Preskočiť navigáciu 
Úvodná stránka Verzia pre tlač 
Mapa stránky RSS 
English

Prepis brífingu po spoločnom stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov SR


Marek Trubač, hovorca prezidenta SR

Vážené dámy a páni,

dobrý deň!

Ešte raz vás vítam v Prezidentskom paláci. Začína sa tlačová konferencia po stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov, ktorí hovorili o aktuálnej situácii ohľadom hospodárskej krízy a jej dopadov na Slovensko.

Nech sa páči, v poradí prvý – pán prezident, potom pán predseda parlamentu a pán premiér (alebo ako sa dohodnú aj medzi sebou). Nech sa páči.

 

Ivan Gašparovič, prezident SR

Prajem vám všetkým dobrý deň.

Chcem vám povedať na úvod len niekoľko slov.

Pán premiér ma požiadal o toto stretnutie s návrhom otázok týkajúcich sa práve problémov okolo hospodárskej krízy, že chce so mnou prerokovať niektoré iniciatívy, ktoré vláda má. Oznámil mi, že vytvára Radu pre hospodársku krízu, v rámci ktorej chce iniciovať opatrenia za účasti všetkých tých, ktorí sa môžu pozitívne alebo aj negatívne do tohto problému zapojiť svojou prácou, o spoluprácu. Ja som si vedomí toho, že v súčasnej dobe riešiť tieto otázky a problémy je úlohou nás všetkých, od občana až po toho najvyššieho predstaviteľa. Preto som pánu premiérovi sľúbil absolútnu pomoc a spoluprácu najmä v tej činnosti, ktorá sa bude vyslovene týkať prezidenta republiky, pokiaľ ide napríklad o schvaľovanie zákonov, ktoré bude nevyhnutné v krátkej dobe prijať. Takže to je len moja stručná informácia. Opäť opakujem, som veľmi rád a túto iniciatívu od vlády som privítal, pretože vidím v nej určitý cieľ, ktorý bude určite prospešný.

 

Marek Trubač, hovorca prezidenta SR

Nech sa páči, pán premiér.

 

Robert Fico, predseda vlády SR

Ďakujem pekne.

Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni,

či tomu niekto verí alebo neverí, svetová hospodárska kríza je obrovská, je obrovská a zasahuje všetky štáty sveta, a neexistuje žiadny recept v tomto okamihu, aby sme sa jej mohli vyhnúť. Nič v roku 2009 nebude pre vládu Slovenskej republiky také dôležité, ako sústrediť všetky svoje sily práve na minimalizáciu škôd, ktoré svetová hospodárska kríza so sebou prináša. Nič iné nie je také dôležité, a hovorím to dokonca aj v porozumení toho, že rok 2009 je významný volebný rok, čakajú nás voľby prezidenta, voľby do Európskeho parlamentu a regionálne voľby, ktorým, samozrejme, politické strany budú venovať svoju pozornosť, ale vláda Slovenskej republiky jednoznačne vyhlasuje, že ide len a len o svetovú hospodársku krízu, na ktorú sa chce sústrediť.

Slovenská republika má v boji proti svetovej hospodárskej kríze vcelku slušné východiská. Ak sa pozrieme na posledné odhady, ktoré urobila Európska komisia, Slovensko naďalej figuruje medzi štátmi, ktoré majú mať v roku 2009 najvyšší hospodársky rast. A, naopak, štáty, ktoré pred niekoľkými rokmi boli dávané Slovenskej republike ako príklad, sú na tom katastrofálne. Ako taký typický obrázok by som uviedol Írsko, kde sa očakáva hospodársky rast v roku 2009 na úrovni mínus 5 %. To znamená, krajina, ktorá bola Slovensku predkladaná dlhodobo ako akýsi zázrak, skončila úplne katastrofálne, kým Slovensko podľa odhadov Európskej komisie má mať stále najvyšší hospodársky rast v Európskej únii. Poviem to po slovensky: chvalabohu, že sme zatiahli v roku 2006 záchrannú brzdu a že nepokračovala politika taká ako napríklad v Írsku, ktorá spôsobila takú hlbokú krízu.

Požiadal som dnes o stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov – pána prezidenta a pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Urobil som tak preto, lebo z hľadiska právomocí a možností je to vláda Slovenskej republiky, ktorá má najväčšie možnosti, ako ovplyvňovať priebeh krízy a minimalizovať škody, ktoré kríza na Slovensko určite prinesie. Nechcem sa ako predseda vlády Slovenskej republiky tejto zodpovednosti v žiadnom prípade zbavovať, ale sú tu aj ďalšie ústavné orgány, ktoré môžu pomôcť vláde pri prekonávaní dôsledkov.

Vláda Slovenskej republiky má tri základné ciele v roku 2009 v súvislosti s krízou. Kríza ako taká je najdominantnejšia otázka, ktorej sa budeme venovať. Chceme však dosiahnuť tieto tri ciele: Prvý cieľ – zamestnanosť, druhý cieľ – za každú cenu zachovať sociálne programy, ktoré sú nastavené, teda nepôjdeme pri prijímaní opatrení, ktoré budeme musieť prijať, proti ľuďom, a nepôjdeme cestou znižovania sociálneho štandardu, a tretí cieľ, veľmi významný, je, aby v roku 2009 Slovenská republika patrila medzi päť štátov Európskej únie s najvyšším hospodárskym rastom. Toto sú ciele, ktorým sa ideme venovať a ktorým podriadime všetku energiu, ktorú vláda Slovenskej republiky má k dispozícii.

Vážené dámy a páni,

chceme v najbližších hodinách a v najbližších dňoch nadviazať na všetko to, čo už vláda Slovenskej republiky v boji proti kríze urobila ešte predtým, ako došla tzv. kríza plynová, ktorá do určitej miery zakryla aktivity vlády Slovenskej republiky v boji proti hospodárskej kríze. Hĺbka tejto krízy, ktorá je taká, že nás všetkých prekvapuje, nás núti niektoré veci inštitucionalizovať a dokonca prijímať aj opatrenia, ktoré nie sú celkom štandardné. Informoval som preto pána prezidenta aj pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, že dnes som absolvoval rad rozhovorov so všetkými najvýznamnejšími predstaviteľmi slovenskej spoločnosti, ekonomiky a finančného sektora. Dohodli sme sa na tom, že vznikne Rada pre hospodársku krízu, v ktorej budú sedieť predstavitelia (a idem teraz tak, ako som dnes s nimi komunikoval) Národnej banky Slovenska, predstavitelia odborov, predstavitelia zamestnávateľov, teda mám na mysli predovšetkým Asociáciu zamestnávateľských zväzov, Republikovú úniu zamestnávateľov a nakoniec Klub 500. Ďalej tam bude zúčastnený predstaviteľ ZMOS-u a, samozrejme, ako pravidelne prizývaní budú predstavitelia bankového sektora. Ide nám o to, aby vznikla Rada pre hospodársku krízu z ľudí, ktorí majú reálny vplyv na ekonomické, sociálne a finančné procesy v Slovenskej republike. Vláda bude zastúpená v tejto rade príslušnými ministrami za najvýznamnejšie rezorty. Predovšetkým by som chcel zdôrazniť rezort financií, hospodárstva, sociálnych vecí, školstva a ešte rezort, ktorý je v oblasti pôdohospodárstva. Táto rada sa nebude stretávať iba ad hoc, ale chcem, aby sa stretávala pravidelne a aby bola orgánom, ktorý bude prinášať podnety a súčasne bude aj orgánom, ktorý bude predstavovať určitú oponentúru vo vzťahu k návrhom, ktoré vláda Slovenskej republiky počnúc stredou budúcim týždňom bude prijímať v boji proti hospodárskej kríze. Začneme tým, že si urobíme inventúru doteraz prijatých opatrení, ktoré boli zrealizované v súlade a v zhode so sociálnymi partnermi ešte pred plynovou krízou, a pristúpime k ďalším dôležitým opatreniam, aby sme dosiahli tri ciele, ktoré som zadefinoval: zamestnanosť, udržať sociálne programy a byť v prvej päťke v Európskej únii, pokiaľ ide o hospodársky rast.

Na dnešnom stretnutí som nielen informoval pána prezidenta a pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o týchto krokoch a o týchto cieľoch vlády v roku 2009, ako aj o tom, že kríza bude pre nás tým najvýznamnejším, že nič iné nás nebude zaujímať, ale požiadal som ich ako najvyšších ústavných činiteľov aj o súčinnosť. Pán prezident Slovenskej republiky má významné právomoci, napríklad v legislatívnom procese, lebo má právo veta. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky môže organizovať život v parlamente tak, že budeme môcť efektívne využívať inštitúty, ktoré dnes poznáme v legislatíve, ako je napríklad skrátené legislatívne konanie. A ja nevylučujem, že už možno v stredu prídu návrhy do vlády Slovenskej republiky, ktoré budú prerokované v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá sa začína 3. februára, práve v takomto skrátenom legislatívnom konaní.

Chcem veľmi poďakovať aj pánovi prezidentovi aj pánovi predsedovi Národnej rady, že ako ústavní činitelia takisto berú svoj podiel zodpovednosti, hoci, opakujem, najväčší podiel zodpovednosti na boji proti kríze bude mať vláda Slovenskej republiky, a že v tejto súčinnosti budeme veľmi efektívne pracovať. Rovnako som požiadal pána prezidenta aj pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ak sa stretne Rada pre hospodársku krízu v najvyššom zložení, teda z predstaviteľov, ktorí stoja na čele inštitúcií, ktoré som teraz pomenoval – guvernér Národnej banky, šéfovia odborov, šéfovia zamestnávateľských zväzov, predstaviteľka Asociácie bánk Slovenska, prípadne ďalší pozvaní, bol by som rád, keby pán prezident aj pán predseda Národnej rady mohli byť prítomní na rokovaniach tejto rady. Opakujem, pokiaľ to bude v tom najvyššom zložení. Rovnako privítam kedykoľvek prítomnosť pána prezidenta Slovenskej republiky, ako aj pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na rokovaniach vlády Slovenskej republiky, pretože vláda bude naozaj venovať všetku, všetku pozornosť kríze. Dal som povel, pokiaľ ide aj o výjazdové zasadnutia vlády Slovenskej republiky, prehodnocujeme program, ktorý sme mali na rok 2009, a výlučne vláda pôjde do regiónov, kde pociťujeme najväčšie dopady krízy. Určite budeme venovať obrovskú pozornosť vzniku tzv. sociálnych podnikov, najmä tam, kde dochádza k znižovaniu zamestnanosti, pretože to sa dnes zdá byť mimoriadne aktívny nástroj, ako postupovať v týchto oblastiach. Ale ďalšie jednotlivé opatrenia, ktoré majú slúžiť k naplneniu troch cieľov – zamestnanosť, sociálne programy a byť v prvej päťke štátov Európskej únie z hľadiska hospodárskeho rastu, budú postupne predstavované, hoci tá podstatná časť by bola zrealizovaná na jednotlivých stretnutiach.

Veľmi pekne ďakujem za možnosť tohto stretnutia a verím, že Slovensko má dobré východiská, ale bolo by klamstvom tvrdiť, že Slovenskom kríza ako keby nezatriasla. Kríza trasie celou Európou, celým svetom a trasie už aj Slovenskou republikou.

Ďakujem pekne.

 

Marek Trubač, hovorca prezidenta SR

Odovzdávam slovo pánovi predsedovi Národnej rady. Nech sa páči.

 

Pavol Paška, predseda Národnej rady SR

Ďakujem pekne.

Pán prezident, pán premiér, dámy a páni,

bezpochyby naozaj tá ťarcha bude na pleciach pána premiéra a vlády Slovenskej republiky, ale sme parlamentná demokracia a výnimočné riešenia a výnimočné situácie si vyžadujú výnimočné riešenia. Ja som deklaroval pánovi premiérovi aj pánovi prezidentovi pripravenosť flexibility legislatívneho procesu, pretože som presvedčený, že ak chceme reálne a s dobrými pozitívnymi dopadmi bojovať s následkami krízy, vyžiada si to zásah do právneho poriadku Slovenskej republiky, a ako rýchlo a ako kvalitne budeme schopní tieto zmeny v legislatíve Slovenskej republiky realizovať, od toho budú aj závisieť výsledky a o to menšie budú negatívne dopady na občanov. Ja som deklaroval aj pánovi premiérovi aj pánovi prezidentovi pripravenosť Národnej rady. Tých nástrojov, a chcem zvýrazniť, samozrejme, v rámci ústavy a právneho poriadku a právneho štátu a demokracie je viacero a sme pripravení byť súčasťou a byť nápomocní pri realizovaní všetkého dobrého, čo pomôže Slovensku.

Ďakujem.

 

Marek Trubač, hovorca prezidenta SR

Otváram priestor pre vaše otázky.

Ako prvá – televízia TA3. Prosím.

 

Katarína Krajňáková, televízia TA3

Dobrý deň!

Krajňáková, televízia TA3.

Ja mám otázku na pána premiéra alebo teda lepšie povedané dve otázky.

Jedna sa týka toho, že SDKÚ už prišla s určitými návrhmi opatrení, medzi nimi napríklad aj zníženie rovnej dane na 16 % a rôzne ďalšie, predpokladám, že ich poznáte. A chceli by o nich rokovať na pôde parlamentu už čo najskôr. Ale, samozrejme, tieto opatrenia by mali priniesť aj zvýšenie deficitu, čo si však SDKÚ myslí, že by malo priniesť svoje pozitíva. Zaujíma ma, či prichádzajú niektoré tieto opatrenia pre vás do úvahy a či ste ochotný o nich rokovať, možno uvažovať.

A druhá otázka je: Dostala sa ku mne informácia, že v niektorých regiónoch na Slovensku práve pre prepúšťanie klesajú preferencie SMER-u. Či máte takúto informáciu.

 

Robert Fico, predseda vlády SR

Pani redaktorka, pokiaľ ide o vašu druhú otázku, ak dovolíte, nebudem sa ňou vôbec zaoberať, pretože to je hlúpa otázka.

Pokiaľ ide o vašu prvú otázku, chcem pripomenúť, že vládna koalícia bola vždy veľmi kritizovaná práve súčasnou opozíciou, pretože sme hovorili o potrebe investovať. A preto aj došlo pri schvaľovaní rozpočtu k miernemu navýšeniu deficitu. Ak tí, ktorí nás hanobili za zvyšovanie deficitu, teraz prichádzajú s návrhmi, ktoré by znamenali prehĺbenie deficitu o 60 až 70 miliárd korún, pýtam sa: a kde majú na to právo s takýmito návrhmi prichádzať? Rada pre hospodársku krízu bude zložená z ľudí, ktorí majú reálne právomoci v ekonomike, v politike, vo finančnom sektore, a v tomto zložení bude aj Rada pre hospodársku krízu pracovať. Ak dovolíte, my si nebudeme všímať sabotážne návrhy, ktoré prichádzajú, pretože presadzovať politiku – čím horšie, tým lepšie, že nech sa všetko rozbije, len nech táto vládna koalícia prehrá – odmietame. A odmietame takýto spôsob komunikácie s vládnou koalíciou.

Rada pre hospodársku krízu začne pracovať, verím, od budúceho týždňa, bude sa venovať veciam, ktoré sa týkajú len a len krízy. Tak ako sme vsadili všetku energiu do boja proti plynovej kríze, tak budeme vsádzať všetku energiu aj na boj proti hospodárskej kríze. A verím, že budeme schopní takýmto spôsobom aj vyjsť z tej krízy, so škodami, ktoré budú, ale nebudú také, aby sa Slovensko dostalo na chvost Európskej únie. Cieľ je jasný – byť v prvej päťke, pokiaľ ide o hospodársky rast v rámci Európskej únie.

 

Marek Trubač, hovorca prezidenta SR

Ďalšia otázka, nech sa páči, Aktuálne.sk.

 

Ladislav Bariak, Aktuálne.sk

Dobrý deň!

Laco Bariak, Aktuálne.sk.

Mal by som otázku na pána premiéra. Chcel som sa opýtať, či vláda sa bude zaoberať, a ak áno, kedy, prehodnotením východísk štátneho rozpočtu.

Ďakujem.

 

Robert Fico, predseda vlády SR

Tento návrh zatiaľ nie je na stole, ale je dosť možné, a my sme to predsa povedali, že vo výnimočných situáciách budeme prijímať výnimočné opatrenia. Preto zvyšovanie deficitu je možná cesta. Ale my sa dnes týmto nezaoberáme. Máme konkrétne opatrenia, ktoré sa predovšetkým budú týkať štátu, aby sme získali zdroje na napĺňanie sociálnych programov, aby boli zrealizované a urobené. Nemerajte aktivity vlády Slovenskej republiky cez preferencie; to je hlúpe, hlúpe a hlúpe. Prepáčte. Odmietam takýto spôsob argumentácie. Jednoducho sa mi zdá, že aj vy niektorí máte záujem, aby všetko rachlo, nech všetko padne, nech je koniec sveta, len nech táto vládna koalícia je poškodená. Trošku rozmýšľajte; ide o štát, ide o ľudí, ide o ekonomiku. Ja kašlem na celé preferencie. Prepáčte mi tento výraz, kašlem na celé preferencie, a už ma s týmito preferenciami neotravujte.

Ďakujem pekne.

 

Marek Trubač, hovorca prezidenta SR

A teraz predposledná otázka, nech sa páči.

 

Lucia Virostková, Slovenský rozhlas

Ďakujem.

Lucia Virostková, Slovenský rozhlas.

Tiež otázka na pána premiéra: Predstavitelia zamestnávateľov už avizovali určité výhrady voči schválenému súboru opatrení práve na stretnutí s pánom prezidentom, resp. rezervy, ktoré tieto opatrenia majú. Jednak hovorili o tom, že treba posilniť domácu spotrebu, ďalej potrebujú väčšiu podporu pre exportérov a tiež hovorili o skrátení lehoty pre návrat DPH. Zaujímalo by ma, či zvažujete niektoré z týchto opatrení, že by sa mohli stať súčasťou tohto súboru.

 

Robert Fico, predseda vlády SR

Najmä treba povedať, že súbor opatrení, ktoré vláda už schválila pred plynovou krízou, bol schválený na základe určitých rozhovorov, ktoré sme mali so sociálnymi partnermi. Veď viete, že boli zorganizované pomerne významné podujatia. Práve preto treba inštitucionalizovať Radu pre hospodársku krízu, aby sme si povedali, že či to, čo bolo schválené, funguje, alebo je to málo. A my budeme práve týchto ľudí, ktorí sú reálne z praxe..., my nebudeme počúvať ľudí, ktorí sa práve teraz vrátili z lyžovačky, my budeme počúvať ľudí, ktorí reálne zamestnávajú, ľudí, ktorí vedia, o čom je zodpovednosť, že čo potrebujú v praxi. Áno, prehodnotíme veci, ak sa ukáže, že to, čo bolo prijaté, nefunguje, prijmeme niečo iné. A nebudeme sa riadiť žiadnou ideológiou. Avšak základná filozofia je, nepôjdeme proti ľuďom. Ľudia na Slovensku nebudú platiť daň za to, že niekto zlyhal vo finančnom sektore. Sociálne programy udržíme za každú cenu. Zamestnanosť – to je cieľ, na ktorom sme sa zhodli so všetkými zainteresovanými už pri prvých stretnutiach. Pamätám si najmä prezidenta Klubu 500 pána Sotáka, ktorý povedal: zamestnanosť – to je cieľ. Lebo ľahko je prepustiť človeka, ťažko potom toho človeka vrátiť naspäť do prostredia. A, samozrejme, hospodársky rast a podpora hospodárskemu rastu, to je principiálna otázka pre nás, pre všetkých. Áno, budeme to prehodnocovať. Veľmi privítam všetky pripomienky sociálnych partnerov, teda tých, ktorí budú sedieť v tejto Rade pre hospodársku krízu. Budeme veľmi pozorne všetko analyzovať a bez akýchkoľvek ideologických prekážok sa týmto veciam budeme venovať aj potom vo vláde Slovenskej republiky a verím, že aj v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

Marek Trubač, hovorca prezidenta SR

Záverečná otázka – pre Bloomberg.

 

Radoslav Tomek, agentúra Bloomberg

Rado Tomek, Bloomberg.

Pán premiér, chystáte sa podporiť nejaké konkrétne sektory, ako sa to deje, ako sa to navrhuje v nejakých iných krajinách?

A predsa len, povedali ste, že ten návrh opozície by ubral z príjmov štátneho rozpočtu desiatky miliárd. Nebude treba ale na takéto protikrízové opatrenia vynaložiť tie peniaze, to znamená, že nebudú musieť byť tie výdavky štátu proste väčšie?

 

Robert Fico, predseda vlády SR

Nemôžeme ísť cestou... ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ...

(Radoslav Tomek, agentúra Bloomberg: ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ...)

Rozumiem. Pán redaktor, my nemôžeme ísť cestou znižovania daní, pretože štát potrebuje zdroje. Ak dnes niekto navrhuje znižovať dane, tak navrhuje sabotáž, navrhuje jednoducho absolútny rozpad verejných financií. My potrebujeme dnes zdroje na sociálne podniky. Potrebujeme zdroje na to, aby sme podporovali ďalšie a ďalšie investície. Touto cestou sa jednoducho nedá ísť. Chceme ísť cestou výrazného šetrenia, určite pôjdeme cestou, že budeme hovoriť s jednotlivými ministrami, aby sme sa pozreli na niektoré výdavky v rozpočte v roku 2009. Tieto zdroje použijeme priamo na podporu hospodárskeho rastu aj vo vybraných sektoroch. Opäť sa vrátime k problematike cestovného ruchu. Bola otvorená otázka tzv. poukážok pre podporu cestovného ruchu. Ale budú aj ďalšie segmenty, do ktorých určite pôjdeme, tak, aby to malo svoj efekt. Ideme ale v kooperácii a v súčinnosti s tými, ktorí sú priamo v praxi. Toto je hlavná filozofia vlády Slovenskej republiky a nebudeme ideologizovať, filozofovať a vymýšľať, ako tejto republike urobiť zle. Takúto politiku ja zásadne odmietam.

 

Radoslav Tomek, agentúra Bloomberg

Bude teda ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ... základný balíček, ako je to v iných krajinách?

 

Robert Fico, predseda vlády SR

Súhrn opatrení sme prijali. Ten bude mať svoju podstatu aj naďalej, budeme ho teraz prehodnocovať, či niečo funguje alebo nefunguje, ale je dnes zrejmé, že budeme musieť vyčleniť zo štátneho rozpočtu určitú sumu peňazí, ktorú použijeme aj na podporu niektorých sektorov. Máme dve možnosti, ako tieto peniaze získať: napríklad cez úspory, alebo cestou zvyšovania deficitu. Všetko je na Slovensku možné, ale nie znižovaním daní. To je veľmi jednoduché: zase nechajme najbohatších, nech sa majú ešte lepšie, a nechajme ľudí, nech to zaplatia?! Toto nie je politika, ktorú by vláda podporovala.

Ďakujem pekne.

 

Pavol Paška, predseda Národnej rady SR

Mohol by som, pán premiér, doplniť. Pretože avizoval som už včera na brífingu, že budúca schôdza je plná opozičných poslaneckých návrhov, ktoré vychádzajú z tejto, podľa mňa nezmyselnej filozofie. Dámy a páni, celý svet sa dnes vracia k podstate a od bezbrehej teórie neoliberalizmu a postavenia trhu hľadá nové úlohy štátu, nové postavenia štátu, regulácie, stimulácie, ale naša drahá opozícia sa tvári, ako keby bolo(?) desať rokov dozadu, a chce naozaj ožobráčiť štát, ožobráčiť príjmy, aby vláda nemala elementárne nástroje, ktorými môže regulovať a stimulovať, pretože to sú dva základné nástroje, ktorými dnes celý svet chce ozdraviť svetovú ekonomiku a hospodárstvo. Čo chcem avizovať? Že jednoducho nebudeme prijímať takéto návrhy na schôdzi Národnej rady z týchto dôvodov, pretože nechceme nechať Slovensko padnúť na kolená, ale chceme Slovensko vrátiť zase naspäť do boomu, z ktorého budú profitovať všetci ľudia.

Ďakujem.

 

Ivan Gašparovič, prezident SR

Ak by som mohol aj ja ešte dodať jedno: Neviem, či ste si všimli, čo povedal premiér vo svojom vystúpení, keď povedal, že bude to orgán, ktorý do určitej miery bude oponentúrou na budúce možné rozhodnutia vlády. To znamená, nebude rozhodnutie ministrov, ktorí sedia za stolom vlády, bez toho, aby nebrali do úvahy práve oponentúru, ktorá vláde bude predložená. Čiže to bude rozhodnutie tých, ktorí do tejto problematiky z hľadiska odborného majú čo povedať. Ja si myslím, že to je veľmi významný a veľmi pozitívny krok zo strany vlády.

 

Marek Trubač, hovorca prezidenta SR

Dámy a páni, pre túto chvíľu vám ďakujem.

Príjemný deň!

To je záver.

 

Robert Fico, predseda vlády SR

Ďakujem pekne.

x x x

 


prehrať audio Prehrať audio