Schôdza č.: 40
Dátum: 16. júna 1999
Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky

Hovorkyňa vlády SR Miriam Fiťmová:
/začiatok nezrozumiteľný/ ...chceli sme, aby ste dnes mali ako-tak komplexný obraz o vláde. Vláda pred malou chvíľočkou skončila, ako iste viete, na jej začiatku sa zúčastnil aj pán prezident Rudolf Schuster. Ešte medzi nás príde pani štátna tajomníčka MPSV pani Bauer, ktorá Vám niečo povie k materiálom, ktoré predkladala a rovnako by mal prísť na tlačovú konferenciu pán minister zdravotníctva Šagát, ktorý predkladal dodatočne mariál -- prepáčte, že som zadýchaná, ale viem, že sa všetci ponáhľate, tak sa snažím ponáhľať aj ja -- návrh Zabezpečenie financovania zdravotníctva v období roka 1999 a postup krokov na zvrátenie dlhodobého nedostatočného financovania rezortu. Teraz už, ak dovolíte, odovzdám slovo pánovi ministrovi hospodárstva, ktorý predkladal dnes komplexný program podpory exportu. Nech sa páči.

Minister hospodárstva SR Ľudovít Černák:
Ďakujem pekne. Milé dámy a páni, materiál, ktorý som dnes predložil, mal niekoľko častí. V prvej časti analyzoval náš doterajší vývoj a štruktúru zahraničného obchodu, v druhej časti navrhoval komplexný program podpory exportu, v tretej časti hovoril o jeho inštitucionálnom, finančnom a organizačnom zabezpečení. Pri rešpektovaní všetkých záväzkov, ktoré pre SR vyplývajú z medzinárodných dohôd, robíme kroky a opatrenia, ktoré by mali v priebehu nasledujúcich 4 až 5 rokov viesť k vyrovnanej obchodnej bilancii. Len pre Vašu informáciu - dovoľte mi povedať, že sme analyzovali 3 druhy výrobkov, ktoré sú konkurencieschopné a ktoré majú exportnú schopnosť, predovšetkým sú to výrobky, ktoré majú výhodu na báze spracovania domácej suroviny - tam medzi konkurencieschopné odbyty patria: drevársky, nábytkársky a predovšetkým celulózovo-papierenský priemysel, potom dobré čísla vychádzajú u sklárskeho priemyslu, u priemyslu stavebných hmôt, predovšetkým portlandské cementy, žiaruvzdorné výrobky, keramické výrobky, v ťažobnom priemysle sú to predovšetkým výrobky z magnezitu, konkrétne slinky, tehly. Z hľadiska konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu predovšetkým dve populárne komodity, a to je pivo a hroznové víno, hydinové mäso čerstvé, konzervované, stužené jedlé tuky, škrob a škrobové výrobky, cestoviny. Výrobky, ktoré konkurujú tým, že sú kvalitné, majú vysokú finalitu a vysokú nadpriemernú hodnotu pridaného spracovania, sú predovšetkým strojárske výrobky - napr. motorové vozidlá, komponenty pre automobilový priemysel, prevodové a ovládacie prvky, stavba lodí, člnov a tak ďalej, ložiská a účelové stroje pre potravinársky priemysel. Z oblasti elektrotechnického a elektronického priemyslu sú konkurencieschopné u nás vyrábané elektrické stroje a prístroje, zdroje svetla svietidiel, elektromotory a generátory. Z hľadiska chemického a farmaceutického priemyslu sú to pohonné hmoty špičkových vlastností, to znamená produkcia Slovnaftu, gumárenské chemikálie, chemické vlákna, pneumatiky a výrobky z gumy. Z hľadiska predmetov, ktoré dokážu konkurovať predovšetkým výhodou nízkych mzdových nákladov a ktoré považujeme za časovo obmedzene konkurencieschopné, sú to predovšetkým výrobky z odvetvia ľahkého priemyslu: konfekcia, pletený tovar, osobná bielizeň, textilné vlákna, textílie, koberce, kožušnícke výrobky. Takže ešte mierne o štruktúre nášho dovozu, teda o štruktúre nášho exportu: 70 % nášho exportu tvoria tradiční exportéri - veľké podnikateľské subjekty, ale výraznejšie sa už začína presadzovať na exporte aj malý a stredný exportér. 1850 stredných exportérov zabezpečuje a konkrétne v roku 1998 zabezpečovalo asi štvrtinu nášho vývozu. 7% slovenského exportu tvoria malí - až 16.000 maličkých vývozcov. Priemerná hodnota vývozu na jeden subjekt dosiahla približne 21 mil. Sk, v kategórii malých a stredných je to necelých 4 mil. Sk. Ten podiel malých a stredných sa stabilizoval približne na tej úrovni 30 %, to už /nezrozumiteľné/ ukazoval aj rok `97 aj rok `98 a chceli by sme ho zvýšiť, pretože je to veľmi diverzifikovaná štruktúra, ktorá je potom veľmi stabilná. Takže po takejto analýze dovoľte mi len povedať, že sme prijali množstvo veľmi konkrétnych úloh, predovšetkým v oblasti finančnej, menovej a cenovej politiky. Za také hlavné hádam sú úlohy, kde predpokladám, že by sa mali nájsť zdroje zo št. rozpočtu, ktoré by podporovali predovšetkým exportné programy pre rozvoj malého a stredného podnikania. Z hľadiska napojenia sa na medzinárodné štruktúry zvýšenia priepustnosti colných našich prechodov, ale aj nadviazanie na administratívu a medzinárodné zvyklosti, musíme do konca septembra spracovať program, ktorý bude realizovať opatrenia na posilnenie medzinárodnej spolupráce proti páchaniu colných podvodov, znižovať administratívnu náročnosť pri colnom odbavovaní a efektívnejšie využívať prostriedky pri budovaní colných priestorov a informačných on-line systémov. V oblasti regionálnej je množstvo konkrétnych úloh zameraných predovšetkým na podporu cestovného ruchu a jeho proexportnej motivácie, naďalej budeme pokračovať v programe tvorby turisticko-informačných regionálnych kancelárií, budeme rozvíjať kritériá hodnotenia systémov kvality, prehodnotíme rozsah udeľovaných úradných povolení na vývoz agropotravinárskych tovarov s cieľom pokračovať v liberalizácii našej licenčnej politiky, budeme dobudovávať prechody a zrýchľovať ich a keďže očakávame, že sa staneme členmi prvej skupiny, takže predovšetkým sa sústredíme na budovanie a spriechodnenie hraničných prechodov s Ukrajinou. Budeme iniciovať medzivládne rokovania a urýchľovať ich o zamestnávaní slovenských podnikateľských subjektov v oblasti stavebných prác so Slovinskom, Chorvátskom, s Juhosláviou. Dnes sme dostali informáciu, že Poľsko dostáva zdroje z EÚ pre infraštrukturálne projekty a vznikne tam veľký objem stavebných prác, diaľničných a aj priestor pre naše podnikateľské subjekty. No a úplne na záver - v oblasti inštitucionálno-organizačnej: konkrétne úlohy a konkrétne termíny, aby sa rýchlo dobudovala koordinačná jednotka, t. j. združenie právnických osôb, v ktorom bude /nezrozumiteľné/ transformovaný Fond na podporu zahraničného obchodu a /nezrozumiteľné/ jednotky PHARE, ktoré využívajú zdroje EÚ. Všetko.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Dámy a páni, vzhľadom na to, že pán minister Černák odchádza ešte na výjazd mimo Bratislavu, poprosím Vás teraz na otázky, ktoré máte naňho, aby sme ho mohli nechať odísť. Nech sa páči. Nech sa páči, Peter Benčúrik, SITA.

Otázka: Peter Benčúrik, agentúra SITA
Pán minister, chcel by som sa spýtať na konkrétne v podpore exportu je veľmi dôležité zlepšenie a zefektívnenie colného konania. Tak čo v tomto prípade robíte, lebo to je veľmi nevyhnutná a akútna otázka -- prvá vec a druhá vec: ďalším programom podpory exportu je vybudovanie technologických a priemyselných parkov. Takže kedy môžeme počítať s prvým priemyselným parkom na Slovensku, kde by mal byť a vlastne aký efekt od neho očakávate, lebo to je tiež veľmi výrazný nástroj proexportnej politiky. Ďakujem.

Ľudovít Černák:
Z pohľadu zníženej administrácie už predložená novela zákona o Fonde na podporu zahraničného obchodu, ktorá ruší povinné odvody, znížiť administráciu, následne budeme musieť urobiť veľmi konkrétne kroky pri urýchlení legislatívneho procesu zákona o posudzovaní technických parametrov výrobkov, o posudzovaní zhody a o zodpovednosti výrobcu za škody, ktoré spôsobí jeho výrobok a tým pádom prejsť na európsky spôsob certifikácie a uznávanie certifikátov a znížiť administratívnu náročnosť, ktorá je pri prechode slovenskými hranicami. Predpokladám, že do konca roka budú tieto právne normy alebo novely v takom stave, že sa budeme môcť porovnávať so štandardnou európskou alebo pridruženou krajinou. Z pohľadu potrebných priemyselných parkov práve intenzívne diskutujeme s Ministerstvom pre výstavbu, ktoré predložilo istý návrh a ktorý v spolupráci s naším legislatívnym odborom dáme ako iniciatívny návrh, aby sme jednoznačne právne definovali, aké sú teda pravidlá pri vytváraní priemyselného parku zóny voľného obchodu. Náš colný režim a naša legislatíva už umožňuje takzvaným zušľachťovacím stykom simulovať podmienky veľmi podobné priemyselným parkom a zónam voľného obchodu, ale ešte sú v kolízii s niektorými daňovými úľavami a resp. s ich kombináciami. Takže spolu s Ministerstvom pre výstavbu pripravujeme právnu normu, ktorá bude presne ukladať, aké sú možné zvýhodnenia. Nebude to také rýchle ako ostatné naše právne normy, pretože práve túto musíme konzultovať s EÚ, ktorá už veľmi pozorne sleduje, ako pridružené krajiny zvýhodňujú investorov, napr. aké im dávajú podmienky a majú snahu zrovnať tieto podmienky tak, aby teda neboli niektoré iné krajiny handicapované. Takže predpokladám jeho platnosť v priebehu budúceho roka. Mimochodom je zatiaľ na Slovensku 5 povolení pre priemyselný park pre zóny voľného obchodu, ale len jedna je živá. Len jedna je živá a je to zóna, ktorá je v Banskej Bystrici pri výrobe počítačov francúzskej firmy /nezrozumiteľné/, práve z nej čerpáme množstvo podnetov na to, kde sú slabé stránky a čo by bolo potrebné zlepšiť, aby sa dostali na úroveň európskych zón voľného obchodu. Ešte kratučký záver: bol som v Dubline, kde práve táto forma -- mimochodom, Írsko pred 13 rokmi bolo približne v rovnakej situácii ako Slovensko - 17 % nezamestnanosť, všetky možné deficity, samozrejme, že ich situácia bola trochu iná, pretože od roku 1973 sú členmi EÚ, ale zásadná podpora a rozvoj dvoch smerov: investície a vzdelanie. Po 4, 5 rokoch sa prejavili zásadnou stabilizáciou a rastom a teraz trvalý rast posledných 7 rokov. A práve forma priemyselných parkov a zón voľného obchodu bola veľmi populárna a prilákala veľkých strategických investorov, ktorí teraz tvoria 70 % HDP Írska, takže pre takú ekonomiku a pre transformáciu a pre tranzitívnu ekonomiku sú tieto formy výhodné, budeme ich potrebovať.

Miriam Fiťmová:
Záverečná otázka na pána ministra - Andrea Snyders, nech sa páči.

Otázka: Andrea Snyders, agentúra Bloomberg News
Ďakujem. Prosím Vás, já jsem se chtěla opýtat, jestli už máte prepočty vlastně o kolko by to mělo snížit deficit, obchodný deficit - o jakých percentách.

Miriam Fiťmová:
Tento materiál máte na mysli?

Andrea Snyders:
Áno.

Ľudovít Černák:
V materiáli, ktorý som predkladal, boli isté prepočty, ale budeme ich ešte spresňovať, pretože teraz by sa mali pozitívne prejaviť na urýchlení znižovania deficitu zahranično-obchodnej bilancie ozdravné opatrenia, ktoré sme prijali už po predložení tohto materiálu do legislatívneho a schvaľovacieho procesu, takže presný odhad a presnejšie číslo Vám dám tak asi o mesiac.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, pán minister. Nech sa páči, pani štátna tajomníčka.

Ľudovít Černák:
Ďakujem pekne, dovidenia.

Štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Edit Bauerová:
Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som Vás informovala o správe, o realizácii štátnej rodinnej politiky a vláda schválila aj ďalší materiál v tejto oblasti. Dovoľujem si Vás aj o tej poinformovať. Predkladaná správa je tretím odpočtom stavu plnenia úloh, z ktorého vyplýva, že transformácia spoločnosti významne zasahuje aj do spôsobu života rodín a plnenia jej funkcií. Napĺňanie strategických cieľov v oblasti štátnej rodinnej politiky naráža na určité prekážky a bariéry, ktoré odsúvajú plnenie prijatých úloh podľa pôvodného harmonogramu. Ide napr. o rekodifikáciu občianskeho práva, súčasťou čoho je aj kódex rodinného práva. Návrh nového Zákonníka práce, zriadenie odborných komisií a pracovísk pre ministerstvo kultúry (MK) a ministerstvo vnútra (MV) SR. Problémy bytovej výstavby, rozvoj malého a stredného podnikania, riešenie nezamestnanosti a ďalšie otvorené problémy makroekonomického vývoja spoločnosti. Preto sme navrhli realizovať hlbšiu analýzu stavu rodiny s poukázaním na riziká nerešpektovania základných potrieb pre jej vznik a fungovanie. Súčasťou tejto správy je aj základný prehľad o niektorých základných ukazovateľoch vývoja rodiny, v ktorom sa konštatuje, že sa znižuje miera reprodukcie tak v hrubom vyjadrení ako aj v čistom vyjadrení, znížil sa počet sobášov, naopak, narástol v porovnaní s predchádzajúcim rokom počet rozvodov - na 100 sobášov vlani pripadalo už 33.9 rozvodov. Snáď z týchto ukazovateľov je ešte zaujímavé to, že sa zvyšuje vek snúbencov a pomaličky sa približujeme k európskym vekovým hraniciam, kde sa uzatvára prvý sobáš. Zvyšuje sa - čo je zaujímavé - počet detí narodených mimo manželstva, ale máme aj jeden veľmi radostný ukazovateľ: znižuje sa počet umelých prerušení tehotenstiev. Kým v roku `86 napríklad za rok sa prerušilo 40.000 tehotenstiev, v 98. roku to už bolo iba 21.000. Nie, že by sme sa tešili z tohoto počtu, ale ten trend je veľmi priaznivý a sľubný pre budúci vývoj. Samozrejme, že treba povedať aj to, že sú aj nepriaznivé ukazovatele - zvýšila sa úmrtnosť vlani, pričom sa veľmi razantne zvýšila úmrtnosť mužov vo veku od 35 - 54 rokov. V tomto vekovom intervale sa smrť týka 2,8 krát viac mužov ako žien. Je to veľmi nepriaznivý ukazovateľ, ktorý ovplyvňuje aj pravdepodobnosť dožitia a zdá sa, že ten rozdiel medzi vekom dožitia mužov a žien naďalej sa prehlbuje a už presahuje 8 rokov. Kým u mužov je to 68 rokov a niečo, u žien prevyšuje 76 rokov. Toľko snáď k tejto správe. Som potešená a môžem Vás informovať o tom, že MF vyčlenilo z lotérií a podobných hier 70 mil. pre naše ministerstvo, pre náš rezort. Z uvedenej sumy je 5 mil. určených na protidrogové aktivity, naše protidrogové aktivity sa zameriavajú predovšetkým na resocializáciu a na projekty do protidrogového fondu. Ďalších 41,5 mil. je určených na investičné akcie, predovšetkým v zariadeniach soc. služieb, úhradu nákladov na poskytované soc. služby neštátnymi subjektami, významné akcie ministerstva, dotácie občianskym združeniam, návrh na rozdelenie ďalších 23,5 mil. rezort predloží vláde v septembri. Na základe schváleného návrhu dostane krajský úrad Bratislava 4 mil. na opravu domova dôchodcov - kaštieľ Stupava, krajský úrad Trnava 3 mil. na kapitálové a 950.000,-- na bežné výdavky pre domov, penzión pre dôchodcov a domov dôchodcov PÁTRIA Galanta, domov sociálnych služieb pre deti Skalica, domov, penzión Skalica, detský domov Piešťany, domov dôchodcov Hlohovec, domov sociálnych služieb pre deti Rohov, krajský úrad Trenčín 5,7 mil., domov soc. služieb Adamovské Kochanovce, detský domov Púchov, krajský úrad Nitra 407 mil., domov sociálnych služieb Horné Obdokovce, krajský úrad Banská Bystrica 3,9 mil. na kapitálové a 800.000,-- na bežné výdavky, domov Pohorelská Maša, detský domov Jesenské, krajský úrad Žilina 3,4 mil. na kapitálové a 355.000,- na bežné výdavky pre domov sociálnych služieb /nezrozumiteľné/.

Miriam Fiťmová:
Pani štátna tajomníčka, prepáčte, ale chcem povedať, že dostanú novinári ten materiál k dispozícii - môžme to skrátiť. Dobre? Alebo prípadne formou otázok. Ďakujem pekne.

Edit Bauerová:
Výborne, ďakujem, samozrejme. Potom -- ja si myslím, že to postačuje, táto informácia.

Miriam Fiťmová:
Pán minister zdravotníctva dnes predkladal materiál, ktorý vlastne zabezpečí financovanie alebo dofinancovanie zdravotníctva v tomto roku. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister zdravotníctva SR Tibor Šagát:
Áno, ďakujem pekne. Pokiaľ bude k dispozícii detailne tento materiál?

Miriam Fiťmová:
Samozrejme, dostanú ho novinári k dispozícii.

Tibor Šagát:
Áno, takže ja by som len krátko uviedol, že vláda si uvedomila závažnosť, ktorá je v rozpočte ministerstva zdravotníctva (MZ), predovšetkým v poistnom systéme a dnes schválila mimoriadne dôležitý materiál pre zdravotníctvo: je to jednak prijatie úveru vlády v sume okolo 50 mil. EURO a potom celý rad menších položiek, ktoré sú predovšetkým zo všeobecnej pokladničnej správy, z výnosu lotérií tiež, okrem toho je vôľa a prijalo sa uznesenie na odpustenie splátok návratnej finančnej pôžičky zdravotných poisťovní, no a samozrejme sú tam potom opatrenia, ktoré urobí rezort na to, aby zosúladil veľkosť zdrojov s rozsahom poskytovania ich zdravotníckej starostlivosti. To je asi tak stručne k tomuto materiálu.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, nech sa páči, priestor pre Vaše otázky. Teraz začneme denníkom Pravda, ak sa nemýlim. Nech sa páči.

Otázka: denník Pravda
Pán minister, ja by som sa chcel trošku -- nie je mi jasné, o aký úver ide, ako vláda schválila proste nejakým spôsobom, že sa bude snažiť získať úver v objeme 50 mil. EURO, alebo o čo vlastne ide, aký to má byť úver.

Tibor Šagát:
Prečítam Vám uznesenie vlády, ktoré sa týka tejto záležitosti: ...prijatie prostriedkov pre Štátny fond zdravia z úveru vlády s tým, že tieto zdroje prejdú priamo z /nezrozumiteľné/ účtu Národnej banky Slovenska na účet Štátneho fondu zdravia po prepočítaní kurzom v protihodnote v sume 2,1 mld. Sk. To znamená, to technické riešenie ja by som tu si nedovolil samozrejme vysvetlovať, toto riešenie sa rodilo po dlhých rokovaniach na úrovni MF, považujem to za úspech, že sa nám to podarilo získať.

Miriam Fiťmová:
Nech sa páči, ďalšie otázky. Nech sa páči.

Otázka: p. Turanský, Hospodársky denník
Ja sa ospravedlňujem, že nebudem mať otázku ani na jedného z prítomných, ale súvisí to s minulotýždňovým vyhlásením naších poľnohospodárov a pôdohospodárov. Chcem sa preto spýtať, či dnes vláda rokovala, resp. či schválila peniaze zo štátneho rozpočtu na nákup meracích zariadení na meranie dioxínu v potravinách, lebo údajne dnes v stredu sa o tom malo rokovať podľa minulotýždňových informácií. Ide asi o 500.000,-- USD, že či k tomu bolo niečo na vláde.

Miriam Fiťmová:
Pán minister zdravotníctva, ak niečo nepoviem presne, tak ma doplňte. Vláda predovšetkým sa zaoberala tým, pán minister Koncoš jej podal dnes informáciu o tom, ako prebieha sťahovanie tých výrobkov, v ktorých je podozrenie na dioxín. Ak uznáte za vhodné, nech sa páči, doplňte ma.

Tibor Šagát:
Áno, vláda sa zaoberala aj problematikou nákupu prístroja, ktorý by stanovoval tie veľmi nízke koncentrácie dioxínov v potravinách a MZ má predložiť návrh na zakúpenie takéhoto prístroja.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne. Nech sa páči, ďalšie otázky. Peter Benčúrik - SITA - ešte raz.

Otázka: Peter Benčúrik, agentúra SITA
Pán minister, mohli by ste špecifikovať tie jednotlivé prostriedky, ktoré boli vyčlenené z príjmov z lotérií na zdravotníctvo, potom aké to budú tie /nezrozumiteľné/ pôžičky zdravotníctva.

Tibor Šagát:
Nerozumel som.

Miriam Fiťmová:
Nie, nie, čo sa týka lotérií, tak boli prostriedky vyčlenené do rezortu Ministerstva práce. Nech sa páči.

Doplnenie otázky: Peter Benčúrik
Potom ako ich budete rozdeľovať - tie výnosy z lotérií. Ďalej: o akú návratnú pôžičku zdravotným poisťovniam ide, ktoré poisťovne ju dostanú a na aké účely - že či to bude presne viazané, a potom, že či ste sa na vláde zaoberali aj problémom dnešného vyhlásenia výrobcov farmaceutických prostriedkov, že pozastavujú domáci výrobcovia distribúciu svojich produktov do distribučných sietí. Ďakujem.

Tibor Šagát:
Áno, prostriedky, ktoré získame postupne, ako sa budú kumulovať z lotérií, sú presne rozvrhnuté. Jednou z najväčších položiek je zaplatenie dlhov, ktoré máme k dodávateľom dialyzačnej techniky a dialyzačných roztokov a materiálov pre dialýzu, tá situácia je tak tam napätá, že tie dlhy sú asi na úrovni skoro 300 mil. Sk a pokiaľ by sme tam tie prostriedky v určitom objeme - počítame okolo 50 - 60 mil. Sk - ako prvú splátku nedali, tak nám je ohrozený celý dialyzačný program na Slovensku. Pokiaľ sa týka tých odložení splátok, chceme potom v novele zákona 303 po dohovore s MF aj vytvoriť možnosť úplného odpustenia alebo čiastočného odpustenia návratných finančných pôžičiek poisťovniam. V tomto roku ide o sumu 648 mil. Sk a práve tieto prostriedky sa budú tiež dať použiť tým, že sa nemusia splatiť na krytie výpadkov poistného, ktoré reálne vzniklo. Pokiaľ sa týka tých slovenských výrobcov, MZ podporovalo a podporuje ich snahu, aby sa ich dovoz substancií na výrobu liekov oslobodil od dovozovej prirážky, samozrejme, že takéto podporné stanovisko sme aj dnes poslali na ministerstvo hospodárstva (MH) a budú rokovania prebiehať na úrovni MH, MF, do ktorých budeme sa snažiť zasiahnuť v prospech našich výrobcov.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne, ešte pani Grosmannová Práca.

Otázka: Klára Grosmannová, denník Práca
Ja by som sa len chcela spýtať: spomínali ste, že na začiatku schôdze vlády bol prítomný prezident Rudolf Schuster. V čom spočívala tá jeho prítomnosť, keďže túto kompetenciu byť na rokovaní vlády už nemá.

Miriam Fiťmová:
Áno, ak dovolíte, ja si dovolím stručne odpovedať na Vašu otázku. Pán prezident sa zúčastnil na rokovaní takpovediac slávnostnom, bol pri prerokúvaní prvého bodu. Dá sa povedať, že zrejme /nezrozumiteľné/ zaujímala atmosféra rokovania vlády, takže myslím, že ju veľmi vnímal. Zároveň predniesol taký krátky príhovor členom vlády, kde ich informoval o tom, že sa teší na spoluprácu s nimi a požiadal ich, aby mu sprostredkúvali informácie, ktoré nebudú nejakým spôsobom prifarbené na ružovo, ale že ich teda žiada o reálne informácie a zároveň im prisľúbil svoju pomoc z titulu svojej funkcie pri riešení súčasných problémov, ktoré sú. Nech sa páči, ďalšie otázky. Pravda, potom SITA.

Otázka: Radoslav Baťo, denník Pravda
Ja by som sa vrátil k tej dovoznej prirážke a k tomu protestu domácich výrobcov. Podľa mňa sú to v prvom rade súkromné firmy, ktoré chcú produkovať zisk a to je ich hlavný cieľ a nemyslíte si, že jednoducho trošku prekročili hranicu, čo sa týka svojich požiadaviek smerom na vládu, pretože vlastne takéto požiadavky by mohla mať akákoľvek asociácia výrobcov, a preto mi nie je celkom jasné, prečo by práve oni a hlavne takouto formou vlastne vydierania mali byť zvýhodňovaní, čo sa týka odpúšťania dovoznej prirážky. A preto chcel by som, či by ste mohli dať do súvisu trošku tú Vašu podporu týchto výrobcov vlastne s ich postupom, ako postupujú voči vláde a vlastne aj voči odberateľom liekov.

Tibor Šagát:
Áno, ďakujem pekne, dobrá otázka, samozrejme. Treba ale trošku tie veci posúdiť z viacerých hľadísk. Tým, že sa zrušila dovozová prirážka na lieky dovážané zo zahraničia, predsa len objektívne došlo k znevýhodneniu našich výrobcov, i keď na tom trhu u nás sa podieľajú asi 15 %. Samozrejme, že sú to súkromné firmy a tie rokovania by boli prebehli pravdepodobne jednoduchšie, ale tie pôvodné zoznamy substancií, ktoré sa snažili oni získať do skupiny tovarov oslobodených od dovozovej prirážky, boli príliš rozsiahle, no a aj na začiatku bola vôľa akceptovať určitý zúžený zoznam, keďže ovšem tá situácia v riešení zrušenia dovozovej prirážky pre tých zahraničných dovozcov bola veľmi akútna a nebolo času úplne dodiskutovať detaily okolo tých konkrétnych spodných substancií, tak sa to prijalo bez nich a oni samozrejme využili situáciu a napodobnili distribútorov a zahraničné firmy farmaceutické. Či ide o vydieranie, či ide o postup korektný alebo nekorektný, to nechám posúdiť Vám, ja len by som chcel povedať, že MZ má záujem podporovať domácu produkciu, zo známych príčin samozrejme a budeme aj v našich opatreniach na úrovni liekovej politiky vytvárať prostredie tak, ako aj iné krajiny, na podporu domáceho producenta samozrejme. Musí to byť aj transparentné, tak, aby nám zahraničný výrobca nemohol niektoré naše praktiky vyčítať, takže chceme my korektne sa stavať k tomuto výrobcovi, no a tie rokovania, ktoré budú prebiehať na MH, MF, určite odborne zagarantujú príslušné vecné rezorty a som presvedčený, že ak sa nájde riešenie, bude vyhovovať všetkým.

Miriam Fiťmová:
SITA.

Otázka: Peter Benčúrik
Pán minister, nemyslíte si, že takéto opatrenia, resp. čo sa príjmajú výnimky z uplatňovania dovoznej prirážky výrazne skomplikuje pozíciu SR v Ženeve a že sa môže stať, že sa prekročí tá hranica 80 %, resp. že sa zníži a že budú problémy s vyjednávaním /nezrozumiteľné/? Ďakujem.

Tibor Šagát:
Tak to už tu bolo deklarované, a preto sa aj tie lieky dostali do tej skupiny pôvodne, ale vzhľadom na tú labilitu toho trhu s liekmi, ktorá u nás je a vzhľadom na tú závislosť dovozu, nakoniec sa museli urobiť tie opatrenia, ktoré sa urobili. Samozrejme, akékoľvek prekračovanie objemov, ktoré boli dohodnuté, vyžadujú ďalšie konzultácie a nebudú sa robiť živelne tak, aby to ohrozilo tie naše ambície, ktoré máme.

Miriam Fiťmová:
Ďakujem pekne za Vaše otázky, dovidenia.