktorá upravuje vzťahy medzi štátmi Aliancie a príslušníkmi Partnerstva za mier o proste štatúte a o vzájomnej spolupráci týchto dvoch skupín. Na základe toho teda slovenská vláda povolila presun tej techniky a personálu cez územie Slovenska. Definuje sa to ako v súvislosti s operáciou Spojenecká sila, to znamená, že tieto sily budú použité v budúcnosti v súvislosti s riešením situácie v Juhoslávii a Kosove. Ja ťažko môžem definovať, akým spôsobom to bude ďalej prebiehať, môžem sa iba právom domnievať, že medzinárodné sily v tejto oblasti budú v každom prípade rozmiestnené, pretože predpokladáme, že dôjde k politickému riešeniu situácie, že dôjde k dohode a potom nad túto dohodu bude treba monitorovať a to nemôže nijako inak iba za prítomnosti medzinárodných síl. Koniec-koncov určite ste si všimli aj vyjadrenie ruského prezidenta Jeľcina, že Ruská federácia tak isto ráta s rozmiestnením takýchto síl pri budúcom usporiadaní v Juhoslávii. Toľko k tejto otázke. Dve tie veci, lebo už asi dlho hovorím, ale aj tak chcel som reagovať na niektoré konkrétne veci, ktoré sa dotkli Ministerstva zahraničných vecí v uplynulých dňoch. Najskôr veľmi stručne, lebo to už bolo publikované, keď opozícia iniciovala návrh na vyslovenie nedôvery mojej osobe v jednom z tých bodov argrumentovala, že 27. januára počas mojej návštevy v Londýne som niečo sľúbil a tým som, čo ja viem čo, zapredal republiku, dopustil sa vlastizrady a podobné, také veci tam odznievali a hovorím tu o tom preto, lebo sa mi zdá, že aj niektorí sympatizujúci ľudia od vás sa skoro už s tým stotožnili. Tak ja by som vám naozaj chcel povedať, že o čom tam išlo, lebo všetci to používali, ale nikto to neprečítal, čo som tam vlastne povedal. Ja som tam nič nesľúbil, nijaké záväzky som tam neposkytol, ale na pracovných raňajkách s vašimi anglickými kolegami jeden z redaktorov Reuters Paul Taylor sa spytoval, čo vlastne môže Slovensko ponúknuť NATO, pretože hovorili sme o tom, že nechceme byť iba konzumentami bezpečnosti, ale chceme aj prispievať. No a v tej súvislosti ten citát bol použitý v Práci, takže tam to môžete vidieť, som povedal, že všetci tam zabudli použiť jedno slovíčko, ktoré je podľa mňa nesmierne dôležité, že pokiaľ sa na Slovensko NATO obráti, že slovenská vláda zváži, alebo posúdi poskytnutie pomoci, proste. A to keď sa povie, že my môžeme zvážiť čokoľvek, takže na základe takejto formácie, tie rôzne ďalekosiahle, nehorázne obvinenia jednoducho nemali nijaké opodstatnenie, aj vám som to chcel povedať, že je to teda k dispozícii a to je prepis toho, čo si Paul Taylor zapísal z nášho rozhovoru, takže hovorili sme v takej polohe hypotetickej, že čo by sme mohli urobiť a ja som povedal, že áno slovenská vláda bude pripravená zvážiť, alebo posúdiť, to consider, opakujem, že zváži možnosť svojho ďalšiho postupu. Takže nerobme si z toho závery väčšie ako treba. No, kolega Kittler napísal veľmi vtipný komentár v SME, mne sa to veľmi páčilo a chcel by som vás poprosiť iba o jednu vec, že keď budete písať také vtipné komentáre, keby ste naozaj mali presné informácie a fakty. S tým čo tam hovoril, ja nechcem polemizovať, ja súhlasím, že treba sa naozaj veľmi vážne zaoberať otázkou komunikácie, že asi to nefunguje, že treba to vylepšiť a podobne, ale ja by som chcel zareagovať pokojne iba na jednu vec o tých zabetónovaných pozíciách GYMÁKOV na Ministerstve zahraničných vecí, ktorí tam ani zaboha nikoho medzi seba nepustia, lebo, že už aj vrabci to čvirikajú, ale vrabci, to sú také malé sympatické vtáčatká, ktoré nemajú moc veľkú hlavu a asi čvirikajú to, čo im vietor na zobáčik prinesie. No tak chcel som vám povedať iba toto, z piatich generálnych riaditeľov na Ministerstve zahraničných vecí je absoloventom GYMO jeden, ten je tam dočasne do leta, keď sa vráti jeden náš diplomat a potom túto pozíciu prevezme. Z dvadsiatich riaditeľov diplomatických odborov sú absolventmi Moskovskej školy traja, z dvadsiatich traja. Z jedenástich riaditeľov prevádzkových odborov samozrejme nie je ani jeden absolvent Moskovskej školy, zo štyroch riaditeľov sekretariátov je absolventom jeden, pán Lajčiak, sedí tam vzadu. Hovorca samozrejme, to isto viete, že nie je tak isto absolventom GYMO a podobne. Takže musel som na to zareagovať, lebo keď sú veci, ktoré sa tak suverénne tvrdia a naozaj sa nezakladajú na pravde a tak isto to robím aj preto, že si všímame a veľmi seriózne berieme to, čo píšete. A poslednú poznámku. Objavili sa informácie a boli sme kritizovaní, ale to už v iných novinách, v iných denníkoch, že vlastne predseda Rady federácie, čo je horná komora Ruského parlamentu Jegor Strojev sa na Medziparlamentnom zhromaždení Spoločenstva nezávislých štátov v Sankt Peterburgu pred novinármi vyjadril, že si želá, aby sa Slovenská republika stala členom Medziparlamentného zhromaždenia Spoločenstva nezávislých štátov a že my sme na to nereagovali. No, my reagujeme tak, reagovali sme, ale chvíľku to trvalo, že my samozrejme našimi zahranično-politickými prioritami zostávajú tie, ktoré obsahujú programové vyhlásenie, nemáme záujem stať sa členom Medziparlamentnej únie Spoločenstva nezávislých štátov a keď sme túto informáciu overovali prostredníctvom nášho veľvyslanectva v Moskve, tak podľa poradcu predsedu Rady federácie Dmitria Rjurikova išlo vo vyhlásení pána Strojova o omyl, pretože vo svojom vyhlásení mal v skutočnosti na mysli Zväzovú republiku Juhoslávia. A pán Rjurik sa za tento omyl pána Strojeva ospravedlnil. Takže to je naša reakcia na túto otázku. Ďakujem.

Hovorca predsedu vlády Martin Lengyel:
Dámy a páni, ak dovolíte, tak veľmi stručne doplním, že o 19.45 vystúpi predseda vlády Mikuláš Dzurinda so zásadným vystúpením, so zásadným prejavom v Slovenskej televízii k situácii v Kosove a k Summitu Severoatlantickej aliancie. Text tohto prejavu už je vo vašich redakciách doručený. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Ja teda ešte odovzdám slovo pánovi ministrovi hospodárstva Ľudovítovi Černákovi, ktorý by vám mal viac povedať o tom, že vláda dnes vzala na vedomie Správu o stave prác na postupnej rekonštrukcii jadrovej elektrárne V-1 Jaslovské Bohunice. Nech sa páči pán minister.

Minister hospodárstva Ľudovít Černák:
Ďakujem veľmi pekne. Milé dámy a páni predložil som do vlády po celom procese, to znamená cez Poradu ekonomických ministrov, Hospodársku radu vlády, Správu o stave prác na postupnej rekonštrukcii jadrovej elektrárne bloku V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Správa obsahovala všetky doteraz vykonané kroky, všetky doteraz analýzy urobené, názory medzinárodných inštitúcií, namerané hodnoty. Na základe výsledkov, ktoré v tejto správe boli prezentované vláda správu zobrala na vedomie, vláda súhlasila s tým, teraz vám prečítam presne text uznesenia, aby na základe doterajšej bezpečnej a spoľahlivej prevádzky, ako aj zvýšenia bezpečnosti v rámci postupnej rekonštrukcie bola jadrová elektráreň V-1 v Jaslovských Bohuniciach ďalej prevádzkovaná s dôrazom na plnenie medzinárodných bezpečnostných kritérií a za predpokladu povolenia prevádzky Úradom jadrového dozoru v zmysle platných zákonov. V časti c/ zrušila uznesenia, ktoré už nie sú aktuálne. V časti d/ mi uložila ďalej sledovať pokračovanie rekonštrukcie a predsedovi Úradu jadrového dozoru uložila, znovu prečítam presný text uznesenia: po ukončení postupnej rekonštrukcie JE V-1 v Jaslovských Bohuniciach vyhodnotiť v spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu dosiahnutie bezpečnostných cieľov a súhlas s ďalšou prevádzkou blokov podmieniť akceptovateľnou úrovňou jadrovej bezpečnosti. Ďalej v poslednej časti vláda odporučila predsedovi pracovnej skupiny na najvyššej úrovni takzvanej Hight level working group Jánovi Fígeľovi, aby odporúčal zriadenie spoločnej podskupiny pre problematiku jadrovej bezpečnosti, ktorá bude pracovať na úrovni Slovenská republika a Európska komisia. Zodpovedný je pán štátny tajomník Fígeľ a termín na najbližšom rokovaní Hight level working group, ktoré bude 1. júna. V ďalom materiáli, ktorý predklal pán podpredseda Hamžík a v ktorom sa hodnotili kroky, ktoré je potrebné ešte urobiť k podpisu, alebo ktoré vyplývajú z podpisu Memoranda o porozumení mi bolo uložené, aby sme zintenzívnili práce na novej koncepcii, na novej energetickej koncepcii do roku 2010 a aby na rozdiel od toho, že bola plánovaná ku koncu roka bola vo vláde do 15. septembra 1999. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Nech sa páči vaše otázky. STV.

Otázka: Zlatica Puškárová, STV
Ja mám otázku na vás pán minister Kukan. Kedy sa teda očakáva prvý vojenský transport, že by mal prejsť cez územie Slovenska?

Eduard Kukan:
Prvý transport, prvý tranzit by mal prejsť možno že už dnes v noci.

Miriam Fiťmová:
Pani Grosmannová, Práca.

Otázka: Klára Grosmannová, denník Práca
Ja by som sa chcela spýtať či už máme vyčíslené škody na Slovensku v súvislosti s vojnou v Juhoslávii. Mám na mysli napríklad také, že nemôžu sa plaviť lode na Dunaji, kto tieto škody bude hradiť podnikom a ako vyzerá výhľad, odhad týchto strát?

Eduard Kukan:
Ja budem odpovedať všeobecne a využívam prítomnosť kolegu Černáka, ministra hospodárstva, ktorý by bol asi kvalifikovanejší, kvalifikovanejší na to. Podľa mojich vedomostí nemáme takýto výpočet, alebo takýto odhad a ťažko sa aj predpovedá, ako to bude vyzerať v budúcnosti, lebo naozaj nevieme kedy sa táto otázka a kedy sa táto situácia v Kosove vyrieši. My stále opakujeme, že by sme boli veľmi radi, keby sa podarilo nájsť také politické riešenie, ktoré by umožnilo dohodu a stabilizáciu situácie v oblasti, ale zatiaľ to bohužiaľ tak nevyzerá.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči pán minister Černák.

Ľudovít Černák:
Ja by som ešte doplnil, pretože sú to čerstvé údaje na základe včerajších rokovaní, rozhovorov štátnych tajomníkov, rozhovorov štátneho tajomníka Rosivala s pánom Alexandrom Ildenkempom, riaditeľom VG-6 hospodárskej komisie Európskej únie sme odporučili a dnes odsúhlasili s pánom ministrom pôdohospodárstva postup podobný, ako majú susedné krajiny. To znamená vykonať prieskum škôd u výrobcov, vývozcov a dovozcov formou zverejnenia oznamu cez masovokomunikačné prostriedky. Za druhé, údaje sa budú týkať len riadne uzatvorených a nerealizovaných kontraktov na vývoz tovaru a služieb a dovoz, ak vstupuje do výrobného procesu. Údaje, týkajúce sa škôd spôsobených znemožnením prepravy tovaru do tretích krajín, budú tvoriť samostatnú položku. Okrem toho sme pripravení zhromažďovať aj iné údaje, kde podľa podnikateľskej sféry sa dá dokladovo škoda preukázať. Predpokladáme, že takýto prieskum urobíme v priebehu 14 dní a následne spočítame aké škody vznikli priamo na základe embarga a budeme diskutovať o tom, akým spôsobom ich uhradíme príslušným poškodeným, či už v spolupráci Slovenskej republiky, alebo aj Európska komisia pripúťa možnosť kompenzácie. Zatiaľ sa naše informácie nerozšírili od tých troch, ktoré boli vymenované, zdravotnícka technika, nemožnosť, respektíve zatiaľ nemožnosť plaviť sa po Dunaji a zdržiavanie kontraktov Slovenských lodeníc a vývoz potravinárskych sektorov.

Miriam Fiťmová:
Pán Syruček, ČTK.

Otázka: Milan Syruček, ČTK
Rád by som sa spýtal pána ministra zahraničia, či by mohol upresniť podmienky tranzitu vojsk Aliancie, či sú stanovené trasy, po ktorých sa budú pohybovať, či budú mať niejaké konvoje so slovenskou ochranou, či sa bude za tento tranzit platiť, či ja jedná len o železničnú a cestnú prepravu, alebo aj o využitie letísk. A posledná otázka, kedy ste informoval členov vlády o tejto žiadosti, vzhľadom k tomu, že ešte v utorok niektorí o tom nevedeli že niečo také má byť na programe.

Eduard Kukan:
Toto uznesenie, ktoré vydala dnes slovenská vláda je všeobecné a pri každom konkrétnom prípade sa bude žiadať ešte potom o povolenie tým rutinným spôsobom, ako je to už v praxi, ako je to v praxi zaužívané a v týchto, potom už tých konkrétnych žiadostiach tam už budú vyznačené, alebo spomenuté trasy, špecifikácia a všetky tie ďalšie technické podrobnosti, ktoré sa dotýkajú tých budúcich transportov. Treba povedať, že tá tranzitná dohoda, o ktorej som hovoril a ktorá je z roku 1995, tá predpokladá použitie všetkých ciest, alebo všetkých dopravných tepien na Slovensku, takže to je znovu všeobecný súhlas, ale zatiaľ sme boli požiadaní o presun po železnici.Pokiaľ ide o tie ďalšie otázky, na ktoré sa spytujete, že ako to bude, v tej dohode sú presne stanovené technické podmienky. Štáty NATO si nevyhradzujú proste odpustenie primeraných poplatkov za použitie tých komunikácií na Slovensku a slovenská strana je zodpovedná proste za to, aby boli zabezpečené podmienky pre nerušený prechod, alebo pre nerušený tranzit týchto konvojov, či už jednotiek, alebo vojenskej techniky.

Doplnenie otázky:
/nezrozumiteľné/

Eduard Kukan:
Opakujem, my sme boli zatiaľ požiadaní o presun po železniciach. Ale aby sme hovorili zrozumiteľne, dohoda, na ktorú sa odvoláva hovorí o cestách, železniciach, vodných tokoch, prístavoch, letiskách, podobne. Čiže táto dohoda hovorí komplexne o presune techniky po všetkých týchto komunikáciách, či už tam, alebo aj cestou naspäť, keď skončí táto operácia, podobne, ako to bolo, proste, precedens jeden tu už máme, podobne, ako to bolo v prípade operácie SFOR, keď k takýmto presunom techniky cez územie Slovenska už došlo. Takže všetky tieto otázky sú v tej dohode spomenuté a pri každom konkrétnom prípade sa budú vydávať už tieto konkrétne povolenia. Kedy bola slovenská vláda informovaná. Písomný materiál, ktorý slúžil ako podklad pre rokovanie a rozhodovanie členov vlády dostali členovia vlády včera, pretože včera sa ešte upresňoval, čiže mali ho vlastne ešte pred zasadnutím vlády. Chcem povedať, že to bol materiál kompletný, písomný, so všetkými relevantnými dokumentami, o ktorých sa hovorilo a ktoré boli súčasťou pri prijímaní tohto rozhodnutia, takže išlo o kompletný materiál, ktorý mali k dispozícii členovia vlády včera.

Martin Lengyel:
Ďalšia otázka TWIST.

Miriam Fiťmová:
Poprosím už ďalšie otázky, aby sa aj ostatní mohli spýtať. Pani Hlucháňová, Slobodná Európa.

Otázka: Mária Hlucháňová, rádio RFE
Ak môžem pán minister k tejto téme, znamená to, že ak ste zvolili cestu pristúpenia k tejto univerzálnej dohode, že slovenský kabinet pri ďalších požiadavkách sa nebude samostatne zaoberať listami, prípadne nótami americkej strany, prípadne iných štátov, ale budú dané vlastne už len tie organizačno-technické, vojenské súhlasy, čiže vlastne týmto krokom ste vy súhlasili so všetkými možnými spôsobmi prepravy cez územie Slovenskej republiky.

Eduard Kukan:
Asi ste to povedali lepšie ako ja. Tak je to, ako hovoríte.

Doplnenie otázky: Mária Hlucháňová
Radšej by som bola, keby ste to vy povedali. A pán minister ešte, prečo ste to takýmto spôsobom to riešili, čo vás k tomu viedlo, prečo ste to tak vymysleli, keďže napríklad česká strana takéto niečo nepoužila, ale tým sa nechcem samozrejme nejak dotýkať vášho rozhodnutia. Ďakujem.

Eduard Kukan:
Je to presne tak ako hovoríte. To, že táto právna forma bola dohodnutá a odsúhlasená vládou, je kvôli tomu, aby jednoducho, chceli sme to riešiť systémovo, komplexne, aby sme sa nemuseli vracať pri každej ďalšej nóte, alebo pri každej ďalšej požiadavke, aby sa nemuseli vydávať nové rozhodnutia vlády. Chcel by som jasne povedať, že toto prirodzene ešte treba právne doriešiť, že náš veľvyslanec pri NATO v Bruseli s predstaviľmi štábu NATO si vymenia listy, ktorými to bude formálne a legislatívne pokryté a že tieto listy budú určovať, že ide o dohodu proste medzi NATO, nie Spojenými štátmi, ale v budúcnosti pôjde o dohodu medzi NATO a Slovenskou republikou. My sme dali prednosť tomu, aby proste sa táto otázka riešila zásadne a aby sa vláda nemusela, ako som už povedal, vždy znovu vracať k týmto jednolitvým požiadavkám.

Doplnenie otázky: Mária Hlucháňová
/začiatok nezrozumiteľný/ ...vyhnúť niektorým komunikačným defektom z tých predchádzajúcich týždňov?

Eduard Kukan:
No, ja si myslím, že toto je taký systémovejší a lepší spôsob riešenia a nezvezoval by som to s tou otázkou, o ktorej hovoríte.

Miriam Fiťmová:
Palo Pavlík, TWIST.

Otázka: Pavol Pavlík, rádio Twist
Ja mám dve otázky. Chcem sa spýtať pána ministra, ktorí členovia vlády hlasovali proti, respektíve, ktorí členovia vlády sa hlasovania v tak závažnej, celospoločensky závažnej záležitosti zdržali. A druhá otázka, vyjadrili ste sa, že ten prvý transport už pôjde dnes v noci. Možno to interpretovať aj tak, že NATO pripravuje vo veľmi krátkom čase pozemnú operáciu?

Eduard Kukan:
Odpovede na vaše otázky: K tej prvej by som odpovedal tak, že rozhodnutie bolo prijaté súhlasom, alebo kladnými hlasmi väčšinou členov vlády, ďalej nebudem špecifikovať. Pokiaľ ide o tú vašu druhú otázku, to už chcete po mne, aby som nejak proste špekuloval. Ja by som povedal len tak, že nedá sa naozaj vylúčiť nič, ja nemôžem povedať nič iného, než to, čo dostávame zo zdrojov Aliancie. Odvolávam sa na poslednú tlačovú konferenciu generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu, kde povedal, že v budúcnosti, pokiaľ ide o spôsob riešenia situácie, že nič sa nedá vylúčiť. Viete, že Robin Cook poprel, že by sa pripravovala pozemná operácia. Ja dám radšej prednosť tomu, aby som nejakým spôsobom sa nedostal ďalej, ako boli vyhlásenia oficiálnych predstaviteľov NATO.

Miriam Fiťmová:
Dáme šancu aj ostatným. Hlas ľudu, nech sa páči.

Doplňujúca otázka: Pavol Pavlík, rádio Twist
Ozaj vecne doplňujúcu otázku. Pán minister, prečo si myslíte, že toto je tajné uznesenie, alebo tajné hlasovanie? Prečo si myslíte, že verejnosť by nemala mať informácie o tom, ako jednotliví ministri hlasovali? A spresním ešte tú otázku, mňa osobne by špeciálne zaujímal postoj ministra obrany, ktorý je vyslovene relevantný v tejto záležitosti.

Eduard Kukan:
Ja by som to tak nedramatizoval. Vy sa aj tak dozviete, ako to bolo. A to čo ste sa spytovali medzi tými členmi vlády, ktorí proste rozhodli o pozitívnom výsledku hlasovania, bol aj minister obrany.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči Hlas ľudu.

Otázka: Jozef Janto, denník Hlas ľudu
Ja som sa chcel spýtať to isté, ale predsa len ešte doplním otázku. Pán Migaš dneska na obed povedal, že členovia vlády za SDĽ sa zdržali hlasovania okrem pána Kanisa?

Eduard Kukan:
Ja som nepočul vyhlásenie pána Migaša. Včera na koaličnej rade keď sme o tom hovorili, je pravda, že povedal, že predstavenstvo SDĽ prijalo rozhodnutie, ktoré nepodporuje udelenie súhlasu s touto požiadavkou NATO a že odporučilo svojim ministrom, aby postupovali podľa toho. Asi tak, že odporučili svojim ministrom, aby postupovali podľa toho. O výsledku hlasovania som už hovoril.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči Dobrotka Krajačičová, Republika.

Otázka: Dobroslava Krajačičová, denník Slovenská Republika
Mám dve otázky na pána ministra Kukana. Či si myslíte a či teda vláda si myslí, že rozhodnutie, ktoré prijala v tejto otázke výraznejším spôsobom posúva šance Slovenska na vstup do Aliancie. A druhá otázka, či vláda naozaj dôkladne zvážila toto rozhodnutie, keďže podľa posledných prieskumov verejnej mienky až 64 % obyvateľov Slovenska vyjadrilo buď nesúhlas, alebo negatívny postoj k preletom bombardérov nad územím Slovenskej republiky. Ďakujem.

Eduard Kukan:
Na prvú otázku odpovedám tak, že nedomnievam sa, že toto rozhodnutie slovenskej vlády posunie šance Slovenska na členstvo v Aliancii výrazne dopredu, z krátkodobého pohľadu, alebo že by sa to už malo nejakým spôsobom prejaviť na Washingtonskom summite. To myslím si, že nie, ale práveže z toho dlhodobého hľadiska, keď sa bude, pretože v budúcom procese rozširovania NATO, už sa nebude vychádzať, povedal by som, z takých určitých politických kritérií. Zaradenie, alebo pozvanie troch nových členov bolo, ja by som povedal aj taká politická kompenzácia strednej Európe za tie predchádzajúce obdobia, ale teraz NATO bude chcieť zistiť, akým spôsobom bude fungovať, či to bude efektívne, keď je vlastne rozšírené o troch .../chýba časť otázky/... čiže bude to náročnejšie, aj z tohto pohľadu. Ako som už v tom úvodnom slove hovoril, sa domnievame, že slovenská vláda svojim správaním chce dokázať, alebo chce potvrdiť, že je dôveryhodným budúcim partnerom na členstvo v Aliancii. A či vláda zvážila, prirodzene, že vláda zvážila súčasnú situáciu na Slovensku a súčasnú situáciu v slovenskej verejnosti. Na to sa presne vzťahuje to, čo som povedal, že niekedy treba prijímať rozhodnutia, ktoré nie sú populárne, ktoré nie sú pochopené momentálne, pretože situácia je taká, ale my sme presvedčení, že budúcnosť dokáže, že slovenská vláda v týchto rozhodnutiach postupovala politicky zodpovedne, majúc na mysli naozaj bezpečnú budúcnosť našej vlasti.

Miriam Fiťmová:
Teraz prerušíme otázky. Pán minister hospodárstva by chcel upresniť jednu informáciu. Nech sa páči.

Ľudovít Černák:
Milé dámy a páni. Ja som trošku skracoval text, ktorý mi pripravili moji spolupracovníci, takže, aby nevznikli niejaké nedorozumenia, používame pri zisťovaní náhrady škôd dotazníkovú formu a určité skúsenosti z takéhoto prieskumu máme už pri predchádzajúcom zisťovaní škôd, ktoré vznikli z dôvodu embarga, ktoré organizovalo OSN. Takže tam som trošku skrátil vety, možno som sa nevyjadril celkom presne, takže voľakedy, keď bolo embargo, tak sme použili takúto podobnú formu a teraz ju znovu použijeme. Len to som chcel spresniť. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem. Takže dve posledné otázky navrhujem, agentúra SITA a Markíza, potom.

Otázka: Daniela Jancová, SITA
Chcem sa spýtať jedno. V tom texte je presne napísané, že je to súhlas s tranzitom v súvislosti s operáciou Spojenecká sila. Toto je tá úderná časť operácie, čiže nie je to na humanitnú operáciu, na pomoc utečencom. Tak sa chcem spýtať, kde je cieľová, cez ktoré štáty pôjde ten tranzit, ako kadiaľ to pôjde, napríklad, ak hovoríme konkrétne, tak ten dnešný prvý, to už asi viete tú trasu? A kde je cieľová stanica a čo bude obsahovať ten transport a či to naozaj, teda, z tohto to vyplýva tak, že naozaj sa pripravuje pozemná ofenzíva, pretože tu sa nehovorí o tej humanitnej operácii, ktorá sa volá myslím Otvorený prístav? A či bude v krátkom čase NATO žiadať, alebo niektorý členský štát NATO aj o povolenie tranzitu v súvislosti s tou druhou operáciou a či sa potom bude musieť opäť schvaľovať nové uznesenie vlády, keďže pôjde o iný názov operácie?

Eduard Kukan:
Operácia, o ktorej hovoríme, je operácia Alight Force, to znamená Spojenecká sila. To je operácia, ktorú vykonáva NATO v súvislosti s leteckými údermi a so všetkými týmito operáciami v súvislosti so situáciou v Kosove, takže nepleťme sem humanitnú pomoc, alebo ďalšie tie veci. A toto povolenie, teda aplikácia tejto dohody, znamená jej platnosť počas celého časového trvania tejto operácie, to znamená teraz a ja neviem potom, keď skončí, tak sa to znovu bude presúvať. Takže to znamená, proste, že sa to naozaj vzťahuje k tejto jednej operácii. O cieľových staniciach, to ja neviem. Ten tranzit, ktorý ide teraz, to vám môžem povedať, ten ide na trase Kúty-Štúrovo a robiť nejaké závery, že čo toto znamená, ja už som sa vyjadroval, že vylúčiť sa zrejme nedá nič, ale tu by som predsa len sa odvolával na rozhodnutia, alebo vyjadrenia, alebo vyhlásenia predstaviteľov Severoatlantickej aliancie. Môžem opakovať to, čo som povedal, pôjde o jednotky, pôjde o vojenskú techniku, pôjde o zbrane, o zbraňové systémy.

Doplnenie otázky: Daniela Jancová
Prepáčte, ale ja nie som vojak a preto neviem dosť dobre pochopiť, keď ide o letecké údery, s operáciou, ktorá je na letecké údery, aká technika, aké zbrane a vojaci sa budú presúvať po železnici? To dosť dobre nechápem, mohli by ste mi to vysvetliť?

Eduard Kukan:
Ja tiež nie som vojak, som kapitán v zálohe, ale neviem, priznám sa, čo potrebujete vysvetliť. Operácia Spojenecká sila má za cieľ prinúť prezidenta Miloševiča, aby zasadol k rokovaciemu stolu a aby bola dohodnutá dohoda o vyriešení situácie v Kosove. To znamená, že proste použitie vojenskej sily pre dosiahnutie tohto cieľa. A aké zbrane sa budú prevážať, ja vám to môžem prečítať, neviem, že či vám to viac pomôže a nejaké, skutočne robiť nejaké závery o tom, že sa chystajú pozemné operácie, ja by som to naozaj nechcel vyslovovať, alebo vyjadrovať sa. Môžem iba povedať maximálne iba to, že nič sa nedá vylúčiť a tu budeme musieť počkať na to, akú ďalšiu stratégiu určí velenie Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Naozaj viac nemôžem.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem. Televízia Markíza.

Otázka: Karol Zimmer, TV Markíza
Ja by som sa chcel vrátiť k tým Jaslovským Bohuniciam. Chcel by som vedieť dokedy je teda plánovaná prevádzka Jaslovských Bohuníc, do kedy by mala ukončená tá postupná rekonštrukcia? Ako je zdôvodňovaná tá postupná rekonštrukcia, či tam existuje aj nejaká ekonomická efektívnosť, lebo pokiaľ viem, tak Elektráne nechcú prezradiť, za koľko tam energiu vyrábajú? A tak isto by ma zaujímalo, ako si myslíte, že na toto bude reagovať Rakúsko, na tú ďalšiu prevádzku? A mal by som aj ďalšiu otázku, čo sa týka Implementačnej agentúry na podporu obchodu a zahraničných investícií, koľko nás to bude stáť, koľko tam bude ľudí a či to nie je v rozpore so zmenšovaním úlohy štátu v ekonomike?

Ľudovít Černák:
Ďakujem pekne za zaujímavé otázky. Veľmi stručne odpoviem. Pokiaľ nebol v platnosti zákon č. 130 z roku 1998 o mierovom využívaní jadrovej energie, prijímala vláda uznesenia o tom, že má byť rekonštruovaná V-1, aj uznesenia, ktoré mali istú predstavu o dĺžke životnosti. Po prijatí tohto zákona, po akceptovaní a implementácii všetkých medzinárodných zákonov dnes vláda posúdila stav rekonštrukcie a rozhodla, že na základe doterajších skúseností súhlasí s ďalším pokračovaní činnosti V-1, s dôrazom na plnenie medzinárodných bezpečnostných kritérií, za predpokladu povolenia prevádzky. Ak nebude V-1 plniť stanovené normy, tak ju musíme odstaviť o rok. Ak bude plniť normy, bude v prevádzke dovtedy, dokedy tieto normy bude plniť a bude vyhovovať všetkým medzinárodným certifikátom. Len pre vašu informáciu, zhodou okolností práve minulý týždeň na Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu bolo hodnotiace konanie národnej správy zmluvných štátov dohovoru o jadrovej bezpečnosti a zo záverov vyplýva, že Slovensko je hodnotené, že urobilo obrovský kus práce v zvyšovaní jadrovej bezpečnosti svojej jadrovej energetiky. O tom, že dokedy a ako, o tom sa bude hovoriť v koncepcii. Pretože to je miesto, kde vláda má priestor, aby povedala, do akého času bude povedzme výrobu z jadrovej energie nahrádzať povedzme paro-plynovými cyklami a aký ten časový horizont asi, s akým uvažuje. Takže presne vám na tú otázku budem môcť odpovedať v septembri, po zvážení energetických možností a potrieb Slovenskej republiky. Rekonštrukcia V-1 bola mimoriadne efektívna. Ani ja sa nebudem vyjadrovať v presných číslach, ale poviem vám, že V-1, ktorá vyrába 21 % slovenskej energie, respektíve energie, ktorú spotrebujú slovenské domácnosti a podnikateľské subjekty, vyrába elektrickú energiu najlacnejšie na celom Slovensku, cena je približne tri krát lacnejšia, ako výroba v tepelných elektrárňach, či už vo Vojanoch, alebo v Novákoch. Takže z pohľadu ďalšej otázky. Zrejme som mal lepšie vysvetliť, že sa nejedná o vytváranie žiadnej novej agentúry, že na základe racionalizačnej požiadavky Európskej komisie sme dve existujúce PU (Phare Unit - pozn. prep.) jednotky, ktoré sú nie súčasťou našej štátnej správy. ale ktoré sú plne financované zo zdrojov Európskej komisie, spojili do jednej. Vznikla agentúra, do ktorej, s veľkou pravdepodobnosťou na báze združenia právnických osôb vkľúčime aj SNAZIR a vkľúčime aj Fond na podporu zahraničného obchodu, po príslušnej novele zákona, ktorá zruší povinné odvody. A takto vlastne vytvoríme jedno miesto, miesto štyroch existujúcich a hoci to sú len čiastočné prostriedky pochádzajúce od našej podnikateľskej sféry a vôbec sa nejedná o prostriedky zo štátneho rozpočtu budú efektívnejšie využívané. Ak splníme túto podmienku pri prezentácii programu na podporu exportu, bolo povedané, že v roku 1999 a v roku 2000 môžeme počítať s čiastkami rádovo okolo 85 miliónov EURO prípadne aj vyššími. Čo sú približne, ak dobre počítam 3 - 4 miliardy korún, ktoré dostaneme od Európskej komisie.

Miriam Fiťmová:
Ďakujeme za vaše otázky. Dovidenia.

Martin Lengyel:
Dovidenia.