Ceny



1. Aké opatrenia budú prijaté na ochranu spotrebiteľa pred zdražovaním?

Na základe skúseností zo zavádzania eura v prvých dvanástich krajinách budú prijaté opatrenia na zabezpečenie cenovej konverzie s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. Okrem informačnej kampane pre verejnosť bude existovať približne 18 mesačné obdobie duálneho zobrazovania cien tovarov a služieb, ďalej to je prijatie etického kódexu obchody, predzásobenie predajcov dostatočným množstvom eurových mincí a pod. Najdôležitejšou však bude angažovanosť samotných zákazníkov, ktorí sa musia snažiť odhaliť prípadné výraznejšie zvýšenie cien a nakupovať v obchodoch, ktoré sa budú chovať korektne.

2. Hrozí po zavedení eura zvyšovanie cien?

V súvislosti s prijatím eura sa často objavuje obava z náhleho zvýšenia cien. Podľa prieskumu z mája 2007 až 74 % Slovákov sa bojí, že zavedenie eura sa zneužije na zvýšenie cien. Výmena korún na eurá však znamená len technickú zmenu, pri ktorej sa všetky finančné údaje prepočítajú presne stanoveným kurzom. Samotný prepočet z korún na eurá tak nie je dôvodom na zvyšovanie cien. Určitý nárast cien by však mohol byť spojený so zaokrúhľovaním. Zaokrúhľovať by sa malo podľa matematických pravidiel na dve desatinné miesta a vplyv na cenovú hladinu by tak bol prakticky nulový.
Eurostat odhaduje, že zavedenie hotovostného eura k 1. 1. 2002 prispelo k nárastu cien len o 0,12-0,29% pričom celková inflácia v roku 2002 predstavovala 2,3%. Pritom inflácia v eurozóne v roku 2002 bola rovnako vysoká ako v r. 2001. Vplyv eura na rast cien bol pritom len krátkodobý a týkal sa len časti spotrebiteľských cien. Predovšetkým v tých segmentoch trhu kde nie je dostatočná konkurencia. Po zavedení hotovostného eura v roku 2002 spotrebitelia mali pocit, že inflácia je vyššia ako bola skutočnosť. Tento rozdiel medzi tzv. vnímanou a skutočnou infláciou pravdepodobne súvisel s tým, že ceny tých tovarov a služieb, ktoré skutočne vzrástli, boli viac na očiach. Išlo o tovary a služby každodennej spotreby, čo samozrejme ovplyvnilo pohľad spotrebiteľov, avšak podiel týchto položiek na celkovom spotrebnom koši bol len malý. Preto vznikal rozdiel medzi tým, ako spotrebitelia vnímali infláciu, a aká bola v skutočnosti vykázaná prostredníctvom oficiálnych indexov spotrebiteľských cien. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že zavedenie eura bude mať v strednodobom horizonte tlmiaci vplyv na cenový vývoj tým, že zjednoduší porovnávanie cien medzi krajinami. To zlepší fungovanie medzinárodných trhov a posilní konkurenčné prostredie a povedie k vyššej ekonomickej efektívnosti.

3. Bude po vstupe do eurozóny na Slovensku vyššia inflácia kvôli dobiehaniu cenovej úrovne vyspelých krajín?

Vstup Slovenska do eurozóny bude znamenať významný impulz pre rast ekonomickej úrovne. Tento proces bude spojený aj so zbližovaním cenových hladín, t.j. cenová hladina na Slovensku sa bude postupne približovať priemeru Európskej únie. Ide však od dlhodobý proces, ktorý je spojený aj s dobiehaním ekonomickej úrovne týchto krajín a teda aj s rastom produktivity, miezd a životnej úrovne. Nepôjde teda v žiadnom prípade o výrazný inflačný vplyv spojený s negatívnym dopadom na ekonomiku. Tento proces prebieha aj v niektorých súčasných menej rozvinutých krajinách eurozóny ako napr. Grécko, Španielsko, Portugalsko a pod. Úroveň inflácie v týchto ekonomikách je však v súčasnosti stabilizovaná a len mierne prekračuje priemer eurozóny.

4. Po vstupe do eurozóny zanikne samostatná menová politika NBS. Bude ešte centrálna banka vykonávať nejaké činnosti súvisiace s menovou politikou?

Po vstupe do eurozóny NBS už síce nebude vykonávať vlastnú národnú menovú politiku, stane sa však členom Eurosystému. Guvernér Národnej banky Slovenska sa stane členom Rady guvernérov, teda rozhodovacieho orgánu ECB, ktorý je zodpovedný za formuláciu menovej politiky pre eurozónu. Účasť guvernéra na tvorbe menovo-politických rozhodnutí si vyžaduje dôkladnú pripravenosť. Úlohy odborných útvarov a zamestnancov, ktorí sa v súčasnosti venujú otázkam menovej politiky sa tak ešte rozšíria. Okrem osoby guvernéra sa na tvorbe menovej politiky ECB podieľajú aj ďalší zamestnanci NBS a to aktívnou účasťou na práci rôznych výborov Eurosystému. Pre oblasť menovej politiky sú najvýznamnejšími výbormi Výbor pre menovú politiku, Výbor pre medzinárodné vzťahy a Výbor pre operácie na voľnom trhu. Národné centrálne banky sa po prijatí spoločnej meny podieľajú na plnení niektorých úloh Eurosystému. Ide predovšetkým o realizáciu menovo-politických operácií, spravovanie devízových rezerv tak vlastných ako aj devízových rezerv ECB, dohľad nad národnými platobnými systémami, spravovanie a dohľad nad hotovostnými operáciami a spoluprácu s ECB pri zbere štatistických údajov.
Po vstupe do eurozóny bude NBS naďalej vykonávať svoje ďalšie činnosti, ktoré nesúvisia s menovou politikou. Ide hlavne o dohľad nad finančným trhom, prevádzkovanie tuzemského platobného systému a ďalšie činnosti.

5. Čo bude pre Slovensko znamenať strata vlastnej menovej politiky?

Menová politika je jedným z nástrojov hospodárskej politiky na stabilizáciu ekonomiky. Vzhľadom na vysokú otvorenosť slovenskej ekonomiky a celkovú globalizáciu svetového hospodárstva účinnosť národnej menovej politiky klesá. Menová politika je ovplyvňovaná regionálnymi vplyvmi ako aj samotnou menovou politikou ECB. Zahraničný obchod SR v rozhodujúcej miere prebieha so súčasnými a budúcimi krajinami eurozóny, pričom prijatie eura bude ešte stimulovať rast zahraničného obchodu s týmto regiónom. Táto skutočnosť podporuje hlbšiu integráciu slovenského hospodárstva do európskeho priestoru. Čím vyšší stupeň integrácie s trhmi týchto krajín dosiahneme, tým vhodnejšia bude menová politika ECB aj pre Slovensko. Začlenením sa Slovenska do eurozóny bude naša ekonomika súčasne chránená aj voči niektorým externým šokom súvisiacich s existenciou plávajúceho kurzu.

(späť)