Schôdza č.: 30
Dátum: 28. apríla 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Miriam Fiťmová, hovorkyňa vlády SR:
/Začiatok nezrozumiteľný/...vás rovno poprosím, aby ste si vypli mobilné telefóny, aby sme sa mohli venovať informáciám z rokovania vlády. Ako už avizuje účasť pána ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, dnes vláda schválila viacero závažných materiálov, ktoré sa týkajú zahraničnej politiky. Je to predovšetkým embargo na dovoz a predaj ropy a ropných produktov do JZR. Návrh finančného krytia výdavkov súvisiacich s rekondičným pobytom detí z juhoslovanskej obce Vojlovica v Slovenskej republike, ako aj návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády SR do humanitnej podpornej operácie pod vedením NATO v Albánsku. Takže nech sa páči pán minister máte slovo.

Eduard Kukan, minister zahraničných vecí SR:
Ďakujem pekne, srdečne Vás všetkých pozdravujem. Začnem teda z tej prvej otázky a síce: Slovenská vláda dnes schválila uznesenie, ktorým sa pripojila k embargu na dovoz a predaj ropy a ropných produktov do JZR. Uskutoční sa na základe spoločnej pozície Európskej únie, ktorá to prijala na svojom zasadnutí 23. apríla t.r. V ten istý deň Európska únia vydala vyhlásenie, ktorým sa obrátila na asociované krajiny z oblasti strednej a východnej Európy, aby sa k tomuto svojmu rozhodnutiu pripojili. Cieľom uvedeného embarga je urýchliť účinnosť opatrení prijatých voči JZR, predovšetkým v súvislosti s pokračujúcimi leteckými akciami NATO. Zo zákazu treba povedať, zo zákazu dovozu a predaja ropy a ropných produktov sú vyňaté dodávky pre overené humanitné účely. Pripojenie Slovenskej republiky k tomuto embargu je plne v súlade so zahranično-politickou orientáciou. Táto orientácia vyplýva z programového vyhlásenia vlády. Je logickým pokračovaním doterajšej línie vlády vo vzťahu k situácii v Juhoslávii a povedal by som, že pripojenie Slovenska predstavuje súčasť aktívnej participácie Slovenskej republiky na spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike k politike Európskej únie. Aby som hneď predišiel možným otázkam, nie je to iba politické rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré má iba politické implikácie. Toto rozhodutie znamená, že slovenské hospodárstvo utrpí straty vo výške 1.6 mil. USD tým, že sa pripojí k tomuto embargu a zrejme tie straty možno budú ešte vyššie pretože niektoré naše firmy už mali kontrahované nejaké dodávky a nebude možné pretoto rozhodnutie ich uskutočniť. Ďalej k otázke vyčlenenia finančných prostriedkov na prijatie skupiny 100 detí z Juhoslávie. K tomu dovoľte, aby som povedal toľko, že napriek skutočnosti, že letecké útoky NATO na JZR v súvislosti s riešením Kosovskej kríze sú sústredené na strategické vojenské ciele majú žiaľ dopad určite aj na civilné obyvateľstvo. Vláda SR citlivo vníma každú ľudskú obeť, je však prirodzené, že najviac informácií máme o škodách, ktoré postihujú oblasť, kde žijú naši krajania, preto sa vláda SR rozhodla, že vyčlení finančné prostriedky z rezervy vlády na humanitnú pomoc deťom z ekologicky postihnutej Vojvodinskej osady Vojlovice. Táto sa nachádza v bezprostrednej blízkosti zasiahnutej chemickej továrne a rafinérie. Vláda uvoľnila 2 mil. korún na finančné krytie výdavkov spojených s dvojmesačným rekondičným pobytom detí na Slovensku. Vyčlenené prostriedky sa poskytli SČK, ktorý zabezpečí prevoz a pobyt okolo stovky detí v zariadeniach v Tatranskej Lomnici a niektorých ešte ďaľších. Ide o slovenské, maďarské a srbské deti, ktoré žijú spolu doma a navštevujú jednu školu. Prídu so súhlasom rodičov i miestnych orgánov JZR. Z našej strany je ich príchod zabezpečený, sú zabezpečené všetky potrebné veci na ich prijatie a na ich pobyt. Práve predtým, ako som odchádzal, bol telefonát nášho veľvyslanca z Belehradu, že sú tam ešte nejaké technické veci, ktoré musí vyriešiť, takže ten pôvodne očakávaný príchod, ktorý už mal byť zajtra, sa zrejme o pár dní ešte oddiali, ale uskutoční sa to hneď, ako to bude pripravené. Chcel by som povedať len toľko znovu, že je poľutovaniahodné, že sa nájde medzi nami skupina ľudí, konkrétne ide o zástupcov Matice slovenskej, ktorý zneužívajú túto nezištnú pomoc a dezinterpretáciami znevažujú prevoz detí na Slovensko. Ide o to, že tam šírili také falošné informácie, ktoré mali, povedal by som, odradiť rodičov týchto detí, aby neprišli na Slovensko. Ešte by som chcel znovu zdôrazniť to, že nejde o utečencov, že táto humanitná akcia nemá nijakú inú súvislosť iba umožniť deťom z ekologicky postihnutej oblasti stráviť pár týždňov v bezpečnom prostredí a na čerstvom vzduchu. Toto rozhodnutie vlády teda treba chápať tak, že máme záujem naozaj poskytnúť pomoc tam, kde je to potrebné a keď sa takáto potreba vyskytla aj u našich krajanov resp. ich detí, tak vláda túto akciu veľmi rýchle zorganizovala a je teda pripravená. Celá akcia je pripravená a tie deti môžu na Slovensko prísť. K ďalšiemu materiálu - a to je vyslanie ženijnej jednotky do Albánska. Ide o, chcel by som zdôrazniť, že ide o humanitnú operáciu, podpornú operáciu pod vedením NATO, ktorá bude v Albánsku. Tie vojská alebo vojaci, ktorí sú vysielaní do Albánska, majú za úlohu stavať rôzne zariadenia, opravovať domy a vytvárať podmienky pre pobyt utečencov z Kosova, ktorých je mnoho a s ktorými si albánska vláda, povedal by som, nevie rady. Zo Slovenska by mala cestovať ženijná čata - to znamená štyridsať našich vojakov. Sú to vojaci, ktorí majú skúsenosti už z podobnej práce v minulosti, keď v oblasti východného Slavónska pôsobili v rámci mierovej operácie UNTAES spolu s belgickými vojakmi. Chcel by som povedať, že aj v tomto prípade budú naši veľmi úzko spolupracovať s belgickou jednotkou. Keď sa belgická vláda dozvedela, že Slovensko uvažuje o takejto akcii tak vyslovene nás prosila, aby sme týchto našich vojakov vyslali, pretože skutočne ich poznajú zo spolupráce v teréne, zo spolupráce v každodennom živote a tam sa najlepšie ľudia spoznávajú a najlepšie sa potom dokáže kto aký je. Aj pri mojej účasti na Washingtonskom summite mi belgický kolega, minister zahraničných vecí Derycke, prišiel za mnou a znova apeloval, aby sme týchto vojakov vyslali, že u nich je to všetko dohodnuté. Pre nás je to výhoda aj v tom, že Belgičania majú, proste nám zabezpečia aj ochranu a takže by tento pobyt našich nemal byť nejakým spôsobom problémový. Znovu zdôrazňujem, že ide o humanitnú operáciu, ktorá nemá na mysli nič iného ako pomáhať utečencom, teda ľuďom, ktorí stratili svoje domovy a ktorí musia nejaký čas stráviť na území cudzej krajiny. Prirodzene, že v tomto prípade ide o vyslanie vojakov Slovenskej armády do zahraničia a preto tento návrh pôjde ešte na schválenie do NR SR. Teraz ak dovolíte, lebo už sa to skoro stáva tradíciou, budeme to ale musieť riešiť, že vlaste tá tlačovka, ktorú som mal mať na ministrerstve zahraničných vecí, tak, chcel som povedať ešte dve tri veci, tak dovoľte, aby som to urobil teraz. Včera som viedol slovenskú delegáciu na zasadnutí Asociačnej rady, Európska únia - Slovenská republika v Luxemburgu. Toto je najvyšší spoločný orgán Európskej únie a Slovenskej republiky, dohliada na plnenie Európskej dohody o pridružení, čiže Asociačnej dohody je to teda dôležité fórum, na ktorom sa prerokúvajú bilaterálne vzťahy a vlastne pokrok, ktorý sa dosiahol v rámci predstupovej stratégie alebo predstupovej aktivity Slovenskej republiky. Hovorili sme o plnení hospodárskych, politických, legislatívnych a inštitucionálnych priorít, formovaných v Partnerstve pre vstup. Úsilie novej Slovenskej vlády, jeho výsledky ocenili aj naši z Európskej únie, keď konštatovali, že Slovensko dosiahlo dôležitý pokrok v plnení Kodanských politických kritérií. V súvislosti s týmito otázkami sme oboznámili zástupcov Európskej únie s chystanými prezidentskými voľbami a rovnako tak s procesom príjmania zákona o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Tak isto sme hovorili a opatreniach v slovenskej ekonomike, ktoré by mali odstrániť makroekonomickú nerovnováhu, posilniť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a zvýšiť prílev zahraničných investícií na Slovensko. V legislatívnej oblasti takisto sme poskytli údaje, ktoré najviac zaujímajú Európsku úniu a síce stav prípravy prijatia zákonov o štátnej službe, štátnej pomoci, technických požiadavkách na výrobky o posudzovaní zhody a verejnom obstarávaní, teda právnych noriem, ktoré sú súčasťou krátkodobých priorít pre vstup. Predpokladáme, že po schválení v NR SR tieto zákony vstúpia do platnosti ešte v tomto roku, alebo od prvého januára budúceho roku. Citlivou otázkou je vždy problematika vypracovania realistického plánu odstavenia atómovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniaciach. Oboznámili sme predstaviteľov Európskej únie s uskutočňovanými opatreniami na zvýšenie bezpečnosti elektrárne, ktorá dnes plne zodpovedá medzinárodným štandardom a spoločne sme sa zhodli na tom, že vhodnou pôdou riešenia uvedeného problému bude pracovná podskupina. Pracovné skupiny Slovensko - Európska únia na vysokej úrovni, ktorá táto podskupina bude vytvorená v najbližšom čase. Chcel by som skonštatovať ešte, že atmosféra rokovania bola veľmi vecná, veľmi ústretová, veľmi konštruktívna. Išlo naozaj o priateľský a konštruktívny dialóg. Dovolím si povedať, že piate zasadnutie Asociačnej rady definitívne potvrdilo ukončenie jednej etapy a otvorilo novú podstatne optimistickejšiu fázu našho úsilia o vstup do Európskej únie. Včerajšia Asociačná rada potvrdila, že naše šance pred Helsinským summitom sú dobré, musíme však naďalej systematicky a intenzívne pokračovať vo vytváraní predpokladov pre náš vstup do Únie. O tom ovzduší, v ktorom sa konalo rokovanie aj nasledujúca tlačová konfrencia, môžem skutočne povedať, že bolo priateľské a že komisár van den Broek, ktorý bol minulý týždeň na Slovensku a odchádzal s veľmi pozitívnymi pocitmi a dojmami, tieto dojmy veľmi jednoznačne zopakoval aj na zasadnutí samotnej Asociačnej rady, aj na tlačovej konferencii, kde zľahka zažartoval, že keď bude takto naďalej pozitívne hovoriť o Slovensku, že už mu pomaly ani jeho kolegovia nebudú veriť, pretože sa jemu samotnému - žartoval - zdalo, že nás príliš chváli. No, potom som tu chcel hovoriť ešte o summite Severoatlantickej aliancie, stručne môžem. Pretože stále sa to u nás tak rôzne ešte interpretuje. Tak dovoľte iba povedať toľko, že z pohľadu Ministerstva zahraničných vecí závery Washingtonského summitu sú pre Slovenskú republiku dobré, pozitívne, povzbudzujúce. Závery z tohto summitu treba čítať tak, že Slovensko je dnes na rovnakej štartovacej čiare, ak chcete, ako ďalší účastníci procesu začleňovania sa do Aliancie. To znamená, my sme dnes v tej skupine štátov, ktorá má rovnaké šance do budúcnosti. A nedá sa to inak, iba spomenúť si na predchádzajúci Madridský summit, kde Slovensko jednoducho nebolo spomenuté. A toto je základná zmena, ktorá v tomto nastala. Fakt, že všetci predstavitelia, vedúci predstavitelia NATO hovorili o tom a ubezpečovali, že poslední traja členovia, posledné tri štáty, ktoré boli prijaté do NATO nie sú poslednými, to znamená, že proces rozširovania bude pokračovať, to že po prijatí Membership Action Plan vlastne sa proces ďalšieho približovania kandidátskych krajín inštitucionalizuje. To znamená, že sa na zasadnutí Severoatlantickej rady bude vyhodnocovať plnenie konkrétnych kritérií jednotlivými štátmi. Tak v tomto, prosím, to treba spájať s tým našim zaradením do tej skupiny, že vlastne teraz sa to už bude konkrétne vyhodnocovať, tak tam sú šance Slovenska, aby naozaj sa už presadilo, povedal by som výraznejšie aj v porovnaní s tými ďalšími kandidátskymi krajinami. Takže netreba skutočne špekulovať o tom, že Slovensko bolo spomenuté až na 7. mieste a podobne. Všetkých týchto sedem krajín má rovnaké šance a rovnaké možnosti do budúcnosti. To, že Slovensko dopadlo takto, treba vnímať pozitívne, pretože vo všetkých súvislostiach, alebo vo všetkých rozhovoroch, ktoré sme tam mali, tak boli vyjadrované pozitívne hodnotenia Slovenska, jeho posledných krokov a možnosti aj do budúcnosti. Bolo konštatované, že najneskôr do roku 2002 sa zíde ďaľší summit, ktorý prehodnotí proces rozširovania a tu treba vidieť naše šance uskutočniť všetky tie kroky, ktoré vlastne už dnes máme naplánované, pretože je pripravené prijatie národného programu, ktorý by mal už zohľadniť všetky tie závery z Washingtonského summitu. Mal by byť vypracovaný, alebo bude vypracovaný v najbližších dňoch a ten potom určí konkrétnu cestu Slovenskej republiky do NATO. Chcel by som ešte povedať pár slov o tom, na čo sa ma teraz mnohí z vás najviac spytujú a síce o iniciatíve generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana, vymenovať svojich predstaviteľov, ktorí by mali pomôcť hľadať politické riešenie krízy v Kosove. Pretože už sa toho mnoho uverejnilo, tak niečo vám môžem povedať, niečo vám nemôžem povedať. Je pravdou, že asi pred štrnástimi dňami mi telefonoval generálny tajomník OSN a povedal mi o tomto svojom pláne. Jeho plán spočíva v tom, že chce vymenovať dvojčlenný tím predstaviteľov, ktorí by boli jeho osobnými splnomocnencami a snažili by sa nájsť riešenie v spolupráci s ďaľšími medzinárodnými aktérmi, to znamená NATO, OBSE, OSN - všetky tieto organizácie určitým spôsobom hľadajú možnosti riešenia situácie v Kosove. Jeden predstaviteľ Kofi Annana bude z východnej Európy, druhý zo západnej Európy. Prirodzene, že generálny tajomník OSN si musí vykonzultovať so všetkými zainteresovanými stranami, či títo kandidáti, alebo ktorý z týchto kandidátov bude pre nich prijateľný. Pretože ak tento dvojčlenný tím má mať nejaké šance na to, aby niečo dosiahol, tak to predpokladá prijateľnosť týchto kandidátov pre jednotlivé členské krajiny, ktorých sa riešenie tejto otázky dotýka. Môžem vám ešte povedať, aby ste nerobili nejaké závery, o ktoré sa pokúšate a aby nevyzerali smiešne. tieto závery, ako som už dnes ráno počul o siedmej jeden taký. No, že pokiaľ ide o moju kandidatúru za východnú Európu, tú nikto nespochybňuje. Pokiaľ ide o kandidatúru západnej Európy, tam hneď od začiatku boli spomenuté tri mená je to bývalý švédsky premiér Bildt, bývalý rakúsky premiér Vranitzky a súčasný, ešte asi tri dni bude vo funkcii, minister zahraničných vecí Švajčiarska Flavio Conti. A práve v týchto dňoch, keď je generálny tajomník OSN na návšteve Európy, v Moskve a v Nemecku, tak tam si chce tieto konzultácie dokončiť, dohodnúť sa a zrejme niekedy cez víkend, alebo v pondelok už by chcel oficiálne oznámiť mená týchto svojich dvoch osobitných predstaviteľov. Takže toto môžem povedať, to je všetko pravda, to už sa všetko vie, ale nebudem hovoriť nič iného a bolo by to aj neseriózne niečo vám hovoriť o svojich predstavách a pod. dokedy generálny tajomník OSN svojich predstaviteľov oficiálne nevymenoval. Nechcem niečo zakríknuť, že sa ešte niečo môže stať a pod., ale akékoľvek ďaľšie komentáre, alebo akékoľvek ďaľšie informácie až potom, keď bude, keď generálny tajomník uskutoční teda to oficiálne vymenovanie a oznámenie. Ďakujem.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Myslím, že tam vzadu som videla prvú otázku, nech sa páči.

Otázka: Andrej Salner, agentúra REUTERS
Podľa našich informácií pred malou chvíľou pán Kofi Annan v Berlíne potvrdil, že vy budete jeden z tých dvoch, neviem ako sa to správne po slovensky nazýva - vyslancom predstaviteľov. Takže mení to niečo na tom, kedže je to potvrdené ním, budete nám povedať niečo viac o tom?

Eduard Kukan:
Neviem, čo viac o tom, ale ten tím je dvojčlenný a zrejme bude dvojčlenný až vtedy keď to oznámi. Ja som povedal v tom svojom úvodnom slove, že pokiaľ viem, tak voči mojej osobe neboli nijaké námietky, bola akceptovaná, takže sa s tým ráta, ale treba ešte počkať na vymenovanie toho druhého.

Miriam Fiťmová:
Poprosím, dáme priestor aj ostatným. Nech sa páči vaša otázka.

Otázka: Michal Stasz, denník Hospodárske noviny
Pán minister, predsa len zabŕdnem aj do tohto. Vyžiada si to dlhodobý assignment by som povedal a vzdanie sa funkcie, ktorú teraz zastávate, lebo nie?

Eduard Kukan:
Na to vám naozaj neodpoviem. Podľa toho čo mi Kofi Annan povedal minulý týždeň v piatok, keď sme boli v New Yorku, tak povedal, že by to mal byť full time job, to znamená plné zamestnaie, ale o ďalších nejakých konkrétnych veciach sme nehovorili a to, čo sa vy spytujete, sa ma spytovali mnohí moji kolegovia a ministri zahraničných vecí iných krajín, ktorí sú takí pragmatici, ale bolo by predčasné o tom hovoriť pretože to si budeme musieť vyrozprávať tu doma vo vláde. Chcem povedať, aby som ešte dodal niečo viac, že rád by som pokračoval vo svojej funkcii ministra zahraničných vecí SR.

Miriam Fiťmová:
Slovenská televízia.

Otázka: Igor Barát, STV:
Otázka, ak dovolíte prvá. Vieme, že táto iniciatíva nadobudla definitívnu, alebo teda konkrétnu podobu na Vašom stretnutí s Kofi Annanom v piatok v New Yorku. Zaujímalo by ma v tejto súvislosti, či to je výsledok ponuky Slovenskej republiky OSN alebo či OSN v tejto veci oslovila Slovensko. A druhá otázka znie, akým spôsobom by táto sprostredkovateľská misia prebiehala. Bude to niečo podobné ako bola misia pána Holbrooka, alebo by to malo mať kvalitatívne iný charakter.

Eduar Kukan:
Na prvú otázku Vám odpoviem, na druhú nie. Nebola to ponuka Slovenskej republiky, ako som povedal, ja som sa to dozvedel prvý raz, keď mi generálny tajomník zatelefonoval do mojej kancelárie sem do Bratislavy, bolo to v piatok asi pred dvomi týždňami, takže inciatíva vyšla od neho. A práve že na tú druhú otázku by som nerád odpovedal, pretože jednoducho aké budú formy práce týchto osobných predstaviteľov generálneho tajomníka to ešte nebolo stanovené, ani sa o tom ešte oficiálne nerokovalo, takže to by boli zatiaľ skutočne iba moje predstavy a to by som nerád publikoval ešte.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči Dana Jancová, SITA

Otázka: Dana Jancová, SITA
/otázka nezrozumiteľná/

Miriam Fiťmová:
To už sú štyri otázky.

Eduard Kukan:
Pokiaľ viem nezapočul som ďalšie mená kandidátov z východnej Európy. Kofi Annan ma pozná osobne už niekoľko rokov a zrejme začal s mojím menom a to bolo prijaté pozitívne u všetkých tých, ktorých sa na to spytoval. Dnes na zasadnutí vlády som informoval kolegov, aby mali aspoň také informácie, aké prinášajú tlačové agentúry, ale ďalej sme to nerozvíjali, že kto by ma zastupoval, či by som zostal ministrom, o tom sme nehovorili, iba som informoval tak, zhruba ako informujem vás tu dnes, pretože je to férové, aby kolegovia mali informácie z prvej ruky, odo mňa.

Martin Lengyel, hovorca predsedu vlády:
Toto nie je relevantná otázka.

Eduard Kukan:
Zatiaľ nebudem odpovedať na túto otázku.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči ďaľšie otázky, Paľo Pavlík.

Otázka: Pavol Pavlík, rádio TWIST
Ja to doplním možno trošku ináč. Vôbec aspoň teoreticky pripúšťate možnosť, že by ste prestali byť ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky?

Eduard Kukan:
Ja osobne to nepripúšťam ani prakticky.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči ďalej. Slovenská televízia, môžem, ešte dám prednosť dáme - Slovenská republika, potom STV.

Otázka: Dobroslava Krajačicová, denník Slovenská republika
/Začiatok otázky nezrozumiteľný/ ...pána ministra, či sa Vy pán minister cítite byť expertom na politiku v Kosove, respektíve v tej oblasti ktorú budete zastupovať, alebo reprezentovať. A potom sa chcem opýtať, prečo vláda dnes odložila z rokovania ten návrh zákona o dôchodkoch a či prerokovala zákon o prídavkoch na deti, či tam dochádza k nejakým zmenám.

Eduard Kukan:
Na tú prvú otázku, pri všetkej mojej skromnosti, som v medzinárodných vzťahoch a v takých pozíciách, ktoré vyžadovali schopnosť rokovať, presviedčať, trpezlivo vysvetľovať, stretávať sa. V takýchto pozíciách som strávil viac rokov a hlavne počas toho, keď som bol veľvyslancom pri Spojených národoch. Veľmi často som bol poverovaný takýmito funkciami, takže nemám nejaké problémy, aby som prijal ponuku generálneho tajomníka OSN a tam ide predovšetkým o to, aby proste sa dosiahlo to, že Spojené národy budú určitým spôsobom zatiahnuté do riešenia celej tejto situácie. Koniec koncov ste videli aj závery Washingtonského summitu, kde sa hovorí o tom, že budúci postup Aliancie predpokladá prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady k tejto otázke, na základe ktorej by sa potom postupovalo ďalej. Takže som Vám neodpovedal priamo na to čo sa spytujete, či sa cítim byť expertom na Kosovo, to je otázka usilovnej práce a štúdia a keď takúto aktivitu začnete robiť tak sa tým expertom chtiac nechtiac musíte stať. A na tie ďaľšie otázky nech sa páči.

Miriam Fiťmová:
Takže na Vašu druhú, alebo teda prvú v poradí otázku čo sa týka zákona o zvýšení dôchodkov. Nebol tam žiadny problém, ide len o to, že ten zákon ešte pôjde do porady ekonomických ministrov a bude na programe rokovania vlády na ďaľšej schôdzi, to znamená na budúci štvrtok. Týmto vás zároveň upozorňujem, že vláda bude rokovať vo štvrtok, kedže v utorok a v stredu sa jednak premiér a jednak časť ministrov zúčastňuje oficiálnej návštevy vo Francúzsku. Čo sa týka prídavkov na deti, ten zákon je len istou takou, dá sa povedať technickou, alebo tá novela, istou technickou úpravou. Ide tam o zosúladenie viacerých zákonov. Vzhľadom na to, že bol aplikovaný zákon o sociálnom zabezpečení vojakov ako aj o štátnej službe príslušníkov policajného zboru atď. Čiže nejde tam momentálne o nejakú výraznú finančnú zmenu, alebo o nejakú výraznú zmenu pre tých, ktorí poberajú prídavky na deti. Ide len o technickú úpravu.
Nech sa páči, pani Grosmannová sa ešte nepýtala.

Otázka: Klára Grosmannová, denník Práca
Pán minister, chcela by som sa spýtať, prečo tá záležitosť okolo vyslania ženijnej jednotky nie je v komuniké, o ktorom ste informovali. A či sa vám nezdá, že materiál, ktorý ste tiež predkladali o ustanovujúcom zasadnutí spoločnej zmiešanej slovensko-maďarskej komisie z 8. februára je trošku prineskoro, aby vláda dnes brala na vedomie.

Martin Lengyel:
Môžem, ak dovolíte, ujať sa na len krátko moderovania na úvod. Komuniké píše pani Fiťmová, takže ona odpovie na otázku prečo. Tú prvú otázku týkajúcu sa komuniké.

Miriam Fiťmová:
Ja mám komuniké tu. Je to v ňom. Prípadne, že Vám ta strana chýba radi Vám ju dodáme, samozrejme. Ale je to tu uvedené, zrejme ide o nejaký malý omyl, ale učite to nie je chyba pána ministra.

Eduard Kukan:
Ďakujem, pokiaľ ide o tú Vašu druhú otázku. Máte pravdu, že zasadnutie zmiešanej slovensko-maďarskej komisie sa konalo 8.februára, ale keby ste videli ten materiál, tak tam skutočne išlo o veľkú šírku, o veľmi mnoho otázok, ktorými sa táto komisia zaoberala a všetky tieto otázky prv ako idú do vlády sa museli vykonzultovať s jednotlivými ministerstvami, s jednotlivými rezortami a násť také riešenie, ktoré proste zohľadní výsledky tejto komisie, lebo viete, závermi týchto komisií, závery predstavujú odporúčania pre vládu, alebo pre jednotlivé rezortné ministrerstvá, takže najskôr to bolo na porade vedenia na MZV a keď uvidíte všetky tie úlohy, ktoré to uznesenie vlády obsahuje, tak to je dôvod, prečo k zaradeniu tohto materiálu došlo až na dnešnom rokovaní vlády. Navyše ide o otázku, alebo situáciu, ktorá bude dlhodobá a týmito otázkami sa naše ministerstvá budú ešte zaoberať mnoho mesiacov v budúcnosti.

Miriam Fiťmová:
Takže Igor Barát, ktorému už dlho upierame právo na otázku.

Otázka: Igor Barát, STV
Pán minister, zaujímalo by ma, či uvažujete, alebo máte prípadne vytipovaný tím nejakých diplomatov zo Slovenska, alebo nejakých našich odborníkov, ktorí Vám budú pomáhať v tejto misii. A druhá otázka, zámerne teraz zjednoduším. Ste to dostali od Kofiho Annana po známosti. Takže, či je toto menovanie výrazom dôvery, alebo do akej miery je toto menovanie výrazom dôvery Vám ako osobe, alebo Slovensku ako štátu.

Eduard Kukan:
Teda tie sofistikované otázky. K tej prvej, k tej prvej, čo hovoríte. Pozrite sa o týchto veciach, konkrétne kto bude proste členom tohto tímu, koľkých ľudí si budem môcť zobrať. Prirodzene predpokladám, že nejaký tím si budem môcť so sebou vybrať, ale môžem vám pravdu povedať, mám veľmi mnohých záujemcov, keby som vám povedal niektoré mená, tak to by vás určite prekvapilo, alebo rozveselilo (nepoviem), no takže, takže o týchto otázkach zrejme budeme rokovať s generálnym tajomníkom hneď potom, ako uskutoční oficiálne vyhlásenie svojich predstaviteľov. Takže rátam s tým a samozrejme, že si chcem vybrať ľudí, ktorí budú najschopnejší. Koľko ich bude, to bude záležať na tom, aké bude konkrétne rozhodnutie o zložení celého toho tímu. A k tej vašej druhej otázke, pozrite sa po známosti. Kofi Annan ma spoznal, keď som pracoval v New Yorku ako veľvyslanec najskôr Českej a Slovenskej federatívnej republiky a potom ako veľvyslanec Slovenska. Tam som reprezentoval štát a proste to, že si ma vybral, to je uznaním aj jedného aj druhého. Prirodzene, že keď niekto vymenúva svojich osobných zmocnencov, alebo predstaviteľov tak asi si vyberá takých, o ktorých má predstavu alebo dojem, že budú ho osobne zastupovať, kvalitne a dobre, ale nejaký percentuálny rozdiel, že či je to uznanie mne alebo Slovensku v tom by som nevidel, ja si myslím, že to ide ruka v ruke.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem, takže navrhujem aby sme dali poslednú otázku. Tak ešte raz SITA.

Otázka: Dana Jancová, agentúra SITA
/otázka nezrozumiteľná/

Eduard Kukan:
Obidve rozhodnutia vlády boli jednomyseľné.

Miriam Fiťmová:
Tak definitívne posledná - TWIST.

Otázka: Pavol Pavlík, rádio TWIST
Ak dovolíte otázku na inú tému, ale z rokovania vlády. Tu v uznesení sa uvádza, že vláda prerokovala a vzala na vedomie správu o prehodotení inštitútu udeľovania výnimiek z daňových zákonov a colného zákona etc. Chcem sa spýtať, čo to znamená a či by mohli novinári dostať zoznam podnikov, ktorí doteraz, alebo subjektov a podnikov, ktorí doteraz využívali toto ustanovenie a v akej výške vlastne tie daňové úľavy na základe rôznych týchto foriem boli poskytnuté, či by sme to mohli dostať k dispozícii.

Miriam Fiťmová:
Áno, ja navrhujem jednu vec. Ten materiál je veľmi rozsiahly, môžme ho samozrejme poskytnúť. Čo sa týka toho zoznamu podnikov, obávam sa, že ho bude nevyhnutné žiadať priamo na Ministerstve financií SR, alebo ho môžeme vyžiadať my pre vás, ale obávam sa, že by bolo jednoduchšie ... prosím, nerozumela som agentúre SITA.

Martin Lengyel:
V podstate v tom, ak dovolíte, v tom materiáli ide o to, aby sa prijali isté opatrenia, ktoré budú viesť k tomu, aby jednoducho nedochádzalo pri udeľovaní výnimiek k únikom z príjmov štátneho rozpočtu. Jednoducho, aby aj ten proces udeľovania výnimiek bol efektívny. Ale materiál je k dispozícii, zoznam podnikov v ňom nie je, ale treba v tomto prípade komunikovať priamo s Ministerstvom financií SR, je to téma pre nich.

Miriam Fiťmová:
Ďakujeme pekne, dovidenia.