Užitočné odkazy
Prepis tlačovej konferencie po skončení 141. rokovania vlády SR
...(prerušený záznam, pozn. prep.)... na tlačovej konferencii po rokovaní vlády. Vítam predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Vieru Tomanovú a ministra financií Slovenskej republiky, pána Jána Počiatka. Pán premiér, nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, medzi skončením zasadnutia vlády a touto tlačovou konferenciou je určitý časový odstup, ktorý bol spôsobený tým, že ma spoločne s ministrom zdravotníctva a ministrom vnútra navštívili na úrade vlády predstavitelia mesta Bánovce nad Bebravou, bola to delegácia, kde súčasne boli aj ľudia, ktorí boli priamo účastníkmi dopravnej nehody, veľkej tragédie, ktorá sa stala v Polomke. Boli tam aj zástupcovia za obete a predmetom tohto stretnutia bolo okrem iného aj poďakovanie – nechcem povedať – vláde, ale tomu, ako štátne inštitúcie, či to je zdravotníctvo alebo polícia, hasiči, reagovali – a ako reagovali aj podporné systémy na potreby, ktoré vznikali v súvislosti s touto tragédiou. Veľmi si to vážim, ja som nečakal takúto návštevu a myslím si, že z toho, čo sme spolu hovorili ešte vyplynú aj nejaké ďalšie závery aj do budúcnosti. Na dnešnom rokovaní vlády sme sa zaoberali celým radom bodov, ale ako už je zvykom, vyberiem niektoré z nich a nechám na vás, či budete mať záujem diskutovať aj niečom inom. Potvrdzujem, vážené dámy a páni, že dnes vláda Slovenskej republiky rozhodla o návratnej finančnej výpomoci pre spoločnosť Cargo Slovakia vo výške 5 mld. Sk. Podčiarkujem ešte raz, ide o návratnú finančnú výpomoc zo štátnych aktív, budú nastavené presné parametre a je to cesta, akou reagujeme na krízu, kedy sa štátna akciová spoločnosť Cargo nie vlastnou vinou dostala do ekonomických problémov. Pripomínam aj to, že ide o spoločnosť, ktorá po dlhých rokoch mala po prvý krát v roku 2008, bola to teda spoločnosť konsolidovaná, ale vďaka tomu, že jej hlavní partneri, ako je US Steel, Siderit a ďalšie a ďalšie veľké spoločnosti prestali využívať nákladnú železničnú dopravu, tento podnik s veľkým počtom zamestnancov sa dostal do komplikovanej sociálnej, finančnej a ekonomickej situácie, ale štát zagarantoval, že nedovolí prepúšťanie ľudí v tomto segmente a pomohli sme takouto návratnou finančnou výpomocou v objeme, ktorý som teraz uviedol. Z ďalších dôležitých rozhodnutí, ktoré sme dnes prijali by som chcel predovšetkým uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenných papieroch a investičných službách. O tejto téme sme naposledy spolu hovorili na tlačovej konferencii a cieľom tejto novelizácie je zagarantovať, aby ľudia neboli prekvapení, keď im príde zaplatiť nejaký poplatok za vedenie účtu s cennými papiermi. Riešenie je také na stole, že každý občan Slovenskej republiky, ktorý má ešte z toho ďalekého obdobia k dispozícii nejaké akcie a má aj účet u depozitára cenných papierov, sa bude môcť rozhodnúť, že či si často bezcenné akcie nechá, ale potom musí rátať s tým, že do budúcnosti sa bude spoplatňovať vedenie takéhoto účtu, alebo sa bezodplatne rozhodne previesť tento účet na Fond národného majetku. Vylúčili sme akékoľvek možnosti účasti súkromných osôb, ktoré by mohli zneužiť tento stav, a každý jeden, kto sa rozhodne zbaviť sa tohto účtu prevodom na Fond národného majetku, definitívne rieši aj problém s akýmkoľvek spoplatňovaním, pretože už nikto mu potom nebude žiadny poplatok posielať. Rovnako sa riešia aj veci, ktoré sa týkajú určitého okruhu osôb, ktorým už poplatky Fond národného majetku a depozitár vystavili. Tento návrh zákona je spracovaný aj v skrátenej legislatívnej podobe a budeme sa ním zaoberať na schôdzi Národnej rady, ktorá začína v utorok budúci týždeň. Ďalej sme dnes prebrali návrhy zákonov, ktoré vyplývajú z rokovania Rady pre hospodársku krízu. Je to zákon predovšetkým, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, a zákon o službách zamestnanosti, v ktorom sme riešili dve zásadné veci. Jednou vecou je odtrhnutie minimálnej mzdy od odvodov pre živnostníkov, toto je dlhodobá agenda, ktorá nakoniec končí prijatím tohto zákona pre vládu, dúfam, že to ukončí potom aj parlament schválením tohto zákona, a rozhodujúcim kritériom pre odvody pre živnostníkov už nebude minimálna mzda, ale bude určitý podiel z priemerného zárobku v národnom hospodárstve a tento podiel bol stanovený na úrovni 44,2 % z priemerného zárobku v národnom hospodárstve. Je to podiel, ktorý dnes reprezentuje presne výšku minimálnej mzdy na úrovni 8900 Sk, a minimálna mzda, o ktorej rozhoduje vláda, si môže takto žiť svojím životom a nemusíme prihliadať na určité argumenty, ktoré prichádzali najmä z prostredia živnostníkov, a budeme môcť s minimálnou mzdou pracovať ako s inštitútom, ktorý si plní určité funkcie. Rozhodujúce pre odvody, pre živnostníkov bude predovšetkým, ako sa bude vyvíjať priemerný zárobok v národnom hospodárstve. Pokiaľ ide o druhú úpravu, ako sme prisľúbili, živnostníkom sa znižuje odvod do fondu solidarity, je to zníženie na úroveň 2 %, chceme v tomto prípade aspoň v tejto špecifickej časti vyhovieť živnostníkom, o tejto téme sme s nimi hovorili veľmi intenzívne a dlhodobo. Aj tento návrh zákona ide v skrátenom legislatívnom konaní a mal by získať podporu poslancov v utorok na Národnej rade Slovenskej republiky. Ďalej vláda reagovala na problém, ktorý vznikol v trestnom systéme Slovenskej republiky tým, že Trestný poriadok, ktorý pripravovala predchádzajúca vláda a ktorý presadzoval vtedajší minister spravodlivosti, pán Lipšic, boli úplne zbabrané. Naozaj to môžete vnímať, ako chcete, my o tomto probléme vieme už dlho, ale my iba naprávame chyby, čo urobili predchádzajúci ministri na funkcii ministra spravodlivosti, pretože o tomto probléme už museli vedieť v tom čase a neriešili ho, naviac, principiálne odmietame riešenia, ktoré ponúka pán Lipšic, sú to protiústavné riešenia, pretože on prakticky navrhuje väzbu bez akéhokoľvek limitu a ohraničenia. Minister spravodlivosti predložil návrh zákona, ktorým sa novelizuje Trestný poriadok, v ktorom stanovujeme, že v prípade, že ide o páchateľa, kde mu hrozí trest na 25 rokov alebo doživotný trest odňatia slobody, bude možné ohraničiť väzbu až obdobím 60 mesiacov, musí však o tom podľa Ústavy Slovenskej republiky rozhodnúť súd. Čiže musia byť dané určité garancie, aby sa nestalo, že niekto strávi, ako si to predstavoval pán Lipšic, 10 alebo 12 rokov vo väzbe, ale vo výnimočných prípadoch výnimočných trestov dochádza k navýšeniu dĺžky väzby zo 48 na 60 mesiacov. Tento návrh zákona je ústavný, tento návrh zákona reaguje na aktuálne potreby, ale najmä reaguje na hrubé chyby, ktorých sa dopustil pán Lipšic pri prijímaní Trestného poriadku, a rovnako je predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní a bude sa o ňom rozhodovať v utorok budúci týždeň v prvom čítaní na Národnej rade. Vláda Slovenskej republiky sa dnes zaoberala aj bezprecedentným návrhom skupiny poslancov na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady. Prečo nazývame tento návrh bezprecedentným? No preto, lebo sa ešte nikdy nestalo, je to teda naozaj do neba volajúca hlúposť, že opozícia chce uložiť parlamentu, aby parlament zaviazal vládu, že vláda predloží v skrátenom konaní návrhy opozície a ešte ich schváli. No tak teda toto naozaj je niečo, čo sa môže stať iba Juhoafrickej nejakej republike pred päťdesiatimi rokmi, ale nie v strede Európy, a preto vláda Slovenskej republiky jednoznačne takúto hlúposť odmieta, ale rád by som pár slov povedal k tejto schôdzi. Po prvé, opozícia blafuje, pretože trápi nás so všelijakými návrhmi zákonov, rozpráva, ako je pripravená bojovať s opozíciou, doteraz žiadny návrh zákona nepredložili. Choďte na Národnú radu a spýtajte sa na Národnej rade, či boli oficiálne formálne predložené návrhy zákonov, o ktorých opozícia hovorí. Ani jeden návrh predložený nebol, ani jeden. Čiže ani v piatok, ak bude zvolaná schôdza mimoriadna v piatok, ani v utorok, kedy je riadna schôdza, sa o žiadnych návrhoch opozície rokovať nedá, lebo nič nepredložili, nič nemajú pripravené. Lebo podľa rokovacieho poriadku musíte návrh zákona predložiť 15 dní pred rokovaním schôdze Národnej rady. Čiže má sa vraj rokovať v piatok iba o uznesení, ktorým sa uloží vláde, aby predložila opozičné návrhy zákonov do parlamentu a parlament ich schválil. Kto to počúva, tak ani neverí vlastným ušiam, že takéto niečo môže niekto vymyslieť. Čiže blafuje, to je jedna vec, je absolútne nepripravená a je vidno, že politikárči. Po druhé, my sme trpezlivo čakali na zvolanie mimoriadnej schôdze a myslím si, že vo štvrtok večer a v piatok ráno ešte zo zahraničia predseda parlamentu oznámil, že zvoláva schôdzu Národnej rady na utorok. Štyri hodiny na to sa poslanci vyzbierali a zvolali mimoriadnu schôdzu Národnej rady. Tak o čom to je? Načo bolo dobré zvolávať mimoriadnu schôdzu Národnej rady štyri hodiny po tom, čo predseda parlamentu oznámil, že schôdza Národnej rady bude normálna v utorok budúci týždeň a môžeme na nej rokovať o čomkoľvek. Ale nie sú žiadne návrhy zákonov predložené, čiže bude sa rokovať len o návrhoch, ktoré predloží vláda, lebo opozícia nepredložila ani jeden jediný návrh. Nebudem sa už vyjadrovať k obsahovej stránke toho, čo opozícia chce, ale na jednej strane žiadať, aby sme udržali deficit, na druhej strane od nás žiadajú ďalšie a ďalšie výdavky na podporné programy a súčasne navrhujú ošklbať štátny rozpočet o 50 mld. Sk – ja neviem, kde na to chodia, ale toto sú sabotážne návrhy, ktoré nikomu nepomáhajú a sú proti Slovenskej republike. Ešte si dovolím jednu poznámku a prejdem k poslednému bloku dnešného rokovania vlády – opäť sa jasne ukázalo, o čo tu ide. Pán predseda Kresťanskodemokratického hnutia, pán Hrušovský, označil rozhodnutie odborov pristúpiť k dohode o sociálnom zmieri a k dohode o tom, že pri raste miezd sa bude rešpektovať produktivita práce, za servilnosť odborov k vláde. Tak o čo ide pánovi Hrušovskému? Chce demonštrácie, chce rozbiť tento štát? Ja viem, že nevedia iným spôsobom bojovať s touto vládou, tak sa spoliehajú, že kríza zničí túto krajinu. Odmietam takúto filozofiu, odmietam filozofiu, kedy dajú prednosť tomu, aby krajina padla na nos, aby bolo všetko zlé len preto, aby konečne mohli získať nejaké politické body. Je to úbohé, čo predviedli a ja verím, že aj mimoriadna schôdza Národnej rady, ktorú štyri hodiny po tom, čo predseda Národnej rady zvolal riadnu schôdzu, ukáže, o čo vlastne opozícii ide. Zaoberali sme sa na dnešnom rokovaní vlády aj návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o starobnom dôchodkovom sporení a takisto sme tento návrh zákona prerokovávali s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Už pred niekoľkými týždňami som povedal, že je potrebné rokovať s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a hľadať dohodu. Takéto pokusy o rokovania boli, tieto rokovania predpokladám, že budú pokračovať ďalej, zatiaľ sme nedospeli k záverom, ktoré by vyhovovali jednej aj druhej strane. Ale bez ohľadu na tieto rokovania, o ktorých sa teraz bavíme, ide predovšetkým o problematiku ochrany klientov vo fondoch, ktorí sú v situácii – nazval by som ju veľmi jemne – nezávideniahodnej. Klienti o svoje peniaze prichádzajú, aj v rastovom, aj vo vyváženom fonde sa významne znehodnocujú peniaze ľudí. Treba sa na to pozrieť a uvidíte, o koľko títo ľudia už prišli. Ľudia už dnes nemajú ani istinu, teda nemajú už ani to, čo tam vložili, pokiaľ ide o dôchodkové sporenie. Je to ale dobrovoľné rozhodnutie, prípadne u niektorých to bolo rozhodnutie zo zákona, že museli vstúpiť do tohto systému, a my si myslíme, že v nejakom okamihu týchto ľudí treba chrániť, pretože nikto im nič negarantuje, systém je negarantovaný, peniaze sa znehodnocujú, jediný, kto je spokojný, sú dôchodkové správcovské spoločnosti so svojimi prevádzkovými ziskami. Za týchto podmienok dnes vláda Slovenskej republiky rozhodla, že chceme rokovať na Národnej rade Slovenskej republiky o razantnom znížení poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti. Nepôjdem do detailov, ak ich chcete, tak pani ministerka a pán minister financií vám ich povedia, ale princíp návrhu zákona je veľmi jednoduchý: Ak budete zhodnocovať peniaze ľudí, budete mať poplatky, ak nebudete zhodnocovať peniaze ľudí, nebudete mať poplatky. A ak nie ste schopní ľuďom ani zagarantovať to, čo tam vložili, teda istinu, budete musieť doplatiť do výšky istiny. Čiže ak napríklad dôchodková správcovská spoločnosť nevie dobre investovať a tieto peniaze sú znehodnocované, a klient tam má menej, ako tam vložil, tak príde nejaký okamih, kedy bude musieť dôchodková správcovská spoločnosť zo svojich peňazí dorovnať túto sumu do výšky istiny, ktorá tam je vložená. Toto sú naše návrhy, s týmito návrhmi chceme ísť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a chceme – keďže nie sú zatiaľ žiadne dohody s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami – ísť cestou ochrany klienta, lebo systém, s ktorým my nesúhlasíme – táto vláda nesúhlasí s týmto systémom, ako je nastavený – rešpektujeme ho, ale chceme chrániť klientov pred tým, čo sa tam momentálne v týchto dôchodkových správcovských spoločnostiach deje. Toľko k dnešnému rokovaniu vlády Slovenskej republiky, myslím, že som tie najpodstatnejšie body vybral a aj ich okomentoval. Nech sa páči, vaše otázky, detaily potom môžu páni ministri doplniť vo svojich odpovediach.
pani Novotná
Dobrý deň, ak teda môžem, tak ja mám trošku inú otázku, nie z rokovania vlády, ale tiež sa to týka ľudí a vašich vyhlásení, pán premiér, ako sa nebude zvyšovať cena elektrickej energie. Chodí nám stále viac a viac mejlov a dotazov od ľudí, od občanov, že sa im zvýšila elektrika od januára o takmer 45 %, pretože boli v rámci svojej spotreby zaradení medzi veľké domácnosti napriek tomu, že žijú – ja neviem – na jedno odberné miesto sú dve generácie, dve domácnosti, tri domácnosti napojené. Tak sa chcem opýtať, či to nechcete inak riešiť alebo teda ako by ste dnes videli tie vaše vyhlásenia, že sa ľuďom nebude zvyšovať cena elektrickej energie. A potom teda druhá otázka je, že či to nechcete riešiť nejakým iným spôsobom, pokiaľ chcete regulovať cenu elektriny pre ľudí. Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády
Pokiaľ ide o cenu elektriny, Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach rieši tento problém, pretože naozaj sú niekedy tri rodiny napojené na jedno odberné miesto a dohromady prekročia limit, ktorý je pre nich výhodný. Bude treba pooddeľovať tieto jednotlivé rodiny, aby každá mala svoje odberné miesto a potom budú platiť menej za elektrinu. Ale to je vec, o ktorej musí rozhodnúť úrad pre reguláciu. Čiže stojíme si za tým, že – neviem, prečo kývate hlavou, som to povedal veľmi presne, pani redaktorka – ešte raz: Stáva sa, že sú tri rodiny vo veľkom rodinnom dome – tri rodiny – a sú napojené na jedno odberné miesto. To znamená, že máte tri rodiny a tie tri rodiny dohromady majú samozrejme väčšiu spotrebu ako jedna rodina a spadajú do kategórie obrovského odberu. Je tak nastavený odber elektrickej energie – ak si zoberiete priemerný odber pre jednu rodinu, tak vo vyššej sadzbe sú naozaj tí, ktorí využívajú elektrickú energiu aj na iné účely, ako iba na kúrenie. Sú to naozaj nadštandardné plochy, zoberte si, ako to bolo nastavené. Preto Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach sa touto otázkou zaoberá, aspoň takú mám informáciu od Úradu, a jediné riešenie, ktoré musíme nastaviť je, že každá rodina alebo každý ten celok, ktorý odoberá elektrinu, bude jednoducho zodpovedať za elektrinu, ktorú odoberie a nebude to vcelku ich poškodzovať, pretože naozaj potom platia vyššie sadzby elektrickej energie. Stojím si však za tým, že pokiaľ ide o normálne rodiny, pokiaľ ide o spotrebu energie, tak sme urobili, pokiaľ ide o cenovú reguláciu, maximum a chránime ľudí na Slovensku pred veľkými cenovými šokmi.
pani Novotná
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... ak by som mohla vysvetliť, že prečo som krútila hlavou – nerozumiem teda, akým spôsobom to má ÚRSO zabezpečiť alebo v zodpovednosti, že by sa mala urobiť prerábka toho domu a namontovať tam tri elektromery – to je klasická rekonštrukcia domu alebo elektrických rozvodov - to by šlo na náklady ÚRSO? To si musia zafinancovať sami tí ľudia, to ich niečo stojí – alebo by dostali nejaký príspevok? Alebo keby ste to mohli teda detailnejšie rozvinúť ako to chcete.
Robert Fico, predseda vlády
Nehnevajte sa, ja nie som ani murár, ani elektrikár, ja to neviem vyriešiť tu na mieste. Opakujem ešte raz – Úrad pre reguláciu musí stanoviť nejaké pravidlá, aby nedochádzalo k tomu, že ľudia budú znevýhodňovaní, ak žijú viaceré rodiny v jednom dome a majú spoločný odber elektrickej energie. Technické riešenie nechcite odo mňa, ako snáď to nemyslíte úplne vážne. Áno, tak poďme murovať teda. To je naozaj už také, že o chvíľku sa ma budete pýtať aj na to, že či tam má byť päťcentimetrová vrstva malty alebo trojcentimetrová.
pani Maková, TV Joj
Dobrý, ak sa môžem teda opýtať – spomínali ste tie DSS-ky, ak by mohla pani ministerka možno upresniť teda tie návrhy ako by to mohlo vyzerať. A teda včera bolo o rokovanie, tam ste sa asi teda nedohodli alebo vraj to bolo celkom rušné rokovanie, ak by ste to mohli upresniť.
Robert Fico, predseda vlády
Na informácie typu „vraj“ nebudem reagovať a ohradzujem sa aj proti spôsobu, akým DSS-ky informovali o tomto stretnutí. Bolo to normálne rokovanie, kde sme diskutovali o tom, akým spôsobom sa znehodnocujú peniaze ľudí. Pýtali sme sa dôchodkových správcovských spoločností, čo s tým chcú robiť, ako chcú na to reagovať. Keď som sa ich spýtal, že čo si myslia o českom modeli – 28 % a z toho 4 % povinný príspevok do druhého piliera, tak iba krčili plecami. Takže keby som ja išiel cestou informovania o tomto stretnutí, tak poviem, že to bolo naozaj zaujímavé, ale z ich strany. Preto ja nebudem komentovať priebeh stretnutia, bolo to nepracovné – bolo teda pracovné, neoficiálne stretnutie a hľadáme nejaké dohody. Buď sa dohodneme alebo sa nedohodneme, ja neviem v tomto okamihu ešte definovať ako to celé prebehne. My sme sa sústredili teraz na ochranu klientov, pretože dôchodkovým správcovským spoločnostiam je úplne jedno, že ľudia majú znehodnocované peniaze, ale úplne jedno. To vám teda môžem povedať s takou presnosťou a spoľahlivosťou, ako švajčiarske hodinky – ale úplne jedno. Dôležité, že im idú poplatky.
pani Maková, TV Joj
Ak môžem upresniť – možnože aká je tá predstava, čo sa týka teda tých poplatkov, máte už nejaké také detaily? Pán premiér hovoril, že...
Viera Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
Predložená novela zákona jednoznačne hovorí o tom, ako sa bude vypočítavať úhrada. Transformuje sa jeden z poplatkov, ktorý platia sporitelia, je to konkrétne poplatok za správu fondu. Druhý poplatok, s ktorým sme zatiaľ nehýbali, je poplatok za vedenie účtu. Súčasná – 0,065 poplatku mesačného, ročného je to 0,078 vzhľadom k tomu, že ide vlastne geometrickým spôsobom narastanie tohto poplatku – sa mení tak, že nová forma úhrady bude zahŕňať tri zložky a poviem – je to zložka fixná, je to zložka výnosová, variabilná. Aby som to trošku priblížila, tak poviem, že tieto všetky tri hodnoty sú v jednej celej a z toho, z tej jednej celej, zhruba 20 % potom poplatku bude tvoriť fixná zložka, tú bude platiť občan a to aj vtedy, keď mu peniaze nezhodnotia. Tá výnosová zložka je postavená skutočne – mala by predstavovať okolo 60 – 65 % - táto zložka bude vlastne postavená na tom – ak tá spoločnosť bude výnosová, bude dosahovať lepšie výnosy a čím lepšie výnosy dosiahne, tým bude vyššia teda tá zložka odplaty, pričom v prípade, že nebude dosahovať výnosy, zavádzame tzv. garančný účet. Tento garančný účet bude mať dve formy, bude musieť byť založený pri každom dôchodkovom fonde a tento garančný účet bude mať jednak hodnotu – ak tá dôchodková správcovská spoločnosť lepšie zhodnotí, ako plánovala tie výsledky, bude si môcť po uplynutí šesťdesiatich mesiacov od založenia vlastne čerpať zdroje z tohto. V prípade, že nie, bude musieť doplácať do hodnoty dôchodkových jednotiek. Ak by nemala DSS-ka dokonca ten doplatok, bude musieť robiť materská spoločnosť. Tá variabilná zložka je vlastne taká, že kde pre konzervatívny fond bude zavedená referenčná hodnota. Tieto referenčné hodnoty bude stanovovať banka vo svojom opatrení, Národná banka Slovenska, a vlastne pri vyváženom a rastovom fonde bude postavená tá odplata takým spôsobom, že dokonca si budú môcť tie DSS-ky stanoviť, aby mohli nejakú konkurenciu vyvíjať, čiže zhruba asi 15-20 % by mohla byť odplata z tej veličiny, jednej celej. Táto variabilná – snáď ešte treba povedať toľko – že je stanovená maximálna hranica pri tej výnosovej časti zložky úhrady, kde maximálna výška, ktorú môže DSS-ka použiť z tej výnosovej zložky, bude 5,6 %, čiže 94,4 % musí zostať sporiteľovi z dosiahnutého výnosu.
pani Maková, TV Joj
Ak môžem krátko na doplnenie, čo sa týka druhého ešte piliera, pardon, len sa chcem opýtať – včera ste spomínali, čo sa týka tej Sociálnej poisťovne a údajného nátlaku na zamestnancov – posunula sa niekde tá kontrola? Máme ďalšie ohlasy od zamestnancov konkrétne, kde sa hovorí aj o tom, že údajne si generálny riaditeľ vyžiadal od IT-čkárov alebo teda z tohto oddelenia zoznam zamestnancov Sociálnej poisťovne, ktorí sú v druhom pilieri.
Viera Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
Pani redaktorka, ja už som požiadala o to, aby ste mi dali tie mejly konkrétne, ktoré teda prišli a ja vám môžem zagarantovať, pretože pokiaľ nemám, veľmi ťažko sa mojej kontrole pracuje. S tými ľuďmi, s ktorými sa stretli zatiaľ vlastne nikto nezistil, že by na niekoho bol vyvíjaný nátlak alebo že by generálny riaditeľ postupoval takýmto spôsobom. Žiadny mejl týkajúci sa toho, aby - že musia vystúpiť zamestnanci Sociálnej poisťovne a jej pobočiek od generálneho riaditeľa nešiel. Teda toto je zatiaľ preverené. Ale ja som vám aj povedala, že kontrola potrebuje chvíľku času na to, aby mohla postupovať a prosím, aby ste predložili konkrétny mejl, o ktorý sa jedná.
redaktor
Veď sa boja, že ich vyhodia z roboty, prečo by mali povedať svoje mená? Nikde ľudia nerozprávajú akékoľvek – to by nebolo Watergate potom.
Viera Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
Ešte raz, ak ja potrebujem vedieť a zistiť, či skutočne takéto sa niečo dialo, potrebujem mať doklad od koho. A ja môžem zagarantovať to, že nikto o svoju prácu nepríde a nikto nebude vyhodený z práce.
redaktor
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Robert Fico, predseda vlády
Že ste takto nekričali, keď klamali v reklamných kampaniach tých ľudí – švajčiarske dôchodky, Havaj, motorky, dôchodcovia na Harley Davidson – vtedy ste boli všetci ticho, vtedy vám to nevadilo.
pán Horňák, TV TA3
Ja by som sa ešte chcel spýtať k tým včerajším rokovaniam s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami – rozprávali ste sa o možnosti investovania ich peňazí do verejno-súkromných projektov, resp. ste otvorení takejto myšlienke?
Robert Fico, predseda vlády
Je to otázka vhodnosti použitia peňazí, pretože nie vždy je najvýhodnejšie požičať si peniaze od dôchodkových správcovských spoločností, môžete za výhodnejších podmienok získať peniaze v bankovom sektore, ale toto nebolo hlavným dôvodom stretnutia včera, určite nie. To je podružná otázka v tomto okamihu, to iba DSS-ky sa snažia takú atmosféru nastoliť, ale tu nejde o to. Nás zaujíma, čo s tým chcú robiť, keď ľudia neuveriteľne prerábajú a môžem vám povedať, že keby ste si dnes urobili nejakú analýzu celého systému – predstavme si, že by to bolo nie v roku 2005, ale v roku 1994 alebo 1995 naštartované – urobte si vývoj tých dôchodkov a zistíte, že prvý človek, ktorý by odišiel v roku 2009 do dôchodku by zistil, že je pre neho prvý pilier výhodnejší ako druhý pilier. Toto sú pre nás principiálne otázky – čo s tým chcú robiť?
Viera Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
To platí až do roku 2025 a nasledujúcich dvadsať rokov, kedy vlastne dôchodky z prvého piliera jednoznačne na základe vykonanej analýzy budú vyššie. A ja v tejto súvislosti poviem, že sme sa trošku hrali a vypočítavali sme virtuálne, ako pán predseda naniesol, spôsob výpočtu a celkového počtu viac ako 1,840 milióna zamestnancov, sme zistili, že len pre 202 ľudí by to bolo výhodné.
Robert Fico, predseda vlády
Na otázky typu – znehodnocujú sa peniaze ľudí, čo s tým chcete robiť – odpoveď? Idú vám vysoké poplatky – čo na to hovoríte? Ako sa máte? Takisto, jednoducho žiadna diskusia s nimi nie je, nič. Za týchto podmienok sa domnievam, že musí pokračovať ešte komunikácia s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, pretože jediné čo ich trápi, sú ich poplatky – že či majú prevádzkový zisk, toto je jediné, čo ich zaujíma. Veď nakoniec pre nič iné ani sem neprišli, to je naivná predstava, že úlohou dôchodkovej správcovskej spoločnosti je zabezpečiť občanovi Slovenskej republiky vysoký dôchodok. Prevádzkový zisk, zisk – pre to sem prišli, pre nič iné sem neprišli. A vláda Slovenskej republiky, napriek tomu, že nesúhlasí s týmto systémom, a hovoríme to od samého začiatku, začne iným spôsobom chrániť klientov, iným spôsobom. Toto je ešte len začiatok ochrany klientov v dôchodkových správcovských spoločnostiach a máme pripravené ďalšie varianty.
Ján Kováč, Hospodárske noviny
Pán minister, môžete povedať, za akých podmienok budú železničné spoločnosti splácať tie poskytnuté pôžičky? A moja druhá otázka je, či kvôli kríze nezvažujete urýchlené zjednotenie daní a odvodov.
Ján Počiatek, minister financií
Samozrejme toto je len – momentálne vláda vyslovila súhlas s tým, aby bola poskytnutá návratná finančná výpomoc týmto dvom spoločnostiam. Presné detaily toho, za akých podmienok budú tieto prostriedky poskytnuté, sa bude definovať v najbližších dňoch. Čiže zatiaľ vám neviem odpovedať úplne v presných detailoch, ale samozrejme, ako aj už bolo spomenuté, tá spoločnosť je schopná dosahovať zisk, čiže dostanú normálne komerčné podmienky, ktoré budú im umožňovať prežiť tieto najhoršie časy krízy, pretože objektívne naozaj ten stav, v ktorom sa dnes nachádzajú, nie je normálny, ale je abnormálny a za predpokladu, že v nejakom období, čo ešte budeme musieť teda spolu s nimi vyrokovať, sa vráti situácia do normálu, ako rýchlo to budú splácať. Samozrejme môžu aj rýchlejšie, predčasne. Ale toto bude definovať normálne štandardná zmluva, na základe ktorej budú tieto prostriedky poskytnuté, ktorá bude verejne dostupná. A druhá otázka bola?
Ján Kováč, Hospodárske noviny
Či neuvažujete o urýchlenom zjednotení daní a odvodov.
Ján Počiatek, minister financií
Tam samozrejme ten harmonogram už stanovený bol, problém je, že to je veľmi komplexný projekt. Uvažujeme o tom, ako to urýchliť, avšak už aj ten náš pôvodný termín vychádzal z nejakej reality, možností, ktoré vieme dosiahnuť a z nejakej reálnej rýchlosti, ktorou sa to robiť podľa nás dá. Čiže to nie je tak, že my by sme tam mali nejakú obrovskú časovú rezervu, ktorú by sme teraz z toho vyextrahovali. Ten plán je viac-menej stále taký istý, ako bol, i keď snažíme sa urýchliť najmä legislatívne kroky a nejakým spôsobom celý tento projekt urýchliť. Ale tak či tak je to projekt na niekoľko rokov. Čiže na samotné obdobie krízy a obzvlášť v tomto roku je to absolútne neaktuálna téma.
pán Jančík, denník Sme
Ja by som sa chcel spýtať k tej návratnej finančnej výpomoci pre Cargo, že či ste si to podmienili nejakým konkrétnym podnikateľským biznis plánom, kde vám načrtnú kde a akým spôsobom chcú šetriť, reštrukturalizovať firmu, aby potom mali tržby, z ktorých budú splácať tento úver. A ak nie, či sa neobávate, že sú to len peniaze vyhodené do čiernej diery, ktoré sa vám už nevrátia. A druhá otázka – tak, ako dostalo Cargo tých 5 mld. Sk, tak podobne by mohli požiadať Východoslovenské železiarne alebo Volkswagen, aj oni zamestnávajú okolo desať tisíc ľudí – nevnímate to ako diskrimináciu? Ďakujem.
Ján Počiatek, minister financií
Samozrejme, že tie podmienky a kritériá, za ktorých – a vôbec ich prevádzka v budúcnosti bude prísne monitorovaná a budeme veľmi pozorne sledovať, akým spôsobom chcú reštrukturalizovať ten podnik alebo akým spôsobom chcú reštrukturalizovať ten podnik, alebo akým spôsobom sa chcú vysporiadať s tým vysplácaním tejto samotnej pôžičky. Nemyslím si osobne, vzhľadom na to, ako sme videli ich potenciál, že by to bola čierna diera a určite nejdeme do toho s tým, že je to definitívne stratené. Práve naopak, preto je to návratná finančná výpomoc a so všetkým, čo k tomu patrí. A že by to bola diskriminácia si nemyslím.
pán Jančík, denník Sme
Ak vás môžem ešte poprosiť, či by ste zopakovali podmienky ohľadom šrotovného, ktoré dneska schválila vláda.
Robert Fico, predseda vlády
To ale nerobíme, to urobí minister, nie vláda.
Ján Počiatek, minister financií
To je plne v kompetencii ministra hospodárstva, ale navrhuje dve varianty – 1500 EUR, v prípade, že 500 EUR poskytne zľavu predajca alebo 1000 EUR v prípade, že predajca zľavu neposkytne. Ale neviem, či povedal, ktorú z týchto variant si vyberie.
Robert Fico, predseda vlády
Minister hospodárstva vydá výnos, požiadal som ho, aby tento výnos nadobudol účinnosť v najbližších dňoch, aby sa to neodkladalo už a tieto dva varianty môžu existovať popri sebe. Čiže môže byť aj možnosť, že príde niekto do obchodu a bude si kupovať auto, predajca mu neposkytne zľavu 500 EUR, vtedy bude príspevok štátu 1000 EUR. Alebo predajca mu dá 500 EUR ako príspevok, vtedy bude príspevok štátu 1500 EUR. Tieto dva varianty môžu ísť vedľa seba, minister hospodárstva definitívne dnes vo výnose rozhodne, ako sa postaví. On iba informoval vládu o tom, ako má pripravené veci, pretože to je v kompetencii ministra hospodárstva. Ale ja verím, že je to otázkou len pár dní, kedy ten výnos bude účinný. Dnes výnos vydá, treba sa pozrieť, aký tam dá dátum účinnosti tohto výnosu.
Braňo Dobšinský, Slovenský rozhlas
Dobrý, ja mám dve otázky, položím ich postupne. Pán premiér, hovoríte teda, že máte problémy s tým druhým pilierom ako vláda – OK, beriem teda, že systém alebo teda klienti prerábajú, beriem aj to, že poplatky sú vysoké, ale pýtam sa, čo im ponúkate ako alternatívu. Lebo stále tak kritizujete...
Robert Fico, predseda vlády
My im?
Braňo Dobšinský, Slovenský rozhlas
No, myslím klientom, občanom, sporiteľom.
Robert Fico, predseda vlády
Ale my nechceme zrušiť druhý pilier, my sme jasne povedali, že nechceme zrušiť druhý pilier, iba od samého začiatku veľmi jasne hovoríme, že je zle nastavený, veľmi zle je nastavený. Ešte keď sa o tomto návrhu rokovalo vo vláde Mikuláša Dzurindu, tak išiel návrh 12:6 a až priamo na rokovaní došlo k zásahu a skončilo to 9:9, tak aspoň vidíte, ako kvalifikovane sa v danej situácii rozhodovalo. Ďalej, systém bol nastavený na 850 až 900 tisíc klientov, v systéme je na základe klamlivej reklamy 1,5 mil. ľudí a ten systém ako taký je neudržateľný, je zlý. Ako protiklad uvádzam to, ako rozmýšľajú o druhom pilieri v Českej republike, kde z 28-percentného príspevku iba 4 % pôjdu, nejde teda 14 podľa správnosti, podľa slovenského modelu, ale iba 4 %, plus 2 % musí si tam potom doplatiť zo svojich vlastných peňazí. My ponúkame teraz klientom, ponúkame klientom väčšiu ochranu, väčšiu ochranu. Toto je momentálne záujem vlády, hoci nesúhlasíme s týmto systémom, ale teraz nejde o dôchodkové správcovské spoločnosti, ide o tých ľudí, ktorí tam majú peniaze, že ich musíme chrániť, pretože prerábajú, prerábajú. Keby ste boli korektní, ako nie ste, na prvej strane píšete v každých novinách – klienti prerábate v tých dôchodkových fondoch. Ale je to tak napísané na tridsiatej štvrtej strane, že ani pánboh sa v tom nevyzná, v tých číslach, ktoré sa uverejňujú a nemá človek šancu sa zorientovať, v akom stave sú tie dôchodkové správcovské spoločnosti. A druhá vec, ktorú sme zdôrazňovali včera, pán redaktor, na stretnutí s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami – zásahy do dôchodkového systému takéhoto typu sa neprijímajú tak, že aktuálna väčšina v parlamente si schváli čo chce. Presne vedeli, keď schvaľovali tento projekt, že bol absolútny odpor opozície k druhému pilieru, absolútny odpor opozície. A museli vedieť, aj tí, čo do tohto systému išli – zahraničné firmy, že dôjde raz k zmene a môže sa stať, že tí, čo mali absolútny odpor k takto nastavenému systému, môžu mať legitímne výhrady. Naše výhrady sú legitímne, od samého začiatku hovoríme, že systém je zle nastavený, že sa v ňom jednoducho peniaze prerábajú, tí ľudia tam nezarábajú nič v tých fondoch, nič, iba prichádzajú o peniaze. Tak ideme cestou ochrany klienta, toto je cesta, ktorú my ponúkame klientovi – väčšiu ochranu. Predchádzajúca vláda mu tú ochranu nevedela zagarantovať, predchádzajúca vláda dostala klienta do situácie, že rastové a vyvážené fondy prerábajú, tak my teraz ideme cestou – poďme to posilniť. Samozrejme na úkor ziskov dôchodkových správcovských spoločností. No snáď tu nebudeme sa vadiť o tom, že načo sem prišli tie DSS-ky. Ak mi niekto z vás povie, že DSS-ky sem prišli preto, aby pomohli slovenským občanom mať pekný dôchodok, tak sa len zasmejem. Pretože došli sem zarobiť – obrovský biznis, obrovský profit, ktorý im z toho tečie bez ohľadu na to, aké majú reálne výsledky. Nech sa páči, chcete zarábať na Slovensku, zarábajte, ale musia zarábať aj ľudia, musia sa ich peniaze zhodnocovať. Nebudú sa zhodnocovať peniaze, nebudete zarábať ani vy. A nesmie sa stať ani to, keďže na základe zákona množstvo ľudí muselo vstúpiť do tohto piliera, nesmie sa stať ani to, že ľudia nebudú mať ani len to, čo tam vložili – a majú tam menej ako to, čo tam vložili. Toto je naša alternatíva vo vzťahu ku klientovi – jeho väčšia ochrana, teda to, čo nezagarantovala predchádzajúca vláda.
Braňo Dobšinský, Slovenský rozhlas
No, a druhá otázka – tak mimochodom robíte vlastne to isté, čo vyčítate bývalej vláde, lebo tiež to robíte bez konsenzu politického, ale chcem sa teda spýtať – vy ste povedali...
Robert Fico, predseda vlády
V čom, v poplatkoch? V poplatkoch bez konsenzu?
Braňo Dobšinský, Slovenský rozhlas
No vy ste povedali, že bývalá vláda to schválila napriek odporu vtedajšej opozície, vás, vy teraz asi niečo robíte napriek zúrivému odporu dnešnej opozície. Ale to nie je pointa, vy ste povedali, že...
Robert Fico, predseda vlády
Pán redaktor, prepáčte, zapamätajte si tú otázku - ešte raz - tú druhú, ktorú chcete postaviť, ale prečo si myslíte, že robíme niečo, pokiaľ ide o zúrivý odpor opozície. Chcete povedať, že ak opoziční voliči, ktorí dnes majú peniaze v dôchodkových správcovských spoločnostiach, uvidia návrh zákona, ktorý hovorí, že budeme mať viacej na účte, lebo berú sa poplatky dôchodkovým správcovským spoločnostiam, máme garanciu, že ak dôchodkové správcovské spoločnosti znehodnotia naše peniaze, tak nám to budú musieť doplatiť do výšky istiny, a dokonca ak budú vidieť, že poplatky dôchodkových správcovských spoločností sú viazané na úspech v podnikaní, že budú proti tomuto zákonu? A prečo by boli proti tomuto zákonu? Ja nemám pocit, že by sme išli proti ľuďom. Naopak, my chránime tých ľudí. Bez ohľadu na to, či sú vpravo alebo vľavo. Je to zákon, ktorý ide proti ľuďom? Ja si nemyslím, že by to bol zákon, ktorý ide proti ľuďom. A ak sa mýlim, tak sa to ukáže možno v najbližšom období, ale nemyslím si, že kvôli tomuto by prišlo 30 000 ľudí pred Úrad vlády kričať, že takýto zákon nechceme. Takže to nie je proti ľuďom. Nie je proti ľuďom a pokiaľ ide o opozíciu, bude to v parlamente, môžu o tom rokovať, ale to nie je zásah taký, aký urobili oni do penzijného systému. Oni zaviedli súkromný dôchodkový pilier bez toho, aby mali širokú spoločenskú dohodu a politickú. Nemali žiadnu dohodu, nemali nič, absolútne nič. Len dohody Kaníka s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. A za to dnes pán Kaník ich tak zúrivo bráni, lebo si musí odpracovať niečo.
Braňo Dobšinský, Slovenský rozhlas
Dobre, vy ste povedali, ak by som vás citoval - „sme iba na začiatku v rámci týchto zmien“ - teda poplatky, tak povedzte chlapsky teda - idete dosiahnuť ešte parametricky do konca volebného obdobia?
Robert Fico, predseda vlády
Nie, my ideme chrániť ale klientov, ja som to povedal veľmi presne. Sme na začiatku ochrany klientov.
Braňo Dobšinský, Slovenský rozhlas
Čo ďalej?
Robert Fico, predseda vlády
Máme ďalšie možnosti, ako chrániť klientov, nad rámec poplatkov, sú ďalšie možnosti.
Braňo Dobšinský, Slovenský rozhlas
Aké?
Robert Fico, predseda vlády
Je možnosť napríklad, že by sme za určitých okolností prevzali štátnu garanciu za niektoré veci, ale to sme príliš ďaleko, teraz sa bavíme len o poplatkoch a bavíme sa o existujúcom pilieri. Nikto nechce rozbíjať druhý pilier, toto hovorím veľmi jasne. Nechceme ho rozbíjať. Druhý pilier zostane, hoci je zle nastavený.
Miro Grman, ČTK
Dobrý deň, pán premiér, chcel by som sa spýtať, odkedy vlastne majú platiť tie znížené poplatky v DSS-kách, lebo v návrhu zákona je, že až od budúceho roka, ale keďže to ide skráteným legislatívnym konaním, tak nás zaujíma, že kedy by to teda malo platiť.
Robert Fico, predseda vlády
To je ešte predmetom rokovania, ide návrh na 1. január 2010, ale je dosť pravdepodobné, že pozmeňujúcim návrhom to zmeníme na obdobie, ktoré bude ešte pred 1. januárom 2010.
Miro Grman, ČTK
A na pani ministerku - so zákonom o sociálnom poistení mal ísť aj zákon o zdravotnom poistení, prečo bol vypustený? A ešte - plus tam boli nejaké dve zmeny v tom sociálnom, či nám môžete priblížiť vlastne, že o aké zmeny išlo? Ďakujem.
Viera Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
Pokiaľ ide o zákon 461 o sociálnom poistení, kde sme odpojili od minimálnej mzdy - tretím článkom je vlastne začlenený zákon o zdravotnom poistení, ktorý vlastne rieši to isté, pretože sme museli byť súbežní, a vzhľadom na to, že je jednoduchšie predložiť jednu právnu úpravu, tak to bolo upravené v jednej právnej úprave počas rokovania vlády.
Robert Fico, predseda vlády
Zakomponoval sa ten zákon o zdravotnom poistení, ako ho predložil minister zdravotníctva do zákona o sociálnom poistení ako článok III, preto sme formálne vypustili z rokovania návrh zákona, ktorý predložil minister zdravotníctva, ale obsahovo je to vložené v zákone, ktorý predkladala pani ministerka.
pani Želeňáková, STV
Dobrý deň, pán premiér, minister hospodárstva povedal, že v Nemecku a Francúzsku šrotovné zafungovalo a prakticky pomohlo automobilovému priemyslu. V týchto krajinách je väčšia kúpyschopnosť obyvateľstva, myslíte si, že teda na Slovensku to tiež pomôže, a v prípade, že by to nepomohlo do takej miery, ako to automobilky potrebujú - uvažujete aj o nejakom finančnom balíčku pre automobilky?
Robert Fico, predseda vlády
Celkový objem, ktorý sme vynaložili alebo vynaložíme na šrotovné, je 1 mld. Sk, teda asi 33 mil. EUR, a akonáhle sa to vyčerpá, tak budeme analyzovať, či malo toto opatrenie dostatočný efekt, ak áno, budeme pokračovať v ňom, keď nie, tak možno prerušíme tento mechanizmus. Trh s autami na Slovensku je podstatne menší ako trh s autami v západnej Európe, v Nemecku alebo Francúzsku, a my sme od začiatku povedali, že toto opatrenie nebude mať taký vplyv na trh, ako má toto opatrenie v Nemecku alebo vo Francúzsku. Ale my to berieme ako opatrenie na zvýšenie spotreby, ako opatrenie, ktoré vnímame ako príspevok do celoeurópskeho snaženia podporiť automobilový priemysel, pretože ak sa pospájajú tie opatrenia v jednotlivých okolitých štátoch, tak potom efekt je podstatne väčší. Ale my sme nikdy netvrdili, že toto je opatrenie, ktoré má zachrániť slovenskú ekonomiku, to určite nie. Ďakujem veľmi pekne.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Ďakujeme za účasť, dovidenia.
Prehrať video 
