Užitočné odkazy
Tlačová konferencia po skončení 139. rokovania vlády SR
...(prerušený záznam, pozn. prep.)... na tlačovej konferencii po rokovaní vlády, o priebehu rokovania vás budú informovať predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico a štátny tajomník ministerstva financií, pán Peter Kažimír. Pán premiér, nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, okrem avizovaných bodov dnešného rokovania vlády Slovenskej republiky sme sa zaoberali aj problematikou účtov ľudí, ktorí boli dnes vyzvaní alebo v týchto dňoch, alebo v minulosti vyzvaní depozitárom cenných papierov, aby zaplatili poplatky, a prijali sme za účasti viceprezidenta Fondu národného majetku a za účasti generálneho riaditeľa depozitára cenných papierov záver, že ministerstvo financií spoločne s týmito inštitúciami pripraví v krátkom čase príslušné zmeny zákonov, pôjde najmä o novelizáciu zákona o cenných papieroch a novelizáciu zákona č. 92/1991 Zb. z., ako aj novelizáciu zákona, ktorá sa bude dotýkať Obchodného registra, a tieto návrhy by mohli byť v krátkom čase prerokované v Národnej rade Slovenskej republiky a zjednodušene sa s nimi zabezpečí to, že pokiaľ sa bude chcieť fyzická osoba zbaviť tohto účtu, tak bude to ako môcť urobiť vo vzťahu k Fondu národného majetku za nulovú hodnotu a tým sa aj zbaví akýchkoľvek povinností platiť v budúcnosti akékoľvek poplatky. Dnes nám Fond národného majetku predložil aj štruktúru tých, ktorí boli spoplatnení, a len pre vašu informáciu, dnes je vedených takýchto účtov viac ako 1 milión - 1 045 000, a z tohto depozitár pristúpil k spoplatneniu 18 000 účtov približne, teda z toho 1 045 000 asi 18 000 účtov bolo spoplatnených. Vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s takýmto postupom a aj preto sme požiadali dnes fond aj ministerstvo financií, aby urýchlene pripravili zmeny, ktoré napravia často nezmyselnú, nelogickú situáciu, kedy ľudia musia platiť nejaké poplatky za vedenie účtu, na ktorom často majú úplne bezcenné papiere, jednoducho je to niečo, čo nemá žiadnu logiku. Na druhej strane chceme vytvoriť takú atmosféru aj právnu, že pokiaľ sa niekto domnieva, že jeho účet, jeho cenné papiere majú nejakú hodnotu, tak si to bude môcť nechať, bude s tým môcť nakladať, ale musí potom rátať aj s tým, že v budúcnosti bude jeho účet spoplatnený, pretože depozitár má nejaké výkony, ktoré súvisia s vedením takéhoto účtu. U ostatných verím, že bude v krátkom čase daná príležitosť sa rozhodnúť, že takéhoto účtu, na ktorom nič nie je, sa zbavia a už ich nebude nikto nikdy otravovať žiadnymi listami ani poplatkami. Dúfam, že to v krátkom čase zainteresované inštitúcie vyriešia, pretože, ako som už povedal, vláda vyslovila nesúhlas s takýmto postupom vo vzťahu predovšetkým k fyzickým osobám. Druhý bod, ktorým sme sa zaoberali, je to opatrenie, na ktorom sme sa dohodli už dávnejšie vo vzťahu k hospodárskej a finančnej kríze. My sme dnes navýšili základné imanie Eximbanky a zo štátnych aktív sme vložili do Eximbanky 11 439 000 EUR, čo je okolo 340 – 350 mil. Sk, a súčasne sme presunuli v rámci tejto banky 15 mil. EUR na záruky pre našich podnikateľov, pretože je jasne daný účel tejto Eximbanky, a ďalších 15 000 000 sa presunulo na krytie neobchodovateľných rizík. Čiže chceme ešte výraznejšie, intenzívnejšie cez túto banku pomáhať slovenskému podnikateľskému sektoru a naplnili sme závery, na ktorých sa dohodla aj Rada pre hospodársku krízu, teda posilnili sme Eximbanku. Zaoberali sme sa aj ďalšou vážnou témou dnes a to bola téma železničnej nákladnej dopravy. Ako dobre viete, v železničnej spoločnosti Cargo Slovakia došlo v dôsledku krízy k obrovským výpadkom vo výkonoch, sú to také výpadky, ktoré v podstate nemajú obdobu, a je to paradoxné, že je to v podstate po roku 2008, kedy spoločnosť Cargo zaznamenala prvýkrát vo svojej histórii zisk vo výške 52 mil. Sk. Jednoducho prvýkrát v histórii sa nám podarilo dostať v roku 2008, to mám aspoň z podkladov, ktoré mám pred sebou, zisk, ale potom kríza, predovšetkým november, december a už mesiace, ktoré idú teraz, doslova deklasujú túto spoločnosť. Ide predovšetkým o komodity, ktoré železničná spoločnosť Cargo prevážala vo vzťahu k veľkým podnikom, ide najmä o také komodity, ako je železná ruda, uhlie, koks, kovový materiál, šrot a týka sa to najvýznamnejších zákazníkov, ako je U. S. Steel Košice, potom sú to Třinecké železárny, potom Arcelor Mittal, Dunafer, Železniarne Podbrezová, Slovnaft, Siderit a Elektrárne Vojany. Dochádza k obrovskému výpadku v tržbách spoločnosti a je teraz pred vedením tejto spoločnosti vážna úloha, ako sa postaviť k prepadom, ktoré sa blížia k 50 % výkonov. Za vládu Slovenskej republiky sme už opakovane konštatovali, že nesúhlasíme s takým riešením, aby prišli o prácu ľudia len preto, že hospodárska kríza znižuje výkony tejto spoločnosti. Preto vláda dnes rokovala o dvoch alternatívach, ako pomôcť tejto spoločnosti, predovšetkým s cieľom zachovať zamestnanosť. Sú dve alternatívy: jedna alternatíva je, že navýšime základné imanie spoločnosti železničnej Cargo Slovakia o 4 mld. Sk, keď to prerátame na eurá, tak je to niekde na úrovni okolo 130 mil. EUR, alebo je druhý variant a je to variant poskytnutia návratnej pôžičky zo štátnych aktív v takej istej výške, teda 4 mld. Sk, respektíve cca. 130 mil. EUR. Dnes vláda politicky vyslovila súhlas, že 4 miliardy poskytneme a v stredu rozhodneme definitívne, ktorú formu vyberieme, či pôjdeme cestou navýšenia základného imania tejto spoločnosti, alebo pôjdeme cestou návratnej pôžičky za nejakých štandardných pomerov, ktoré je možné v danej situácii tejto spoločnosti poskytnúť, ale nemôžeme dovoliť, aby ľudia prišli o robotu a aby táto spoločnosť nám úplne sa dostala do zlých hospodárskych čísel kvôli tomu, že je určitý výpadok v komoditách, ktoré som teraz z hľadiska hospodárskej krízy spomenul. Rovnako sme veľmi citlivo pristúpili aj k rokovaniu o novelizácii zákona, ktorá sa týka odpadov. My sme spoločne so združením miest a obcí Slovenska podpísali memorandum o spolupráci, kde na jednej strane ZMOS prevzal pomerne významné záväzky na seba, napríklad v podobe zaplatenia, ak to mám tak povedať, na úkor rozpočtov miest a obcí sumy 2,5 mld. Sk, čo je suma, ktorá je dopad na zavedenie tzv. zamestnaneckej prémie, to už je zákon, ktorý bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený. Na druhej strane vláda sa zaväzuje, že nebude prenášať v tomto ťažkom období na mestá a obce žiadne nové záväzky, ktoré by tlačili na rozpočty miest a obcí a ešte by viac komplikovali situáciu, preto dnes sme sa napríklad dohodli na tom, že pokiaľ ide o zákon o odpadoch, budeme rešpektovať požiadavku miest a obcí a pokúsime sa získať súhlas aj cez Európsku komisiu na odklad účinnosti určitých povinností, ktoré sú na mestá a obce kladené s účinnosťou od 1. januára 2010. Je to cesta, ktorú sme ZMOS-u prisľúbili, a ja chcem tieto prísľuby v každom prípade rešpektovať. Obdržali sme aj prvé závery, predbežné závery Európskej komisie k automobilovému priemyslu. Viete, že sme predložili určitú iniciatívu, a ja môžem teraz konštatovať, že ak tieto návrhy pôjdu takto na samit, môžeme byť spokojní, pretože predovšetkým komisia navrhuje určité usmernenie, pokiaľ ide o tzv. šrotovacie schémy, ďalej komisia navrhuje určité usmernenia, ktoré sa týkajú štátnej pomoci, kde sa kladie dôraz na zamedzenie protekcionistických opatrení, ktoré sa niekedy objavujú v niektorých štátoch Európskej únie, a rovnako sa navrhuje nová možnosť urýchlenia financovania projektov na vývoj nových zelených technológií zo strany Európskej investičnej banky, to bola tiež požiadavka vlády Slovenskej republiky, aby táto banka bola aktívnejšie zapojená do podobných programov. Iniciatívu Slovenskej republiky môžeme preto dnes považovať za úspešnú a pokiaľ sa nám podarí komisiou navrhované závery presadiť aj na rokovaní samitu, tak zodpovedá to našim predstavám o pomoci zo strany Európskej únie automobilovému priemyslu. Budem o tom informovať aj Radu pre hospodársku krízu, ktorá sa stretne dvakrát, stretne sa zajtra na expertnej úrovni, kde sa budeme venovať už konkrétnym opatreniam vo vzťahu k živnostníkom, ktoré boli politicky dohodnuté na poslednom rokovaní Rady pre hospodársku krízu, a potom v piatok by som chcel na najvyššej politickej úrovni predložiť niekoľko návrhov rade, najmä pokiaľ ide o ochranu hypotekárnych úverov a pokiaľ ide o šrotovacie schémy, a je dosť možné, že budeme hovoriť aj o problematike depozitára účtov cenných papierov - o tejto problematike som hovoril už teraz na úvod tejto tlačovej konferencie. Toľko k najaktuálnejším veciam, ktoré sa týkajú vlády Slovenskej republiky.
pani Novotná, TV Markíza
Dobrý deň, ja mám viacero otázok na obidvoch pánov, najskôr na vás, pán premiér, a – do akej miery je reálne, že sa znížia odvody do druhého dôchodkového piliera? Včera o tom hovoril aj váš koaličný partner, pán Mečiar, že by to mohlo byť 3 %. Druhá otázka je, či ste o tejto alternatíve hovorili aj teraz na rokovaní vlády, potom rovnako na túto vec poprosím aj váš názor, pán štátny tajomník. Ďalšia otázka je k tomu Cargu - odkiaľ chcete zobrať tých 130 mil. EUR a prečo uvažujete o dvoch alternatívach, respektíve ku ktorej sa prikláňate vy, pán premiér, a ku ktorej vy, pán Kažimír, alebo teda kde je problém, prečo sú tam dve alternatívy? A čo sa týka prepadu tých výkonov - koľko ľudí tam možno v Cargu teraz pracuje a koľko by pri tom poklese ľudí prišlo o prácu, hej, prečo chcete teda takéto opatrenie urobiť, že tam dať 130 mil. EUR? A ešte jedna otázka mimo rokovania vlády - pán Laurinec, šéf futbalového zväzu povedal, že ste mu údajne sľúbili nejaké peniaze, pán premiér, na výstavbu Národného futbalového štadióna, takže sa chcem opýtať, že koľko, prečo, atď.. Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády
Pokiaľ ide o vašu prvú otázku, ktorá sa týka dôchodkových správcovských spoločností, toto nebolo predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky, ale chcem potvrdiť jednu vec, že chceme ísť cestou zníženia, ale poplatkov. Chceme ísť cestou významného zníženia poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti s cieľom nadviazať alebo naviazať poplatky na výkonnosť fondov. Chcete dôchodkové správcovské spoločnosti poplatky? Nech sa páči, budete ich mať, ak budete mať výnosné fondy. Ak nebudete mať výnosné fondy a budete ďalej znehodnocovať peniaze ľudí, tak nebudete mať žiadne poplatky a dokonca je možné, že príde zákonom ustanovená povinnosť doplniť tie peniaze na úroveň istiny, teda tých peňazí, ktoré si tam ľudia dajú. Toto je absolútna priorita, na ktorú sa teraz sústreďujeme, a myslím si, že aj v pomerne krátkom čase ju vieme zrealizovať. O ničom inom sa vo vláde Slovenskej republiky nehovorí, hovorí sa len o poplatkoch - ako znížiť poplatky, tým pomôcť ľuďom, ktorí peniaze majú nainvestované, lebo to nie sú reálne peniaze, to sú nainvestované peniaze, a viete, aká je štruktúra tých fondov, je úplne katastrofálna. Absolútna väčšina týchto peňazí je v tzv. rastových fondoch, ktoré sa prepadávajú úplne katastrofálne, a napriek tomu DSS-ky berú z toho poplatky a drhnú sa peniazmi. Majú prevádzkové zisky - to je jednoducho nenormálne, takéto čosi aby sa dialo. Takže toto je filozofia k DSS-kám, o ničom inom sme nerokovali. Pokiaľ ide o vašu ďalšiu otázku, že kde vziať tých 130 mil. EUR pre Cargo - ide o štátne aktíva. Pokiaľ ide o štátne aktíva, tak tam Slovenská republika má zdroje, ale ktorý variant to bude, bude veľmi záležať ešte od odborného posúdenia, pretože navýšenie základného imania by mohlo byť vnímané ako nepovolená štátna pomoc, preto prišiel aj tento druhý variant v podobe návratnej pôžičky vo výške takej istej zo štátnych aktív, ale na jedno aj druhé máme, len musíme túto otázku definitívne vyriešiť. Ale politicky je rozhodnuté, že Cargu pomôžeme, aby sa nestala nejaká horšia situácia, aká je. Ja viem, že máte radi katastrofické scenáre, ale my preto chceme pomôcť Cargu, aby nebol nikto prepustený. A ja si myslím, že keď by som zrátal všetky tie správy o prepustených, ktoré ste zverejnili a popísali, tak vlastne dnes by už na Slovensku nemal byť nikto zamestnaný. A dobre viete, že ten nárast nezamestnanosti ani zďaleka nebol taký dramatický, ako sa nakoniec ukázalo - to boli posuny v desatinách percenta. Preto by som naozaj veľký pozor dával na tieto katastrofické scenáre, ktoré od rána do večera šírite, pretože sa aj vytvárajú nové pracovné miesta. My dokonca očakávame teraz aj pomerne významné investície, o tých bude hovoriť ale včas minister hospodárstva. Takže Cargu chceme pomôcť, pretože Cargo je spoločnosť, ktorá bola konsolidovaná - povedal som, že prvýkrát v histórii podľa podkladov, čítam zo Správy o aktuálnej ekonomickej situácii v roku 2008, táto spoločnosť dosiahla zisk a nemáme záujem takúto spoločnosť dostať na kolená len preto, že nie z ich viny im klesli výkony. To je z dôvodu, že hospodárska kríza, tie spoločnosti, ktoré som spomínal, dostala do vážnych problémov. Takže to je hlavný dôvod, prečo chceme tejto spoločnosti pomôcť a neuvažujeme o žiadnom znižovaní stavu pracovníkov. V tomto boli dané jasné záruky zo strany vlády Slovenskej republiky už dávnejšie. Pokiaľ ide o vašu otázku, ktorá sa týka výstavby Národného futbalového štadióna, viete, že sme prijali rozhodnutie, ktoré sa týka výstavby štadióna na účely organizácie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 2011 a je tam aj stanovená nejaká schéma, ako chceme pomôcť pri výstavbe tohto štadióna. Je to štadión, ktorý však patrí mestu Bratislava, a preto rokovania s mestom sú podstatne jednoduchšie, ako keď sa rokuje s niekým iným. Pokiaľ ide o výstavbu Národného futbalového štadióna, vláda Slovenskej republiky je pripravená pomôcť Slovenskému futbalovému zväzu, ale nie teraz, až po kríze. Takže nie sú žiadne prísľuby, pokiaľ ide o peniaze. Je možné, že po kríze štát prispeje na výstavbu Národného futbalového štadióna cez Slovenský futbalový zväz, aby reprezentácia mala dôstojný futbalový stánok, ale toto dnes, ak dovolíte, nie je priorita. Po kríze sa môžeme o tom baviť.
pani Dibáková
Dobrý deň prajem, ak dovolíte, ja mám dve otázky, najprv ma zaujímajú tie poplatky v súvislosti s druhým pilierom. Pán premiér, vy ste pred chvíľkou povedali, že to bude významné zníženie poplatkov, zaujíma ma teda, že či už máte urobený nejaký výpočet, čo to bude pre „bežného sporiteľa“ znamenať, akú úsporu, čo sa týka týchto poplatkov. Taká podotázka, či teda ešte v súvislosti s tým pomerom 9 : 9 - či očakávate, že bude reálne, že do konca tohto volebného obdobia sa bude meniť tento pomer z 9 : 9 na nejaký iný. A druhú otázku potom položím neskôr, ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády
Chceme ísť cestou poplatkov v tomto okamihu a nerád by som formuloval nejaké iné priority, ktoré sú vo vzťahu k DSS-kám. Pravda je taká, že peniaze ľudí sa významne znehodnocujú. Opakujem to ešte raz - peniaze v rastových fondoch sa významne znehodnocujú a možno by ste tomu takú istú pozornosť mohli venovať, akú venujete nezamestnanosti. Keby ste každý deň vysielali toľko o znehodnocovaní peňazí v DSS-kách, ako hovoríte o nezamestnanosti, tak by ľudia mali aspoň viac informácií. Miera zníženia týchto poplatkov je v podstate už nastavená, je to významné zníženie poplatkov, návrh zákona sa momentálne spracováva, ak bude v paragrafovom znení tento návrh zákona, tak vás s ním oboznámime, ale zatiaľ si to necháme ako naše interné tajomstvo, pretože viem si predstaviť, aké šialenstvo to vyvolá v dôchodkových správcovských spoločnostiach. A ešte ste mali?
pani Dibáková
Že či očakávate, že do konca volebného obdobia sa môže zmeniť pomer 9 : 9, keďže aj HZDS malo už nejaké ambície v minulosti meniť tento pomer. Ďakujem pekne. A teraz sú tu tí odborári.
Robert Fico, predseda vlády
Pani redaktorka, čo by ste urobili, keby vám celý systém dôchodkových správcovských spoločností finančne krachol?
pani Dibáková
Pýtala by som sa premiéra, čo s tým urobí.
Robert Fico, predseda vlády
Pýtali by ste sa premiéra, ktorý odjakživa upozorňoval na riziko krachu dôchodkových správcovských spoločností. Súhlasíte s tým? Od samého začiatku vzniku dôchodkových správcovských spoločností hovorím, že je to neisté investovanie, a vidíte, čo dokáže urobiť s týmto neistým investovaním kríza, ktorá znehodnocuje peniaze v rastových fondoch. Určite ak by mala byť hrozba krachu dôchodkových správcovských spoločností z dôvodu krízy, opakujem, do budúcnosti, tak budú prijímané k tomu aj zodpovedné opatrenia, ale v tomto okamihu nás zaujímajú len poplatky. Ja by som s ničím iným nešiel, o ničom inom by som nehovoril – poplatky. Aby ľudia platili menej poplatkov, aby ľudia mali možnosť, keď už ich peniaze sú znehodnocované v rastových fondoch, aby mali možnosť aspoň o pár korún tam mať viacej, ako tam majú doteraz. Môj názor poznáte. Ja by som do dôchodkových správcovských spoločností nedal ani prederavený päťhaliernik. Nedal by som.
pani Dibáková
Druhá moja otázka sa týka pána Januška - vy ste sa vyjadrili, a je to už vlastne druhý termín, ktorý ste si dali, že do konca februára by ste sa mali vyjadriť ku kontrole NKÚ, ku kontrole ÚVO, a čo teda s pánom ministrom bude, aká ho čaká politická budúcnosť. Máte už teda na stole kontroly? Aké je vaše vyjadrenie k pánovi Januškovi? Už je koniec februára.
Robert Fico, predseda vlády
Pokiaľ viem, tak Úrad pre verejné obstarávanie zaslal protokol z výsledku tejto kontroly ministrovi, minister mal právo v nejakej lehote odpovedať na otázky, ktoré sú v tejto kontrole postavené. Minister Janušek mi dnes na vláde povedal, že z hľadiska ukončenia akejkoľvek komunikácie s Úradom pre verejné obstarávanie je to budúci týždeň. Čiže budúci týždeň - ja nie som pánom ÚVO, choďte za pánom Csákym a za pánom Bugárom, ja nekontrolujem ÚVO. Úrad pre verejné obstarávanie kontroluje Strana maďarskej koalície a myslím si, že na závery tejto inštitúcie sa môžete plne spoľahnúť, najmä ak ide o ministra zo Slovenskej národnej strany.
Peter Kažimír, štátny tajomník ministerstva financií
Ja by som ešte snáď doplnil k otázke poplatkov: chcem len potvrdiť, že na konštrukcii úpravy poplatkov pracujú tímy ministerstvá financií, ministerstva práce a Národnej banky Slovenska a v zásade sa už v tejto úvodnej fáze zhodujeme na princípe tzv. success-fee, to znamená závislosti výšky poplatku od výnosnosti, od toho, aký úspech daná dôchodcovská spoločnosť dosiahne. Takisto uvažujeme o zmene benchmarkingu, čo je vlastne systém porovnávania výkonnosti jednotlivých fondov, napríklad s prvým pilierom alebo s vývojom iných komodít na kapitálovom trhu. A k otázke ešte – bola tu otázka z televízie Markíza na penzijný systém ako taký, názor ministerstva financií – ja len zopakujem to, čo už hovoríme, hovoríme to konzistentne celé mesiace – zo strednodobého hľadiska je parametrické nastavenie penzijného systému pre Slovenskú republiku neudržateľné. To je konštatovanie, ktoré vieme doložiť číslami a ktoré táto alebo ďalšia vláda proste bude musieť riešiť a bude sa musieť rozhodnúť, či pôjde tou alebo onou cestou.
redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... strednodobé hľadisko.
Peter Kažimír, štátny tajomník ministerstva financií
Strednodobé hľadisko je tri a päť a viac rokov - asi tak.
redaktorka
A čo z dlhodobého hľadiska?
Robert Fico, predseda vlády
Čakali ste pred šiestimi mesiacmi, že bude takáto kríza? To sa nedá odhadnúť. Ja by som okrem toho, že budete informovať o výnosnosti rastových fondov, vás chcel požiadať, aby ste informovali ešte aj o českom modeli. Koľkože to Česká republika dala percent z 28 %? 14? Určite nie - 4. Česká republika chce ísť so systémom len 4 % z 28 %, ktoré predstavujú sociálne poistenie, plus teda ak sa to rozhodne človek prevziať, tak 2 % si musí doplatiť zo svojich vlastných zdrojov, ale vidíte, že takéto šialené nastavenie 9 : 9 je čosi, čo likviduje prakticky Sociálnu poisťovňu. Ale opakujem - nás dnes zaujímajú poplatky, poplatky a budeme pozorne sledovať vývoj v hospodárení dôchodkových správcovských spoločností.
pani Želeňáková, STV
Dobrý deň, ja som sa chcela opýtať, či už máte nejakú predstavu, na aké dlhé obdobie by vydržali tie finančné prostriedky, ktoré vlastne štát investuje do Carga, a prakticky či zamestnanci - či sa to bude riešiť takým spôsobom, ako už aj v iných spoločnostiach, že zamestnanci budú pracovať menej dní v týždni. Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády
Nie, tým, že vypadli nejaké výkony, pokiaľ ide o komodity, ktoré som spomenul, tak im klesli tržby. A dnes je problém udržať v normálnej ekonomickej kondícii Cargo, ktoré minulý rok malo zisk. Hospodárska kríza je v tomto úplne neúprosná, v roku 2009 im pomôžeme, lebo chceme udržať zamestnanosť a udržíme zamestnanosť v Cargu. Ľudia za to nemôžu, že je kríza. Kríza prišla od západu, od Spojených štátov amerických, to treba hovoriť veľmi jasne. A ak v roku 2010 bude kríza pokračovať, budeme hľadať ďalšie riešenia, ako pomôcť. Tých ľudí musíme uchovať, tých ľudí musíme zachrániť. Veľmi ľahké by bolo, pani redaktorka, teraz sa postaviť ku kríze tak, že klesli nám výkony o polovičku, tak pošlime polovičku ľudí z firmy preč. Takto to nemôže ísť a najmä teda vláda takého zafarbenia, akú máme na Slovensku, nikdy nebude súhlasiť s takýmto postupom. Teraz hovoríme o roku 2009. Všetci sa nádejame, že kríza skončí v nejakom období a že znovu príde oživenie, sú nejaké malé náznaky, ale zatiaľ prevláda veľký pesimizmus a keď sa pozriete na okolité krajiny, čo to robí s domácimi menami, ako sa znehodnocujú národné meny Českej republiky, Poľska, Maďarska, môžeme byť naozaj radi, že máme euro, pretože sme zafixovali našu menu a dnes to má samozrejme aj určité nevýhody, ale má to predovšetkým veľké výhody, pretože došlo k zhodnoteniu peňazí ľudí. V opačnom prípade by dnes bola koruna voči euru možno 1 : 40 pri tomto vývoji, ako ide. Čiže minimálne jednu tretinu ľudia majú zachránených svojich úspor tým, že majú svoje peniaze v euro.
pani Maková, TV Joj
Dobrý, ja by som sa, pán premiér, chcela len opýtať informatívne, malo byť dnes na programe vlády po dvoch týždňoch to cyklotrónové centrum. Nebolo to, či je tam teda nejaký problém alebo či je nejaká teda koncepcia, ako by to mohlo pokračovať, a či sa teda hľadajú peniaze, alebo sa rokuje s ruskou stranou, alebo kde je problém.
Robert Fico, predseda vlády
Hľadajú sa peniaze. Všetko to je o peniazoch aj v prípade tohto centra, ktoré je jedinečné, a my ho chceme dokončiť. A zase je to otázka, ako to zafinancovať. Bohužiaľ, nemáme tlačiarničku, naviac chceme udržať finančnú disciplínu, chceme udržať verejné financie v dobrom stave, to sú obrovské sumy peňazí, preto pokiaľ nebudeme poznať odpoveď, odkiaľ vziať peniaze, za akých podmienok, tak nemá význam o tom ďalej rokovať. Čakáme odpoveď na túto principiálnu otázku.
pani Maková, TV Joj
Čo sa týka rokovania s ruskou stranou, viem, že ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... nejaké veci hotové, čiže či tam nemôže nastať problém, že nejaká arbitráž a takéto veci sa spomínali, že už je nervozita na ruskej strane.
Peter Kažimír, štátny tajomník ministerstva financií
Ja by som chcel len doplniť, že pred desiatimi dňami sa konala koordinačná porada vedená podpredsedom vlády Dušanom Čaplovičom, na nej boli účastní minister zahraničných vecí, minister hospodárstva, takisto ja za ministerstvo financií a šéf Akadémie vied. To znamená - my sme si rozdelili na tejto porade úlohy, tú stránku zahraničnopolitického nejakého rozmeru má na starosti pán minister zahraničných vecí, takisto minister hospodárstva si prevzal do agendy na medzivládnu komisiu, ktorá sa bude konať v najbližších dňoch medzi Ruskou federáciou a Slovenskom, otázku problému cyklotrónu. Stanovisko sa viac-menej ujasnilo na jednom – potrebujeme zmeniť zmluvnú základňu, aby sme mohli pokračovať v plnení a potrebujeme nájsť jednoznačného vlastníka toho projektu na Slovensku. A to je otázka vzťahov Slovenskej akadémie vied a eventuálne aj ministerstva školstva k tomu projektu ako takému. Takže pracuje sa v tejto veci.
Braňo Dobšinský, Slovenský rozhlas
Dobrý, pán premiér, ja rozumiem tomu znižovaniu poplatkov, druhá vec ale je, ono to bolo ešte aj v analýze Národnej banky už dávnejšie, že ak naviažete poplatky na výnosy, tak môžete ohroziť, respektíve prinútite DSS-ky na to, aby viac riskovali, a tým sa to bije s tým vaším starším zámerom zvýšiť garancie a bezpečnosť tých peňazí v druhom pilieri, tak či ste zvažovali aj túto možnosť.
Robert Fico, predseda vlády
Pre nás je, pán redaktor, neprijateľné, opakujem to dookola, budem to opakovať, aby na jednej strane peniaze ľudí boli znehodnocované, pretože maximálna suma, ja neviem, či to je možno 90 %, je v rastových fondoch. Neviem, či nie je viac v rastových fondoch z celkového objemu peňazí, ktoré sú investované, neviem, koľko to je presne. Ak máte presnú informáciu, no je to nejaké rozloženie, že čo je vo vyvážených, čo je v konzervatívnych a čo je v rastových fondoch, ale určite sa zhodneme na tom, že najväčšia proporcia peňazí je v rastových fondoch. Nie je možné, aby sa to tam znehodnocovalo a na druhej strane sú prevádzkové zisky a poplatky a oni berú poplatky bez ohľadu na to, ako sa zhodnocujú peniaze. Táto filozofia je nedobrá. Aj preto princíp poplatku, ktorý je založený na úspešnosti zhodnocovania peňazí, má svoju vnútornú logiku. No budú sa musieť vytmaviť DSS-ky. Budú musieť ukázať, aké majú možnosti, čo s tým vedia, budú musieť možno presviedčať ľudí, aby si tie veci presúvali z tých fondov do nejakých pokojnejších vôd a bezpečnejších vôd, ale musíme začať tento problém riešiť. A my začíname poplatkami. Uvidíme, ako na to budú reagovať DSS-ky...
Braňo Dobšinský, Slovenský rozhlas
Tomu rozumiem, ale či tým proste neohrozíte, lebo keď DSS-ky budú riskovať, tak ohrozujete tých sporiteľov, čo sú tiež občania.
Robert Fico, predseda vlády
Pán redaktor, nejako to bolo nastavené v minulosti a všetci vieme, že to bolo zle nastavené, o tom dnes už nikto nepochybuje. Stačí, keď sa pozrieme do Českej republiky 28 : 4, my máme 9 : 9. Nejako to bolo nastavené. Keď ideme cestou poplatkov, tak sa nás pýtate, že či neohrozujeme DSS-ky. Keď chceme zmeniť percentá, zase ohrozujete DSS-ky. Čiže najideálnejší stav je...
Braňo Dobšinský, Slovenský rozhlas
Sporiteľov, nie DSS-ky.
Robert Fico, predseda vlády
...podľa DSS-iek, keby všetko ostalo tak, ako to je teraz – poplatky, veľké bruchá a peniaze v rastových fondoch, kde nič nie je. Takže tento princíp my nemôžeme akceptovať, je to neudržateľné, ako to je nastavené – neudržateľné. Inak tie poplatky a zmena, ku ktorej chceme pristúpiť vo vzťahu teda, že to bude naviazané na úspešnosť jednotlivých fondov, môžu znamenať aj nejaké štrukturálne zmeny medzi DSS-kami. Možnože niektorá DSS-ka sa rozhodne, že sa spojí s inou, bude väčšia, bude silnejšia a budú iným spôsobom pôsobiť na príslušnom finančnom trhu. Tie možnosti sú všelijaké, budeme ešte určite o tom hovoriť, ale - však sa pozrite na tie účty a veľmi rýchlo pochopíte, že aký má význam dnes sporiť na rastovom fonde v DSS-ke – no žiadny, absolútne žiadny.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Ďakujeme vám za účasť, dovidenia.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujeme veľmi pekne.
Prehrať video 
