Užitočné odkazy
Prepis tlačovej konferencie po 3. zasadnutí Rady pre hospodársku krízu
Dobrý deň, vážené dámy a páni, pred malou chvíľou skončilo zasadnutie Rady pre hospodársku krízu, rokovania sa okrem sociálnych partnerov aj ďalších pozvaných zúčastnil aj prezident Slovenskej republiky, pán Ivan Gašparovič. O priebehu rokovania vás budú informovať predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico a minister financií Slovenskej republiky, pán Ján Počiatek. Pán premiér, nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, chcem opäť oceniť, že sa na dnešnom rokovaní Rady pre hospodársku krízu zúčastnil aj pán prezident Slovenskej republiky, má to svoju logiku a myslím si, že to je veľmi užitočné pre všetkých zainteresovaných, keď pán prezident je priamo na mieste informovaný o prijímaných opatreniach. Dnes sa Rada pre hospodársku krízu na najvyššej politickej úrovni zaoberala predovšetkým návrhmi, ktoré na vylepšenie prostredia a na boj proti kríze predstavili predstavitelia živnostníkov a malých podnikov. Pokúsim sa tieto opatrenia veľmi rýchlo pred vami prejsť a povedať, kde došlo k zhode a čo predložíme v krátkom čase na rokovanie Rady pre hospodársku krízu na expertnej úrovni. Prvá požiadavka, ktorá je už dlhodobo vznášaná je - ako oddeliť minimálnu mzdu od odvodov pre živnostníkov. Dlhodobo sa objavuje kritika, že rast minimálnej mzdy, ktorý vláda Slovenskej republiky považuje za životne dôležitý, súčasne spôsobuje aj rast odvodov pre živnostníkov. Došlo k dohode, že definitívne oddelíme minimálnu mzdu od odvodov a ministerstvo práce spoločne so živnostníkmi a s ministerstvom financií nájde nové kritérium pre výpočet odvodov. Buď to bude nejaké percento z priemerného zárobku v národnom hospodárstve, alebo to bude nejaký podiel zo životného minima. Ďalšia časť diskusie sa venovala znižovaniu alebo odpúšťaniu odvodov pre všetkých živnostníkov počas trvania jedného až dvoch rokov. Existujúci živnostníci namietajú, že nie je spravodlivé, ak navrhujeme opatrenia predovšetkým pre nových živnostníkov, ktorí len začínajú podnikať a nehľadí sa už na živnostníkov, ktorí vytvárajú hodnoty a ktorí na trhu práce už pôsobia. Pokiaľ ide o znižovanie odvodov, ministerka práce súhlasila s tým, že môžeme začať hovoriť o znížení do fondu solidarity, ale postoj vlády, pokiaľ ide o odvody a dane, zostáva nemenný. Jednoducho, Slovenská republika si nemôže v tejto situácii dovoliť ani znižovanie daní a určite nemôžeme ísť ani do znižovania odvodov, to je filozofia, ktorú sociálni partneri rešpektujú. Pokiaľ ide o ďalšie podpory pre živnostníkov, ako viete, platí systém, kde začínajúci živnostník si môže vybrať dve formy podpory. Buď dva roky neplatí odvody a neplatí ani dane, alebo platí odvody, dane a dostáva jednorazovú finančnú výpomoc vo výške 180 000 Sk. Kvôli zneužívaniu tohto systému živnostníci navrhovali, aby suma 180 000 Sk bola rozdelená na polovičku s tým, že prvá polovička by bola vyplatená po prvom roku a druhá polovička až po druhom roku. Dohodli sme sa politicky na tom, že nebudeme takto rozdeľovať túto sumu, ale že sprísnime podmienky prideľovania takejto dotácie, aby sme vylúčili čo najviac prípadov špekulácie s takýmito sumami. Tretia pomerne významná požiadavka bola požiadavka živnostníkov, aby pokiaľ ide o platcu DPH, sme sa vrátili k hranici vo výške 1,5 mil. Sk. Táto hranica 1,5 mil. Sk bola znížená, myslím, na 1,05 mil. alebo 1,50 mil. Sk, čo je problém predovšetkým u malých živnostníkov, kde sa automaticky aj človek, ktorý má malý obrat stáva platcom DPH. Tu sme sa dohodli, pretože ide o problém vzťahu k Európskej únii a k smerniciam a právnym úpravám, že ministerstvo financií okamžite začne rokovanie s Európskou komisiou, aby sme zabezpečili výnimku z tohto pravidla a zostali sme na úrovni 1,5 mil. Sk, pokiaľ ide o hranicu pre povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty. Živnostníci ďalej navrhujú, aby sme sa vrátili k inštitútu paušálneho zdaňovania, kde veľmi vecne argumentujú predovšetkým tým, že môže byť človek, ktorý má záujem o živnosť, má záujem podnikať, ale súčasne môže mať určitý strach z rôznych účtovných povinností, z povinností viesť rôzne evidencie a tu sa možnosť paušálneho zdaňovania môže zdať pre takýchto ľudí ako veľmi výhodná. Ministerstvo financií dostalo za úlohu prerokovať túto možnosť pre určité kategórie a predložiť na radu, ktorá bude v expertnom zložení o niekoľko dní zasadať. Z ďalších opatrení, ktoré sme prerokovali na dnešnom stretnutí by som chcel uviesť, že na požiadavku znížiť administratívne zaťaženie v podnikateľskom prostredí ministerstvo financií vyčlení 1,3 mil. euro, ktoré sa použijú na rôzne kroky, ktoré budú viesť k ďalšiemu znižovaniu takéhoto zaťaženia, čo určite podnikateľská sféra môže len privítať. Pokiaľ ide o oblasť čerpania prostriedkov z fondov, tu sme si poskytli informácie, ktoré potvrdzujú, že čerpanie z fondov Európskej únie v rozpočtovom období 2007 až 2013 je uspokojivé - a nie je pravda, čo niektorí tvrdia, že sa tieto peniaze nečerpajú. Treba si uvedomiť, že strategický referenčný rámec bol schválený iba na konci roku 2007, reálne je teda priestor 2008 a začiatok roku 2009, ale máme niektoré fondy, kde už môžeme hovoriť o sumách 25 – 30 % čerpanosti s tým, že vláda Slovenskej republiky sa venuje hodnoteniu čerpania týchto fondov na pravidelnej báze. Veľmi nám pomohlo, pokiaľ ide o rozpočtové obdobie, ktoré končí v roku 2006, že je možné pokračovať až do 30. júna 2009, tu bude Slovensko patriť určite medzi krajiny s najvyšším čerpaním týchto fondov, čo považujem za veľmi dobré. Dnes rada diskutovala ešte aj o rozšírení mechanizmu zatepľovania bytového fondu, znižovania energetickej náročnosti a zvyšovania energetickej efektívnosti. Došlo k dohode, že ministerstvo hospodárstva rozšíri už existujúci projekt, ktorý sa týka predovšetkým oblasti solárnych panelov, teda skôr takých náhrad energetických, aj o tieto programy, stanoví sa konkrétna suma, ktorá bude použitá práve na tento projekt. Dnes som otvoril na rokovaní Rady pre hospodársku krízu aj problematiku dôchodkových správcovských spoločností, ale išlo z mojej strany iba o informáciu, ktorá sa týkala výnosnosti fondov. Hovorili sme aj o tom, že naozaj v tejto ťažkej situácii vláda bude musieť začať riešiť otázku deficitu, ktorý platíme do Sociálnej poisťovne za dôchodkové správcovské spoločnosti, toto je ale zodpovednosť vlády Slovenskej republiky, nechceme do tohto ťahať sociálnych partnerov, pretože by to potom mohol niekto zneužiť. Ak sa rozhodneme niečo s týmto deficitom robiť, bude to len a len na zodpovednosti vlády Slovenskej republiky. Hovorili sme ďalej o zavedení systému rekreačných poukážok do praxe a to ešte v roku 2009. Tento systém spočíva v tom, že ak bude dobrovoľný a zamestnávateľ bude mať možnosť použiť takúto rekreačnú poukážku aj ako formu odmeňovania, tak to bude pre neho celkom výhodné, pretože to bude automaticky dôvod na odpočítanie zo základu dane, plus to bude zaujímavé aj pre samotného zamestnanca. Podmienka zo strany sociálnych partnerov bola, že to musí byť dobrovoľné pre zamestnávateľa a druhá podmienka zo strany Združenia miest a obcí Slovenska bola, že to nesmie mať vplyv na rozpočet miest a obcí. Tu bolo podpísané memorandum so ZMOS-om minulý týždeň, kde sme sa zaviazali, že nebudeme už v rokoch 2009 a 2010 prenášať v žiadnom prípade povinnosti na ZMOS, ktoré by znamenali aj zaťaženie ich rozpočtu. Na záver sme ešte otvorili otázku podpory automobilového priemyslu. Minister zahraničných vecí informoval Radu pre hospodársku krízu, že iniciatíva, ktorú sme mali zo Slovenska na adresu českého predsedníctva Európskej komisie, je zatiaľ úspešná, pretože v predbežných záveroch, o ktorých budeme rokovať na rade, teraz hovorím o Európskej rade, sa objavili aj prvé odporúčania, pokiaľ ide o spoločný postup Európskej únie v oblasti podpory automobilového priemyslu. Dohodli sme sa, že ešte predtým, ako vycestujeme na Európsku radu, sa stretne Rada pre hospodársku krízu na najvyššej politickej úrovni a budeme hovoriť aj na tému podpory kúpy automobilov na Slovensku v určitej podobe. Tie možnosti sú rôzne, napríklad v podobe odpustenia DPH alebo možno v iných podobách, sú veľmi optimistické odhady, ktoré treba prerátať, ja ich považujem za veľmi optimistické, že takéto podporné aktivity by mohli viesť k zvýšeniu počtu predaných áut na Slovensku až o 40 000 až 50 000. Opakujem, ja tieto odhady považujem za veľmi optimistické, hoci tieto odhady prišli od zainteresovaných ľudí najmä z prostredia automobilového priemyslu. Zrátame si to, pripravíme si to, dáme to do rámca Európskej únie a budeme sa tým zaoberať krátko pred odchodom na Európsku radu. Opäť sa potvrdilo, že rokovanie Rady pre hospodársku krízu v tomto formáte má veľký význam, pretože veci majú určitú postupnosť, teším sa na rokovanie rady na úrovni expertov, pretože to, čo som teraz povedal, sa opäť dostane do polohy už aj legislatívnych návrhov, ako aj do polohy konkrétnych finančných výdavkov, ktoré budeme postupne vynakladať na všetky tieto programy. Považujem preto dnešné rokovanie opäť za veľmi účelné, bola možnosť vymeniť si názory s partnermi a som rád, že existuje široký sociálny dialóg, ale aj konsenzus pri prijímaní týchto rozhodnutí. Ďakujem pekne.
Ivan Gašparovič, prezident
Chcem povedať, že tieto stretnutia aj pre prezidenta majú veľký význam. Ja aj minulý týždeň som navštívil päť miest a obcí, kde som hovoril o návrhoch, ktoré vláda spolu s týmito expertami navrhuje do budúcej legislatívnej podoby. Ich názory a ich aj určité pripomienky sú pre mňa významné, pretože ich môžem povedať práve tuná, v tomto prostredí. A čo je dôležité, všetky tieto rozhodnutia, ktoré vychádzajú z tohto prostredia, majú určitý konsenzus, čo sa prejavuje nakoniec, a to nie je zanedbateľné, v Národnej rade. Opatrenia na skrátené konania sa prijímajú hlasmi nad sto a to tu málokedy bolo. Tým chcem naznačiť len, že ozaj toto obdobie krízy dokáže niektoré názory aj zjednotiť, najmä ak sú racionálne a ak sú tie, ktoré môžu odstrániť tie ťažké dopady, ktoré z krízy môžu prísť. Som veľmi rád, že napríklad pri stretnutí s predstaviteľmi OECD, ale aj na návšteve v Prahe, kde som bol, vysoko hodnotili dobrú súčinnosť vlády, parlamentu a prezidenta, kde povedali dokonca, že závidia, že v ich krajinách toto nie je. Preto som veľmi rád, že sa môžem zúčastňovať týchto stretnutí a moje rozhodnutia pri podpise pri skrátenom konaní určite majú tiež potom opodstatnenie, že vychádzajú z názorov, ktoré majú takýto široký konsenzus.
pani Krajňáková, TA3
Mňa by zaujímali určité termíny, o tom odpojení minimálnej mzdy od odvodov sa už hovorí dlhšie, či už máte nejakú predstavu, kedy by mohlo dôjsť k nejakej dohode, k nejakému jasnému riešeniu. A ďalšia otázka - teraz, predpokladám, v stredu bude rokovanie vlády, že čo z týchto návrhov už by sa mohlo dostať na toto rokovanie.
Robert Fico, predseda vlády
Pokiaľ ide o minimálnu mzdu, znovu zopakujem, že vláda Slovenskej republiky nepripúšťa úvahy o zrušení minimálnej mzdy, práve naopak, chceme, aby minimálna mzda na Slovensku rástla, rástla takou dynamikou, ktorá bude zodpovedať slovenskej ekonomike. Na druhej strane, minimálna mzda bola asi v štyridsiatich piatich až päťdesiatich prípadoch napojená na rôzne iné ukazovatele v sociálnej sfére a postupne sa to od seba odtrháva, zostal problém minimálnej mzdy a odvodov pre živnostníkov. Tu chcem povedať, že legislatívny proces v Národnej rade končí teraz pravdepodobne v stredu, lebo Národná rada už vyčerpala svoj program, aspoň taký je odhad, preto tento návrh, ak spracujeme - a musíme prísť k záveru, že čo bude ten ukazovateľ pre odvody, či to bude, ako som už uviedol, nejaké percento z priemerného zárobku, alebo to bude povedzme vyššie percento zase vo vzťahu k životnému minimu. Toto pôjde okamžite na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky a na vláde, pokiaľ budú pripravené veci do stredy, budeme o nich diskutovať, ale my ešte musíme mať Radu pre hospodársku krízu na úrovni expertov tak, ako to obyčajne aj robíme. Má to aj svoje dopady, pani redaktorka, ak by sme napríklad išli pôvodným návrhom, že by sa minimálna mzda zmenila na životné minimum, že životné minimum by bolo rozhodujúce pre stanovenie odvodov, tak by to boli okamžite výpadky skoro 2 mld. Sk v sociálnom systéme. Čiže ľahko sa prijímajú opatrenia, ale tieto opatrenia musí aj niekto zaplatiť. Uvedomme si, že nám z dôvodu svetovej hospodárskej krízy klesá hospodársky tlak. My zatiaľ nemíňame ani korunu na úkor deficitu. Všetko míňame na úkor šetrení na vládnej spotrebe, to je tých približne 330 mil. euro alebo 10 mld. Sk, ale keď si zoberieme, ako nám klesá hospodársky rast, my sa dnes plus-mínus už pohybujeme niekde na hranici maastrichtského kritéria, teda 3 %. A my nechceme dovoliť, aby nám utiekol deficit, a už vôbec si neviem predstaviť, že by deficit bol na úrovni 9 alebo 11 %, ako špekulujú niektoré iné štáty. Musíme verejné financie držať pod kontrolou. Aj z tohto dôvodu nemôžeme súhlasiť s rôznymi návrhmi, že poďme znižovať dane na 16 %, poďme znižovať dane ja neviem na koľko - ako má potom ten štát zabezpečovať krízové scenáre? To jednoducho nejde, tieto návrhy sú úplne kontraproduktívne proti snahám vlády Slovenskej republiky.
pani Maková, TV Joj
Dobrý, ja som sa chcela opýtať to, čo ste spomínali, že aký výpadok by to mohlo spôsobiť, ak by sa to odtrhli, teda tie odvody od tej minimálnej mzdy, ale...
Robert Fico, predseda vlády
Opakujem ešte raz, dve miliardy by to boli vtedy, ak by to nebola minimálna mzda, ale bolo by to životné minimum. A keďže ten dopad je veľmi veľký, dve miliardy, dohoda je, že musíme nájsť iné kritérium, buď to bude percento z priemerného zárobku, alebo to bude vyššie percento odvodov zo životného minima, čiže dostaneme sa na nejakú približne súčasnú úroveň.
pani Maková, TV Joj
Preto ma napadlo, či ste sa nedotkli aj živnostníkov, odborári minule vyšli s tým, že síce je fajn podpora živnostníkov, mnohí zamestnávatelia okrem toho ešte tlačia ľudí na živnosti - v budúcnosti či sa neobávate toho problému, naozaj väčšina zo živnostníkov si tlačí tie odvody na minimálnu čiastku, čo by v budúcnosti mohlo zvýšiť skupinu ľudí, ktorých jednoducho štát bude musieť nejako sociálne dotovať, lebo budú mať či zdravotné a kadejaké iné veci, ale aj dôchodkové na úplne minimálnej úrovni, či možno aj týmto smerom ste sa nejako zaoberali.
Robert Fico, predseda vlády
Je to téma, na ktorú upozorňuje ministerstvo práce a bolo by veľmi zlé, keby sa vytváral umelo mechanizmus, ktorý by do budúcnosti znamenal ten efekt, o ktorom hovoríte teraz. Ja si myslím, že každý by mal prispievať do fondov toľko, aby jeho zdravotné a sociálne poistenie mu postačovalo na určitý štandard, ktorý mu bude poskytovaný v budúcnosti. Sú tu aj rôzne návrhy, napríklad na zdobrovoľnenie platieb odvodov. Neviem, či to je celkom správny postup, pretože poznáme niektoré krajiny, kde ľudia nie sú ani sociálne, ani zdravotne poistení, a spôsobuje to naozaj životné tragédie a katastrofy. Preto chceme štandardný európsky systém prispievania do fondov na primeranej výške, pretože – možnože dnes je to pre niekoho atraktívne, že platí málo ako odvody, ale sa mu to potom o niekoľko rokov kruto vráti naspäť.
redaktorka, STV
Ja som sa chcela opýtať pána ministra - považujete nástroj, myslím to paušálne zdaňovanie, za efektívne a kedy by to mohlo platiť? Asi zrejme od budúceho roka. Ďakujem.
Ján Počiatek, minister financií
Podľa tej argumentácie, ktorá bola prednesená dnes na rokovaní, samozrejme určité ratio to má. Avšak ministerstvo financií všeobecne zastáva názor, že až dokým to neprejde na úplne detailnej expertnej úrovni úplne detailnou analýzou, nebudem zaujímať k tomu žiadne zásadné stanovisko, pretože pre nás je rozhodujúce, ako už premiér spomínal, hájiť momentálne deficit a je to naozaj obrovská zodpovednosť, aby sme udržali ten rozsah tých výdavkov v takom rámci, v akom potrebujeme. Ako aj premiér už spomenul, je nekonečno opatrení, ktoré by sa dali prijať, všetko ale závisí od toho, aké budú mať dopady a či je to vôbec ufinancovateľné. Čiže tá rovnica, ten kontext, v ktorom to dnes hráme, je oveľa rozsiahlejší a komplikovanejší, pretože tie krajiny - a nie sme jediná krajina, ale množstvo krajín, dnes stojí pred problémom vôbec ufinancovať tie svoje deficity. Čiže bolo by úplne najjednoduchšie akceptovať úplne všetky návrhy a ešte ich možnože aj rozšíriť, ale naozaj - ako sa potom vysporiadame s tým deficitom? Ja práve aj vítam pragmatickosť tejto rady, ktorá stále toto má na pamäti a naozaj zatiaľ nevznikla žiadna taká nejaká absurdná diskusia na tému - poďme toto podporiť, lebo si to niekto vymyslel a vôbec nezáleží na tom, koľko to stojí. Čiže stále na prvom mieste – koľko to stojí, koľko z toho vieme ufinancovať? - A takto pôjdeme so všetkými tými opatreniami.
Robert Fico, predseda vlády
Chcem potvrdiť, že veľmi presne rozlišujeme medzi opatreniami, ktoré majú význam v boji proti kríze a opatreniami, ktoré sú navrhované v tomto kontexte, pretože ak sa už napríklad bavíme so živnostníkmi, tak je celkom normálne, že živnostníci prídu aj s témami, ktoré nemajú priamy vplyv na krízu, ale sú povedzme lepšie, sú to lepšie vymyslené tézy, ako vylepšiť ich podnikateľské prostredie alebo ako im pomôcť iným spôsobom. Sme veľmi opatrní, my nechceme ísť cestou bláznivého vyhadzovania desiatok miliárd korún pokiaľ nemáme istotu, že tieto opatrenia budú mať nejaký efekt. Slovensko je krajina, kde napríklad mierne zvýšenie novokúpených áut nebude mať žiadny zásadný význam pre ekonomiku Slovenska a nebude mať ani žiadny zásadný význam pre boj so svetovou krízou. Naopak, v Nemecku alebo vo Francúzsku ak tento mechanizmus v podobe šrotovného vedie k nárastu kúpy automobilov, tak to má význam aj pre samotný vnútorný trh vo Francúzsku, v Nemecku, ale aj napríklad pre krajiny, ktoré dodávajú do týchto veľkých štátov automobily. Preto budeme pokračovať takto ďalej, odmietame úplnú pasivitu, pre nás nie je, opakujem, pre nás nie je kríza nejakou chrípkou. Nie je. Pretože aj chrípka, keď sa niekedy zanedbá, tak môže spôsobiť veľké ťažkosti. To veľmi správne komentovali najmä v posledných dňoch v Českej republike viacerí politici, keď reagovali na takéto porovnanie. Čiže ani pasívny prístup, ani extrémny, vyhadzovanie peňazí bez nejakých dostatočných analýz, ale zrozumiteľné formulovanie problémov, plus hľadanie riešení, ktoré sú financovateľné z rozpočtu, prípadne zo zvýšeného deficitu alebo z úspor, ktoré momentálne máme k dispozícii vo výške 10 mld. Sk.
Jana Habálková, denník Pravda
Dobrý deň, na ministra financií mám otázku v súvislosti s desiatimi miliardami – či už viete povedať, koľko konkrétne by mali jednotlivé rezorty ušetriť, aby vláda mala na tie opatrenia z protikrízového balíčka. A ešte teda aké vidíte riešenia na deficit Sociálnej poisťovne. Ďakujem.
Ján Počiatek, minister financií
Tak, ako bolo avizované, vytvorili sme si alebo realokáciou rezervu 10 mld., ktoré konkrétne ministerstvá to budú, to vám oznámime. Ministerstvá už s tým oboznámené boli, ale ešte prebieha rokovanie a vyjednávanie z ich strany, aby sme to zoptimalizovali. Ale môžem vás uistiť, že to bude naozaj tých 10 mld.
redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... riešenie na deficit Sociálnej poisťovne, už máte nejaký návrh, ako to riešiť.
Robert Fico, predseda vlády
To bola prvá diskusia dnes na Rade pre hospodársku krízu, chcel som počuť názory partnerov sociálnych, nebudem ich do toho ale zaťahovať. Toto bude rozhodnutie vlády, ako sa k tomu postavíme. Nemôžu sa ale DSS-ky tváriť, že kríza sa ich netýka. DSS-ky ako súkromné spoločnosti si vytvárajú prevádzkové zisky, ľudia im platia poplatky, štát platí 24 až 26 mld. ročne do Sociálnej poisťovne, aby vykryl DSS-ky, tieto peniaze by sme teraz urgentne napríklad potrebovali aj na krízu a naviac, peniaze, ktoré sú vo fondoch v podobe investície najmä v rastových fondoch, sa významne znehodnocujú, ale významne znehodnocujú. To sú obrovské prepady, ktoré dnes vidíme v týchto peniazoch - áno, nech je to, môže byť aj 40 %. Za týchto podmienok musíme hovoriť s DSS-kami, aké ponúkajú riešenie. To nemôže takto ďalej fungovať, že ľudia skončia so znehodnotenými peniazmi vo fondoch, DSS-ky budú mať prevádzkové zisky, manažéri budú mať vysoké odmeny a štát bude ešte platiť 26 miliárd korún do Sociálnej poisťovne - tak tu je nejaká nerovnováha! Túto nerovnováhu treba napraviť a budeme určite s DSS-kami na túto tému v blízkej budúcnosti hovoriť, ale toto status quo je podľa nás absolútne neudržateľné.
pán Velecký, TV Markíza
Slovensko - hovorí sa o tých desiatich miliardách, hovorili ste o DSS-kách, tie avizujú, že sú pripravené v prípade, že im uvoľníte ruky, pomôcť s financovaním výstavby diaľnic PPP projektami. Budete s nimi hovoriť aj na túto tému? Vytvoríte im investičný nástroj na to, aby sa mohli zúčastniť financovania diaľnic? Ďalšia otázka smeruje na vás, pán premiér - počas hospodárskej krízy desaťtisícom ľudí, medzi nimi aj veľa dôchodcom, prišla do schránky faktúra, kde majú zaplatiť stovky eur za vedenie účtu k cenným papierom, ktoré majú z prvej vlny kupónky a sú bezcenné, bez možnosti, aby sa týmto platbám vyhli. Nepripravujete teda nejaké uľahčenie života aj im? A posledná otázka – Úrad pre verejné...
$ilvia Glendová, hovorkyňa vlády
Pán Velecký, ja som povedala, že po jednej otázke. Dala som vám dve, takže dobre?
pán Velecký, TV Markíza
OK.
Robert Fico, predseda vlády
My sme pripravení zaoberať sa všetkými nespravodlivosťami a rôznymi podvodmi, ktoré sa stali v minulosti. Dúfam, že toto nie je niečo, čo chce niekto pripísať tejto vláde, že ľudia dostávajú nejaké účty. Ak je to v rozsahu, ktorý sa vymyká, tak vláda Slovenskej republiky je pripravená sa touto témou zaoberať, ale k tomu si treba naozaj sadnúť, povedať si, v čom je príčina a ako na to budeme reagovať. Takouto analýzou sa zatiaľ vláda nezaoberala a takýto podnet sme ani nedostali na rokovanie vlády. Ak to tak bude, ja požiadam ministra financií, aby okamžite cez stredisko cenných papierov sa na toto pozrel. Pokiaľ ide o prvú otázku, môžete ju ešte raz zopakovať, prepáčte, tú prvú otázku s tými...?
pán Velecký, TV Markíza
To bola prvá otázka, či ste pripravení rokovať s DSS-kami o možnosti...
Robert Fico, predseda vlády
Aha, už viem, prepáčte - pokiaľ ide o investície, peniaze, ktoré sú dnes v DSS-kách nemajú len podobu hotovosti. Ak mám teda správne informácie, tak dnes DSS-ky disponujú sumou asi iba okolo 20 mld. Sk, všetko ostatné je niekde nainvestované, niekde zle, niekde dobre, ale dobre asi nie, keď tie rastové fondy idú prudko dole, ale tie peniaze sú znehodnotené. Je to dnes otázka, že či tieto peniaze sú na trhu alebo nie sú. Ak si zoberieme peniaze z banky, tak sú to také isté peniaze, ako keď si zoberieme peniaze od DSS-iek. Je to téma, ktorá môže byť predmetom našich rozhovorov do budúcnosti, ale nemení nič na tom, že status quo, ktoré som pomenoval pred chvíľkou, je pre vládu Slovenskej republiky neakceptovateľné a toto je len téma, že či sa niekde tieto peniaze dajú alebo nedajú použiť. My máme dnes, pán redaktor, pokiaľ ide o PPP projekty, zväčša vykryté PPP projekty peniazmi z klasického bankového sektora. Pokiaľ ide o nejaké iné projekty, tak nemám pocit, že by urgentne niekde bolo treba zobrať peniaze a dať. Vždy, samozrejme, môžeme minúť kopu peňazí, ale my nechceme predsa míňať peniaze na nejakú bežnú spotrebu. Význam má ísť len do nejakých infraštrukturálnych projektov. Čiže sú to také isté požičané peniaze od DSS-iek, ako si ich vieme požičať niekde inde. Otázka len znie, že kto nám ich dá za vhodnejších podmienok. Ak tie podmienky budú vhodnejšie, tak sa o tom môžeme baviť, ale ak nebudú vhodnejšie, tak tie peniaze sa radšej použijú niekde inde, kde tie sadzby sú pre štát podstatne výhodnejšie. Ale toto nie je principiálny, toto nie je problém. Problém je status quo. Stráca sa hodnota peňazí, ktoré tam ľudia majú, existujú prevádzkové zisky DSS-iek a štát ešte dáva 26 mld. Sk do Sociálnej poisťovne, aby sme udržali celý ten systém pohromade. Toto treba nejako riešiť, o tomto sa treba baviť spoločne s DSS-kami a privítal by som, keby vznikla dohoda. Tak ako vznikla dohoda medzi vládou a ostatnými sociálnymi partnermi, aby vznikla aj dohoda medzi vládou a dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Ja sa budem uchádzať o takúto dohodu.
Ján Počiatek, minister financií
Ja by som ešte doplnil, ak by som mohol - je úplne zrejmé, že nastavenie toho dôchodkového systému, keď berieme aj prvý, aj druhý pilier spolu, bolo urobené zle. To je dnes úplne jednoznačné a ten systém, ako bol nastavený, čo bolo jasné už v ten moment, keď bol nastavený, je z dlhodobého pohľadu neufinancovateľný v takejto podobe. Čiže tie parametrické zmeny – ja by som nevylučoval ani parametrické zmeny za určitých okolností.
redaktor
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Ján Počiatek, minister financií
Nevylučoval by som aj parametrické zmeny.
Robert Fico, predseda vlády
Na základe dohody ale, opakujem ešte raz, že privítali by sme dohodu v tejto otázke.
pán Ročka, aktualne.sk
Pán minister, ja by som sa teda chcel spýtať ešte niečo ohľadom toho rozpočtu teda, podľa vášho vyjadrenia bude sa otvárať – hej - tohtoročný rozpočet? Za akých okolností by vláda pristúpila k tomuto otvoreniu? A ešte by som sa chcel pána premiéra spýtať, že či dnes pán Tvaroška predložil opozičné návrhy na rade?
Robert Fico, predseda vlády
Pán Tvaroška nebol na rade dnes.
Ján Počiatek, minister financií
Ja by som považoval otvorenie rozpočtu skôr za technickú otázku. Pristúpime k tomu hneď vtedy, keď to bude nevyhnutné z pohľadu zákona, pretože samozrejme môže sa stať, že budú hotovostné rozdiely a zákon o štátnom rozpočte je schválený aj na – deficit, schodok rozpočtu je schválený na hotovostnej úrovni, čiže tým sa budeme musieť technicky zapodievať. Avšak to nemá na tieto diskusie vplyv, ja to považujem skôr za technickú vec. Čo bude veľmi zásadné, bude všeobecne nejaké konsenzuálne rozhodnutie na tému, či prekročíme trojpercentnú hranicu alebo nie. Vláda zatiaľ jednoznačne deklarovala, a stále si za tým stojíme, že udržíme tú trojpercentnú hranicu pri úplnom rešpektovaní Paktu stability a rastu. A teraz sa aj na medzinárodnej úrovni vedú pomerne hĺbkové diskusie, ako to bude s Paktom stability a rastu ďalej vyzerať. Ja jednoznačne sa hlásim k tomu, aby bol zachovaný, pretože to je ten fundament, na ktorom dnes aj menová únia funguje, ale v prípade, že vznikne nový vývoj udalostí alebo vzniknú nové potreby, všetko je otvorené.
redaktor
Ak môžem jednu doplňujúcu otázku - ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... bolo pre vás povedzme znepokojujúce.
Ján Počiatek, minister financií
No už 3 % sú znepokojujúce.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Dobre, takže Bloomberg sa vzdal svojej otázky, aj Slovenský rozhlas, takže ďakujeme za účasť, dovidenia.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujeme pekne, dovidenia.
Prehrať video 
