Sch�dza �.: 30
D�tum: 28. apr�la 1999
Miesto: Bratislava, �rad vl�dy Slovenskej republiky

Miriam Fi�mov�, hovorky�a vl�dy SR:
/Za�iatok nezrozumite�n�/...v�s rovno popros�m, aby ste si vypli mobiln� telef�ny, aby sme sa mohli venova� inform�ci�m z rokovania vl�dy. Ako u� avizuje ��as� p�na ministra zahrani�n�ch vec� Eduarda Kukana, dnes vl�da schv�lila viacero z�va�n�ch materi�lov, ktor� sa t�kaj� zahrani�nej politiky. Je to predov�etk�m embargo na dovoz a predaj ropy a ropn�ch produktov do JZR. N�vrh finan�n�ho krytia v�davkov s�visiacich s rekondi�n�m pobytom det� z juhoslovanskej obce Vojlovica v Slovenskej republike, ako aj n�vrh na vyslanie �enijnej jednotky Arm�dy SR do humanitnej podpornej oper�cie pod veden�m NATO v Alb�nsku. Tak�e nech sa p��i p�n minister m�te slovo.

Eduard Kukan, minister zahrani�n�ch vec� SR:
�akujem pekne, srde�ne V�s v�etk�ch pozdravujem. Za�nem teda z tej prvej ot�zky a s�ce: Slovensk� vl�da dnes schv�lila uznesenie, ktor�m sa pripojila k embargu na dovoz a predaj ropy a ropn�ch produktov do JZR. Uskuto�n� sa na z�klade spolo�nej poz�cie Eur�pskej �nie, ktor� to prijala na svojom zasadnut� 23. apr�la t.r. V ten ist� de� Eur�pska �nia vydala vyhl�senie, ktor�m sa obr�tila na asociovan� krajiny z oblasti strednej a v�chodnej Eur�py, aby sa k tomuto svojmu rozhodnutiu pripojili. Cie�om uveden�ho embarga je ur�chli� ��innos� opatren� prijat�ch vo�i JZR, predov�etk�m v s�vislosti s pokra�uj�cimi leteck�mi akciami NATO. Zo z�kazu treba poveda�, zo z�kazu dovozu a predaja ropy a ropn�ch produktov s� vy�at� dod�vky pre overen� humanitn� ��ely. Pripojenie Slovenskej republiky k tomuto embargu je plne v s�lade so zahrani�no-politickou orient�ciou. T�to orient�cia vypl�va z programov�ho vyhl�senia vl�dy. Je logick�m pokra�ovan�m doteraj�ej l�nie vl�dy vo vz�ahu k situ�cii v Juhosl�vii a povedal by som, �e pripojenie Slovenska predstavuje s��as� akt�vnej particip�cie Slovenskej republiky na spolo�nej zahrani�nej a bezpe�nostnej politike k politike Eur�pskej �nie. Aby som hne� predi�iel mo�n�m ot�zkam, nie je to iba politick� rozhodnutie. Rozhodnutie, ktor� m� iba politick� implik�cie. Toto rozhodutie znamen�, �e slovensk� hospod�rstvo utrp� straty vo v��ke 1.6 mil. USD t�m, �e sa pripoj� k tomuto embargu a zrejme tie straty mo�no bud� e�te vy��ie preto�e niektor� na�e firmy u� mali kontrahovan� nejak� dod�vky a nebude mo�n� pretoto rozhodnutie ich uskuto�ni�. �alej k ot�zke vy�lenenia finan�n�ch prostriedkov na prijatie skupiny 100 det� z Juhosl�vie. K tomu dovo�te, aby som povedal to�ko, �e napriek skuto�nosti, �e leteck� �toky NATO na JZR v s�vislosti s rie�en�m Kosovskej kr�ze s� s�streden� na strategick� vojensk� ciele maj� �ia� dopad ur�ite aj na civiln� obyvate�stvo. Vl�da SR citlivo vn�ma ka�d� �udsk� obe�, je v�ak prirodzen�, �e najviac inform�ci� m�me o �kod�ch, ktor� postihuj� oblas�, kde �ij� na�i krajania, preto sa vl�da SR rozhodla, �e vy�len� finan�n� prostriedky z rezervy vl�dy na humanitn� pomoc de�om z ekologicky postihnutej Vojvodinskej osady Vojlovice. T�to sa nach�dza v bezprostrednej bl�zkosti zasiahnutej chemickej tov�rne a rafin�rie. Vl�da uvo�nila 2 mil. kor�n na finan�n� krytie v�davkov spojen�ch s dvojmesa�n�m rekondi�n�m pobytom det� na Slovensku. Vy�lenen� prostriedky sa poskytli S�K, ktor� zabezpe�� prevoz a pobyt okolo stovky det� v zariadeniach v Tatranskej Lomnici a niektor�ch e�te �a���ch. Ide o slovensk�, ma�arsk� a srbsk� deti, ktor� �ij� spolu doma a nav�tevuj� jednu �kolu. Pr�du so s�hlasom rodi�ov i miestnych org�nov JZR. Z na�ej strany je ich pr�chod zabezpe�en�, s� zabezpe�en� v�etky potrebn� veci na ich prijatie a na ich pobyt. Pr�ve predt�m, ako som odch�dzal, bol telefon�t n�ho ve�vyslanca z Belehradu, �e s� tam e�te nejak� technick� veci, ktor� mus� vyrie�i�, tak�e ten p�vodne o�ak�van� pr�chod, ktor� u� mal by� zajtra, sa zrejme o p�r dn� e�te oddiali, ale uskuto�n� sa to hne�, ako to bude pripraven�. Chcel by som poveda� len to�ko znovu, �e je po�utovaniahodn�, �e sa n�jde medzi nami skupina �ud�, konkr�tne ide o z�stupcov Matice slovenskej, ktor� zneu��vaj� t�to nezi�tn� pomoc a dezinterpret�ciami zneva�uj� prevoz det� na Slovensko. Ide o to, �e tam ��rili tak� falo�n� inform�cie, ktor� mali, povedal by som, odradi� rodi�ov t�chto det�, aby nepri�li na Slovensko. E�te by som chcel znovu zd�razni� to, �e nejde o ute�encov, �e t�to humanitn� akcia nem� nijak� in� s�vislos� iba umo�ni� de�om z ekologicky postihnutej oblasti str�vi� p�r t��d�ov v bezpe�nom prostred� a na �erstvom vzduchu. Toto rozhodnutie vl�dy teda treba ch�pa� tak, �e m�me z�ujem naozaj poskytn�� pomoc tam, kde je to potrebn� a ke� sa tak�to potreba vyskytla aj u na�ich krajanov resp. ich det�, tak vl�da t�to akciu ve�mi r�chle zorganizovala a je teda pripraven�. Cel� akcia je pripraven� a tie deti m��u na Slovensko pr�s�. K �al�iemu materi�lu - a to je vyslanie �enijnej jednotky do Alb�nska. Ide o, chcel by som zd�razni�, �e ide o humanitn� oper�ciu, podporn� oper�ciu pod veden�m NATO, ktor� bude v Alb�nsku. Tie vojsk� alebo vojaci, ktor� s� vysielan� do Alb�nska, maj� za �lohu stava� r�zne zariadenia, opravova� domy a vytv�ra� podmienky pre pobyt ute�encov z Kosova, ktor�ch je mnoho a s ktor�mi si alb�nska vl�da, povedal by som, nevie rady. Zo Slovenska by mala cestova� �enijn� �ata - to znamen� �tyridsa� na�ich vojakov. S� to vojaci, ktor� maj� sk�senosti u� z podobnej pr�ce v minulosti, ke� v oblasti v�chodn�ho Slav�nska p�sobili v r�mci mierovej oper�cie UNTAES spolu s belgick�mi vojakmi. Chcel by som poveda�, �e aj v tomto pr�pade bud� na�i ve�mi �zko spolupracova� s belgickou jednotkou. Ke� sa belgick� vl�da dozvedela, �e Slovensko uva�uje o takejto akcii tak vyslovene n�s prosila, aby sme t�chto na�ich vojakov vyslali, preto�e skuto�ne ich poznaj� zo spolupr�ce v ter�ne, zo spolupr�ce v ka�dodennom �ivote a tam sa najlep�ie �udia spozn�vaj� a najlep�ie sa potom dok�e kto ak� je. Aj pri mojej ��asti na Washingtonskom summite mi belgick� kolega, minister zahrani�n�ch vec� Derycke, pri�iel za mnou a znova apeloval, aby sme t�chto vojakov vyslali, �e u nich je to v�etko dohodnut�. Pre n�s je to v�hoda aj v tom, �e Belgi�ania maj�, proste n�m zabezpe�ia aj ochranu a tak�e by tento pobyt na�ich nemal by� nejak�m sp�sobom probl�mov�. Znovu zd�raz�ujem, �e ide o humanitn� oper�ciu, ktor� nem� na mysli ni� in�ho ako pom�ha� ute�encom, teda �u�om, ktor� stratili svoje domovy a ktor� musia nejak� �as str�vi� na �zem� cudzej krajiny. Prirodzene, �e v tomto pr�pade ide o vyslanie vojakov Slovenskej arm�dy do zahrani�ia a preto tento n�vrh p�jde e�te na schv�lenie do NR SR. Teraz ak dovol�te, lebo u� sa to skoro st�va trad�ciou, budeme to ale musie� rie�i�, �e vlaste t� tla�ovka, ktor� som mal ma� na ministrerstve zahrani�n�ch vec�, tak, chcel som poveda� e�te dve tri veci, tak dovo�te, aby som to urobil teraz. V�era som viedol slovensk� deleg�ciu na zasadnut� Asocia�nej rady, Eur�pska �nia - Slovensk� republika v Luxemburgu. Toto je najvy��� spolo�n� org�n Eur�pskej �nie a Slovenskej republiky, dohliada na plnenie Eur�pskej dohody o pridru�en�, �i�e Asocia�nej dohody je to teda d�le�it� f�rum, na ktorom sa prerok�vaj� bilater�lne vz�ahy a vlastne pokrok, ktor� sa dosiahol v r�mci predstupovej strat�gie alebo predstupovej aktivity Slovenskej republiky. Hovorili sme o plnen� hospod�rskych, politick�ch, legislat�vnych a in�titucion�lnych prior�t, formovan�ch v Partnerstve pre vstup. �silie novej Slovenskej vl�dy, jeho v�sledky ocenili aj na�i z Eur�pskej �nie, ke� kon�tatovali, �e Slovensko dosiahlo d�le�it� pokrok v plnen� Kodansk�ch politick�ch krit�ri�. V s�vislosti s t�mito ot�zkami sme obozn�mili z�stupcov Eur�pskej �nie s chystan�mi prezidentsk�mi vo�bami a rovnako tak s procesom pr�jmania z�kona o pou��van� jazyka n�rodnostn�ch men��n v �radnom styku. Tak isto sme hovorili a opatreniach v slovenskej ekonomike, ktor� by mali odstr�ni� makroekonomick� nerovnov�hu, posilni� konkurencieschopnos� slovenskej ekonomiky a zv��i� pr�lev zahrani�n�ch invest�ci� na Slovensko. V legislat�vnej oblasti takisto sme poskytli �daje, ktor� najviac zauj�maj� Eur�psku �niu a s�ce stav pr�pravy prijatia z�konov o �t�tnej slu�be, �t�tnej pomoci, technick�ch po�iadavk�ch na v�robky o posudzovan� zhody a verejnom obstar�van�, teda pr�vnych noriem, ktor� s� s��as�ou kr�tkodob�ch prior�t pre vstup. Predpoklad�me, �e po schv�len� v NR SR tieto z�kony vst�pia do platnosti e�te v tomto roku, alebo od prv�ho janu�ra bud�ceho roku. Citlivou ot�zkou je v�dy problematika vypracovania realistick�ho pl�nu odstavenia at�movej elektr�rne V1 v Jaslovsk�ch Bohuniaciach. Obozn�mili sme predstavite�ov Eur�pskej �nie s uskuto��ovan�mi opatreniami na zv��enie bezpe�nosti elektr�rne, ktor� dnes plne zodpoved� medzin�rodn�m �tandardom a spolo�ne sme sa zhodli na tom, �e vhodnou p�dou rie�enia uveden�ho probl�mu bude pracovn� podskupina. Pracovn� skupiny Slovensko - Eur�pska �nia na vysokej �rovni, ktor� t�to podskupina bude vytvoren� v najbli��om �ase. Chcel by som skon�tatova� e�te, �e atmosf�ra rokovania bola ve�mi vecn�, ve�mi �stretov�, ve�mi kon�trukt�vna. I�lo naozaj o priate�sk� a kon�trukt�vny dial�g. Dovol�m si poveda�, �e piate zasadnutie Asocia�nej rady definit�vne potvrdilo ukon�enie jednej etapy a otvorilo nov� podstatne optimistickej�iu f�zu na�ho �silia o vstup do Eur�pskej �nie. V�eraj�ia Asocia�n� rada potvrdila, �e na�e �ance pred Helsinsk�m summitom s� dobr�, mus�me v�ak na�alej systematicky a intenz�vne pokra�ova� vo vytv�ran� predpokladov pre n� vstup do �nie. O tom ovzdu��, v ktorom sa konalo rokovanie aj nasleduj�ca tla�ov� konfrencia, m��em skuto�ne poveda�, �e bolo priate�sk� a �e komis�r van den Broek, ktor� bol minul� t��de� na Slovensku a odch�dzal s ve�mi pozit�vnymi pocitmi a dojmami, tieto dojmy ve�mi jednozna�ne zopakoval aj na zasadnut� samotnej Asocia�nej rady, aj na tla�ovej konferencii, kde z�ahka za�artoval, �e ke� bude takto na�alej pozit�vne hovori� o Slovensku, �e u� mu pomaly ani jeho kolegovia nebud� veri�, preto�e sa jemu samotn�mu - �artoval - zdalo, �e n�s pr�li� chv�li. No, potom som tu chcel hovori� e�te o summite Severoatlantickej aliancie, stru�ne m��em. Preto�e st�le sa to u n�s tak r�zne e�te interpretuje. Tak dovo�te iba poveda� to�ko, �e z poh�adu Ministerstva zahrani�n�ch vec� z�very Washingtonsk�ho summitu s� pre Slovensk� republiku dobr�, pozit�vne, povzbudzuj�ce. Z�very z tohto summitu treba ��ta� tak, �e Slovensko je dnes na rovnakej �tartovacej �iare, ak chcete, ako �al�� ��astn�ci procesu za�le�ovania sa do Aliancie. To znamen�, my sme dnes v tej skupine �t�tov, ktor� m� rovnak� �ance do bud�cnosti. A ned� sa to inak, iba spomen�� si na predch�dzaj�ci Madridsk� summit, kde Slovensko jednoducho nebolo spomenut�. A toto je z�kladn� zmena, ktor� v tomto nastala. Fakt, �e v�etci predstavitelia, ved�ci predstavitelia NATO hovorili o tom a ubezpe�ovali, �e posledn� traja �lenovia, posledn� tri �t�ty, ktor� boli prijat� do NATO nie s� posledn�mi, to znamen�, �e proces roz�irovania bude pokra�ova�, to �e po prijat� Membership Action Plan vlastne sa proces �al�ieho pribli�ovania kandid�tskych kraj�n in�titucionalizuje. To znamen�, �e sa na zasadnut� Severoatlantickej rady bude vyhodnocova� plnenie konkr�tnych krit�ri� jednotliv�mi �t�tmi. Tak v tomto, pros�m, to treba sp�ja� s t�m na�im zaraden�m do tej skupiny, �e vlastne teraz sa to u� bude konkr�tne vyhodnocova�, tak tam s� �ance Slovenska, aby naozaj sa u� presadilo, povedal by som v�raznej�ie aj v porovnan� s t�mi �al��mi kandid�tskymi krajinami. Tak�e netreba skuto�ne �pekulova� o tom, �e Slovensko bolo spomenut� a� na 7. mieste a podobne. V�etk�ch t�chto sedem kraj�n m� rovnak� �ance a rovnak� mo�nosti do bud�cnosti. To, �e Slovensko dopadlo takto, treba vn�ma� pozit�vne, preto�e vo v�etk�ch s�vislostiach, alebo vo v�etk�ch rozhovoroch, ktor� sme tam mali, tak boli vyjadrovan� pozit�vne hodnotenia Slovenska, jeho posledn�ch krokov a mo�nosti aj do bud�cnosti. Bolo kon�tatovan�, �e najnesk�r do roku 2002 sa z�de �a��� summit, ktor� prehodnot� proces roz�irovania a tu treba vidie� na�e �ance uskuto�ni� v�etky tie kroky, ktor� vlastne u� dnes m�me napl�novan�, preto�e je pripraven� prijatie n�rodn�ho programu, ktor� by mal u� zoh�adni� v�etky tie z�very z Washingtonsk�ho summitu. Mal by by� vypracovan�, alebo bude vypracovan� v najbli���ch d�och a ten potom ur�� konkr�tnu cestu Slovenskej republiky do NATO. Chcel by som e�te poveda� p�r slov o tom, na �o sa ma teraz mnoh� z v�s najviac spytuj� a s�ce o iniciat�ve gener�lneho tajomn�ka OSN Kofiho Annana, vymenova� svojich predstavite�ov, ktor� by mali pom�c� h�ada� politick� rie�enie kr�zy v Kosove. Preto�e u� sa toho mnoho uverejnilo, tak nie�o v�m m��em poveda�, nie�o v�m nem��em poveda�. Je pravdou, �e asi pred �trn�stimi d�ami mi telefonoval gener�lny tajomn�k OSN a povedal mi o tomto svojom pl�ne. Jeho pl�n spo��va v tom, �e chce vymenova� dvoj�lenn� t�m predstavite�ov, ktor� by boli jeho osobn�mi splnomocnencami a sna�ili by sa n�js� rie�enie v spolupr�ci s �a���mi medzin�rodn�mi akt�rmi, to znamen� NATO, OBSE, OSN - v�etky tieto organiz�cie ur�it�m sp�sobom h�adaj� mo�nosti rie�enia situ�cie v Kosove. Jeden predstavite� Kofi Annana bude z v�chodnej Eur�py, druh� zo z�padnej Eur�py. Prirodzene, �e gener�lny tajomn�k OSN si mus� vykonzultova� so v�etk�mi zainteresovan�mi stranami, �i t�to kandid�ti, alebo ktor� z t�chto kandid�tov bude pre nich prijate�n�. Preto�e ak tento dvoj�lenn� t�m m� ma� nejak� �ance na to, aby nie�o dosiahol, tak to predpoklad� prijate�nos� t�chto kandid�tov pre jednotliv� �lensk� krajiny, ktor�ch sa rie�enie tejto ot�zky dot�ka. M��em v�m e�te poveda�, aby ste nerobili nejak� z�very, o ktor� sa pok��ate a aby nevyzerali smie�ne. tieto z�very, ako som u� dnes r�no po�ul o siedmej jeden tak�. No, �e pokia� ide o moju kandidat�ru za v�chodn� Eur�pu, t� nikto nespochyb�uje. Pokia� ide o kandidat�ru z�padnej Eur�py, tam hne� od za�iatku boli spomenut� tri men� je to b�val� �v�dsky premi�r Bildt, b�val� rak�sky premi�r Vranitzky a s��asn�, e�te asi tri dni bude vo funkcii, minister zahrani�n�ch vec� �vaj�iarska Flavio Conti. A pr�ve v t�chto d�och, ke� je gener�lny tajomn�k OSN na n�v�teve Eur�py, v Moskve a v Nemecku, tak tam si chce tieto konzult�cie dokon�i�, dohodn�� sa a zrejme niekedy cez v�kend, alebo v pondelok u� by chcel ofici�lne ozn�mi� men� t�chto svojich dvoch osobitn�ch predstavite�ov. Tak�e toto m��em poveda�, to je v�etko pravda, to u� sa v�etko vie, ale nebudem hovori� ni� in�ho a bolo by to aj neseri�zne nie�o v�m hovori� o svojich predstav�ch a pod. dokedy gener�lny tajomn�k OSN svojich predstavite�ov ofici�lne nevymenoval. Nechcem nie�o zakr�knu�, �e sa e�te nie�o m��e sta� a pod., ale ak�ko�vek �a��ie koment�re, alebo ak�ko�vek �a��ie inform�cie a� potom, ke� bude, ke� gener�lny tajomn�k uskuto�n� teda to ofici�lne vymenovanie a ozn�menie. �akujem.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne. Mysl�m, �e tam vzadu som videla prv� ot�zku, nech sa p��i.

Ot�zka: Andrej Salner, agent�ra REUTERS
Pod�a na�ich inform�ci� pred malou chv��ou p�n Kofi Annan v Berl�ne potvrdil, �e vy budete jeden z t�ch dvoch, neviem ako sa to spr�vne po slovensky naz�va - vyslancom predstavite�ov. Tak�e men� to nie�o na tom, ked�e je to potvrden� n�m, budete n�m poveda� nie�o viac o tom?

Eduard Kukan:
Neviem, �o viac o tom, ale ten t�m je dvoj�lenn� a zrejme bude dvoj�lenn� a� vtedy ke� to ozn�mi. Ja som povedal v tom svojom �vodnom slove, �e pokia� viem, tak vo�i mojej osobe neboli nijak� n�mietky, bola akceptovan�, tak�e sa s t�m r�ta, ale treba e�te po�ka� na vymenovanie toho druh�ho.

Miriam Fi�mov�:
Popros�m, d�me priestor aj ostatn�m. Nech sa p��i va�a ot�zka.

Ot�zka: Michal Stasz, denn�k Hospod�rske noviny
P�n minister, predsa len zab�dnem aj do tohto. Vy�iada si to dlhodob� assignment by som povedal a vzdanie sa funkcie, ktor� teraz zast�vate, lebo nie?

Eduard Kukan:
Na to v�m naozaj neodpoviem. Pod�a toho �o mi Kofi Annan povedal minul� t��de� v piatok, ke� sme boli v New Yorku, tak povedal, �e by to mal by� full time job, to znamen� pln� zamestnaie, ale o �al��ch nejak�ch konkr�tnych veciach sme nehovorili a to, �o sa vy spytujete, sa ma spytovali mnoh� moji kolegovia a ministri zahrani�n�ch vec� in�ch kraj�n, ktor� s� tak� pragmatici, ale bolo by pred�asn� o tom hovori� preto�e to si budeme musie� vyrozpr�va� tu doma vo vl�de. Chcem poveda�, aby som e�te dodal nie�o viac, �e r�d by som pokra�oval vo svojej funkcii ministra zahrani�n�ch vec� SR.

Miriam Fi�mov�:
Slovensk� telev�zia.

Ot�zka: Igor Bar�t, STV:
Ot�zka, ak dovol�te prv�. Vieme, �e t�to iniciat�va nadobudla definit�vnu, alebo teda konkr�tnu podobu na Va�om stretnut� s Kofi Annanom v piatok v New Yorku. Zauj�malo by ma v tejto s�vislosti, �i to je v�sledok ponuky Slovenskej republiky OSN alebo �i OSN v tejto veci oslovila Slovensko. A druh� ot�zka znie, ak�m sp�sobom by t�to sprostredkovate�sk� misia prebiehala. Bude to nie�o podobn� ako bola misia p�na Holbrooka, alebo by to malo ma� kvalitat�vne in� charakter.

Eduar Kukan:
Na prv� ot�zku V�m odpoviem, na druh� nie. Nebola to ponuka Slovenskej republiky, ako som povedal, ja som sa to dozvedel prv� raz, ke� mi gener�lny tajomn�k zatelefonoval do mojej kancel�rie sem do Bratislavy, bolo to v piatok asi pred dvomi t��d�ami, tak�e inciat�va vy�la od neho. A pr�ve �e na t� druh� ot�zku by som ner�d odpovedal, preto�e jednoducho ak� bud� formy pr�ce t�chto osobn�ch predstavite�ov gener�lneho tajomn�ka to e�te nebolo stanoven�, ani sa o tom e�te ofici�lne nerokovalo, tak�e to by boli zatia� skuto�ne iba moje predstavy a to by som ner�d publikoval e�te.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i Dana Jancov�, SITA

Ot�zka: Dana Jancov�, SITA
/ot�zka nezrozumite�n�/

Miriam Fi�mov�:
To u� s� �tyri ot�zky.

Eduard Kukan:
Pokia� viem nezapo�ul som �al�ie men� kandid�tov z v�chodnej Eur�py. Kofi Annan ma pozn� osobne u� nieko�ko rokov a zrejme za�al s moj�m menom a to bolo prijat� pozit�vne u v�etk�ch t�ch, ktor�ch sa na to spytoval. Dnes na zasadnut� vl�dy som informoval kolegov, aby mali aspo� tak� inform�cie, ak� prin�aj� tla�ov� agent�ry, ale �alej sme to nerozv�jali, �e kto by ma zastupoval, �i by som zostal ministrom, o tom sme nehovorili, iba som informoval tak, zhruba ako informujem v�s tu dnes, preto�e je to f�rov�, aby kolegovia mali inform�cie z prvej ruky, odo m�a.

Martin Lengyel, hovorca predsedu vl�dy:
Toto nie je relevantn� ot�zka.

Eduard Kukan:
Zatia� nebudem odpoveda� na t�to ot�zku.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i �a��ie ot�zky, Pa�o Pavl�k.

Ot�zka: Pavol Pavl�k, r�dio TWIST
Ja to dopln�m mo�no tro�ku in��. V�bec aspo� teoreticky prip���ate mo�nos�, �e by ste prestali by� ministrom zahrani�n�ch vec� Slovenskej republiky?

Eduard Kukan:
Ja osobne to neprip���am ani prakticky.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i �alej. Slovensk� telev�zia, m��em, e�te d�m prednos� d�me - Slovensk� republika, potom STV.

Ot�zka: Dobroslava Kraja�icov�, denn�k Slovensk� republika
/Za�iatok ot�zky nezrozumite�n�/ ...p�na ministra, �i sa Vy p�n minister c�tite by� expertom na politiku v Kosove, respekt�ve v tej oblasti ktor� budete zastupova�, alebo reprezentova�. A potom sa chcem op�ta�, pre�o vl�da dnes odlo�ila z rokovania ten n�vrh z�kona o d�chodkoch a �i prerokovala z�kon o pr�davkoch na deti, �i tam doch�dza k nejak�m zmen�m.

Eduard Kukan:
Na t� prv� ot�zku, pri v�etkej mojej skromnosti, som v medzin�rodn�ch vz�ahoch a v tak�ch poz�ci�ch, ktor� vy�adovali schopnos� rokova�, presvied�a�, trpezlivo vysvet�ova�, stret�va� sa. V tak�chto poz�ci�ch som str�vil viac rokov a hlavne po�as toho, ke� som bol ve�vyslancom pri Spojen�ch n�rodoch. Ve�mi �asto som bol poverovan� tak�mito funkciami, tak�e nem�m nejak� probl�my, aby som prijal ponuku gener�lneho tajomn�ka OSN a tam ide predov�etk�m o to, aby proste sa dosiahlo to, �e Spojen� n�rody bud� ur�it�m sp�sobom zatiahnut� do rie�enia celej tejto situ�cie. Koniec koncov ste videli aj z�very Washingtonsk�ho summitu, kde sa hovor� o tom, �e bud�ci postup Aliancie predpoklad� prijatie rezol�cie Bezpe�nostnej rady k tejto ot�zke, na z�klade ktorej by sa potom postupovalo �alej. Tak�e som V�m neodpovedal priamo na to �o sa spytujete, �i sa c�tim by� expertom na Kosovo, to je ot�zka usilovnej pr�ce a �t�dia a ke� tak�to aktivitu za�nete robi� tak sa t�m expertom chtiac nechtiac mus�te sta�. A na tie �a��ie ot�zky nech sa p��i.

Miriam Fi�mov�:
Tak�e na Va�u druh�, alebo teda prv� v porad� ot�zku �o sa t�ka z�kona o zv��en� d�chodkov. Nebol tam �iadny probl�m, ide len o to, �e ten z�kon e�te p�jde do porady ekonomick�ch ministrov a bude na programe rokovania vl�dy na �a��ej sch�dzi, to znamen� na bud�ci �tvrtok. T�mto v�s z�rove� upozor�ujem, �e vl�da bude rokova� vo �tvrtok, ked�e v utorok a v stredu sa jednak premi�r a jednak �as� ministrov z��ast�uje ofici�lnej n�v�tevy vo Franc�zsku. �o sa t�ka pr�davkov na deti, ten z�kon je len istou takou, d� sa poveda� technickou, alebo t� novela, istou technickou �pravou. Ide tam o zos�ladenie viacer�ch z�konov. Vzh�adom na to, �e bol aplikovan� z�kon o soci�lnom zabezpe�en� vojakov ako aj o �t�tnej slu�be pr�slu�n�kov policajn�ho zboru at�. �i�e nejde tam moment�lne o nejak� v�razn� finan�n� zmenu, alebo o nejak� v�razn� zmenu pre t�ch, ktor� poberaj� pr�davky na deti. Ide len o technick� �pravu.
Nech sa p��i, pani Grosmannov� sa e�te nep�tala.

Ot�zka: Kl�ra Grosmannov�, denn�k Pr�ca
P�n minister, chcela by som sa sp�ta�, pre�o t� z�le�itos� okolo vyslania �enijnej jednotky nie je v komunik�, o ktorom ste informovali. A �i sa v�m nezd�, �e materi�l, ktor� ste tie� predkladali o ustanovuj�com zasadnut� spolo�nej zmie�anej slovensko-ma�arskej komisie z 8. febru�ra je tro�ku prineskoro, aby vl�da dnes brala na vedomie.

Martin Lengyel:
M��em, ak dovol�te, uja� sa na len kr�tko moderovania na �vod. Komunik� p��e pani Fi�mov�, tak�e ona odpovie na ot�zku pre�o. T� prv� ot�zku t�kaj�cu sa komunik�.

Miriam Fi�mov�:
Ja m�m komunik� tu. Je to v �om. Pr�padne, �e V�m ta strana ch�ba radi V�m ju dod�me, samozrejme. Ale je to tu uveden�, zrejme ide o nejak� mal� omyl, ale u�ite to nie je chyba p�na ministra.

Eduard Kukan:
�akujem, pokia� ide o t� Va�u druh� ot�zku. M�te pravdu, �e zasadnutie zmie�anej slovensko-ma�arskej komisie sa konalo 8.febru�ra, ale keby ste videli ten materi�l, tak tam skuto�ne i�lo o ve�k� ��rku, o ve�mi mnoho ot�zok, ktor�mi sa t�to komisia zaoberala a v�etky tieto ot�zky prv ako id� do vl�dy sa museli vykonzultova� s jednotliv�mi ministerstvami, s jednotliv�mi rezortami a n�s� tak� rie�enie, ktor� proste zoh�adn� v�sledky tejto komisie, lebo viete, z�vermi t�chto komisi�, z�very predstavuj� odpor��ania pre vl�du, alebo pre jednotliv� rezortn� ministrerstv�, tak�e najsk�r to bolo na porade vedenia na MZV a ke� uvid�te v�etky tie �lohy, ktor� to uznesenie vl�dy obsahuje, tak to je d�vod, pre�o k zaradeniu tohto materi�lu do�lo a� na dne�nom rokovan� vl�dy. Navy�e ide o ot�zku, alebo situ�ciu, ktor� bude dlhodob� a t�mito ot�zkami sa na�e ministerstv� bud� e�te zaobera� mnoho mesiacov v bud�cnosti.

Miriam Fi�mov�:
Tak�e Igor Bar�t, ktor�mu u� dlho upierame pr�vo na ot�zku.

Ot�zka: Igor Bar�t, STV
P�n minister, zauj�malo by ma, �i uva�ujete, alebo m�te pr�padne vytipovan� t�m nejak�ch diplomatov zo Slovenska, alebo nejak�ch na�ich odborn�kov, ktor� V�m bud� pom�ha� v tejto misii. A druh� ot�zka, z�merne teraz zjednodu��m. Ste to dostali od Kofiho Annana po zn�mosti. Tak�e, �i je toto menovanie v�razom d�very, alebo do akej miery je toto menovanie v�razom d�very V�m ako osobe, alebo Slovensku ako �t�tu.

Eduard Kukan:
Teda tie sofistikovan� ot�zky. K tej prvej, k tej prvej, �o hovor�te. Pozrite sa o t�chto veciach, konkr�tne kto bude proste �lenom tohto t�mu, ko�k�ch �ud� si budem m�c� zobra�. Prirodzene predpoklad�m, �e nejak� t�m si budem m�c� so sebou vybra�, ale m��em v�m pravdu poveda�, m�m ve�mi mnoh�ch z�ujemcov, keby som v�m povedal niektor� men�, tak to by v�s ur�ite prekvapilo, alebo rozveselilo (nepoviem), no tak�e, tak�e o t�chto ot�zkach zrejme budeme rokova� s gener�lnym tajomn�kom hne� potom, ako uskuto�n� ofici�lne vyhl�senie svojich predstavite�ov. Tak�e r�tam s t�m a samozrejme, �e si chcem vybra� �ud�, ktor� bud� najschopnej��. Ko�ko ich bude, to bude z�le�a� na tom, ak� bude konkr�tne rozhodnutie o zlo�en� cel�ho toho t�mu. A k tej va�ej druhej ot�zke, pozrite sa po zn�mosti. Kofi Annan ma spoznal, ke� som pracoval v New Yorku ako ve�vyslanec najsk�r �eskej a Slovenskej federat�vnej republiky a potom ako ve�vyslanec Slovenska. Tam som reprezentoval �t�t a proste to, �e si ma vybral, to je uznan�m aj jedn�ho aj druh�ho. Prirodzene, �e ke� niekto vymen�va svojich osobn�ch zmocnencov, alebo predstavite�ov tak asi si vyber� tak�ch, o ktor�ch m� predstavu alebo dojem, �e bud� ho osobne zastupova�, kvalitne a dobre, ale nejak� percentu�lny rozdiel, �e �i je to uznanie mne alebo Slovensku v tom by som nevidel, ja si mysl�m, �e to ide ruka v ruke.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, tak�e navrhujem aby sme dali posledn� ot�zku. Tak e�te raz SITA.

Ot�zka: Dana Jancov�, agent�ra SITA
/ot�zka nezrozumite�n�/

Eduard Kukan:
Obidve rozhodnutia vl�dy boli jednomyse�n�.

Miriam Fi�mov�:
Tak definit�vne posledn� - TWIST.

Ot�zka: Pavol Pavl�k, r�dio TWIST
Ak dovol�te ot�zku na in� t�mu, ale z rokovania vl�dy. Tu v uznesen� sa uv�dza, �e vl�da prerokovala a vzala na vedomie spr�vu o prehodoten� in�tit�tu ude�ovania v�nimiek z da�ov�ch z�konov a coln�ho z�kona etc. Chcem sa sp�ta�, �o to znamen� a �i by mohli novin�ri dosta� zoznam podnikov, ktor� doteraz, alebo subjektov a podnikov, ktor� doteraz vyu��vali toto ustanovenie a v akej v��ke vlastne tie da�ov� ��avy na z�klade r�znych t�chto foriem boli poskytnut�, �i by sme to mohli dosta� k dispoz�cii.

Miriam Fi�mov�:
�no, ja navrhujem jednu vec. Ten materi�l je ve�mi rozsiahly, m��me ho samozrejme poskytn��. �o sa t�ka toho zoznamu podnikov, ob�vam sa, �e ho bude nevyhnutn� �iada� priamo na Ministerstve financi� SR, alebo ho m��eme vy�iada� my pre v�s, ale ob�vam sa, �e by bolo jednoduch�ie ... pros�m, nerozumela som agent�re SITA.

Martin Lengyel:
V podstate v tom, ak dovol�te, v tom materi�li ide o to, aby sa prijali ist� opatrenia, ktor� bud� vies� k tomu, aby jednoducho nedoch�dzalo pri ude�ovan� v�nimiek k �nikom z pr�jmov �t�tneho rozpo�tu. Jednoducho, aby aj ten proces ude�ovania v�nimiek bol efekt�vny. Ale materi�l je k dispoz�cii, zoznam podnikov v �om nie je, ale treba v tomto pr�pade komunikova� priamo s Ministerstvom financi� SR, je to t�ma pre nich.

Miriam Fi�mov�:
�akujeme pekne, dovidenia.