Užitočné odkazy
Prepis videozáznamu tlačovej konferencie po skončení 137. rokovania vlády SR
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
... (Prerušený záznam, pozn. prep.) ... tlačovej konferencii po rokovaní vlády Slovenskej republiky.
O priebehu rokovania vás budú informovať predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico a štátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky pán Peter Kažimír.
Pán premiér, nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády SR
Ďakujem pekne.
Vážené dámy a páni,
vláda Slovenskej republiky rokovala dnes, v pondelok, preto, lebo Národná rada Slovenskej republiky má vyššie tempo pri prerokovávaní návrhov zákonov, ako sme predpokladali, a nechceli sme stratiť priestor ešte na tejto schôdzi prerokovať dôležité návrhy zákonov, ktoré vyplynuli z dohody členov Rady pre hospodársku krízu. Z tohto titulu sa dnes vláda zaoberala aj inými bodmi, a v stredu rokovanie vlády Slovenskej republiky nebude.
Z dnešného rokovania som si dovolil vybrať nasledujúce body, ku ktorým by som rád poskytol bližšiu informáciu. Predovšetkým chcem povedať, že vláda Slovenskej republiky dnes privítala a aj odporučila na schválenie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 25 z roku 2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.
Prečo je takýto pozitívny prístup k tomuto návrhu zákona? Preto, lebo sa nám v poslednom čase objavilo obrovské množstvo expertov a sudcov na verejné obstarávanie, a dnes už každý, kto vie písať a čítať, sa tvári, že môže vydávať morálne posudky na adresu kohokoľvek, že či verejné obstarávanie bolo alebo nebolo v súlade s príslušným zákonom. Jediný, kto je oprávnený zhodnotiť, či verejné obstarávanie prebehlo v súlade so zákonom, je Úrad pre verejné obstarávanie. Aby sme ale posilnili pozície tejto inštitúcie, vláda Slovenskej republiky súhlasí s obsahom návrhu zákona, ktorý predkladajú poslanci Madej a Pelegrini. Naozaj sa chceme dostať do stavu, keď, ak je nejaké verejné obstarávanie a Úrad pre verejné obstarávanie povie, že je v poriadku, tak nás nebudú zaujímať vaše názory, ani názory opozičných politikov, že oni tam teda vidia nejaký problém. Úrad pre verejné obstarávanie je dnes obsadený opozíciou. Na čele úradu stojí vysoký politický nominant za SMK. Nie je to nominant SMK, ale je to vysoký politický predstaviteľ SMK, ktorý aj sedí vo vrcholných politických orgánoch. Čiže dnes Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý podľa zákona má významné právomoci na to, aby hodnotil verejné obstarávanie, je pod kontrolou opozície. Takto to nikdy nebolo, teraz to tak je. Preto po posilnení právomocí úradu, ak táto novelizácia v parlamente prejde a akékoľvek verejné obstarávanie bude odobrené Úradom pre verejné obstarávanie, ktorý je opozičný, nebudeme reagovať na žiadne otázky médií, na žiadne otázky opozičných politikov, pretože nie je možné, aby novinár alebo opozičný politik bol sudca a hodnotiteľ. Na to je špecializovaný konkrétny orgán – Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý naviac je pod kontrolou opozície.
Návrh, ktorý predložili páni poslanci Madej a Pelegrini, napríklad navrhuje znížiť limit pri neprioritných službách, do ktorého sa umožňuje zadávať zákazky podprahovým postupom, zo 6 miliónov eur na 3 milióny eur. Teda posilňujeme naozaj túto oblasť, aby neboli rôzne špekulácie o verejnom obstarávaní tohto typu. Ďalej chcem povedať, že sa ukladajú nové povinnosti pre verejného obstarávateľa, pokiaľ ide o uverejňovanie výziev, najmä v prípade verejného obstarávania pri neprioritných službách. Čo je veľmi dôležité, do návrhu zákona sa navrhuje vložiť ustanovenie, na základe ktorého by úrad musel vykonať kontrolu postupu zadávania zákaziek ešte pred uzavretím zmluvy alebo rámcovej dohody, ak takýto podnet príde od verejného obstarávateľa, Úradu vlády Slovenskej republiky, z Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, alebo tak môže urobiť aj sám. Čiže posúvame ešte pôsobenie Úradu pre verejné obstarávanie ešte bližšie k tomu okamihu, keď sa iba verejné obstarávanie začína diať. A sú tu ďalšie ustanovenia, ktoré zvýrazňujú postavenie Úradu pre verejné obstarávanie, ale aj posilňujú jeho právomoci.
Verím, že táto novelizácia získa podporu v Národnej rade Slovenskej republiky a zbavíme sa tých večných hádok, že čo je a čo nie je v súlade so zákonom. Na to je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý som dostatočným spôsobom charakterizoval.
Vážené dámy a páni,
dnes sme sa zaoberali aj problematikou realizácie projektu cyklotrónového centra, kde stále chýbajú pomerne významné financie, a dohodli sme sa, že sme rokovanie o tomto bode prerušili. Opäť sa k nemu vrátime v priebehu štrnástich dní, pretože vo vláde nie je názor, že by sa mal ukončiť tento projekt, práve naopak, my si myslíme, že tento projekt treba dostať do finálneho štádia, zrealizovať ho, aby Slovensko patrilo medzi málo krajín sveta, ktoré takéto pracovisko budú mať. Ak ide o financovanie, ktoré sa naozaj pohybuje vo výške, môžem hovoriť o miliardových sumách v korunách a sumách možno stomiliónových, pokiaľ ide o euro, vláda Slovenskej republiky predloží o 14 dní návrh, ako budeme v tejto otázke spolupracovať. Nevylučuje sa ani možnosť spoločného financovania projektu s ruskou stranou, pretože tam je hlavný zadávateľ príslušnej technológie.
Pokiaľ ide o ďalšie dôležité návrhy zákonov, chcem privítať, že po pomerne komplikovanom legislatívnom procese vláda schválila návrh zákona o pedagogických zamestnancoch. Dokonca môžem potvrdiť, že bol prijatý aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložil podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Harabin, a pedagogickým zamestnancom, či už ide o základnú, strednú alebo vysokú školu, poskytujeme ochranu verejného činiteľa podľa trestného zákona. Ale sú tu dôležitejšie veci, na ktoré tento návrh zákona reaguje. Takisto verím, že získa podporu v Národnej rade.
Vážené dámy a páni,
dnes sa však vláda stretla najmä kvôli tomu, aby sme schválili celý rad návrhov zákonov, a to aj súčasne návrhy o skrátenom legislatívnom konaní, ktoré boli schválené dohodou partnerov sediacich v Rade pre hospodársku krízu. Predovšetkým to bol zákon o investičnej pomoci, kde sa znižujú limity, čo znamená, že vláda Slovenskej republiky je pripravená intenzívnejšie vstupovať do podpory investorov a nebudú tak vysoko nastavené tie latky. Významne sa napríklad znížil limit aj pri turistike; pamätám si tie rozhovory na Rade pre hospodársku krízu.
Ďalej sme schválili návrh zákona, ktorý sa dotýka rozpočtových pravidiel územnej samosprávy. Pamätáte sa, v čom bola dohoda: územná samospráva, mestá a obce prevezmú na seba ťarchu zamestnaneckej prémie vo výške 2,5 mld. korún v roku 2009, zato vláda pristúpila k zmene zákona, predkladá ho do parlamentu. Tento zákon, ak bude schválený, umožní mestám a obciam urobiť si inú štruktúru vnútorných výdavkov vo svojom rozpočte, čo im veľmi pomôže. Teda realizujeme dohodu, ktorú sme urobili so Združením miest a obcí Slovenska. Pripomínam ešte raz, pokiaľ ide o zamestnaneckú prémiu: toto opatrenie schvaľujeme na obdobie rokov 2009 a 2010, s tým, že my ho chceme ďalej zachovať, ale obmedzenie časové je preto urobené, aby sme museli znovu rokovať so ZMOS-om na konci roku 2010, pretože dnes ťarcha tohto inštitútu je na ZMOS-e, a my sa musíme so ZMOS-om dohodnúť, ako to bude v roku 2011 a v ďalších rokoch, keďže chceme, aby zamestnanecká prémia išla aj ďalej.
Zákon o dani z príjmov: takisto sme dnes schválili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov. Ako som už uviedol, ide o zamestnaneckú prémiu alebo zvýšenie odpočítateľnej položky zo základu z dane zo sumy, ktorá bola niečo cez 100.000 korún na sumu okolo 120.000 korún. Presné informácie vám potom môže poskytnúť pán štátny tajomník. Je to významný počin, pretože už od 1. apríla to pocítia niektorí zamestnanci na svojej výplate, dokonca niektorí v roku 2010 pri vyúčtovaní v marci budú možno potešení nejakou malou sumou peňazí, ktorá im bude naraz vyplatená. Celkovo ide o záujem vlády Slovenskej republiky zvyšovať kúpyschopnosť plus zvyšovať mzdy u tých pracovníkov, kde mzdy sa pohybujú na nižšej úrovni. Dopad som uviedol na rok 2009 vo výške 2,5 mld. korún. Tento dopad po vyrokovaní prechádza na Združenie miest a obcí Slovenska, voči ktorému zase máme iné záväzky, ako som už uviedol, zmeníme rozpočtové pravidlá, uvažujeme o tom, že im pomôžeme pri zákone o sociálnych službách. Ďalej ZMOS predkladá súhrn opatrení, ako urýchliť vybavovanie eurofondov.
Ďalší návrh zákona, ktorý sme dnes schválili, sa týkal spotrebnej dane z liehu. Je to zjednodušenie procedúr, o ktoré nás požiadali predovšetkým zamestnávatelia. Išli sme doslova po návrhoch, ktoré nám zamestnávatelia predložili, a došlo tu k dohode. Urobila sa k tomu aj iniciatíva na skrátené legislatívne konanie.
Ďalej to je zákon o dani z pridanej hodnoty. Najmä nám ide o skrátenie lehoty navracania DPH zo 60 na 30 dní. Opäť to ide v skrátenom legislatívnom konaní do parlamentu. Je to významná pomoc pre zamestnávateľov. Pripomínam však, že to bude mať aj určitý vplyv na štátny rozpočet už v roku 2009, ale rátame s tým.
Potom je to zmena zákona o účtovníctve, aj v skrátenom konaní. Je to súhrn rôznych opatrení, ktoré zjednodušujú procesy, odbúravajú administratívu. Ak by ste chceli nejaké detaily, pán štátny tajomník je pripravený o tomto hovoriť. Sú to rôzne knihy, knihy jázd a ďalšie veci, ktoré sa postupom času ukázali ako riešiteľné.
A potom je to ešte návrh zákona o spotrebnej dani. Opäť zmena: zase ide o to, aby sme vyhoveli zamestnávateľom, pokiaľ ide o procedúru spotrebnej dane z minerálneho oleja.
Vážené dámy a páni,
ako viete, dnes bolo stretnutie s generálnym tajomníkom OECD a oznámili sme generálnemu tajomníkovi, že zatiaľ ideme pri financovaní týchto rôznych návrhov zákonov a podporných projektov pre zamestnávateľov a zamestnancov predovšetkým na úkor škrtov vládnej spotreby. My sme zoškrtali vládnu spotrebu vo verejnom obstarávaní o 33 %. Je to tých 10 miliárd korún. Zatiaľ financujeme tieto projekty z tejto sumy. Sme pripravení ísť ďalej. Dnes mám rokovanie s ministrom obrany, pokiaľ ide o armádu; s akými výsledkami príde, lebo v týchto 10 miliardách zatiaľ nie je zakomponovaná armáda, a budeme diskutovať o ďalších peniazoch, ktoré chceme nájsť škrtaním. Zatiaľ nejdeme na úkor deficitu, teda zatiaľ sme nepristúpili k zvýšeniu deficitu. Chceme, aby fiškálna disciplína Slovenskej republiky bola veľmi vysoká, a to by nám mohlo dopomôcť aj k tomu, že Slovensko bude mať jeden z najvyšších hospodárskych rastov v Európskej únii. Toto nevylúčil ani generálny tajomník OECD, že Slovensko by malo skončiť v roku 2009 v tzv. čiernych číslach. Tie sú vždy lepšie ako červené; červené sú mínusové hodnoty hospodárskeho rastu, čierne čísla sú pozitívne čísla hospodárskeho rastu.
Rada pre hospodársku krízu všetky tieto opatrenia odsúhlasila, teraz sme v širokom celospoločenskom konsenze. Pokiaľ bude chcieť opozícia tieto návrhy v Národnej rade vylepšovať, má na to priestor, môže podávať pozmeňujúce návrhy. Naviac tieto návrhy zákonov, tak ako to už bolo aj minulý týždeň, vytvárajú obrovský priestor na politickú diskusiu, po ktorej tak opozícia volá. Ak chcú politickú diskusiu, preboha, nech diskutujú teraz. Načo je schôdza Národnej rady v marci? Mimoriadna. Nech mi niekto vysvetlí. Okrem teda politikárčenia. Nanič! Úplne nanič. Aké návrhy chcú ešte predkladať v marci? Ak niečo majú, nech to predložia teraz. Bola zaujímavá situácia na Rade pre hospodársku krízu minulý týždeň, kde deň pred Radou pre hospodársku krízu opozícia predniesla návrh ohľadne živnostníkov. Na druhý deň som požiadal predstaviteľa opozície v Rade pre hospodársku krízu, aby nás oboznámil s týmto návrhom, a on o ničom nevedel. To nemôže takto fungovať. Ak niečo majú, nech to predložia na Radu pre hospodársku krízu. Ak to získa súhlas všetkých sociálnych partnerov, dáme to jednoducho do vlády alebo to pôjde rovno do Národnej rady Slovenskej republiky. Nemáme s tým žiadny problém. Naozaj vyzývam opozíciu: tento týždeň môžu politicky diskutovať o kríze, koľko len chcú, majú tu šesť alebo sedem návrhov, ktoré sa týkajú hospodárskej a finančnej krízy. V rámci tejto diskusie nech povedia, aký majú názor, aké majú stanovisko. Ale nech, preboha, nevyrušujú s mimoriadnymi schôdzami, ktoré sú o ničom. Mimoriadne schôdze nech zvolávajú v čase, keď je konjunktúra, ale nie v čase, keď potrebujeme získať každý jeden deň. Tieto návrhy zákonov musia byť účinné 1. marca, aby mali efekt, ktorý od nich očakávame. Predkladať návrhy zákonov, ktoré majú platiť v roku 2010 alebo 2011, nemá v súčasnej dobe žiadny význam.
Toto je obsah rokovania vlády Slovenskej republiky k finančnej a hospodárskej kríze a k návrhom, ktoré som predstavil.
Ak dovolíte, vážené dámy a páni, chcem vás požiadať o rozdelenie tejto tlačovej konferencie. Ak máte na mňa nejaké otázky, keby ste ich postavili, potom by som tu nechal pána štátneho tajomníka, ktorý by odpovedal na prípadné detaily týkajúce sa návrhu z Rady pre hospodársku krízu, ktorý bol pretavený do príslušných legislatívnych iniciatív.
Nech sa páči, na mňa nejaké otázky, ak máte.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Pani Maková, nech sa páči.
Lucia Maková, televízia JOJ
Dobrý deň!
Maková, televízia JOJ.
Pán premiér, vy ste sa sám dotkli toho cyklotrónového centra. Materiál bol utajený aj v minulosti, ak bol na vláde, bolo dosť ťažké dostať sa k informáciám. Nie je tam naozaj problém, lebo už aj v minulosti sa objavili špekulácie, že už aj Rusi dosť tlačia, pretože im tam stoja už vyrobené peniaze, relatívne, čiže či nás netlačí aj tu troška čas? A keby ste mohli byť konkrétnejší, lebo vraj sa uvažuje o tom, že by to mohla prevziať napríklad SAV-ka na seba, aby sa toho, relatívne, ak to mám povedať takto, zbavil úrad pre metrológiu.
Robert Fico, predseda vlády SR
Nikto sa toho nechce zbaviť, je to príliš veľký projekt. A máme skôr ťažkosti so zmluvnoprávnou základňou na ruskej strane, kde prešli určité oprávnenia zo subjektu, ktorý bol na to oprávnený, ktorému sme aj dôverovali, na nejakého sprostredkovateľa; už to nie je také jednoduché. My musíme hovoriť pravdepodobne o zmene celej zmluvnoprávnej základne. Opakujem ešte raz, vláda má záujem dokončiť tento projekt, aby na Slovensku fungoval, a dnes sme hovorili aj o variante finančnej spolupráce s Ruskou federáciou pri financovaní tohto projektu. Tento návrh zo zákonných dôvodov je označený za návrh, ktorý podlieha obchodnému tajomstvu, ja s tým nič neurobím, ale nie je tam nič také, čo by nás nejako malo prekvapiť alebo vyrušovať. Fakt je ten, že na dokončenie potrebujeme možno niečo viac ako dve miliardy slovenských korún a na druhej strane z tých zmluvných dokumentov hrozia všelijaké zmluvné pokuty, ktoré sú približne na tej istej úrovni alebo dokonca vyššie, ako je suma, za ktorú to vieme dokončiť. Preto jednoznačne dávame zelenú dokončeniu, ale v dnešnej dobe nájsť 2 alebo 2,5 mld. korún na dokončenie centra, je veľmi ťažké. Preto budeme hľadať úverovanie alebo iné zdroje financovania. Aspoň toľko k tomuto dokumentu.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Pán Turanský, Hospodárske noviny.
Vladimír Turanský, Hospodárske noviny
Dobrý deň!
Turanský, Hospodárske noviny.
Pán premiér, azda jediná istota v súčasnej hospodárskej kríze je tá, že táto kríza nebude krátka, ale bude skôr dlhá, a ťažko povedať skutočne teda, aká dlhá. Ten balíček, ktorý ste dnes prijali, je v poradí, myslím, už tretí. Napriek tomu sa chcem opýtať, či existujú nejaké názory vo vláde alebo isté predstavy, že povedzme o mesiac, o dva, o tri, akým smerom by sa dali tie opatrenia protikrízové ťahať, že čo by mohli asi obsahovať.
Robert Fico, predseda vlády SR
Rada pre hospodársku krízu by sa mala opäť stretnúť tento týždeň, a chceme si dohodnúť ďalšiu činnosť tejto inštitúcie. Predovšetkým sa chceme sústrediť na to, aby sme začali veľmi intenzívne hodnotiť prijaté opatrenia, ktoré boli prijaté ešte pred Vianocami, a postupne sa pozerať aj na návrhy zákonov, ktoré budú (dúfam, že budú) schválené v parlamente, ako fungujú v praxi. Ja nevylučujem, že prídu nejaké ďalšie opatrenia, pretože, ako dobre viete, obrátil som sa na šéfa Európskej rady a českého premiéra pána Topolánka, ako aj na šéfa Európskej komisie pána Barrosa, aby sme na Európskej rade hovorili o automobilovom priemysle. Ak vznikne spoločný postup Európskej únie, je veľmi pravdepodobné, že aj na Slovensku sa vrátime k tejto téme a budeme znovu o týchto otázkach diskutovať. Všetky návrhy, ktoré sme predložili, považujeme za otvorené. Ak nám dá niekto dobré návrhy ďalšie, a je to úplne jedno, z ktorého prostredia prídu, budeme sa nimi zaoberať a tieto návrhy sa pokúsime pretaviť do podoby návrhov zákonov. Musíme si ale odpovedať na otázku, ktorá je pre nás principiálna: čo s deficitom? Pretože dá sa vymyslieť všetko na svete, my dnes môžeme povedať, že budeme dávať šrotovné, ako to urobili v iných krajinách. Ak si zoberieme, že na Slovensku sa ročne predá okolo 70.000 automobilov a chceli by sme významnejšie podporiť tento trh, tak išlo by o obrovské sumy peňazí. Ak sa dohodneme na Rade pre hospodársku krízu, že deficit bude 6 % (ja teraz naozaj teoreticky hovorím, lebo ja s tým nesúhlasím, že 6 %), potom musí niekto povedať, čo bude v nasledujúcich rokoch, ako to budeme splácať, ako sa to celé prejaví vo finančnej disciplíne a v kvalite Slovenskej republiky ako takej. My preto chceme ten deficit držať ako-tak pod kontrolou, aby sa nám nestalo, že uletíme do 8-, 9-, 10-percentných výšok, ako to dnes vidíme aj v iných krajinách. Preto všetky tieto materiály sú otvoreného typu a sme pripravení sa k nim kedykoľvek vrátiť. Ak sa ukáže, že niečo treba vylepšiť, vylepšíme. Ak sa ukáže, že nejaké opatrenie nefunguje a treba ho zrušiť, tak ho zrušíme, lebo všetky vlády dnes sa pokúšajú robiť, čo môžu robiť v tejto oblasti.
Ja som dnes zareagoval, pravdepodobne máte to moje stanovisko, aj na výzvy, ktoré sú prejavom protekcionizmu, najmä prichádzajúce z Francúzska, v oblasti výroby automobilov. Nepovažujem tieto výzvy za šťastné, pretože Európa môže zvládnuť krízu spolu, ale nevie ju zvládnuť individuálne. Ak sa takto začne správať jedna krajina, napríklad Francúzsko, no tak potom my pošleme domov Gaz de France zo Slovenska. Nám sa hodia tie peniaze, ktoré Gaz de France dnes dostáva ako akcionár SPP. Potom Areva nedostane žiadnu zákazku. Ak sa bude uchádzať niekedy o výstavbu jadrových elektrární na Slovensku, povieme: Je nám ľúto, protekcionizmus, tak choďte si hľadať zákazky doma vo Francúzku, keď ste prijali také rozhodnutia, aké ste prijali. Myslím si, že k tomuto nepríde, pretože investori, ktorí investovali na Slovensku, mali vytvorené vynikajúce podmienky, veľa štát zaplatil za vytvorenie týchto pracovných miest, podnikanie na Slovensku má stále určité výhody v porovnaní s inými, a výzvy na takýto brutálny typ protekcionizmu nikomu nepomáhajú. Malé formy protekcionizmu, tomu sa ani my nebránime. Ale toto je niečo úplne iné. To je silná káva, voči ktorej sa musíme ohradiť.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Nech sa páči, je ešte nejaká otázka na pána premiéra?
Robert Fico, predseda vlády SR
Ak nie sú, veľmi pekne ďakujem.
Poprosím pána štátneho tajomníka, keby dotiahol do konca detaily.
Ďakujem pekne.
Peter Kažimír, štátny tajomník Ministerstva financií SR
Ja by som sa pokúsil v podstate pokračovať v niektorých detailoch a hlavne vám priblížil v jednotlivostiach jednotlivé zmeny zákonov.
Dnes sme v podstate prijali na schôdzi vlády novely piatich zákonov. Spolu s rozpočtovými pravidlami je to šesť zákonov. Ja ich pre istotu ešte raz zopakujem: novela zákona o dani z príjmu; o dani z pridanej hodnoty; o spotrebných daniach – z liehu a z minerálnych olejov; zákon o účtovníctve a o rozpočtových pravidlách týkajúci sa hlavne rozpočtovania samospráv.
Chcem ešte doplniť pána premiéra v tom duchu, že v podstate otázka rokovania so samosprávou, samozrejme, nespočíva len na rokovaní so ZMOS-om, ale hneď po ukončení tejto tlačovej konferencie odchádzam na stretnutie so županmi, to znamená s predsedami vyšších územných celkov, pretože takisto sú prijímateľmi podielovej dane, dane z príjmov fyzických osôb, to znamená, aj na nich z významnej časti padá dopad zvýšenia odpočítateľného minima základu dane.
Čo sa týka dane z príjmov, tak chcem opäť poznamenať, že najdôležitejšie opatrenie sa týka zvýšenia nezdaniteľnej časti dane, a to z pôvodných cca 103.000 korún, čo je nejakých 3435 eur, na 121.275 korún, to znamená 4026 eur, už v roku 2009. Chcem povedať, že zachovávame v súčasnosti väzbu výpočtu tejto nezdaniteľnej časti dane na životné minimum. Priznávam, že boli úvahy zmeniť indexáciu na iný spôsob, iným spôsobom, či už na minimálnu mzdu alebo priemernú mzdu, zatiaľ sme to kvôli zvýšenému možnému dopadu na rozpočty samospráv nechali v pôvodnom režime. To znamená, väzba na životné minimum zostáva. Takisto oznamujeme zníženie hranice základu dane pre začiatok klesania, tzv. degresivitu odpočítateľnej položky, kde sa pri hrubom príjme znižuje tá hranica z pôvodných (budem to hovoriť v korunách) 51.500 na 44.400 korún.
Tu by som chcel jednu vec pripomenúť. Cez víkend sa objavili v printových médiách úvahy o tom, že by v podstate zníženie hranice na začiatok degresivity spôsobovalo dopad na ľudí s vyšším príjmom, to znamená, ako keby sa nám zväčšil počet platiteľov tzv. milionárskej dane. Chcem podotknúť, že počet poberateľov príjmov v tejto výške sa, samozrejme, zvýši, ale všetko je prepočítané tak, aby nikto nemal negatívny dopad. To znamená, nikto nedostane na výplatnú pásku menej eur.
Naším zámerom bolo zvýšením tejto odpočítateľnej položky zasiahnuť pozitívne hlavne nízko príjmové skupiny a v kombinácii s tzv. zamestnaneckou prémiou v podstate hlavne posilniť príjmy ľudí s nízkymi príjmami okolo minimálnej mzdy, dokonca až do polovice minimálnej mzdy, kde zamestnanecká prémia funguje od hranice polovice minimálnej mzdy až k hranici niekde okolo 10.000 korún. Z tohto pohľadu pozitívnym efektom tohto opatrenia sú všetky príjmové skupiny od polovice minimálnej mzdy až do hranice 44.000 korún a potom je to opatrenie neutrálne. To znamená, opakujem, neplatí to, že by mali ľudia s vyššími príjmami dostať menej eur na výplatnú pásku, tak ako to bolo v médiách uvádzané.
Z ďalších opatrení: V dani z príjmov je to úprava vstupnej ceny pri hmotnom a nehmotnom majetku, kde navrhujeme zvýšenie vstupnej ceny hmotného majetku z doterajších 30.000 korún, to znamená 996 eur, na 50.000 korún, na 1700 eur. V prípade nehmotného majetku je takisto zvýšenie z 50.000 na 70.000 korún. Ide o majetok, ktorý môže byť jednorazovo odpisovaný pri nákupe. Vnímame to ako opatrenie na podporu dopytu. Takisto prehodnocujeme doby odpisovania hmotného majetku, ale len v rámci presunu jednotlivých kategórií medzi odpisovými skupinami. Týka sa to rôznych technológií. Zavádzame systém tzv. komponentného odpisovania, takisto ústretové opatrenie pre zrýchlenie odpisov a zjednodušené formy odpisovania hlavne pri veľkých investičných celkoch. Zjednodušujeme daňovú evidenciu pre drobných podnikateľov. Tu je namieste spomenúť hlavne tzv. nepopulárnu knihu jázd, kde zavádzame dodatočnú možnosť tzv. paušálneho uplatňovania si nákladov pohonných hmôt. Daňovník bude mať možnosť si buď viesť knihu jázd, alebo používať modernejší systém GPS, alebo si uplatniť v podstate 80 % všetkých nákladov na pohonné hmoty v danom roku, má akurát povinnosť evidovať počiatočný a konečný stav kilometrov v rámci jedného roka.
Ďalej predlžujeme lehotu na podávanie daňových priznaní. Tam vznikajú vlastne tri skupiny – zamestnancov, fyzických podnikateľov a právnických osôb. A potom sú to opatrenia, ktoré sa týkajú skôr cudzozemcov.
Majte so mnou ešte strpenie. Takže ešte by som rád hovoril o zákone o účtovníctve. Ten je koncentrovaný takisto do oblasti zlepšenia podnikateľského prostredia, kde upravujeme podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva v neziskových organizáciách, upravujeme podmienky pre povinnosť overovania účtovnej závierky audítorov, zvyšujeme tú hranicu na 1,5-násobok, to znamená, tam, kde je povinný audit a konsolidovaná závierka určená obratom, zvyšujeme tú hranicu o 50 %. Tým sa snažíme šetriť prostriedky daných firiem. Takisto zriaďovacie základy(?) firiem sa už nebudú účtovať ako nehmotný majetok. Takže to je oblasť účtovníctva.
Oblasť pridanej hodnoty – skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov zo 60 na 30 dní, samozrejme, iba pri mesačných platiteľoch a iba pri tých daňovníkoch, ktorí budú spĺňať tzv. kategóriu daňovej spoľahlivosti. To sú tí, ktorí vyhlásia o sebe, a daňová správa to bude môcť verifikovať, samozrejme, vyhlásia to, že za posledných 12 mesiacov nemali žiadnu dlžobu na daniach alebo na odvodoch. Zavádzame možnosť tzv. skupinovej registrácie na DPH. To je novinka, ktorá vlastne umožňuje ekonomicky a organizačne prepojeným právnickým osobám pre účely DPH vystupovať ako jedna právnická osoba; zvlášť výhodné pre finančné inštitúcie a pre väčšie koncerny.
Zavádzame možnosť odpočtu dane v ktoromkoľvek zdaňovacom období, keď v súčasnosti platiteľ dane môže žiadať o vrátenie dane v danom zdaňovacom období len vtedy, keď splnil všetky podmienky, to znamená, teraz sa bude môcť vracať dozadu. Takisto umožňujeme možnosť spätnej registrácie na DPH. To by bolo asi k DPH všetko.
Potom tu máme dva zákony k spotrebným daniam, a to je z minerálneho oleja a z liehu. Pre obe novely je asi najväčšou zmenou to, že opäť využívame prístup k daňovníkom v tom ohľade, že ak je niekto daňovo spoľahlivý, to znamená, nevykazuje žiadne poruchy správania vo vzťahu k daniam, tak má lepšie podmienky. To znamená, výrobcovia liehu a minerálnych olejov boli doteraz zaťažení veľkými zábezpekami; pri preprave svojho tovaru museli skladať v podstate celú hodnotu tovaru formou bankovej záruky v prospech daňovej alebo colnej správy. Teraz zavádzame limity, to znamená, ideme z nekonečného množstva peňazí, ideme na limit, na ktorom sme sa dohodli so zástupcami zamestnávateľov. Myslím si, že je to výhodné opatrenie pre daných výrobcov. Zároveň pri liehu sa snažíme odbúrať tak nepopulárne, z médií známe tzv. stále daňové a colné dozory v daňových skladoch, to znamená, ruší sa povinnosť 24-hodinového dohľadu colnej správy, kde colná správa v podstate nahrádzala bezpečnostnú službu v daných skladoch. Bude to už na uvážení colnej správy, samozrejme, zariadenia sa budú plombovať a inak(?) dohliadať. Táto stála prítomnosť zostane u výrobcov. Takisto vychádzame v ústrety Zväzu obchodu a rušíme povinnú nahlasovaciu evidenciu pohybu alkoholu. To znamená, snažíme sa znižovať všetky administratívne nároky na nich.
Dámy a páni, toľko asi k tým opatreniam. Je ich mnoho. Dúfam, že budem schopný zareagovať na množstvo z nich. Sú výsledkom..., mal by som na záver povedať, že samozrejme, nie je to výsledok práce týždňa, my sme vyše roka komunikovali s trhom, so všetkými odbornými asociáciami, takisto so zamestnávateľmi, s odbormi, a my sme zbierali isté námety. Je pravda, že sme ich mali pripravené na neskoršie obdobie v tomto roku. Takže množstvo z týchto protrhových opatrení sa nám v podstate v danom momente hodí na to, aby sme ich vedeli umiestniť do toho balíčka, ktorý schválila Rada pre hospodársku krízu. Čiže sú to veľmi dlho odkomunikované zámery, ktoré, pevne verím, že budú aj veľmi pozitívne prijímané aj odbornou verejnosťou.
Ďakujem.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Ďakujem.
Nech sa páči, pani Krajňáková.
Katarína Krajňáková, televízia TA3
Krajňáková, TA3.
Ja mám dve otázky. Prvá je taká praktickejšia: zaujíma ma tá kniha jázd, či sa to týka už tohto ročného daňového priznania, alebo či je tam retroaktivita neprípustná.
A druhá otázka: V akom štádiu sú PPP projekty a či už by mohli byť v tomto roku rozbehnuté všetky plánované do tých 40 miliárd?
Peter Kažimír, štátny tajomník Ministerstva financií SR
Takže kniha jázd: Všetky tieto opatrenia sa budú týkať už roku 2009, aj keď pripúšťam, že komentár ústavných právnikov môže byť vzťahovaný na prípadnú retroaktivitu, ale v zásade platí taká zásada, že ak je v prospech daňovníkov taká retroaktivita, tak je dovolená, takže dúfam, uvidíme, ako prejdeme cez parlamentnú legislatívu s týmito úpravami. Ale ja som optimista a náš zámer je ten, aby sme v podstate okamžite všetky tieto zmeny legislatívne zaviedli do života. Tak z tohto pohľadu aj kniha jázd, ktorú...; toľkokrát ofrflanú knihu jázd, v podstate, kde všetci vieme, ako sa s evidenciou pohonných hmôt, či už u malých podnikateľov alebo vo veľkých firmách, ako sa s tým vedeli vysporiadať. Z nášho pohľadu je to podaná ruka na to, že ak si niekto zváži, hlavne vo veľkých firmách si viem predstaviť, že praktika knihy jázd bude pokračovať ďalej, pretože majú veľký vozový park a majú záujem na tom, aby to mali pod kontrolou. Ale u menších firiem a u živnostníkov pevne verím, že im to pomôže, ak sa rozhodnú v podstate utrpieť stratu tých 20 %, lebo tým sa vlastne nebude kontrolovať to, na aké účely to používajú, a všetci vieme, že nekontrolovateľne sa vozidlá používajú, samozrejme, pre súkromné účely. Takže to je zohľadnené v 80-percentnom paušále.
Otázka PPP projektov, infraštruktúrnych, hlavne na stavbu diaľnic, to je otázka, ktorá musí hlavne smerovať na ministra dopravy, ale je tu jasný harmonogram a podľa mojich informácií tzv. R1, to znamená druhý balík, tam sme pred podpisom zmluvy, a takisto prvý balík, D1, tá časť od Turian smerom na východ, tá je v režime otvorenia obálok a vyhodnocovania dvoch ponúk. O tom veľmi dobre viete. A otázka tretieho balíka je na rozhodnutí ministra dopravy, či to pôjde v pôvodnom termíne, alebo tak, ako je mu to odporúčané z hľadiska medzinárodných finančných inštitúcií, či ho bude posúvať, tú súťaž samotnú. Pretože je pravda, že tak, ako sme vychádzali na začiatku z ničoho, treba povedať, že ministerstvo dopravy urobilo veľký kus roboty z hľadiska odbornej prípravy tých projektov, ale finančná a hospodárska kríza neprospieva týmto projektom z hľadiska obstarania prostriedkov. To znamená, je to možno príliš veľké sústo v relatívne krátkom čase, že budeme potrebovať aj kus šťastia na to, aby sa nám podarilo v tomto roku všetky tri projekty zmluvne dotiahnuť do konca. Ten rozsah poznáte, je to od 19 do 40 miliárd korún, ktoré by sa mohli preinvestovať, ak budeme mať šťastie a všetko pôjde v poriadku. My máme dobrú správu to, že rámec Európskej investičnej banky bude pravdepodobne zvýšený zo 700 miliónov eur na miliardu eur. Navyše vedenie EIB toto zvýšenie už schválilo. Ide to do rady riaditeľov, ktorá do mesiaca má tento rámec schváliť. To by, samozrejme, pomohlo celkovej atmosfére pri zabezpečovaní finančných prostriedkov.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Nech sa páči.
Ľubo Schwarzbacher, televízia Markíza
Ľubo Schwarzbacher, Markíza.
Ja by som sa takisto ešte raz opýtal na tie termíny predĺženia lehoty na podávanie daňových priznaní. Vy ste to len spomenuli; viete povedať, že o aké daňové priznania..., a aké sú tie termíny, čo sa teda mení?
Peter Kažimír, štátny tajomník Ministerstva financií SR
Mení sa v zásade..., ide o rozdelenie daňovníkov do troch kategórií. To znamená, prví v rade pôjdu zamestnanci, tam zostáva ten termín nedotknutý, potom ďalší sú všetci tí, ktorí podávajú daňové priznanie ako fyzické osoby, tam je posun tuším na máj (ale neberte ma úplne vážne). A tretia lehota, končí to júnom, 30. júnom, sú právnické osoby. To znamená, my dávame priestor, samozrejme, je to sčasti opatrenie, ktoré sa odzrkadlí aj v dopade na štátny rozpočet, ale v hotovostnom vyjadrení, to znamená, prostriedky dostávame rozdelené v istých tranžách a neskôr, ale vnímame to aj tak, že dávame väčší priestor hlavne právnickým osobám na to, aby sa zorientovali a uľahčilo sa im hlavne v tomto roku.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Nech sa páči, Slovenská televízia.
Magda Želeňáková, Slovenská televízia
Dobrý deň!
Želeňáková, Slovenská televízia.
Ja sa chcem opýtať: V piatok pán Tvaroška na Rade pre hospodársku krízu povedal, že opatrenia na naštartovanie ekonomiky sú stále nedostatočné. Oni si stále stoja za svojím – znižovanie daní, znižovanie odvodov. Vy ste už túto tému uzavreli. Je možné, že sa v budúcnosti pristúpi možno aj k takémuto riešeniu, resp. či ministerstvo financií už pripravuje aj nejaké ďalšie opatrenia, ktoré by teda pomohli naštartovať ekonomiku?
Ďakujem.
Peter Kažimír, štátny tajomník Ministerstva financií SR
Ďakujem za otázku.
Ja som bol účastný zatiaľ na všetkých rokovaniach Rady pre hospodársku krízu. Dobre si pamätám, že všetky tieto opatrenia, ktoré dnes boli schválené vládou, boli schválené konsenzuálne. Ja som ešte v piatok po rokovaní rady hovoril o istých technických pripomienkach, ktoré sme naozaj ešte cez víkend vybavili, a nebolo to s pánom Tvaroškom, bolo to skôr z oblasti zamestnávateľov. Ale všetky tieto opatrenia boli schválené aj zástupcom opozície v rade pánom Vladimírom Tvaroškom, bolo to s jeho podporou. Pokiaľ viem, v stredu, keďže má byť opäť v stredu rokovanie Rady pre hospodársku krízu, má prísť s konkretizáciou návrhu opozície. Ide o podporu živnostníkov a o zavedenie tzv. odpočítateľného minima pri výpočte odvodov pre živnostníkov, to znamená, má prísť s kvantifikovateľným variantom, pretože my nemôžeme posudzovať návrhy len z tlačovej konferencie, čiže má prísť s konkrétnym návrhom, o ktorom sa bude hovoriť. Samozrejme, tam budú najdôležitejšie pohľady na to, koľko také opatrenie bude stáť a ako je systémové z pohľadu šetrenia na penziu tých živnostníkov. Takže takisto RÚZ-ka príde s nejakými návrhmi, pokiaľ viem, z hľadiska čerpania fondov, aspoň Martin Chren tak avizoval. Viete, otázka znižovania daní, resp. opozícia momentálne hovorí hlavne o znižovaní daňovej sadzby z 19 na 16 %, je skôr ideologického rázu a je legitímna z pohľadu ich videnia sveta. Ja som bol svedkom relatívne konsenzuálnej odpovede aj zo strany zamestnávateľov, ktorí potvrdili, že okamžité zníženie sadzby aj pre právnické osoby momentálne nerieši problém. Čiže my máme úplne jasné prepočty, čo by také opatrenie stálo, vnímame to tak, že aj zníženie z 19 na 16 % už nezabezpečí ten tzv. ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ... efekt Lafferovej krivky, že keď znížite sadzbu, tak vyberiete viac peňazí na daniach. Takéto niečo funguje pri znížení sadzieb zo 40 alebo z 50 % niekde na 30 %, alebo keď to zníženie je oveľa razantnejšie. My sa veľmi poctivo domnievame, že zníženie sadzby z 19 na 16 % by bolo plošné opatrenie, ktoré nepomôže tak, ako sa snažíme nasmerovať tú pomoc naším opatrením, to znamená, zvýšiť možnosti kúpyschopnosti pre tých obyvateľov Slovenska, ktorí majú najväčší sklon k spotrebe, a to sú príjmovo najnižšie, a nie vysoko príjmové osoby.
A v oblasti prípravy ďalších opatrení, no, viete, my máme svoju veľmi dobrú agendu, a to je zjednotenie výberu daní a odvodov, inštitucionálna príprava tohto procesu, kde sme do istej miery upozorňovaní na to, že to máme naplánovať(?) na príliš dlhé obdobie; hovoríme o reforme inštitúcií daňovej a colnej správy. To je agenda, ktorú by sme možno mohli avizovať ako ďalšiu, kde by sme sa pokúsili urýchliť práce tak, ako sa dajú. Len tu upozorňujem, že reforma inštitúcií je vždy zložitejšia ako reforma legislatívy, tá trvá dlhšie a týka sa ľudí, mnoho tisíc ľudí.
Vladimír Turanský, Hospodárske noviny
Pán štátny tajomník, hoci novelu zákona o investičnej pomoci, myslím, predkladalo ministerstvo hospodárstva, predsa len, nevedeli by ste povedať, ako sa tam znižujú limity na priznanie podpory investorom? Aké sú tam tie hlavné zmeny?
A druhá otázka je: aký dopad na štátny rozpočet bude mať to skrátenie lehoty vratky zo šesťdesiat na tridsať..., či je to nejako vyrátané?
Peter Kažimír, štátny tajomník Ministerstva financií SR
Prvá otázka, pán Turanský, nevedel. Lebo naozaj je to ich zákon a robil sa od(?) piatka do pondelka, my sme mali problémy sami so sebou – s našimi piatimi zákonmi. Čiže ja som im ruku nedržal pri tom pere, keď robili novelu, ale ide o zásadné zníženie, tuším o polovicu tých limitov. Máte to určite na webe našej hlavnej(?) legislatívy, tak si to pozrite. V každom prípade filozoficky išlo o zníženie tých limitov, aby vedeli podporiť aj záujemcov s menším objemom prostriedkov.
A odpoveď na druhú otázku, to bola vratka DPH: Tam je to 14 mld. korún, ale v hotovostnom princípe, to znamená, tam nie je akruálny dopad, je to tzv. cash princíp, to znamená, prostriedky, ktoré štát má k dispozícii, vydá jednorazovo skôr a potom sa dostávate do cyklu. Tam tá zmena už pre nás nie je žiadna. Samozrejme, nie je to komfortná situácia hlavne pre našich rozpočtárov, lebo nejako je nastavený deficit štátneho rozpočtu a hlavne sa nám to, samozrejme, v istom momente premietne do financovania dlhovej služby, keď my tieto prostriedky budeme v istom momente musieť nahradiť prostriedkami zo štátnej pokladnice, alebo si požičať na to vonku cez štátne pokladničné poukážky alebo dlhopisy. Čiže premietnutie akruálne do deficitu je len prostredníctvom vyšších nákladov na obsluhu a ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ... Viete, že sme relatívne dosť dlho oponovali tomuto návrhu a nakoniec sme sa rozhodli ísť cestou jednomesačných..., nevšímame si trojmesačných, štvrťročných platiteľov, pretože oni majú právo v hociktorom momente sa preregistrovať na jednomesačných. To je proste istý diskomfort, ktorý musia zniesť, a jednomesační..., tam bola debata o tom, či to budú exportéri alebo iné kategórie. Tak sme sa rozhodli ísť cestou takou najférovejšou. To znamená, kto si plní všetky povinnosti, tak by mal väčší komfort a rýchlejšie by mu bola vrátená DPH.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Posledná otázka. Pani Maková, nech sa páči.
Lucia Maková, televízia JOJ
Dobrý deň!
Maková, JOJ.
Pán Kažimír, ja sa vás chcem opýtať k tej milionárskej dani (ja to nazvem): Povedali ste, že nikto nedostane menej eur na výplatnej páske. Neviem, ale logicky si to chcem upresniť: lebo na páske síce nie, ale raz ročne potom musí zaplatiť nedoplatok, prípadne si môže potom zadať u svojho ekonóma, aby mu neuplatňovali tú odpočítateľnú položku, a tým dostane menej na páske. Čiže, neviem, tam mi to celkom nesedí. Možnože to zle rozumiem ja.
Peter Kažimír, štátny tajomník Ministerstva financií SR
Výraz „milionárska daň“ nie je náš výraz, to je váš výraz, ja som iba reagoval na to, čo som si cez víkend prečítal. A naozaj platí to, že z celej kategórie príjmov..., ja teda tu mám istú tabuľku, ktorá jednoznačne rozbíja tú príjmovú škálu daňovníka do kategórie od polovice minimálnej mzdy až po mzdu vo výške 89.010 korún (2955 eur), a je tu jedna jediná kategória, ktorá je, hovorím to veľmi čestne a otvorene, kategória medzi 51.180 korún a 89.010 korún. Citujem: „Ich čistý príjem veľmi mierne poklesne z titulu zaokrúhlenia parametrov v legislatíve.“ Takže hovorím to otvorene, s tým, že môžeme sa na to pozrieť konkrétne. Ale to je jediná zasiahnutá kategória veľmi jemného poklesu z titulu matematiky a zaokrúhľovania. Asi tak. Takže všetci ostatní budú mať viac, resp. budú mať toľko, koľko mali. Ale dúfam, že sa vnímame, hlavný zámer bol zasiahnuť tú kategóriu ľudí od polovice minimálnej mzdy až do toho príjmu 44.400, ale aj tí ešte vlastne, ale len menej budú na tom profitovať.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Takže ďakujeme štátnemu tajomníkovi a vám za účasť.
Dovidenia.
Peter Kažimír, štátny tajomník Ministerstva financií SR
Ďakujem aj ja.
x x x
Prehrať video 
